Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/314/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcov: 1) PaedDr. O. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom M. T. XXXX/XX, H., 2) JUDr. D. R., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, T., žalobcovia 1) a 2) zastúpení advokátkou: JUDr. Katarína Galová, so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, proti žalovaným: 1) KREDITSTAV a.s., so sídlom Rastislavova 1, Piešťany, IČO: 36 225 746, 2) Eden Haus s.r.o., so sídlom Bratislavská 7900, Piešťany, IČO: 36 262 382, žalovaní 1) a 2) zastúpení: Advokátska kancelária Patassy s.r.o., so sídlom Koceľova 9, Bratislava, IČO: 36 806 412, o neúčinnosť (odporovateľnosť) právnych úkonov, o odvolaní žalobcov 1) a 2) proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 10C/326/2011-1076 zo dňa 30. marca 2017 v časti o nároku na náhradu trov konania, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, o nároku náhrady trov konania, vo výroku IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1) a 2) sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil (z dôvodu späťvzatia žaloby), výrokom II. predbežné opatrenie, nariadené uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 10C/326/2011-102 zo dňa 18.1.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/129/2012-246 zo dňa 25.4.2012 zrušil, výrokom III. predbežné opatrenie, nariadené uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 10C/326/2011-584 zo dňa 11.2.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/201/2013-663 zo dňa 7.5.2013 zrušil a výrokom IV. žalovaným 1) a 2) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným 1) a 2).

2. Uznesenie v napadnutej časti o náhrade trov konania po citovaní § 256 ods. 1, 2 § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len vecne odôvodnil tým, že obsahu spisu súd zistil, že žalobcovia vzali žalobu späť, pričom uviedli, že späťvzatie žaloby je jediným možným procesným prostriedkom, ktorý žalobcovia v tejto veci bez ich viny musia uplatniť v dôsledku správania žalovaných 1) až 8), ktorí po celý čas konania hľadali spôsob, ako uniknúť svojej povinnosti plniť si svoje záväzky voči žalobcom, čo sa podľa žalobcov prostredníctvom reštrukturalizácie na pôvodného žalovaného 1) a spoločnosť KREDITSTAV s.r.o. žalovaným aj podarilo. Z uvedeného potom súd ustálil, že žalobcovia zavinili zastavenie konania preto, lebo ich dispozitívny úkon nenesie v sebe žiadnu informáciu o tom, že by odpadol dôvod vedenia sporu voči žalovaným a boli by tým ich porušené alebo ohrozené práva napravené alebo odstránený závadný stav mimo súdneho konania priamo pričinením žalovaných. Preto súd postupom podľa § 256 ods. 1 priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania proti obom žalobcom v rozsahu 100%, pretože žalovaní nezavinili zastavenie konania (výrok IV. tohto uznesenia).

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, výlučne v časti výroku IV. o náhrade trov konania podali odvolanie žalobcovia 1) a 2) prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodu, že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. l písm. b) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) .

4. Žalobcovia odvolanie odôvodnili tým, že dňa 1.12.2011 podali na súd prvej inštancie žalobu o neúčinnosť (odporovateľnosť) právneho úkonu a návrh na vydanie predbežného opatrenia. Pôvodne vystupovalo na strane žalovaných (vtedy odporcov) 8 spoločností skupiny C. (vrátane spoločnosti SET- UP s.r.o., ktorá od 11.4.2017 zmenila obchodné meno na Eden Haus s.r.o.). Išlo o spoločnosti prepojené na osoby D. G. a Ing. Q. T.. Ku dňu podania žaloby prebiehali na súde prvej inštancie voči pôvodnému odporcovi l), 3) a 5) a spoločnosti KREDITSTAV s.r.o. súdne konania o zaplatenie pohľadávok žalobcov voči označeným odporcom ako dlžníkom (l0Rob/39/2011 - 4Cb 31/2011, 5C284/2011, 7Rob/24/201I

- 4Cb43/2011, 7Cb/74/2011, 5C202/2011). Pohľadávky žalobcov boli v týchto konaniach riadne podložené listinnými dôkazmi, zmluvami. Výšky pohľadávok žalobcu 1) a 2) spolu predstavovali celkovo 1.193.881,25 eura s prísl. (žaloba, str. 2-6). Z dôvodu prevádzania majetku pôvodných odporcov 1, 3, a 5 (dlžníkov žalobcov) na spriaznené spoločnosti skupiny C., žalobcovia boli nútení brániť sa žalobou o neúčinnosť právnych úkonov a zamedziť ďalšiemu presúvaniu (úniku) majetku, pretože v konečnom dôsledku i v prípade úspešnosti súdnych sporov o pohľadávky žalobcov voči pôvodne označeným odporcom 1, 3, a 5 a spoločnosti KREDITSTAV, s.r.o., by nebolo žalobcov možné pri výkone rozhodnutia uspokojiť.

5. Ako ďalej žalobcovia uviedli v späťvzatí žaloby zo dňa 2.12.2016, z vyššie uvedeného dôvodu (účelovému presunu majetku medzi spoločnosťami C. v úmysle vyhnúť sa plneniu pohľadávok žalobcov), žalobcovia žiadali o predbežnú ochranu vydaním predbežných opatrení. Okresný súd Piešťany súd vydal voči pôvodnému odporcovi 2), i 4) a 7) uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, č. k. 10C/326/2011 - 69 zo dňa 29.12.2011 (ďalej len uznesenie 1) a voči pôvodnému odporcovi 8 uznesenie o nariadení predbežného opatrenia č. k. 10C/326/2011 - 102 zo dňa 18.1.2012 (ďalej len uznesenie 2). Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 24Co/129/2012 - 246, 24Co/130/2012 zo dňa 25.4.2012 na odvolanie žalovaných uznesenie 1 čiastočne zmenil, čiastočne návrh žalobcov na nariadenie predbežného zamietol a čiastočne zastavil a uznesenie 2 čiastočne zmenil a čiastočne návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Dňa 9.5.2012 došlo k zlúčeniu pôvodných odporcov 2, 5, 6, 7 a 8 s odporcom 1). Dňa 20.7.2012 podali pôvodní odporcovia 1-8 návrh na zrušenie vydaných predbežných opatrení, uznesenia 1 a uznesenia 2. Okresný súd Piešťany návrh pôvodných odporcov 1-8 na zrušenie vydaných predbežných opatrení uznesením č. k. 10C/326/2011-497 zo dňa 3.9.2012 zamietol (ďalej len uznesenie 3). Krajský súd v Trnave na odvolanie pôvodných odporcov 2 a 8 napadnuté uznesenie 3 tunajšieho súdu potvrdil a odvolanie odporcov 1, 3, 4, 5, 6 a 7 odmietol. Dňa 11.2.2013 tunajší súd na návrh žalobcov vydal voči UniCredit Bank Slovakia, a.s. predbežné opatrenie uznesením č. k. 10C 326/2011-584 zo dňa 11.2.2013 (ďalej len uznesenie 4), ktoré bolo na odvolanie banky Krajský súdom v Trnave uznesením č. k. 23Co/201/2013 - 663 zo dňa 7.5.2013 potvrdené. Okresný súd Piešťany uznesením č. k. 10C/326/2011 - 674 zo dňa 10.10.2013 konanie prerušil do právoplatného skončenia konaní vedených na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 4C/31/2011, 4Cb/43/2011, 7Cb/74/2011, 5C/284/2011 a 5C/202/2011 (konania o pohľadávkach žalobcov).

6. Dňa 5.2.2014 bola Okresným súdom Banská Bystrica, č. k. 1R/1/2014 povolená reštrukturalizácia na odporcu 1 (na návrh odporcu 1 ako dlžníka, nie na návrh veriteľa), dňa 18.2.2014 bola Okresným súdom Banská Bystrica, č. k. 2R/2/2014 povolená reštrukturalizácia na odporcu 3 (na návrh odporcu 1 ako dlžníka, nie na návrh veriteľa) a dňa 12.2.2014 bola Okresným súdom Banská Bystrica, č.k. 2R/3/2014 povolená reštrukturalizácia na spoločnosť KREDITSTAV s.r.o. (na návrh odporcu 1 ako dlžníka, nie na návrh veriteľa).

7. Z dôvodu povolenia reštrukturalizácie došlo podľa § 118 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii k prerušeniu všetkých súdnych konaní vedených žalobcami voči pôvodnému odporcovi 1), odporcovi 3) a spoločnosti KREDITSTAV s.r.o., t. j. konania 4Cb/31/2011, 5C/284/2011, 4Cb/43/2011, 7Cb/74/2011, 5C/202/2011, ktorými si uplatňovali svoje pohľadávky voči označeným dlžníkom, a ktoré boli predpokladom predmetného konania o odporovateľnosť právnych úkonov. Reštrukturalizačné konania vedené na Okresnom súde Banská Bystrica voči odporcovi 1), odporcovi 3) a Kreditstav s.r.o. (1Rl/2014, 2R2/2014, 2R3/2014) boli ukončené potvrdením reštrukturalizačných plánov a rozhodnutím súdu o ukončení reštrukturalizácie. Podľa § 156 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného

konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4. Z uvedeného dôvodu došlo zo zákona, nie z vôle ani z viny žalobcov, k zastaveniu súdnych konaní 4Cb/31/2011, 5C/284/2011, 4Cb/43/2011, 7Cb/74/2011 a 5C/202/2011 (konaní o pôvodných pohľadávkach žalobcov), ktoré boli základným predpokladom opodstatnenosti vedenia žaloby o odporovateľnosť právnych úkonov. V danej súvislosti je aj preto bez právneho významu argumentácia žalovaných, že tým, že žalobcovia nepokračovali v incidenčných konaniach (žaloby žalobcov o určenie popretých pohľadávok v reštrukturalizáciách pod č. k. 64Cbi/6/20l4, 61Cbi/6/20l4, 61Cbi/8/20l4, 27Cbi/5/20l4, 26Cbi/8/20l4, 60Cbi/6/2014 na Okresnom súde Banská Bystrica) a svoje žaloby zobrali späť, sa „svojim vlastným konaním zbavili možnosti preukázať a potvrdiť svoje údajné pohľadávky voči žalovaným" (str. 4 vyjadrenia žalovaných zo dňa 13.3.2017), pretože výsledok (negatívny alebo pozitívny) incidenčného konania v reštrukturalizáciách na pôvodného odporcu 1), odporcu 3) a spoločnosť Kreditstav s.r.o. už nemohol nijako ovplyvniť skutočnosť, že súdne konania o pôvodných pohľadávkach žalobcov voči týmto spoločnostiam boli zo zákona zastavené pre rozhodnutie súdu o ukončení reštrukturalizácie a potvrdenia reštrukturalizačného plánu. Žalovaní sa pokúsili uviesť súd do omylu tvrdením, že skutočným a jediným dôvodom späťvzatia žalobného návrhu žalobcov je skutočnosť, že žalobcovia nespĺňajú základný predpoklad pre konanie o neúčinnosť (odporovateľnosť) právneho úkonu, a to, že sú veriteľmi a že majú voči žalovaným pohľadávky. Celá táto argumentácia žalovaných je nesprávna a z pohľadu žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov i rozhodovania súdu o trovách konania úplne irelevantná. Žalobcovia opätovne poznamenávajú, že pre daný výsledok, zastavenie súdnych konaní priamo zo zákona, je absolútne irelevantné, či si žalobcovia vôbec podali prihlášku svojej pohľadávky voči úpadcom v reštrukturalizačnom konaní, alebo svoju pôvodne podanú žalobu o určenie popretých pohľadávok vzali späť. Po podaní žalôb žalobcov, ktorými si uplatňovali svoje pohľadávky voči pôvodným odporcom 1), 3) a 5) a spoločnosti Kreditstav s.r.o. a návrhov na vydanie predbežných opatrení k zaisteniu majetku odporcov pre uspokojenie prípadne uznaných nárokov žalobcov súdom, došlo k preukázateľnému zmenšovaniu majetku pôvodných odporcov 1), 3) a 5) ako dlžníkov a to jeho predajom tretím osobám, ako aj ich účelovým a špekulatívnym prevodom medzi spoločnosťami majetkovo i personálne prepojenými s konateľmi, spoločníkmi a akcionármi odporcov a to J. G. a Ing. Ľ. T.. Z dôvodu ochrany ohrozených majetkových práv preto žalobcovia podali koncom roka 2011 na prvoinštančnom súde žalobu o neúčinnosť (odporovateľnosť) niektorých právnych úkonov a navrhli vydanie predbežných opatrení, ktoré boli súdmi akceptované. Podaná žaloba na neúčinnosť právnych úkonov bola len prostriedkom, ktorý mal zabezpečiť ochranu práv žalobcov a zabrániť vytvoreniu nenapraviteľnej prekážky v súdnych konaniach o zaplatenie pôvodných pohľadávok a to prípadný únik celého majetku žalovaných z dosahu žalobcov, čo by hrozilo zastavením konania pre nedostatok majetku.

8. Žalobcovia sú presvedčení, že ak boli súdne konania (o pôvodných pohľadávkach žalobcov) zastavené zo zákona z dôvodu reštrukturalizácie pôvodne odporcu 1), odporcu 3) a Kreditstav s.r.o., pričom tento výsledok vznikol nezávisle od vôle žalobcov, potom v nadväzujúcom súdnom konaní o odporovateľnosť právnych úkonov, ktoré začalo na podklade pôvodných pohľadávok žalobcov, nemožno z čisto formalistického hľadiska určiť jeho procesné zastavenie ako zodpovednosť za späťvzatie žaloby na ťarchu žalobcov.

9. Pôvodné žalované pohľadávky žalobcu 1) a žalobcu 2) v súdnych konaniach celkovo vo výške 1.193.881,25 eura (ktoré odôvodňovali podanie žaloby o neúčinnosť právnych úkonov) sa v označených reštrukturalizáciách na základe zákona zmenili na pohľadávku žalobcu 1) a žalobcu 2) celkovo vo výške 159,82 eura. A keďže ako ďalej vyplynulo z dokazovania (viď zdôvodnenie prvoinštančného súdu v uznesení zo dňa 14.05.2015, č. k. 10C/326/2011-857 na str. 12), spoločnosť Kreditstav s.r.o. zložila do notárskej úschovy sumy na prípadné uspokojenie žalobcov pre prípad ich úspechu v incidenčných konaniach (notárske zápisnice N27/2015, N28/2015, a N29/2015), čím by došlo k uspokojeniu žalobcov v rozsahu reštrukturalizáciou zmenenej výšky pohľadávky, a tým k odpadnutiu dôvodu na vedenie konania o odporovateľnosť právnych úkonov, ktoré však nespôsobili žalobcovia.

10. Prvoinštančný súd svoj výrok IV. uznesenia zdôvodnil v bode 18. citáciou § 256 ods. 1 a v bode 21, tým že z uvedeného skutkového stavu súd zistil, že žalobcovia vzali žalobu späť, pričom uviedli, že späťvzatie žaloby je jediným možným procesným prostriedkom, ktorý žalobcovia v tejto veci bez ich viny musia uplatniť v dôsledku správania žalovaných l) až 8), ktorí po celý čas konania hľadali spôsob, ako uniknúť svojej povinnosti plniť si svoje záväzky voči žalobcom, čo sa podľa žalobcov prostredníctvom reštrukturalizácie na pôvodného žalovaného 1) a spoločnosť Kredistav, s.r.o. žalovaným aj podarilo. Z uvedeného potom súd ustálil, že žalobcovia zavinili zastavenie konania preto, lebo ich dispozitívny úkon

nenesie v sebe žiadnu informáciu o tom, že by odpadol dôvod vedenia sporu voči žalovaným a boli by tým ich porušené alebo ohrozené práva napravené alebo odstránený zásadný stav mimo súdneho konania priamo pričinením žalovaných. Uvedené zdôvodnenie súdu o údajnom zavinení zastavenia konania zo strany žalobcov (str. 3 bod 21 uznesenia) považujú žalobcovia za nepreskúmateľné, nepresvedčivé, nemajúce oporu v skutkovom stave, ktorý vyplýva zo súdneho spisu, na ktorý poukazovali žalobcovia v späťvzatí žaloby.

11. Ďalej žalobcovia poukazujú i na to, že uznesenie súdu, ktoré bolo doručené žalobcom dňa 3.4.2017, bolo doručené žalobcom spoločne s ďalšou písomnosťou, vyjadrenie k podaniu žalobcov zo dňa 30.11.2016, spracované právnym zástupcom žalovaných Advokátskou kanceláriou Patassy, s.r.o., Koceľova 9, Bratislava, JUDr. Lehelom Patassym, advokátom a konateľom. Písomné vyjadrenie je vyhotovené s dátumom 9.3.2017 a s pečiatkou o jeho doručení na tunajší súd s dátumom 13.3.2017. V tomto vyjadrení žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili a taktiež súhlasili, aby súd súčasne rozhodol o zrušení predbežných opatrení vydaných v konaní. Zároveň sa vyjadrili aj k žiadosti žalobcov priznať náhradu trov konania. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1, písm. b) CSP. Ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe, nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Žalobcom takýmto postupom súdu bolo znemožnené vyjadriť sa k tvrdeniach a dôkazom predloženým žalovanými vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania, keďže žalovaní na rozdiel od žalobcov žiadali priznať náhradu trov konanie svojej strane. Žalobcovia vzhľadom na skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu považujú rozhodnutie súdu o náhrade trov konania žalovaným za právne nesprávne, spôsobené nesprávnou aplikáciou právnej normy § 256 ods. 1 CSP, čo bolo zdôvodnené vyššie.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia žiadajú, aby odvolací súd v odvolacom konaní uznesenie prvoinštančného súdu v napadnutom výroku IV. zmenil a žalobcom priznal voči žalovaným náhradu trov konania.

13. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrili.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou, žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je s prihliadnutím k rozsahu a dôvodom podaného odvolania len výrok IV. uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

16. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie právoplatne rozhodol o zrušení vydaných predbežných opatrení a o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby zo dňa 2.12.2016. Späťvzatie žaloby žalobcovia 1) a 2) zdôvodnili tým, že späťvzatie žaloby je jediným možným procesným prostriedkom, ktorý žalobcovia v tejto veci bez ich viny musia uplatniť v dôsledku správania žalovaných 1) až 8), ktorí po celý čas konania hľadali spôsob, ako uniknúť svojej povinnosti plniť si svoje záväzky voči žalobcom, čo sa podľa žalobcov prostredníctvom reštrukturalizácie na pôvodného žalovaného 1) a spoločnosť KREDITSTAV s.r.o. žalovaným aj podarilo.

17. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 1.12.2011 sa žalobcovia domáhali určenia neúčinnosti (odporovateľnosti) konkrétnych právnych úkonov, ktoré v žalobe bližšie špecifikovali voči

žalovaným. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že majú pohľadávky voči žalovaným, ktorých zaplatenia sa domáhajú v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Piešťany, pričom konania bližšie označili.

19. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie (z dôvodu späťvzatia žaloby) a žalovaným 1) a 2) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcom 1) a 2), z dôvodu, že žalobcovia zavinili zastavenie konania.

20. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu v konaní, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (pre nezaplatenie poplatku, nedostatok podmienok konania, späťvzatie žaloby). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby.

21. Je nesporné, že sporové konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby (§ 145 ods. 1 . Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v § 256 CSP.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci žalobcovia 1) a 2) zavinili, že konanie bolo zastavené. Z obsahu spisu nevyplýva, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaných, ktorí sa celkom alebo v relevantnom rozsahu zachovali v zmysle žalobnej požiadavky, preto nebolo možné nachádzať súvislosť a teda ani procesné zavinenie medzi ich správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu) a v takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca, v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Podstatným v danej veci je, že sa z procesného hľadiska nie je možné stotožniť s názorom žalobcov, že ich nároky v sporových konaniach boli opodstatnené, keďže žiadna z vecí nebola meritórne rozhodnutá po vykonanom dokazovaní. Nárok žalobcov o zaplatenie sumy spolu 1.193.881,25 eura (spolu v piatich sporových konaniach 4C/31/2011; 5C/284/2011; 5C/202/2011; 4Cb/43/2011; 7Cb/74/2011) tak ostal len v hypotetickej rovine a nemožno konštatovať, že žaloby boli dôvodné. Následne preto nemožno hodnotiť ani žalobu, ktorá je predmetom tohto konania, o odporovateľnosť právnych úkonov ako dôvodnú. Žalobca musí vždy zvážiť, či sa bude svojho nároku domáhať súdnou cestou, pretože v prípade neúspechu v konaní a rovnako v prípade späťvzatia žaloby znáša následok nie len v tom smere, že v spore nie je úspešný, ale je aj povinný zaplatiť trovy konania protistrane. Žalovaní prešli reštrukturalizáciou, išlo s konania, ktoré zákon predpokladá a umožňuje, z procesného hľadiska ich konanie nie je v priamej príčinnej súvislosti so späťvzatím žaloby o odporovateľnosť právnych úkonov.

23. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nároku na náhradu trov konania v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.

24. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1) a 2) v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaným ale trovy odvolacieho konania nevznikli, k podanému odvolaniu sa nevyjadrili, preto im ich náhradu odvolací súd nepriznal.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .