Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-212-2017.pdf
PDF · 89.97 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/212/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a z členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu JUDr. Dušana Paulíka, so sídlom kancelárie v Banskej Bystrici, Kukučínova 18, správcu konkurznej podstaty úpadcu ESTATE & EVENTS, s.r.o. „ v konkurze", so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 64, IČO: 36 668 982, proti žalovanému Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 6, IČO: 30 416 094, zastúpenému Bobák, Bollová a spol. s.r.o., so sídlom Bratislava, Dr. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, o zaplatenie 1.817.760,81 Eur s príslušenstvom a o nároku svedka na náhradu trov konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 60Cb/216/2012 - 296 zo dňa 31. mája 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 60Cb/216/2012 - 296 zo dňa 31. mája 2017 p o t v r dz u j e.
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom žalobu o zaplatenie 1.817.760,81 Eur s príslušenstvom zamietol a zároveň rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania a svedok má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozhodnutie odvôvodnil tým, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 04.12.2012 sa žalobca domáhal proti pôvodému žalovanému Slovenská agentúra pre cestovný ruch, so sídlom Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, IČO: 35 653 001 zaplatenia sumy 1.817.760,81 Eur s príslušenstvom. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu náhradu trov konania.
2. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalovaného ako objednávateľ a úpadca ESTATE & EVENTS, s.r.o. ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 29.06.2007 Rámcovú dohodu o poskytovaní služieb v zmysle ust. § 11 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a ust. § 269 ods. 2 s primeraným použitím ustanovení Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Ďalej mal súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici, č.k. 63Cb/102/2008 - 624 zo dňa 23.04.2014 bolo rozhodnuté, že Rámcová dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 29.06.2007 uzavretá medzi Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica a ESTATE & EVENTS, s.r.o., Partizánska cesta 64, Banská Bystrica, predmetom ktorej je poskytovanie komplexných služieb na obstaranie výstav a veľtrhov národnej expozície Slovenska v oblasti cestovného ruchu a dodanie výstavných stánkov, vrátane audiovizuálnej techniky pre všetky vybrané výstavy a veľtrhy je neplatná, preto v tejto veci bola žaloba zamietnutá. Rozsudok okresného súdu bol potvrdený po odvolaní sa žalobcu rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici pod č.k. 41Cob/498/2014 - 715 zo
dňa 30.09.2015. Následne prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom krajského súdu dňa 06.11.2015 a vykonateľnosť dňa 10.11.2015.
3. Po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného súd posudzoval túto námietku a dospel k záveru, že je dôvodná. V danom prípade podľa názoru okresného súdu rozhodujúcim v súdenom prípade pre posúdenie námietky premlčania bol začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý pri práve na náhradu škody podľa § 268 Obchodného zákonníka je v zmysle § 394 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovený osobitne, a to odo dňa keď sa právny úkon stal neplatným. Objektívne zistenie, že určitá zmluva je neplatná podľa záveru okresného súdu nebude mať na začiatok plynutia premlčacej doby vplyv. Pri absolútnej neplatnosti je právny úkon neplatný od jeho vzniku, t.j. dňom keď bol urobený, teda od počiatku. Z uvedeného dôvodu premlčacia doba pri práve na náhradu škody v dôsledku neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, keď bol právny úkon neplatný. V danom prípade sa nárok na náhradu škody premlčuje v štvorročnej premlčacej dobe v zmysle § 397 Obchodného zákonníka a keď žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu okresný súd uzavrel, že v danom prípade začala štvorročná premlčacia doba plynúť odo dňa 29.06.2007, keď bol právny úkon urobený a skončila sa dňa 29.06.2011, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 04.12.2012 po uplynutí štvorročnej premlčacej doby a preto súd žalobu zamietol. Okresný súd konštatoval, že neakceptoval právny názor žalobcu, že pre danú vec je potrebné aplikovať ust. § 398 Obchodného zákonníka a to, že premlčacia doba pre právo na náhradu škody plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel, alebo mohlo dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu a skončí sa to však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti, pretože už okresný súd konštatoval, že ust. § 394 ods. 3 vo vzťahu k § 398 Obchodného zákonníka s osobitnou úpravou, a preto sa na daný prípad aplikoval začiatok plynutia premlčacej doby odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi.
4. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní napádal, že ust. § 394 ods. 3 Obchodného zákonníka a jeho aplikácia pre súdenú vec je nesprávna a nemožno na toto ustanovenie vôbec prihliadať. Podľa jeho názoru je potrebné použiť všeobecnú úpravu začatia plynutia premlčacej doby obsiahnutú v ust. § 398 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenia sa pri práve na náhradu škody začiatok premlčacej doby posudzuje odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, že je povinný na jej náhradu a končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na článok Dedič J. - Lasák J. „ K promlčení práva na náhradu škody z dôvodu neplatného úkonu“, Bulletin advokácie č. 9/2008. Z uvedeného článku vyplýva, že často nastáva situácia, že ku vzniku škody dôjde z časového hľadiska neskôr ako vznikol samotný právny úkon, ktorého neplatnosť je relevantná z hľadiska vzniku škody, resp. škoda vznikne v čase, keď je už nárok na jej náhradu premlčaný. Ďalej podľa názoru autorov uvedeného článku je potrebné posúdiť uplatnenie nároku ako rozporné s poctivým obchodným stykom, prípadne s dobrými mravmi. Obdobný právny názor zaujal aj Ústavný súd ČR, keď uviedol, že ust. § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi platí pre výkon práva vzniesť námietku premlčania. Žalobca zdôraznil, že námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná, pretože k premlčaniu uplatneného nároku nedošlo a v prípade, že odvolací súd bude zastávať právny názor o potrebe aplikácie ust. § 394 ods. 3 Obchodného zákonníka tak v tomto konaní tvrdí, že námietka premlčania vznesená žalovaným je v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi a nie je možné na ňu v tomto súdnom konaní prihliadať. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a s jeho odôvodnením. V súvislosti s námietkou premlčania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Cdo/237/2007, podľa ktorého pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané súd žalobu zamietne aj v prípadoch, v ktorých ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody. Zdôraznil, že právna úprava v ust. § 394 ods. 3 Obchodného zákonníka je osobitnou úpravou vzťahu k všeobecnej úprave začiatku plynutia premlčacej doby pri práve na náhradu škody podľa § 398 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že žaloba bola nedôvodná od počiatku, tak ako sa to už preukázalo v konaní výsluchom svedkov a pri posúdení Rámcovej dohody. Na strane žalobcu preto od počiatku nebol naplnený základný predpoklad pre uplatnenie nároku na náhradu škody v tomto konaní, a to porušenie zmluvnej povinnosti zo strany SACR. Tvrdenia žalobcu, že neplatnosť Rámcovej dohody spôsobil výlučne SACR a že žalobca, resp. úpadca o neplatnosti Rámcovej dohody nevedel,
sú zavádzajúce a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní v predmetnom spore. Žalobca v konaní nepreukázal kumulatívnu existenciu zákonných predpokladov na vznik nároku na náhradu škody podľa § 268 Obchodného zákonníka, t.j. existenciu porušenia právnej povinnosti spočívajúcej v spôsobení neplatnosti Rámcovej dohody, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi. Žalobca tak neniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že o neplatnosti Rámcovej dohody nevedel, čo je taktiež jeden zo základných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 268 Obchodného zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
10. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie 1.817.760,81 Eur s príslušenstvom a výrok o náhrade trov konania.
11. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 1.817.760,81 Eur titulom náhrady škody. Okresný súd uplatnenú žalobu zamietol pre premlčanie nároku, pričom konštatoval, že pre daný právny vzťah bolo potrebné posúdiť námietku premlčania podľa osobitnej právnej úpravy zakotvenej v ust. § 394 ods. 3 Obchodného zákonníka a uzavrel, že štvorročná premlčacia doba v danom prípade začala plynúť odo dňa 29.06.2007, keď bol právny úkon urobený a skončila sa dňa 29.06.2011, pričom žaloba na súd bola uplatnená po uplynutí premlčacej doby, a to dňa 04.12.2012.
12. Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
14. Podľa ust. § 394 ods. 3 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody podľa § 268 začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným.
15. Právna úprava citovaného ustanovenia začiatok plynutia premlčacej doby pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy. Pri práve na náhradu škody spôsobenej neplatnosťou právneho úkonu (§ 268) je začiatok plynutia premlčacej doby ustanovený osobitne, a to dňom, keď sa právny úkon stal neplatným (odsek 3). V danom prípade nemôže byť rozhodujúci deň, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a škodcovi, ako je to v § 398. Ustanovenie odseku 3 je vo vzťahu k § 398 osobitnou úpravou. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že štvorročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa 29.06.2007, keď bola uzavretá dňa 29.06.2007 Rámcová dohoda o poskytovaní služieb a skončila sa dňa 29.06.2011. Keďže žaloba bola uplatnená na súde dňa 04.12.2012 je dôvodná námietka žalovaného o premlčaní nároku, tak ako správne uzavrel okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd sa preto nestotožnil s obranou žalovaného, ktorý v odvolaní namietal, že pre daný prípad je potrebná aplikácia ust. § 398 Obchodného zákonníka, pretože ust. § 394 ods. 3 Obchodného zákonníka upravuje osobitnú právnu úpravu, keď začiatok plynutia premlčacej
doby pri práve na náhradu škody spôsobenej neplatnosťou právneho úkonu, je nutné počítať odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným (29.06.2007), tak ako to správne posúdil aj okresný súd.
16. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými v CSP.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.
19. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na ust. §262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.
20. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. §262 ods. 2 CSP.
21. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).