Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7P-3-2018.pdf
PDF · 94.98 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou vo veci maloletého U. I., T.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov - matky: N. I., T.. XX.XX.XXXX, U. H. T. G. XXXX/XX, XXX XX F., a otca: I. M., T.. XX.XX.XXXX, U. H. U. XX, XXX XX T. F., o návrhu matky na zvýšenie výživného a úpravu styku pre maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Otec maloletého dieťaťa I. M.M., T.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého U. I., T.. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V časti o úprave styku otca I. M., T.. XX.XX.XXXX s maloletým U. I., T.. XX.XX.XXXX súd konanie z a s t a v u j e .
III. Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 5P 338/2013-160 zo dňa 02.09.2014 v časti určenia výšky bežného výživného pre maloleté dieťa.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa návrhom doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 16.03.2018 sa domáhala zvýšenia výživného a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa neboli manželia. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/338/2013-160 zo dňa 02.09.2014 bol maloletý U. zverený do osobnej starostlivosti matky, výživné bolo stanovené vo výške 70,- Eur mesačne. Od septembra 2017 posiela otec maloletému 80,- Eur mesačne. Za štyri roky sa výdavky maloletého dieťaťa zvýšili, začal navštevovať základnú školu, venuje sa rôznym športom, chcel by navštevovať hodinu tenisu a angličtinu. Od dovŕšenia 6. roku dieťaťa matka platí už aj dopravu a vstupné. Matka žiadala zároveň upraviť aj styk otca s maloletým dieťaťom, nakoľko sa U. na otca dopytuje a otec nejaví záujem o stretávanie sa so synom. Otec maloletého dieťaťa s návrhom matky nesúhlasil a v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 14.05.2018 uviedol, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné na maloletého Tomáša vo výške 80,- Eur mesačne a pokiaľ ide o určenie styku otca s maloletým dieťaťom žiada styk neupravovať, nakoľko sa vie s matkou maloletého dieťaťa rozumne dohodnúť na úprave styku.
2. Na pojednávaní dňa 30.07.2018 súd vypočul matku maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že v roku 2018 bol otec so synom iba jeden týždeň v júli. Pokiaľ je matka v práci, doteraz pomáhala so starostlivosťou o maloletého U. stará mama, ktorej však bola diagnostikovaná rakovina, preto do budúcnosti už nebude možné, aby v takejto miere vypomáhala. Je nevyhnutné, aby sa aj otec maloletého dieťaťa podieľal na U. výchove a starostlivosti. Pokiaľ ide o mesačné finančné náklady vynaložené na maloletého U., matka platí ubytovanie v sume 172,- Eur mesačne, ďalej stravu, oblečenie, pričom za mesiac júl kúpila maloletému U. obuv a ošatenie v sume 90,- Eur. Škola vrátane obedov stojí 29,80 Eur mesačne. Do školy chodí syn pešo, alebo ho matka vozí autom, s čím s spojené náklady. Maloletý U. nemá zdravotné problémy. Pokiaľ ide o voľnočasovú činnosť, matka za neho platí všetky vstupy, nakoľko už dovŕšil vek 6. rokov. Počas prázdnin navštívila matka so synom kúpalisko, syn bol v tábore, boli pozrieť skleníky, pričom za vstupy, pobyty a dopravu minula 255,- Eur. Maloletý U. má záujem o mimoškolskú činnosť a krúžky, chcel by napríklad hrať tenis, alebo chodiť na florbal, s čím sú spojené ďalšie finančné prostriedky. Matka uviedla, že vzhľadom na výšku svojho príjmu už mimoškolskú činnosť nevie synovi financovať. Na pojednávaní matka maloletého dieťaťa zobrala návrh v časti o určenie styku otca s maloletým dieťaťom späť s odôvodnením, že po dohode s otcom, vzhľadom na pracovnú vyťaženosť oboch rodičov sa dohodli tak, že otec si bude brávať maloletého U.Á. na jeden víkend v mesiaci s tým, že stále mesiac vopred oznámi matke, ktorý víkend to bude, aby matka vedela maloletého Tomáša na styk s otcom pripraviť.
3. Na pojednávaní súd vypočul otca maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že pokiaľ ide o výšku výživného, je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť 100,- Eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Nitra mu bola určená vyživovacia povinnosť voči dcére Z., T.. XX.XX.XXXX vo výške 100,- Eur mesačne a na syna W., T.. XX.XX.XXXX vo výške 100,- Eur mesačne. Čistý mesačný príjem otca je vo výške 1.100,- Eur. Otec je vlastníkom 3-izbového bytu, iné nehnuteľnosti nevlastní. Jeho mesačné náklady sú v sume 200,- Eur, spláca úver, výživné na všetky tri maloleté deti spolu v sume 280,- Eur mesačne, 150,- Eur platí za byt, pričom táto suma sa v blízkej budúcnosti navýši približne o 30 Eur, nakoľko blok idú zatepľovať. Ďalej otec hradí 30,- Eur mesačne za telefón, PHM v sume 150,- Eur mesačne, strava ho stojí približne 300,- Eur. Ďalšie náklady sú spojené so zakúpením oblečenia a platím voľnočasových aktivít. Všetkým trom maloletým deťom nad rámec bežného výživného prispieva na narodeniny a meniny po 20,- Eur, ako odmenu za vysvedčenie 10,- Eur a kupuje im darčeky, resp. im finančne prispieva na Vianoce. Pokiaľ matka maloletého dieťaťa spomínala, že U. strávil u otca týždeň v júli 2018, počas tohto týždňa zaplatil synovi denný tábor v sume 50,- Eur. Otec obýva 3-izbový byt sám, pretože priateľkinej 13-ročnej dcére bola diagnostikovaná rakovina a momentálne nebývajú spolu.
4. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o zvýšenie výživného na maloleté dieťa má zato, že od posledného určenia výšky výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a zvýšenie výživného v navrhovanej sume je plne dôvodné. Pokiaľ ide o úpravu styku z pohovoru s maloletým dieťaťom vyplynulo, že sa s otcom stretávať chce a matka stretávaniu otca s maloletým dieťaťom nebráni. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby súd určil styk otca s maloletým dieťaťom tak, aby bol styk aj realizovaný.
5. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Zo správy sociálnej poisťovne zo dňa 03.05.2018 súd zistil, že matka maloletého dieťaťa nepoberá žiadnu dávku vyplácanú sociálnou poisťovňou.
7. Zo správy zamestnávateľa otca KUBOUŠEK SK, s.r.o., Na Priehon 82, 949 05 Nitra, IČO: 36434485 súd zistil, že otec pracuje na pozícii obchodný manažér, predaj obchodného sortimentu firmy, komunikácia so zákazníkmi, vystavenie objednávok, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem zo závislej činnosti v období od apríla 2017 do marca 2018, teda za 12 mesiacov bol 1.350,98 Eur.
8. Z výplatných pások otca maloletého dieťaťa súd zistil, že čistý mesačný príjem otca za mesiac január 2018 bol v sume 1.241,47 Eur, za mesiac február 2018 v sume 1.168,72 Eur a za mesiac marec 2018 v sume 1.258,47 Eur.
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 15.05.2018 o šetrení rodinných pomerov matky a pohovoru s maloletým U. súd zistil, že matka s maloletým dieťaťom býva v 2-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky. Matka je aktuálne zamestnaná v spoločnosti Fortuna, stávková kancelária vo Zvolenskom Tescu na pracovnú zmluvu, ktorá trvá od 01.04.2018 do 30.09.2018. Jej pracovná doba je nepravidelná, pracuje aj víkendy a sviatky. Starostlivosť o maloletého U. v tom čase zabezpečuje stará mama zo strany matky. Priemerný mesačný príjem matka uviedla v sume 480,- Eur + príplatok 96,- Eur ako pohyblivá zložka platu, ďalej poberá prídavok na maloleté dieťa v sume 23,68 Eur. Matka uviedla, že otec si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému U. pravidelne a načas. Okrem výživného posiela 20,- Eur na meniny a 20,- Eur na narodeniny. Otec a maloletý U. momentálne nie sú v kontakte. Naposledy bol maloletý s otcom pred Vianocami 2017 z iniciatívy matky. Z pohovoru s maloletým U. vyplynulo, že dieťa sa chce s otcom stretávať a má ho rád.
10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, oddelenie služieb pre občana zo dňa 10.05.2018 súd zistil, že matka maloletého dieťaťa je poberateľka prídavku na dieťa od apríla 2011 vo výške 23,68 Eur. Iné sociálne a štátne dávky jej vyplácané nie sú.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18. S poukazom na skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa v priebehu súdneho pojednávania dňa 30.07.2018 zobrala svoj návrh v konaní o úprave styku otca s maloletým dieťaťom späť, súd konanie v tejto časti zastavil.
19. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie bežného výživného zo sumy 70,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne, súd návrhu v tejto časti vyhovel. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému U. určená rozsudkom Okresného súdu Zvolen, č.k.5P 338/2013-160 zo dňa 02.09.2014 v sume 70,- Eur mesačne. V konaní mal súd preukázané, že medzičasom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa tým, že maloletý U. navštevuje základnú školu a s poukazom na jeho vek sa zvyšujú náklady na jeho stravovanie, odievanie, školskú a mimoškolskú činnosť. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého syna sumou 120,- Eur mesačne. Súd skúmal odôvodnené potreby maloletého dieťaťa s tým, že mesačné výdavky týkajúce sa maloletého U. uvádzané matkou považoval súd za nevyhnutné a nesporné, keď matka uviedla, že 170,- Eur platí mesačne za bývanie, 29,80 Eur za školský klub a stravu v škole, uhrádza potraviny, kupuje maloletému synovi oblečenie a obuv ( napr. za mesiac júl 2018 v sume 90,- Eur). Ďalšie náklady sú spojené s voľnočasovými aktivitami. Počas mesiaca júl 2018 matka zaplatila 255,- Eur, za návštevu kúpaliska, ZOO, pobyt v detskom tábore a návštevu skleníkov. Maloletý U. od septembra 2018 nastúpi do 2. ročníka na Základnú školu Hrnčiarska D. F.. Má záujem navštevovať aj mimoškolskú činnosť - tenisový a florbalový krúžok. Otázku nevyhnutných výdavkov súd posudzoval s ohľadom nato, že výživou dieťaťa sa v zmysle Zákona o rodine rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb, všestranný telesný i duševný vývoj dieťaťa, pričom sa má prihliadnuť aj na zdravotný stav dieťaťa. Výživné pre dieťa treba chápať ako výživné, ktorým sa uspokojujú všetky jeho odôvodnené hmotné potreby, ako je jedlo, odev, obuv, výdavky na zdravotnú starostlivosť, bývanie, ako aj náklady na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa, ako je vzdelanie, kultúra, šport a podobne. Pri určení výšky výživného súd zároveň prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletého dieťaťa, ako povinného s tým, že jeho priemerný čistý mesačný príjem za posledných 12 mesiacov sa pohybuje v sume 1.350,98 Eur. Otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom, celkovo v sume 200,- Eur mesačne. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému U. súd vychádzal zo skutočnosti, že je v možnostiach a schopnostiach povinného rodiča prispievať na maloleté dieťa sumou 30 % z čistého príjmu rodiča. Pokiaľ je priemerný čistý mesačný príjem otca zo závislej činnosti uvádzaný zamestnávateľom za obdobie od apríla 2017 do marca 2018 v sume 1.350,98 Eur, súd má zato, že aj po zohľadnení ďalších dvoch vyživovacích povinností otca voči maloletým deťom mesačne v sume 200,- Eur, je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na maloletého U. sumou 120,- Eur mesačne. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti súd zohľadnil aj mesačné finančné náklady uvádzané otcom celkovo v sume 830,- Eur (platby za úver, bývanie, stravu, telefón, PHM, ošatenie). Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča, pričom pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov otca súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výšky výživného súd ďalej prihliadol aj na tú skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletého syna vykonáva takmer výhradne matka. Od 01.01.2018 do času rozhodnutia v predmetnej veci otec strávil s maloletým synom iba 7 dní. Rovnako počas súdneho pojednávania otec prejavil záujem stretávať sa U. iba jeden víkend v mesiaci, poukazujúc na svoju pracovnú zaneprázdnenosť, ako aj na skutočnosť, že Okresný súd Nitra rozhodol o úprave styku s jeho ďalšími dvoma maloletými deťmi tak, že je oprávnený mať ich v osobnej starostlivosti každý nepárny víkend v roku. Z uvedených skutočností je preto zrejmé, že osobnú starostlivosť o maloletého U., ako aj financovanie jeho odôvodnených potrieb zabezpečuje v prevažnej väčšine matka. Súd má zato, že určená výška vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu je v jeho možnostiach a nateraz je určená v dostatočnej miere, na pokrytie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa zo strany otca.
20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods.1, § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP).