Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/32/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore žalobcu: Peter Hoblík, IČO: 34 660 011, miesto podnikania Považská Teplá 377, zastúpený splnomocnencom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s.r.o., IČO: 36 567 454, so sídlom Ul. 1. Mája 1455/5, Púchov, proti žalovanému: S. A., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, Q., zastúpený JUDr. Peter Horváth, advokát Hlavná 42, Trnava, o zaplatenie 34.401,48 € s prísl. na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn. 37C/42/2011-388 zo dňa 24.augusta 2016 v časti vyhovujúceho výroku vo výške 7.132,20 Eur s prisl. takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vyhovujúceho výroku ohľadne sumy 7.132,20 Eur a priznaného príslušenstva a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 21.834,14 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 21.834,14 € od 10.9.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania, a to za právne úkony vykonané do 28.10.2011 v pomere 27,34%, a za právne úkony vykonané po 29.10.2011 v pomere 59,32%. Žalovanému uložil tiež povinnosť zaplatiť Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Trnava, trovy štátu vzniknuté z titulu znaleckého dokazovania vo výške 897,01 €. Štátu súd náhradu trov konania vo výške 267,34 € nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 488, § 489, § 631, § 632, § 633, § 634, § 494, § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Vecne argumentoval tým, že žalobca sa svojím návrhom došlým dňa 10.9.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 34.401,48 €, spolu s 9,0% ročným úrokom z omeškania zo sumy 47.601,48 € od 12.2.2010 do 15.3.2010, zo sumy 42.601,48 € od 16.3.2010 do 18.5.2010, a zo sumy 34.401,48 € od 19.5.2010 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedol že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo dňa 4.7.2008, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného zhotoviť rodinný dom OPÁL 71/70, pričom záväzku žalobcu korešpondoval záväzok žalovaného zaplatiť za vykonané dielo dohodnutú cenu (podľa čl. IV, bod 1 Zmluvy o dielo) vo výške 98.803,56 € (2.976.556,- Sk) bez DPH. Žalobca vykonal pre žalovaného práce a dodávky pri zhotovení rodinného domu vo výške 87.377,89 € bez DPH (k tomu DPH vo výške 16.601,80 €), celková cena s DPH predstavuje čiastku 103.979,69 €. Rozsah a kvalitu vykonaných prác žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal, pričom zhotovenie a poskytnutie prác žalobca uznal a potvrdil čiastkovými

platbami (preddavkami), a to úhradou zo dňa 5.7.2008 vo výške 24.563,50 € (740.000,- Sk), zo dňa 12.11.2008 vo výške 26.555,14 € (800.000,- Sk), zo dňa 2.12.2008 vo výške 14.937,26 € (450.000,- Sk), zo dňa 15.3.2010 vo výške 5.000,00 €, zo dňa 18.5.2010 vo výške 5.000,00 € a zo dňa 18.5.2010 vo výške 3.200,00 €, teda celkový preddavok na cenu diela predstavuje sumu 79.255,90 € (2.387.663,24 Sk). Žalovaný teda zaplatil žalobcovi iba čiastku 79.255,90 € napriek tomu, že hodnota vykonaných prác a dodávok na diele predstavuje sumu 103.979,69 € s DPH, t.j. záväzok žalovaného predstavuje čiastku 24.727,79 € (ako rozdiel sumy 103.979,69 € a preddavkov vo výške 79.255,90 €). Žalobca vykonal pre žalovaného na rodinnom dome naviac práce a dodávky spočívajúce v komplexnom zriadení plynovej, elektrickej a vodovodnej prípojky, nadbetónovaní základových pásov z debniacich tvárnic, zhotovení a dodávky stropného sadrokartónu v celkovej cene 8.132,51 € (245.000,- Sk) + DPH vo výške 1.545,18 €, spolu teda naviac prác vo výške 9.677,69 €; žalobca vyzval žalovaného na uhradenie týchto naviac vykonaných prác výzvou zo dňa 10.2.2010, žalovaný však nereagoval a žalobcovi nezaplatil. Žalovaný teda uhradil žalobcovi iba časť z celkovej ceny diela v sume 79.255,90 €, pričom celkový nedoplatok na cene prác a výkonov na rodinnom dome predstavuje sumu 34.401,48 € (t.j. nedoplatok fakturovaných prác a výkonov vo výške 24.723,79 € a cena naviac prác vo výške 9.677,69 €). Nakoľko žalovaný neuhradil cenu diela, dostal sa do omeškania, preto žalobca žiada tiež úrok z omeškania vo výške 9,0% ročne z dlžnej istiny odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry; žalovaný uhradil dňa 15.3.2010 časť ceny vo výške 5.000,00 €, dňa 18.5.2010 vo výške 5.000,00 €, a dňa 18.5.2010 vo výške 3.200,00 €

- žalobca si uplatňuje nárok na úrok z omeškania vo výške 9,0% ročne zo zostatku dlžnej sumy 47.60148 € (zostatok istiny ku dňu doručenia výzvy na úhradu zo dňa 10.2.2010) od 12.2.2010 do 15.3.2010, zo sumy 42.601‚48 € od 16.3.2010 do 18.5.2010, a zo sumy 34.401,48 € od 19.5.2010 do zaplatenia.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov, svedka F. I., znalca Ing. Antona Fuzáka, oboznámením sa s návrhom, vyjadreniami strán sporu, so znaleckým posudkom a jeho dodatkami, a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, a oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dňa 4.7.2008 zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného zhotoviť rodinný dom OPÁL 71/70; žalovaný za zaviazal za vykonané dielo zaplatiť dohodnutú cenu (podľa čl. IV, bod 1 Zmluvy) vo výške 2.976.556,- Sk / 98.803,56 € bez DPH - formulácia že v Zmluve sa jedná o cenu diela bez DPH je zrozumiteľne a jednoznačne uvedená v zmluve, žiadne odlišné dojednanie nebolo žalovaným v priebehu konania preukázané. Do ukončenia vykonávania prác na diele žalovaný uhradil žalobcovi dňa 5.7.2008 sumu vo výške 24.563,50 € (740.000,- Sk), dňa 17.10.2008 sumu vo výške 1.991,64 € (60.000,- Sk), dňa 12.11.2008 sumu vo výške 26.555,14 € (800.000,- Sk), dňa 2.12.2008 sumu vo výške 14.937,26 € (450.000,- Sk), dňa 15.3.2010 sumu vo výške 5.000,00 €, dňa 18.5.2010 sumu vo výške 5.000,00 €, dňa 18.5.2010 sumu vo výške 3.200,00 €, neurčeného dňa sumu vo výške 3.000,00 €, a neurčeného dňa sumu vo výške 2.000,00 €, spolu teda zaplatil žalovaný žalobcovi z titulu vykonaného diela 86.247,54 € (uvedená skutočnosť bola medzi stranami sporu nesporná). Rozsah a kvalitu vykonaných prác žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal. Podľa znaleckého posudku a jeho dodatkov (súd v konečnom dôsledku vychádzal z dodatku č. 2) žalobca vykonal pre žalovaného na rodinnom dome (predmete diela)

- práce a dodávky pri zhotovení rodinného domu v cene 79.869,97 € bez DPH, t.j. 95.045,26 € s DPH (19%, nakoľko takáto výška DPH bola platná a uplatňovaná v čase vykonania dodávok / fakturácie),

- naviac práce a dodávky spočívajúce v nadbetónovaní základových pásov z debniacich tvárnic, zhotovení a dodávky stropného sadrokartónu, so zohľadnením dokončenosti v cene 9.091,32 € bez DPH / 10.818,67 € s DPH,

- dodávky spočívajúce v zriadení kanalizačnej (1.077,12 € bez DPH), elektrickej (264,91 € bez DPH) a vodovodnej (521,63 € bez DPH) prípojky, spolu teda prípojky v cene 1.863,66 € bez DPH / 2.217,76 € s DPH; spolu vykonal žalobca práce a dodávky materiálov na rodinnom dome žalovaného vo výške 108.081,69 € (s DPH). Žalobca žiada priznať úrok z omeškania z ním požadovanej sumy odo dňa podania žaloby na súd, v zákonom stanovenej výške.

4. Zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje objednávateľovi, že za odplatu vykoná pre neho určité dielo - zmluva je uzavretá ak sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, ktorými sú predmet diela a odplata za jeho zhotovenie; účastníkmi zmluvy sú zhotoviteľ diela a objednávateľ

diela. Zhotoviteľ je povinný dielo zhotoviť osobne, alebo je oprávnený ho nechať zhotoviť na svoje nebezpečenstvo a zodpovednosť. Dohoda o výške ceny za dielo nie je podstatnou náležitosťou zmluvy - aj ak by nedošlo k dohode o cene pri uzavretí zmluvy, objednávateľ je povinný zaplatiť primeranú cenu (za primeranú cenu treba považovať cenu ktorá sa v mieste a v čase uzavretia zmluvy obvykle poskytuje za obdobných podmienok za porovnateľné dielo); splatnosť ceny sa určuje predovšetkým dohodou (ak splatnosť nebola dohodnutá, treba vychádzať z toho, že cena je splatná po skončení diela).

5. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je v zásade dôvodný a oprávnený, avšak nie v celom uplatnenom rozsahu. Medzi stranami sporu (žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ) bola dňa 4.7.2008 uzavretá zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného zhotoviť rodinný dom OPÁL 71/70, pričom žalovaný (objednávateľ) za zaviazal za vykonané dielo zaplatiť dohodnutú cenu (podľa čl. IV, bod 1 Zmluvy) vo výške 2.976.556,- Sk / 98.803,56 € bez DPH - žalovaný sa v priebehu konania (neskôr od tejto obrany upustil) bránil tým, že uvedená cena bola dohodnutá ako „strop cena“, teda že žalobca vykoná dielo za cenu ku ktorej nebude účtovať DPH - súd tomuto tvrdeniu neuveril, zo strany žalovaného nebola takáto dohoda preukázaná, pričom formulácia uvedená v zmluve o dielo, že sa jedná o cenu diela bez DPH je úplne zrozumiteľne a jednoznačne zachytená v zmluve, a ani žiadne následné odlišné dojednanie nebolo žalovaným v priebehu konania preukázané; aj žalovanému muselo byť zrejmé, že žalobca ako podnikateľ je platcom DPH a teda že DPH bude pripočítaná a účtovaná k cene diela. Do ukončenia vykonávania prác na diele žalobcom mu žalovaný uhradil z titulu vykonaného diela (dodávok materiálov a prác) sumu („zálohy“) 86.247,54 € (dňa 5.7.2008 sumu vo výške 24.563,50 € / 740.000,- Sk, dňa 17.10.2008 sumu vo výške 1.991,64 € / 60.000,- Sk, dňa 12.11.2008 sumu vo výške 26.555,14 € / 800.000,- Sk, dňa 2.12.2008 sumu vo výške 14.937,26 € / 450.000,- Sk, dňa 15.3.2010 sumu vo výške 5.000,00 €, dňa 18.5.2010 sumu vo výške 5.000,00 €, dňa 18.5.2010 sumu vo výške 3.200,00 €, neurčeného dňa sumu vo výške 3.000,00 €, a neurčeného dňa sumu vo výške 2.000,00 € - uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Rozsah a kvalitu vykonaných prác žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal. Úlohou súdu tak bolo určiť rozsah žalobcom vykonaných prác a dodávok materiálov na diele, čo však nebolo možné inak ako vykonaním znaleckého dokazovania. Podľa znaleckého posudku a jeho dodatkov (súd v konečnom dôsledku vychádzal z dodatku č. 2 k znaleckému posudku) žalobca vykonal pre žalovaného na diele

- práce a dodávky pri zhotovení rodinného domu v cene 79.869,97 € bez DPH / 95.045,26 € s DPH (19%, nakoľko takáto výška DPH bola platná a uplatňovaná v čase vykonania dodávok / fakturácie),

- naviac práce a dodávky (ktoré boli dohodnuté ústne, ich vykonanie žalovaný nikdy nerozporoval) spočívajúce v nadbetónovaní základových pásov z debniacich tvárnic, zhotovení a dodávky stropného sadrokartónu, so zohľadnením dokončenosti v cene 9.091,32 € bez DPH / 10.818,67 € s DPH,

- dodávky spočívajúce v zriadení kanalizačnej (1.077,12 € bez DPH), elektrickej (264,91 € bez DPH) a vodovodnej (521,63 € bez DPH) prípojky, spolu teda prípojky v cene 1.863,66 € bez DPH / 2.217,76 € s DPH; spolu vykonal žalobca práce a dodávky materiálov na rodinnom dome žalovaného vo výške 108.081,69 € (s DPH). Podľa žalobcu vykonal tento na diele práce vo väčšom rozsahu, čo však bolo podľa názoru súdu spoľahlivo vyvrátené vykonaným znaleckým dokazovaním, keď znalec vypracoval základný znalecký posudok, a následne -v zmysle námietok a vyjadrení oboch strán sporu- dodatok č. 1 a následne aj dodatok č. 2 - práve týmto dodatkom č. 2 bola presne a spoľahlivo zistená cena prác a dodávok materiálov, súd o konečnom závere znalca nemal pochybnosti preto vychádzal z vyššie uvedenej ceny vo výške 108.081,69 € (nie teda zo sumy 113.657,38 € uvádzanej žalobcom). V priebehu konania bolo tiež preukázané, že práce na rodinnom dome preukázateľne vykonával aj živnostník F. I., avšak -s výnimkou zhotovenia plynovej prípojky- ako subdodávateľ žalobcu. Nakoľko žalovaný nemal s F. I. uzavretú žiadnu, ani len čiastočnú, zmluvu na výstavbu rodinného domu, tvrdenia žalovaného o skutočnosti, že F. I. zaplatil sumu 7.500,00 € (ktorá skutočnosť mohla byť aj pravdivá), ktorá mala byť započítaná ako úhrada v prospech žalobcu súd považoval za irelevantné, a uvedenú sumu do plnenia žalovaného v prospech žalobcu nebolo možné započítať (o sumu 7.500,00 € sa pravdepodobne bezdôvodne obohatil F. I. na úkor žalovaného, čo však nie je predmetom sporu).

6. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 21.834,14 € (95.045,26 € cena prác a dodávok pri zhotovení rodinného domu plus 10.818,67 € cena naviac prác plus 2.217,76 € cena za zriadenie kanalizačnej, elektrickej, a vodovodnej prípojky mínus 86.247,54 € žalovaným zaplatené preddavky); vo zvyšku (5.575,70 €) potom súd návrh zamietol

(spolu aj s prislúchajúcim príslušenstvom). Čo sa týka úroku z omeškania, na tento má žalobca nárok vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu ním uvádzaného omeškania (v období od 13.5.2009 do 12.4.2011 vo výške 1,00%) s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak že žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 21.834,14 € (prisúdená suma) od 10.9.2010 (t.j. odo dňa podania návrhu na súd, keď žalobca žiadal o priznanie úroku z omeškania za kratšie obdobie než za aké v skutočnosti mal nárok - v tomto smere však súd jeho návrh prekročiť nemohol) do zaplatenia. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ju v konaní prevažne úspešnému žalobcovi priznal za právne úkony vykonané do 28.10.2011 v rozsahu 27,34% vychádzajúc z toho, že žalobca žiadal (do tohto obdobia) o priznanie sumy istiny 34.401,48 €, súd rozhodol o jeho nároku vo výške 21.834,14 €; nárok na náhradu trov konania potom súd určil ako 100% mínus 36,33% ako neúspech žalobcu mínus 36,33% ako úspech žalovaného, a za právne úkony vykonané po 29.10.2011 v rozsahu 59,32% vychádzajúc z toho, že žalobca žiadal (po čiastočnom späťvzatí návrhu Uznesením č. 37C/42/2011-91 zo dňa 3.10.2011, v spojení s opravným uznesením zo dňa 16.4.2012 a opravným uznesením zo dňa 3.11.2014) o priznanie sumy istiny 27.409,84 €, súd rozhodol o jeho nároku vo výške 21.834,14 €; nárok na náhradu trov konania potom súd určil ako 100% mínus 20,34% ako neúspech žalobcu mínus 20,34% ako úspech žalovaného. V súlade s ustanovením § 155, ods. 2 a ods. 3 Civilného sporového poriadku, v spojení s § 259 Civilného sporového poriadku a Čl. 4 Civilného sporového poriadku súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania štátu za znalecké dokazovanie vo výške 897,01 €. Súd priznal znalcovi odmenu za vyhotovenie znaleckého posudku a jeho dodatkov spolu vo výške 1.314,35 € - keďže žalovaný bol v spore prevažne neúspešný (ako už bolo vyššie spomenuté v rozsahu 79,66%), pripadla na neho povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania v uvedenom rozsahu, t.j. vo výške 1.047,01 €; nakoľko žalovaný uhradil preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 150,00 €, súd mu uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike z titulu náhrady trov konania sumu 879,01 € (1.314,35 € znalecké dokazovanie deleno 100% krát 79,66% neúspech žalovaného v spore mínus 150,00 € preddavok zaplatený žalovaným). Súd napokon rozhodol že štátu náhradu trov konania vo výške 267,34 € (t.j. 1.314,35 € odmena priznaná znalcovi za vyhotovený znalecký posudok a dodatky mínus 1.047,01 € povinnosť nahradiť trovy ktoré vznikli štátu pripadajúca na žalovaného), a to s poukazom na skutočnosť, že žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku, čo sa premietne aj vo vzťahu k náhrade trov vzniknutých na strane štátu - súd preto rozhodol tak, že na žiadnou platbou nepokryté trovy štátu (za znalečné) vo výške 267,34 € štát nemá právo, preto ich súd štátu nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a to proti vyhovujúcemu výroku a žiadal, aby odvolací súd tento výrok zmenil a že by uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.701,94 Eur do troch dní, prípadne s úrokom z omeškania do 15.09.2015 do zaplatenia, čo je deň nasledujúci po doručení mu dodatku č. 2 Znaleckého posudku č. 68/2013 Ing. Antona Fuzáka a ktorým bola ustanovená skutočná hodnota predmetného diela. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého rozsudku, podáva odvolanie a napáda ho v celom rozsahu v súvislosti rozsudočným výrokom I.. Vzhľadom na predpoklad zmeny prvého rozsudočného výroku, okolnosti veci, jej spotrebiteľskú povahu, navrhuje, aby odvolací súd tento výrok zmenil vyslovením, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o IV. Výrok napadnutého rozsudku, podáva odvolanie a napáda ho taktiež v celom rozsahu v súvislosti s rozsudočným výrokom I., taktiež vzhľadom na predpoklad zmeny tohto výroku, pričom však rozsah zmeny tohto výroku rozsudku súdu prvej inštancie bude závisieť od zmeny rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej.

8. Odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu je nesprávny. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku pokiaľ ide o námietky týkajúce sa rozsahu a dôvodov odvolania, i k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V priebehu konania poukázal na to, že závery dodatku č. 2 Znaleckého posudku Ing. Fuzáka, ako sú tieto zhrnuté na strane č. 3 tohto dodatku rešpektuje a to bez rozdielu, či ide o ocenenie týchto stavebných úkonov, ktoré majú pôvod v prvotnom rozpočte alebo pôvod v tzv. naviac prácach resp. vo vybudovaní prípojok, aby bolo možné prejednanú vec ukončiť. Celková hodnota vykonaných stavebných prác a dodávok materiálov so zohľadnením nerealizovaných prác podľa rozpočtu so zohľadnením naviac vykonaných prác a ich dokončenosti vrátane hodnoty stavebných prác na prípojkách bola znalcom ustálená na 91.134,02 Eur bez DPH s DPH na sumu 108.449,48 Eur. Žalobcovi zaplatil sumu 86.247,54 Eur. Rozdielom je suma 22.201,94 Eur. Po odpočte sumy 7.500,-- Eur, ktorú preukázane zaplatil k rukám svedka I. zostala s celkovým rozdielom suma 14.701,94 Eur, ktorú bol ochotný zaplatiť žalobcovi

vzhľadom na výpoveď svedka F. I. na pojednávaní dňa 14.05.2012. Je faktom, že v tomto odvolaní sa domáha v podstate nie odpočtu týchto 7.500,-- Eur, ale len 7.132,20 Eur, pretože súd prvej inštancie zhotovenie plynovej prípojky v cene 367,80 Eur posúdil v konečnom dôsledku tak, že nebola vykonaná subdodávateľsky. Nezohľadnenie sumy 7.500,-- Eur resp. 7.132,20 Eur súd prvej inštancie odôvodnil tým, že nemá so svedkom F. I. uzavretú žiadnu, ani len čiastočnú zmluvu a preto jeho tvrdenia a skutočnosti, že F. I. zaplatil sumu 7.500,-- Eur sú irelevantné, že o uvedenú sumu sa pravdepodobne bezdôvodne obohatil F. I. na jeho úkor, čo však nie je predmetom sporu. Je mu jasné, že svedok F. I. účastníkom konania nebol a ani nie je, za nesporné však treba mať, že osoba F. I. aj jej význam vo veci s prejednávanou vecou a s realizáciou predmetného diela a s jeho platením jednoznačne súvisí. So žalobcom boli parťáci ešte predtým ako spolupracovali na stavbe jeho rodinného domu, ktorý je aktuálne stále nedostavaný, keď ako svedok F. I. na pojednávaní 14.05.2012 popísal akým štýlom obaja podnikali a na to svedok jednoznačne potvrdil, že spolu sumu 7.500,-- Eur za prácu od neho prevzal, žalobca o tom vedel a o uvedenú sumu mu potom menej zaplatil. Je dôvodné predpokladať, že F. I. a žalobca sa znovu stali priateľmi a pravdepodobne aj spolu pracujú, čomu nasvedčuje aj súdu doložená ich dohoda o uznaní záväzku a jeho splácanie s odstupom siedmich rokov od roku 2009. I keď je fakt, že súd prvej inštancie túto ich dohodu v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nehodnotí, aj tak minimálne z ilustračných dôvodov jej hodnotenie opakuje, pretože má význam v súvislosti s posudzovaním hodnoty toho, čo o veci svedok uviedol. Predložená dohoda zo dňa 04.03.2016, odborne vyparagrafovaná aj s označením konkrétneho rozhodcovského súdu, ktorý by mal rozhodnúť prípadne spory medzi zúčastnenými nevzbudzuje žiadnu dôveru. Je vyfabrikovaná na účel tohto konania, zrejme dokazuje spôsob podnikania aký skutočne popísal svedok I., keď okrem iného uviedol, že so žalobcom na vykonávanej práci nemá žiadnu zmluvu. Mali medzi sebou ústnu zmluvu, že peniaze od žalobcu bral v hotovosti, bez potvrdenia na príjmovom doklade a že živnostníkov, ktorí preňho pracovali vyplácal tiež bez dokladu. Nemôže byť uveriteľným, aby tí, ktorých finančné vzťahy boli v roku 2008 a 2009 nedokladované, sa v roku 2016 mali v súčasnosti iný dôvod takúto vypracovanú dohodu uzavrieť, než len aby nejakým spôsobom pomohla žalobcovi vytiahnuť zo žalovaného čo najviac peňazí. V dohode o uznaní záväzku a jeho splácaní svedok F. I. ako veriteľ vyhlásil, že takéto jeho vyhlásenie plne zodpovedá skutočnosti a nahrádza aj akékoľvek iné prípadné vyjadrenie v tomto smere. Následne citoval výpoveď svedka F. I. na pojednávaní 14.05.2012, kde tvrdil, že všetky záväzky zo strany žalobcu sú mu už vyplatené. Potvrdil, že od neho prevzal sumu 7.500,-- Eur. Na túto sumu mu vydal potvrdenie, že peniaze prijal priamo on a o uvedenú sumu mu potom žalobca vyplatí menej peňazí za ním vykonané práce. Pri vyplácaní sumy minimálne 5.000,-- Eur bol prítomný aj žalobca. Naťahovali sa o to komu má zaplatiť, na čo žalobca povedal, že nech si ich teda vezme I.. Týmto svedkom mal mať súd prvej inštancie preukázané okolnosti zaplatenia sumy 7.500,-- Eur. Je teda zrejmé, že o 7.500,-- Eur menej zaplatil žalobca svojmu subdodávateľovi F. I., práve preto, že týchto 7.500,-- Eur F. I. zaplatil on. Ak teda zaplatil za iného, zaplatil ich za žalobcu, žiadal preto ich odpočítať z toho zaplatenia, čo ho sa žalobca voči nemu domáha. Bol to oprávnený odpočet. Súd prvej inštancie však neučinil tak, a tak zlegalizoval u žalobcu jeho bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ ide o časť odvolania, čo do priznania úrokov z omeškania, jeho odvolanie nie je len špekulatívne, bez skutkových alebo právnych dôvodov, žalobca mu vystavil faktúru a na súde sa domáha takéhoto zaplatenie aké v značnom rozsahu odporuje faktúre alebo odporovalo výške uplatneného práva. Dokazovanie výšky uplatneného práva si vyžadovalo znalecké dokazovanie a to nielen preto, že žalobca voči nemu žaloval aj zaplatenie toho, čo mu tromi dokladmi zaplatil a čo tiež potvrdzuje to, že má svojich podkladoch neporiadok. Žaloba o zaplatenie 34.401,48 Eur, bola uplatnená nesprávne a potom je otázkou z čoho mal ako spotrebiteľ presvedčene vychádzať, keď mal žalobcovi za predmetné dielo zaplatiť. Má za to, že priznanie úrokov z omeškania žalobcovi nebolo v súlade so skutkovými okolnosťami v prejednávanej veci a to minimálne za obdobie do ukončenia znaleckého dokazovania resp. doručenia posledného doplnenia znaleckého posudku.

9. K doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalobca prostredníctvom splnomocnenca s tým, že odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné, vychádzajúce z absolútne nesprávnych právnych ako aj skutkových záverov a tvrdenia v odvolaní sú prinajmenšom fabulácie bez opory v dôkazoch predložených v rámci konania. Žalovaný podal odvolanie len v časti istiny, čím de facto uznal svoj záväzok zaplatiť mu sumu 14.701,94 Eur a predmetom odvolania má byť suma 7.500,-- Eur, ktoré má žalovaný údajne vyplatiť priamo svedkovi I.. Takéto tvrdenie však žalovaný nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom a výpoveď svedka I. si v odvolaní prispôsobil tak, aby mu zapadlo do kontextu odvolania, čo však v žiadnom prípade nekorešponduje s výpoveďou svedka I. produkovanom na pojednávaní. Žalovaný doslova vytrhol niektoré svedkom vypovedané tvrdenia z kontextu a použil tak ako sa mu hodí. Žalovaný nemal ani jeden legitímny dôvod zaplatiť svedkovi

I. peniaze a ak nejaké svedkovi odovzdal, tak to bolo len výslovne na jeho vôli, pretože žalobca so žalovaným žiadnu takúto dohodu, že by mal žalovaný zaplatiť svedkovi nejaké peniaze nemal a určite by žalobca nesúhlasil s tým, aby žalovaný namiesto jemu uhradil peniaze svedkovi I., pričom takéto tvrdenie žalovaného nemá ani oporu vo výpovedi dotknutého svedka. Žalovaný nepredložil žiadny relevantný dôkaz vo vzťahu preukázaniu jeho tvrdení o zaplatení sumy 7.500,-- Eur svedkovi I., pričom svedok vyhlásil že žiadne práce pre žalovaného nevykonával a v zmluvnom vzťahu bol výlučne len so žalobcom. Žalobca nevidí žiadny relevantný dôvod obšírnym spôsobom vyjadrovať sa k dezinterpretáciám obsiahnutých v odvolaní žalovaného, nakoľko žalobca hodnoverne preukázal ním tvrdené skutočnosti a to prostredníctvom výpovedí svedkov. Vo veci bol vyhotovený znalecký posudok vrátane jeho dodatkov. Stojí za povšimnutie, že sám žalovaný v poslednom odseku odvolania sa zamýšľa nad tým, ako bude súd prihliadať na jeho odvolanie vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania, k čomu žalobca iba stroho konštatuje, že aj túto časť považuje za právne nedôvodnú, nakoľko žalovaný sa nepochybne dostal do omeškania s úhradou ceny diela, ktorú pre žalovaného vykonal žalobca, ktorému tak patrí nepochybne nárok aj na náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie vo všetkých jeho napadnutých výrokoch potvrdil. Zároveň si uplatňuje aj náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

9. K doručenému podaniu podal vyjadrenie žalovaný s tým, že žalobca vo svojom vyjadrení označil zaplatenie sumy 7.500,-- Eur svedkovi F. I. za údajné a že výpoveď svedka F. I. si v odvolaní prispôsobil tak, aby mu zapadla do kontextu. Jeho odvolanie obsahuje výpoveď svedka I. bez prispôsobovania, podstatné časti výpovede tohto svedka sú citované doslovne a v úvodzovkách. Presnosť citácie možno skontrolovať kontrolou a možno zistiť presnosť zhody. Opätovne poukázal na dohodu o uznaní záväzku a jeho splácaní zo dňa 04.03.2016, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a svedkom I.. Zotrval na podanom odvolaní a doplnil, že doporučeným listom zo dňa 21.11.2016 požiadal právneho zástupcu žalobcu o oznámenie čísla účtu žalobcu, na ktorý má žalovaný plniť, pričom odpoveď do dnešného dňa nedostali žiadnu.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario, § 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodol vecne správne.

12. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku.

13. Odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci pojednávanie, nakoľko vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo posúdenie správnosti vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania.

14. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol ten, ktorý bol v zmluvnom vzťahu

so žalovaným na základe zmluvy o dielo, ktorú uzavreli dňa 4.7.2008 ako zmluvu o zhotovení diela „Rodinný dom - OPÁL 71/70”. Začiatok prác bol dohodnutý na 7.7.2008, ukončenie prác na deň 31.1.2009. predmetom konania sa stalo podľa žaloby zaplatenie za vykonané práce.nakoľko žalovaný žalobcovi neplnil, aj napriek prežalobným výzvam

15.Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV.ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami . Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov ( II. ÚS 3/97,II.ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov ( § 185 ods. 1 , a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobcu k spôsobu vyhodnotenia dokazovania súdom prvej inštancie z uvedených dôvodov odvolací vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a ku svojim záverom dospel k kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu nebol opodstatnený žalobcom formulovaný odvolací dôvod o nesprávnych skutkových záveroch zistenia, keďže zistený skutkový stav tak, ako ho konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, korešpondoval s vykonaným dokazovaním a jeho vyhodnotením v súlade s ust.§ 191 ods. 1 CSP.

18. Žalovaný , nebol s F. I., ktorému mal plniť namiesto žalobcu , v žiadnom zmluvnom vzťahu, nemal podpísanú žiadnu dohodu, peniaze mu mal dávať z dôvodu že F. I. mu oznámil že žalobca mu nezaplatil za strechu a okná, a že by bolo vhodné keby peniaze dostal on a nie žalobca. V tejto súvislosti súd vypočul svedka F. I., jeho svedeckú výpoveď riadne vyhodnotil a odvolací súd sa záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. Plnenie tomuto svedkovi podľa tvrdenia žalovaného , nie je možné vzhľadom na výsledky dokazovania ,započítať na plnenie, ktoré žalobca požaduje od žalovaného .Súd prvej inštancie v tomto smere z dokazovania vyvodil záver , ktorý skutočne dokazovania vyplynul. Súd prvej inštancie vec aj právne správne posúdil.

19. Tiež je nesporným, že žalovaný sa splnením v súdom priznanom rozsahu plnenia dostal do omeškania, preto žaloba v časti úrokov z omeškania bola dôvodná. Výška priznaných úrokov odvolaním napadnutá nie, ako ani vyhodnotenie výsledkov dokazovania znaleckým posudkom a jeho dodatkom, ktoré výsledky súd vzal za podklad svojho rozhodnutia.

20. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v prejednávanej veci náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu a spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania, umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody odvolateľa vyhodnotil preto krajský súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 . Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust.§ 220 až § 222 aj správne odôvodnil. V dôsledku toho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny v napadnutých častiach vrátane príslušenstva pohľadávky potvrdil. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania ktorý zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom ( rozsahu 100 %), nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .