Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/196/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateľky: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, Q. A. T. X, zastúpená advokátom: JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., Kamenárska 17/A, Bratislava, proti protistrane: G. W., nar. XX.XX.XXXX, Q. A. T. X, zastúpený advokátom: JUDr. Ladislav Pongrácz, Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie protistrany proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14C/58/2017-16 zo dňa 1. decembra 2017 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14C/58/2017-51 zo dňa 6. apríla 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti trvania neodkladného opatrenia r u š í a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti výroku I. a v závislých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

III. Navrhovateľke p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie nariadil toto neodkladné opatrenie: I. súd ukladá povinnosť žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej, s výnimkou úkonov žalovaného v rámci trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Výrokom II. súd žalovaného poučil, že súd toto neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán zruší v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Výrokom III. rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne, čo do nariadenia neodkladného opatrenia je dôvodný. Na uloženie zákazu priblíženia postačuje dôvodná obava žalobkyne o svoje zdravie, ktorú žalobkyňa vo svojom podaní dostatočne precizovala a vyjadrila svoj strach. Ohrozenie telesnej integrity bolo osvedčené aj Zápisnicou o trestnom oznámení ČVS: ORP-805/1-VYS-DS-2017 zo dňa 11.11.2017, uznesením OR PZ v Dunajskej Strede o stíhaní žalovaného pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ako aj uznesením tunajšieho súdu č.k. Tp/51/2017, ktorým súd rozhodol o vzatí žalovaného do väzby, ktorá sa vykoná vo väznici ÚVV Leopoldov. Súd sa však nestotožnil sa so vzdialenosťou, ktorú žalobkyňa navrhuje, nakoľko má za to, že vzdialenosť 200 metrov je neprimeraná a zo strany žalovaného by mohlo dôjsť aj k neúmyselnému porušeniu súdom uloženej povinnosti. Z uvedeného dôvodu súd preto uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť 50 metrov. Z obsahu návrhu mal súd ďalej preukázané, že medzi stranami sporu prebieha rozvodové konanie. Nakoľko súd zakázal žalovanému približovať sa k osobe žalobkyne na vzdialenosť 50 metrov, pričom v civilnom konaní ohľadom rozvodu by žalovaný nie vo všetkých pojednávacích miestnostiach mal možnosť dodržať vzdialenosť 5 metrov, súd povinnosť uloženú žalovanému zúžil. Zúžil ju práve pre prípad úkonov žalovaného v civilnom konaní ako aj trestnom a priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Vyhodnotiac všetky skutočnosti uvádzané žalobkyňou vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, zhodnotiac proporcionalitu následku a príčiny, súd zvážil pozitívne a negatívne skutočnosti v kolízii stojacich záujmov a z vyššie uvedených dôvodov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Súd žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má za to, že už len samotným nariadením predmetného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Pokiaľ ide o poučovaciu povinnosť súdu v zmysle ustanovenia § 337 Civilného sporového poriadku súd považuje za potrebné uviesť, že od tohto poučenia upustil, pretože je toho názoru, že v danom prípade nie je potrebné viesť osobitné konanie vo veci samej. Riadený sa však podľa čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku súd poučil žalovaného o tom, že nariadené neodkladné opatrenie súd zruší na návrh niektorej z procesných strán v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ako plne úspešnej žalobkyni vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku na náhradu trov konania voči v konaní neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania žalobkyne rozhodne súd, s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie protistrana prostredníctvom advokáta z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Odvolaním sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Čo sa týka trestného konania, na ktoré poukazuje navrhovateľka, Okresný súd Dunajská Streda uznesením č.k. Tp/51/2017 zo dňa 20.12.2017 vyhovel žiadosti protistrany zo dňa 05.12.2017 o prepustenie z väzby na slobodu, o nahradenie väzby sľubom, prijal písomný sľub, prepustil odvolateľa z väzby a nariadil dohľad probačného a mediačného úradníka. Proti tomuto uzneseniu zahlásil sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda. Poukázal na dôvody ktoré viedli súd k prepusteniu protistrany z väzby na slobodu, pričom v odôvodnení súd poukázal na to, že výpovede vypočutých svedkov obvineného jednoznačne potvrdzujú výpoveď obvineného, že medzi obvineným a poškodenou došlo len k bežnej manželskej hádke kvôli tomu, že manžel chcel opustiť poškodenú kvôli inej žene. Podľa odvolateľa z toho možno vyvodiť, že navrhovateľka konala výlučne len z pomsty pri podaní trestného oznámenia. Odvolateľ od začiatku trestného stíhania popiera spáchanie za vinu kladeného trestného činu, vylučuje, že by manželku týral, neublížil jej ani fyzicky ani psychicky. Udáva, že nie je agresívnej povahy, navrhovateľku nikdy nezbil. Kritického dňa ju iba chytil po ramenách a trošku ju potriasol iba z dôvodu, že poškodená na neho vyletela, že má z domu odísť. Tvrdil, že nadviazal kontakt s cudzou ženou v máji 2017 a táto skutočnosť bola dôvodom zo strany navrhovateľky na podanie trestného oznámenia. Priznal, že na navrhovateľku kričal neslušné slová, avšak navrhovateľka ho neustále provokovala. Ďalej poukázal na skutočnosť, že odo dňa vzatia do väzby došlo k vypočúvaniu ďalších svedkov: Y. W. a U. X., ktorí potvrdili jeho obranu, že k žiadnemu týraniu navrhovateľky nedošlo. Poukázal na to, že v prípade prepustenia na slobodu bude bývať u svojej matky B. W.. Uviedol, že nikdy nebol súdne trestaný. Nemá v úmysle s navrhovateľkou nadviazať kontakt a priblížiť sa k nej, práve naopak má obavy, že v prípade prepustenia z väzby na slobodu ho bude navrhovateľka naschvál provokovať. Poukázal taktiež na to, že navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia 24.11.2017, pričom bol zadržaný políciou 11.11.2017 a od 13.11.2017 sa nachádza v ÚVV Leopoldov, teda návrh bol podaný bezdôvodne, nakoľko v tom čase už bol v ústave na výkon väzby. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie resp. zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie tak, že odvolací súd zamieta žalobu v celom rozsahu. K odvolaniu doložil kópiu zápisnice z výsluchu svedkyne U. X., nar. XX.XX.XXXX spísanej v Dunajskej Strede dňa 12.12.2017.

4. K vyjadreniu protistrany sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom advokáta. Uviedla, že trvá na dôvodoch uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemá vedomosť o tom, že by bola protistrana prepustená z väzby. Skutočnosti, ktoré odvolateľ uvádza na svoju obranu, že išlo len o bežnú manželskú nezhodu vraj kvôli inej žene sa absolútne nezakladajú na pravde. Poukázala na to, že svedkom poslednej fyzickej inzultácie navrhovateľky zo strany protistrany, ktorá predchádzala jeho zadržaniu, bola p. U. X., ktorá však vzhľadom na to, že je rodinnou príslušníčkou odvolateľa mu nechcela priťažiť, odmietla k incidentu vypovedať. Práve z dôvodu, že protistrana môže byť prepustená z väzby, je nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu dôvodné.

5. K vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu sa vyjadrila protistrana prostredníctvom advokáta. Väčšinou zopakovala skutočnosti uvedené v odvolaní. Poukázala na to, že nie je pravdou, že U. X. ako rodinná príslušníčka protistrany nevypovedala, dňa 12.12.2017 svojou svedeckou výpoveďou potvrdila obranu, že k žiadnemu týraniu navrhovateľky nedošlo, takisto aj svedok Y. W.. Tieto boli pripojené k odvolaniu.

6. Na vyjadrenie protistrany reagovala navrhovateľka prostredníctvom advokáta. Poukázala na to, že prebieha trestné konanie, kde bolo vytýčené hlavné pojednávanie na 28.03.2018, pričom protistrana je naďalej väzobne stíhaná, pretože uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č.k. Tp/51/2017 zo dňa 20.12.2017 ktorým mal byť údajne žalovaný prepustený z väzby boli odvolacím súdom zrušené. Navrhovateľka nemá vedomosť o tom, že by bola protistrana do dnešného dňa prepustená z väzby na slobodu. Tvrdenia odvolateľa, že má opodstatnené obavy, že v prípade prepustenia z väzby na slobodu ho bude naschvál provokovať, navrhovateľka sa bude snažiť byť v jeho blízkosti, aby sa porušilo obmedzenie zákazu styku s poškodenou, sú ničím nepodloženou a vykonštruovanou obranou, pričom navrhovateľka nemá záujem akokoľvek nadväzovať styk s protistranou, práve naopak. Má preto za to, že sú naďalej dané všetky dôvody pre ponechanie nariadeného neodkladného opatrenia v platnosti.

7. Dopĺňacím uznesením súd prvej inštancie doplnil výrok uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14C/58/2017-16 zo dňa 01.12.2017 o ďalší výrok IV., ktorým súd návrh žalobkyne, čo do uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 150 metrov zamietol.

8. Vydanie dopĺňacieho uznesenia po citácii § 234 ods. 2, § 225 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie odôvodnil tým, že opomenul rozhodnúť o zamietnutí jej návrhu, čo do uloženia povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 150 metrov, nakoľko v tomto smere sa nestotožnil so vzdialenosťou, ktorú žalobkyňa navrhla. Súd má za to, že vzdialenosť 200 metrov je neprimeraná a zo strany žalovaného by mohlo dôjsť aj k neúmyselnému porušeniu súdom uloženej povinnosti. Súd návrh žalobkyne, čo do uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 150 metrov zamietol.

9. Proti dopĺňaciemu uzneseniu odvolanie podané nebolo.

10. Protistrana prostredníctvom advokáta odvolanie doplnila o skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/10/2018 zo dňa 28.03.2018 právoplatným 28.03.2018 bola protistrana odsúdená podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky a podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odložil s probačným dohľadom a podľa § 51 ods. 2 určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona uložil povinnosť nepribližovať sa k poškodenej Y. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. A. T. X, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Navrhuje preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie, resp. rozhodnutie zmeniť tak, že žaloba sa zamieta.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že je nevyhnutné uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti trvania neodkladného opatrenia zrušiť a konanie zastaviť podľa § 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku a vo zvyšnej časti výroku I. a v závislých výrokoch II. a III. potvrdiť v zmysle § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

12. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že je manželkou protistrany, s ktorým má dve maloleté deti. Do času, kedy bola protistrana zadržaná políciou a väzobne stíhaná pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, kde ako poškodená vystupuje navrhovateľka, navrhovateľka s protistranou bývali v spoločnej domácnosti, a to v rodinnom dome v obci Q., ktorý nevlastnia. Protistrana je v súčasnej dobe v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov po tom, čo nie prvý krát fyzicky a slovne napadla navrhovateľku v domácnosti pred maloletými deťmi, a to dokonca za prítomnosti ďalšej osoby. Zároveň uviedla, že aktuálne nemá protistrana žiadne užívacie právo k nehnuteľnosti, kde býva navrhovateľka s maloletými deťmi, pričom vlastník nehnuteľnosti nesúhlasí s tým, aby sa v dome protistrana ďalej zdržiavala. Navrhovateľka poukázala na to, že v súčasnej dobe, napriek tomu, že sa protistrana nachádza v ÚVTOS Leopoldov, jeho rodina opakovane telefonicky kontaktovala navrhovateľku, a preto sa navrhovateľka obáva, že ju protistrana po prepustení z ÚVTOS Leopoldov vyhľadá a ublíži jej. Neustále preto žije v obave zo strachu o život a práve prostredníctvom neodkladného opatrenia chce navrhovateľka dosiahnuť ochranu svojej osoby pred protistranou. Navrhovateľka uviedla, že má dôvodnú obavu z toho, že ju protistrana po svojom prípadnom prepustení z väzby vyhľadá s úmyslom spôsobiť jej ublíženie na zdraví, či dokonca s úmyslom usmrtiť ju a vzhľadom na uvedené, preto považuje návrh za dostatočne odôvodnený. Navrhovateľka je zároveň toho názoru, že účel sledovaný navrhovateľkou nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže navrhovateľka si voči protistrane primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila zápisnicu o trestnom oznámení ČVS: ORP-805/1-VYS-DS-2017 zo dňa 11.11.2017, uznesenie OR PZ v Dunajskej Strede o stíhaní protistrany pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a uznesenie tunajšieho súdu č.k. Tp/51/2017, ktorým súd rozhodol o vzatí protistrany do väzby, ktorá sa vykoná vo väznici ÚVV Leopoldov.

13. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

15. Uvedené neodkladné opatrenie, spolu aj s neodkladnými opatreniami podľa § 325 ods. 2 e), f) a g) Civilného sporového poriadku, sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

16. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového poriadku, ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

18. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.

19. Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

20. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia protistranou voči nej.

21. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu, záznamov polície a podaní vysvetlení k priestupku. Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. V tomto prípade je však správanie protistrany zrejmé aj trestného konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda sp. zn. 18T/10/2018. Uvedený proces a jeho výsledok umožňuje prijať záver o osvedčení násilného správania protistrany voči navrhovateľke a ohrozovania jej telesnej a duševnej integrity. Predložené listinné dôkazy podľa názoru odvolacieho súdu naplňujú hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, teda že protistrana svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu navrhovateľky. Preto sa nemožno stotožniť s odvolacou námietkou protistrany, že žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán (dôvodnú obavu z potenciálne násilného správania sa protistrany spôsobujúceho možné ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne), ale aj nebezpečenstvo bezprostredne jej hroziacej ujmy.

22. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa odvolací súd plne stotožňuje s prijatým záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z predložených listinných dôkazov) v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola za daných skutkových okolností poskytnutá ochrana jej subjektívneho práva. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti upravenia pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov u protistrany hrozí, resp. vzniká navrhovateľke ujma (obava navrhovateľky z dokonania vyhrážok), čo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané bolo. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje podľa názoru odvolacieho súdu ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv protistrany, požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

23. Pokiaľ ide o doplnenie odvolania protistrany odvolací súd poukazuje na § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Vylúčené je to, aby odvolací súd svoje rozhodnutia založil na skutočnostiach, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. Vzhľadom na uvedené nebolo možné prihliadnuť na skutočnosti uvedené protistranou v doplnení odvolania.

24. Pokiaľ ide o otázku trvania neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie vo výroku I. uložil protistrane povinnosť nepribližovať sa až do právoplatného skončenia vo veci samej, pričom v bode 17. odôvodnenia súd uviedol, že žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má za to, že už len samotným nariadením predmetného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Z uvedeného potom vyplýva, že došlo v napadnutom rozhodnutí k rozporu výroku s odôvodnením v otázke trvania neodkladného opatrenia.

25. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

26. V danej veci nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť na podanie žaloby navrhovateľke neurčil, pričom navrhovateľka takúto povinnosť ani nenavrhovala. Nakoľko však v otázke trvania neodkladného opatrenia je rozpor výroku s odôvodnením tak ako je uvedené v bode 23., bolo potrebné vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, výrok v časti trvania neodkladného opatrenia, do právoplatného skončenia vo veci samej zrušiť a konanie zastaviť podľa § 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, pretože neboli splnené procesné podmienky v podobe chýbajúceho žalobného návrhu v tejto časti. Predmetné nariadené neodkladné opatrenie súd na návrh zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené v zmysle § 334 Civilného sporového poriadku.

27. Keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala navrhovateľka splnené boli a súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, uznesenie súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti nariadeného neodkladného opatrenia vo výroku I. a v závislých výrokoch II. a III. ako vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zmysle § 396 Civilného sporového poriadku, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnej protistrane. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).