Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Ek/2695/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 85104 Bratislava-Petržalka, IČO: 35937874, proti povinnému: B. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., XXX XX U., o vymoženie 1239,70 EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. augusta 2021, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. augusta 2021 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28. 07. 2021 domáhal od povinného vymoženia 1239, 70 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - výkaz nedoplatkov č.k.. 1610151313 vydaný: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 85104 Bratislava-Petržalka, IČO: 35937874 (ďalej ako ,,exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 18. 03. 2016 a vykonateľnosť dňa 18. 03. 2016. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn. zo dňa 26.08.2021, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, v časti vymoženie iných trov - paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42 EUR.

3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia peňažného nároku a iných trov vo výške 42 EUR (paušálnych trov starej exekúcie). Oprávnený uvádzal, že s poukazom na dôvodovú správu k § 9 ZoUNEK, môže požadovať od povinného aj úhradu paušálnych nákladov, ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Vyšší súdny úradník uviedol, že uhradením sumy 42 EUR bol zaviazaný oprávnený a nie povinný. Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, je náhradu možné priznať len za zaplatený súdny poplatok. Na náhradu iných nákladov oprávnený nemá nárok, znáša ich v zmysle § 6 ods. 2 ZoUNEK, on sám. Vyšší súdny úradník tak nemal osvedčené, že by táto povinnosť oprávneného prešla na povinného. Na základe uvedeného potom vyšší súdny úradník konštatoval, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil nárok v rozpore s ust. § 9 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, a preto v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, zamietol návrh oprávneného v časti iných trov (paušálnych trov starej exekúcie) v celkovej výške 42 EUR.

4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Oprávnený v podanej sťažnosti poukázal na dôvodovú správu k , , v ktorej sa uvádza, že paušálne trovy zaplatí oprávnený, a aj keď v tomto

prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného" sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. V súvislosti s vyššie uvedeným oprávnený ďalej poukazom na ustanovenie predmetný nárok vo výške 42 EUR klasifikuje ako príslušenstvo pohľadávky, konkrétne náklady spojené s jej uplatnením. Oprávnený poukázal aj na vzor elektronického formulára návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom je na stránke MS SR uvedená informácia, že „inými trovami sa pri starej exekúcii považujú najmä paušálne trovy na úhradu starej exekúcie vo výške 35,-EUR zvýšené o daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty“. Vzhľadom na tieto skutočnosti, považuje oprávnený svoj uplatnený nárok za dôvodný a preto navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Uviedol, že takýto právny názor je aj v súlade s rozhodnutiami Ústavného súdu SR (napr. -18, -19, -18 ), v záveroch odôvodnenia ktorých je uvedené: „oprávnenému nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa , v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.“

5. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty', ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

10. Podľa ods. , paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.

11. Podľa , upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

12. Podľa , okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

13. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považuje za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými, tvrdeniami oprávneného.

14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 8. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného konštatuje, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď s poukazom na znenie ustanovenia , okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, podaný opätovne po zastavení starej exekúcie, dospel k záveru, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Ustanovenie je v danom zákone uvedené takým jednoznačným spôsobom, že nie

je možné dospieť k jeho opačnému výkladu tak, ako ho vykladá oprávnený s poukazom na dôvodovú správu k nemu. Súd zdôrazňuje, že dôvodová správa, na ktorú poukazuje oprávnený, nie je pre súd záväzná a pokiaľ aj uvádza, že paušálne trovy síce zaplatí oprávnený, ale z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky), čo znamená, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu od povinného, v paragrafovom znení zákona, ktoré je pre súd záväzné, takýto zámer zákonodarcu, upravený vôbec nie je. Rovnako nie je pre rozhodovanie súdu záväzná informácia uvedená na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá taktiež nie je právne záväzným normatívnym právnym aktom.

15. Rovnako súd poukazuje aj na skutočnosť, že oprávnený nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42 EUR voči povinnému, a preto paušálne náklady súdneho exekútora spojené so zastavením starej exekúcie nemôže pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie uplatňovať nielen podľa , t.j. zo zákona, ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, resp. ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle , ale predovšetkým s poukazom na ustanovenia a Exekučného poriadku, keďže jednou zo základných zásad exekučného konania je, že exekúciu možno viesť zásadne iba v rozsahu nárokov vyplývajúcich z exekučného titulu, uvedených v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie. Oprávnený nedisponuje exekučným titulom podľa , nakoľko upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom súdneho exekútora voči oprávnenému a nie oprávneného voči povinnému. Rovnako, pokiaľ by oprávnený uvedený nárok uplatňoval voči povinnému ako príslušenstvo pohľadávky, podľa , potom ani k takémuto príslušenstvu, nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom voči povinnému. Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté.

16. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje žiadnym exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu voči povinnému, v časti sumy zamietnutej napadnutým uznesením.

17. Exekučný súd môže záverom už len dodať, že súd musí vychádzať zo zákonnej úpravy , či iných právnych predpisov tak, ako ich schválila Národná rada SR väčšinou hlasov svojich poslancov. Zákonodarca ponechal oprávnenému po zastavení starej exekúcie iba možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náhradu nákladov, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, mu však zákonodarca priznal vo vzťahu k povinnému iba v rozsahu opätovne zaplateného súdneho poplatku ( ).

18. Exekučný súd nemôže akceptovať ako „exekučný titul“ zamýšľané zámery predkladateľa návrhu zákona uvedené v Dôvodovej správe k zákonu, ktoré zákonodarca (poslanci Národnej rady SR) nezahrnul do ustanovení samotného zákona. Ak by tak súd urobil, postupoval by arbitrárne, svojvoľne, v rozpore so a v rozpore s ďalšími ustanoveniami Exekučného poriadku.

19. K rozhodnutiam Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré oprávnený poukazuje, súd uvádza, že predmetné rozhodnutia Ústavný súd SR vydal v skutkovo odlišnej právnej veci. Ústavný súd sa zaoberal zastavením tzv. starých exekúcií súdnym exekútorom na základe osobitného zákona, teda v rozpore s prejavom vôle oprávneného, ktorého zákon zaťažil ešte aj platením trov súdneho exekútora v takto zastavenej exekúcii. Ústavný súd sa v uvedenom tom ktorom rozhodnutí preto zaoberal predovšetkým podstatou a zmyslom prijatia a postupom súdneho exekútora určeného týmto zákonom. Znením ustanovenia sa ústavný súd vôbec nezaoberal. Skutočnosť, že v závere toho ktorého svojho rozhodnutia uviedol jednu vetu, na ktorú poukázal oprávnený, súd v kontexte ostatného odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu SR, nepovažuje za zaujatie stanoviska Ústavného súdu SR k aplikácii a výkladu .

20. Naproti tomu súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.10.2021 v ktorom konštatoval, že sťažnosť sťažovateľky (oprávnenej) v časti, v ktorej namietala porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru - z dôvodu, že exekučný súd vykonanie exekúcie v časti vymoženia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 42 Eur zamietol z dôvodu, že paušálne trovy spojené s

ukončením starej exekúcie má znášať sťažovateľka a táto povinnosť neprechádza na povinného - je zjavne neopodstatnená. Rovnaké závery prijal Ústavný súd aj v uznesení sp. zn. zo dňa 10.3.2022.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd sťažnosť oprávneného považoval za nedôvodnú, keďže oprávnený nedisponuje exekučným titulom voči povinnému na vymáhanie nároku, ktorý si v podanom návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil a zamietol ju.

22. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

25. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.

26. Súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že preskúmavané uznesenie je vecne správne. Z uvedených dôvodov nemohol konať inak, než postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa v spojení s Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený ( Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.02.2017, sp. zn. ).

27. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).