Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/365/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IEO: 50 361 368, proti žalovanej: W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. F. XXX, W. U., o zaplatenie 500,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 29. mája 2017 č. k. 35Csp/312/2016-43, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok po citovaní § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len , § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vecne odôvodnil tým, že žalobca si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie peňažnej sumy, ktorý mal vzniknúť v súvislosti so zmluvou o úvere uzavretou medzi veriteľom Poštová banka, a.s. a žalovanou ako dlžníkom dňa 26.06.2008. Predpokladom úspechu žalobcu v spore je preukázanie, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, resp. že mu nárok uplatňovaný v konaní vyplýva z hmotného práva (aktívna legitimácia). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Aj v súvislosti s aktívnou legitimáciou zaťažuje žalobcu tak bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, ten v žalobe uviedol len to, že medzi Poštovou bankou a žalovanou vznikol záväzkový vzťah na základe zmluvy o úvere, pričom v dôsledku neplnenia povinností žalovanou a následného zosplatnenia úveru vznikla pohľadávka, ktorá je uplatňovaná v tomto konaní. Následne uviedol, že pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok z 15.12.2014 z postupcu PRO CIVITAS, s.r.o. na postupníka BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a zmluvou o postúpení pohľadávok z 15.12.2014 (hoci pripojená je zmluva zo 14.12.2015) medzi BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a žalobcom. Z obsahu žaloby žiadnym spôsobom nevyplýva ako, kedy a v akom rozsahu mala pohľadávku pôvodného veriteľa Poštová banka, a.s. nadobudnúť spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. Pokiaľ ide o predložené zmluvy o postúpení pohľadávok z 15.12.2014 a 14.12.2015, obe pokiaľ ide o špecifikáciu postupovaných pohľadávok odkazujú na prílohy č. 1. označené v zmluvách ako „zoznam postupovaných pohľadávok“, ktoré mali byť neoddeliteľnou súčasťou zmlúv. Žiadna príloha ako súčasť zmlúv o postúpení pohľadávok, v ktorej by bola špecifikovaná pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní čo do právneho dôvodu, výšky a osoby dlžníčky, nebola súdu predložená. Žalobca v žalobe uviedol, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené, toto svoje tvrdenie však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, teda, že nadobudol pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere uzavretej medzi Poštovou bankou a žalovanou, súd pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobu v celom rozsahu zamietol.

2. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len . Žalovanej ako úspešnej strane sporu vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nakoľko však žalovanej doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podľa § § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP. Podľa názoru žalobcu záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu nie je správny a v tejto súvislosti žalobca nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď súd svojím postupom znemožnil účasť žalobcu v konaní o zaplatenie peňažnej sumy a túto žalobu zamietol. Súd nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a nepostupoval podľa § 129 CSP. Súd nevyzval žalobcu ani podľa §157 CSP. Súd mohol za účelom rýchleho a hospodárneho konania vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o nezaložení jeho aktívnej vecnej legitimácie, ktoré jediné viedlo k zamietnutiu žaloby ako celku. Súd nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP, ktorého účelom je zabrániť i inštitútu tzv. prekvapivých rozsudkov, akým napadnuté rozhodnutie nesporne je. Súd nevytýčil termín pojednávania podľa § 177 ods. 1 CSP. Takýto postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a nastáva situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie, čím sa de facto prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiadúce.

4. K posúdeniu otázky uzatvorených zmlúv o postúpení pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému došlo tak, že Poštová banka, a. s. ako postupca uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávok s obchodnou spoločnosťou Bossnutinvestments Limited ako postupníkom a to dňa 15.12.2010. Následne, obchodná spoločnosť Bossnutinvestments Limited ako postupca uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom a to dňa 24.02.2011. Ďalej spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o. ako postupca uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 15.12.2014 so spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupníkom. Spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupca uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 14.12.2015 so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom. Z uvedeného jasne vyplýva, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupník postúpil pohľadávku na žalobcu dňa 14.12.2015, pričom táto zmluva o postúpení bola súdu aj zaslaná spolu so žalobným návrhom. Ako je zrejmé zo žaloby, jej prílohou boli zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 a zo dňa 14.12.2015. Prílohou žaloby bola teda aj zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2015, z ktorej vyplýva, že aktuálnym veriteľom pohľadávky voči žalovanej je žalobca. Nie je zrejmé, akými úvahami sa spravoval súd, keď mal pochybnosť o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, napriek riadne predloženým zmluvám o postúpení pohľadávok. Pokiaľ ide o sled pôvodných postúpení, okrem toho, že súd procesne nepostupoval spôsobom ako je uvádzané, nakoľko zo samotnej žaloby je zrejmé, že v konaní 8Er/1278/2011 bolo na súde prvej inštancie vedené vo veci pohľadávky voči žalovanej exekučné konanie, v ktorom bolo najprv zamietnuté poverenie a neskôr zastavené exekučné konanie. Žalobca pristúpil v žalobe k odkazu na uvedený exekučný spis práve z dôvodu, že toto konanie o zaplatenie je pokračovaním exekučného konania vedeného pod č. 8Er/1278/2011. Súdu z vlastnej činnosti z exekučného konania 8Er/1278/2011 malo a mohlo byť zrejmé, že exekučné konanie bolo zastavené voči spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., pričom súčasťou spisu bol aj exekučný titul, rozhodcovský rozsudok vydaný na veriteľa PRO CIVITAS s.r.o. Súdu v rámci konania o zaplatenie bol teda preukázaný zvyšok postúpenia od spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. až na aktuálneho veriteľa, ktorým je žalobca. Navyše súd prvej inštancie v bode 16. svojho odôvodnenia aj uvádza, že pripojil exekučný spis sp. zn. 8Er/1278/2011. V tejto súvislosti je preukázané, že právnym predchodcom žalobcu bola spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. Podľa právneho názoru žalobcu je predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Galanta zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhol, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou, (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby v celom rozsahu tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že je v spore aktívne legitimovaným. V spise sa nenachádzali také zmluvy o postúpení pohľadávok voči žalovanému, s ich špecifikáciou, ktoré by odôvodňovali dospieť k inému záveru súdu. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť správnosť záverov súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní.

8. Podľa § 150 ods. 1, 2 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

9. Ustanovenie § 150 zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpoklad pre úspech v spore. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Rozsudok v sporovom konaní (v zásade) zodpovedná tomu, čo strany tvrdili a v (zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Súd má však možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie. Súd môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 , výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená (§ 185 ods. 2 a 3). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Žalobca má povinnosť uviesť skutkové tvrdenia. Predmetom skutkových tvrdení sú právne skutočnosti, teda skutočnosti označené právnou normou v jej hypotéze (v skutkovej podstate). Strana sporu má povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne a zároveň povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti, čo znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce.

10. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca žalobu (okrem iného) v súvislosti s aktívnou legitimáciou odôvodnil tým, že dňa 26.06.2008 uzavrela Poštová banka a s. zo žalovanou zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver. Žalobca nadobudol pohľadávku na základe zmlúv o postúpení pohľadávok, medzi spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. a BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. zo dňa 15.12.2014 a BENCONT INVESTMENTS s.r.o. a žalobcom v rovnaký deň. Z uvedeného je zrejmé, že vo vzťahu k svojmu postaveniu žalobcu v spore určitú argumentáciu súdu poskytol.

11. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom pre takýto jeho postup neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) CSP, keď nebola splnená podmienka nespornosti skutkových tvrdení žalobcu. Odvolateľ preto dôvodne namietal, že vo veci nebolo možné rozhodnúť a žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil pojednávanie, na ktorom bolo možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán. Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s § 171 ods. 1 a § 181 ods. 2 CSP, keď nevyslovil svoj právny názor, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov, ktoré by vyvrátili alebo potvrdili tvrdené skutočnosti. Súd tým odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, žalobca nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní uvedenej rozhodujúcej skutočnosti súdom ako spornej, a zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere. V zmysle § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, preto je potrebné tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany žalovaného neboli nijako spochybnené, považovať za nesporné.

12. Ak súd nemohol preskúmať rozhodujúce skutočnosti smerujúce k tvrdenej aktívnej legitimácii žalobcu a ak ich považoval súd za podstatné a rozhodujúce pre rozhodnutie, mal žalobcu vyzvať na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností. Ak tak neurobil a žalobu zamietol pre nezvládnutie bremena tvrdenia a v dôsledku toho ani bremena dôkazu, dopustil sa nesprávneho procesného postupu, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces a jeho postup je možné

hodnotiť ako formalistický. Bolo potrebné tiež prihliadnuť na to, že žalovaná žiadnym spôsobom nárok žalobcu v konaní nespochybnila napriek tomu, že si žalobu s prílohami a výzvu, aby sa k nej vyjadrila dňa 06.04.2017 riadne prevzala.

13. Požiadavka na zistenie skutkového stavu veci v ustanovení § 215 vyjadruje, že základom pre rozhodnutie súdu sú také skutočnosti, ktoré boli v konaní zistené procesne regulérnym spôsobom pri vykonávaní dokazovania (a čo vyšlo za konania inak najavo). Z dôvodu, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý by umožňoval posúdiť relevantné sporné skutočnosti potrebné pre meritórne rozhodnutie súdu, jeho rozhodnutie nemožno považovať za správne. Bez náležitého zistenia skutkového stavu nebolo možné správne posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu v spore.

14. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok (predtým Občiansky súdny poriadok) priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 102/04, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. V čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie účinný stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup súdu pri konaní a rozhodovaní. Účastníci by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami (uznesenie NS SR č. k. 5Cdo 189/2010 z 24.05.2011, č. k. 7Cdo 42/2010 zo 17.10.2011).

15. Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov neostávalo iné, než v záujme zachovania práva sporových strán na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania, dostatočné právne posúdenie veci a vypracovanie rozhodnutia s odôvodnením zodpovedajúcim úprave v § 220 ods. 2 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude posúdiť obsah odvolania a jeho prílohy a zistiť, či žalobca v odvolaní odstránil rozpory v rozhodných skutočnostiach v žalobe, prípadne rozpory medzi skutočnosťami uvádzanými žalobe a dôkazmi. Ak podľa názoru súdu prvej inštancie rozpory neodstránil, a súdu chýba v žalobe uvedenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie nároku žalobcu, vyzve žalobcu na doplnenie podstatných skutočností. Je pravdou, že postup súdu, pokiaľ chcel preskúmať opodstatnenosť nároku žalobcu je správny, pretože ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, žalovaná je spotrebiteľom a patrí jej ochrana ako slabšej strane sporu. Na druhej strane je možné pripustiť, že ak žalobca žalobu odôvodňuje jednouchým spôsobom, môže považovať isté skutočnosti napríklad za všeobecne známe, ktoré sa nepreukazujú, ale súd ich za všeobecne známe nepovažuje a potrebuje ich vysvetliť či doplniť tak, aby boli pre súd zrozumiteľné a preskúmateľné, potom v takom prípade súd vyzve žalobcu, aby relevantné informácie súdu vysvetlil, bližšie odôvodnil, resp. špecifikoval a podobne, postupom podľa § 150 ods. 2. CSP. Výzva na doplnenie tvrdení musí byť formulovaná tak, aby ustanovenie § 150 ods. 2 plnilo svoj účel, ktorým je poskytnutie materiálnej, nielen formálnej ochrany práv, t.j. súd uvedie, ako má žalobca rozhodujúce skutočnosti doplniť. Po zistení doplňujúcich podstatných skutočností súd vykoná dokazovanie, vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 a 3 odôvodní.

17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .