Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/37/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, ul. Budatínska č. 1, Bratislava, IČO: 00 169 765, zast. JUDr. Katarínou Kalabovou, Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Krasovského č. 13, proti žalovanému: Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom J., ul. G. č. XX/X, zast. JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom Prievidza, Bakalárska č. 4, o zaplatenie 6.379,54 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.379,54 eur s úrokom z omeškania zo sumy 6.199,06 eur vo výške 9,00 % od 12.6.2012 do zaplatenia a zo sumy 180,48 eur vo výške 8,50 % od 18.6.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1/ Žalobca žalobou podanou 21.4.2011 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 5.874,53 eur s úrokom z omeškania z jednotlivých omeškaných súm až do zaplatenia na tom základe, že uzavrel so žalovaným 15.11.2007 zmluvu o nájme nebytových priestorov č. XXX/LX-XX/XXXX, ktorou prenajal žalovanému nebytové priestory v bytovom dome v L., B. ulici č. X -X o výmere 123,95 m2. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.1.2013. Mesačné nájomné bolo dohodnuté spolu so službami súvisiacimi s užívaním priestoru 449,94 eur, ktoré mal žalovaný uhrádzať na účet žalobcu. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti nájomné riadne neplatil, žalobca listom z 8.8.2008 vypovedal zmluvu, ktorá výpoveď mu bola doručená 31.10.2008 a výpovedná doba uplynula 31.1.2009. Nebytový priestor žalovaný riadne neodovzdal, k jeho odovzdaniu došlo až 16.1.2011. Žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy pozostávajúcej z neuhradených zálohových platieb do októbra 2009, avšak v tomto konaní uplatňuje neuhradené mesačné zálohové platby za dobu od novembra 2009 do januára 2011 v celkovej výške 8.357,81 eur, pričom bola ponížená o výsledok vyúčtovania za služby za rok 2009 v sume 2.483,28 eur, teda jeho dlh predstavuje do januára 2011 5.874,53 eur.

2/ Súd vydal v zmysle žaloby platobný rozkaz sp. zn. 6Ro/92/2011-24 zo dňa 22.9.2011, ktorý bolo potrebné zrušiť pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu žalovanému.

3/ Žalobca písomným podaním z 24.1.2013 rozšíril žalobný nárok o zaplatenie sumy 505,01 eur, ktorá suma predstavuje neuhradené vyúčtovanie skutočných nákladov za rok 2011, preto uplatňuje od žalovaného celkom sumu 6.379,54 eur s jednotlivými úrokmi z omeškania až do zaplatenia.

4/ Súd uznesením sp. zn. 10C/37/2012-71 zo dňa 13.6.2013 rozhodol o pripustení zmeny návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.379,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 39,89 eur od 16.02.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 556,67 eur od 16.03.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 556,67 eur od 16.04.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 556,67 eur od 16.05.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 556,67 eur od 16.06.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 556,67 eur od 16.07.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 556,67 eur od 16.08.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 556,67 eur od 16.09.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 556,67 eur od 16.10.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 556,67 eur od 16.11.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 556,67 eur od 16.12.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 267,94 eur od 16.01.2011 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 505,01 eur od 29.07.2012 do zaplatenia.

5/ Uznesením sp. zn. 10C/37/2012-75 zo dňa 19.8.2013 súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej pod sp. zn. 4C/169/2011 s ohľadom na to, že v tejto veci sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.9.2013.

6/ Žalovaný v písomnom vyjadrení z 14.1.2013 prostredníctvom svojej právnej zástupkyni uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy bol podnikateľom, jeho oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti bolo zrušené 2.9.2008. Zmluva bola podpísaná 15.11.2007, pričom nájom mal byť uzavretý od 22.10.2007 do 31.1.2013. Ďalej namietal neplatnosť nájomnej zmluvy, pretože účel nájmu bol dohodnutý v rozpore s tým, aký vyplýva zo stavebného určenia účelu užívania nebytových priestorov v kolaudačnom rozhodnutí, nájom inak skončil dňom 31.1.2009, a to bez ohľadu na to, či nájomca priestor odovzdal alebo nie. Žalovaný od 2.9.2008 predmet nájmu neužíval. Žalobca sa preto môže domáhať za dobu po skončení nájmu už len prípadného vydania bezdôvodného obohatenia, prípadne náhrady škody z porušenia povinnosti po skončení nájmu vydať predmet nájmu. Vzhľadom na súčasne prebiehajúce konanie vo veci 4C/169/2011 navrhol spojiť konanie do jedného konania, resp. prerušiť konanie do skončenia konania vo veci 4C/169/2011.

7/ Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to sumárnou analýzou platieb od 1.1.2009 do 31.3.2011, vyúčtovaním nákladov za plnenia za rok 2009, výpoveďou z 8.8.2008, doručenkou, výzvou na vypratanie a odovzdanie nebytového priestoru z 14.1.2009, záznamom o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov z 4.2. 2009, zmluvou o nájme nebytových priestorov, predpisom ročného preddavku, predpisom mesačných preddavkov od 1.1.2009, doručenkami, faktúrou č. XXXXXXXXXX, časťou spisu OS Prievidza sp. zn. 4C/169/2011, z neho najmä zápisnicou o pojednávaní z 13.8.2015, zápis č.l. 104, zápisnica z pojednávania z 12.2.2013, výpoveď svedkyne L. H. č.l. 258 - 260 spisu, rozsudkom sp. zn. 4C/169/2011 z 29.4.2016, ftc. odvolania proti rozsudku 4C/169/2011, rozsudkom KS TN sp. zn. 17Co/495/2016 z 24.1.2018, výsluchom zástupcu žalobcu a zástupkyni žalovaného, zmluvami o nájme, predpisom mesačných preddavkov od 1.1.2009, od 1.10.2009, doručenkami z doručovania žalovanému, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

8/ Súd má za preukázané, že dňa 15.11.2007 došlo medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom k uzavretiu Zmluvy o nájme nebytových priestorov NZ č. XXX/LX-XX/XXXX, na základe ktorej prenechal prenajímateľ nájomcovi do užívania nebytový priestor v bytovom dome na B. X-X, súpisné číslo XXXX parcelné číslo XXXX, XXXX v katastrálnom území L. - J. o celkovej podlahovej ploche 123,95 m2, s objemom vykurovaného priestoru 347,75m2 na predaj mrazenej hydiny, syrov, mliečnych výrobkov. Podľa Čl. III nájomca týmto predmet nájmu označený v Čl. II tejto zmluvy preberá do užívania s pôvodným účelom využitia, ktorý podľa posledného kolaudačného rozhodnutia je zberňa a spracovanie fotomateriálu, výroba vizitiek a oznámení. Prenajímateľ súhlasí so zmenou účelu využitia predmetu nájmu na účely predaja mrazenej hydiny, syrov, mliečnych výrobkov. Nájomca sa zaväzuje, že bude predmet nájmu využívať na predaj mrazenej hydiny, syrov, mliečnych výrobkov a v bode č. 4 nájomca zároveň potvrdzuje, že predmet nájmu preberá v technickom stave spôsobilom na riadne užívanie. V Čl. IV. bola doba nájmu dohodnutá na dobu určitú od 22.10.2007 do 31.01.2013, v Čl. V. bola dohodnutá suma nájomného vo výške 900,- Sk/m2/rok. V Čl. VI. si zmluvné strany dohodli preddavky za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou nebytového priestoru. V Čl. VII, sa zmluvné strany dohodli, že nájomné a preddavky za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou predmetu nájmu bude nájomca priamo na základe tejto zmluvy poukazovať na účet prenajímateľa do 15.-teho dňa v bežnom mesiaci, celková výška úhrady bola dohodnutá na 13.555,- Sk/mesiac t.j. 449,94 EUR. V Čl.

VIII sa zmluvné strany dohodli, že ak nájomca nezaplatí nájomné a preddavky za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou nebytového priestoru v lehote a v stanovenej výške podľa čl. V a čl. VI tejto zmluvy, prenajímateľ môže vypovedať nájomnú zmluvu a môže od nájomcu požadovať úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak nájomca pri ukončení nájmu (uplynutím doby nájmu, dohodou, výpoveďou) v stanovenom termíne neodovzdá predmet nájmu vyprataný a v stave spôsobilom na riadne užívanie, je prenajímať oprávnený požadovať nájomné a zálohové preddavky za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu v stanovenej výške až do fyzického odovzdania vyprataného predmetu nájmu nájomcom prenajímateľovi, alebo až do otvorenia predmetu nájmu na náklady nájomcu. Podľa Čl. XII. Pre skončenie nájmu pred uplynutím doby nájmu platí § 9 až § 14 zák.č. 116/1990 Zb.. Ak nájomca neodovzdá prenajímateľovi predmet nájmu do 10 dní po skončení nájmu, vzniká prenajímateľovi právo vstúpiť - otvoriť a vypratať predmet nájmu na náklady nájomcu. Zmluva bola podpísaná v Bratislave, dňa 15.11.2007 za prenajímateľa Ing. Y. F., predsedom predstavenstva BD Petržalka, a Ing, E. J., členom tohto predstavenstva a odporcom ako nájomcom.

9/ Listom zo dňa 8.8.2008, doručeným žalovanému dňa 31.10.2008 žalobca vypovedal zmluvu o nájme nebytových priestorov č. XXX/LX-XX/XXXX a to v zmysle § 9 ods.2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb. resp. v zmysle čl. XII ods. 1 nájomnej zmluvy z dôvodu omeškania s úhradou nájomného a predpisu mesačných preddavkov za plnenia spojená s prevádzkou a užívaním nebytového priestoru, trvajúceho viac ako jeden mesiac. Výpovedná lehota je 3 mesiace a začína plynúť od prvého dňa mesiaca, nasledujúceho po doručení výpovede. Zároveň bol žalovaný vyzvaný k úhrade nedoplatku na nájomnom a predpise mesačných preddavkov za plnenia spojené s prevádzkou a užívaním nebytového priestoru, vo výške 147.259,- Sk a zároveň pravidelne uhrádzať predpis mesačných preddavkov počas plynutia výpovednej lehoty. Výzvou z 14.1.2009 vyzýval žalobca žalovaného k protokolárnemu odovzdaniu priestorov dňa 4.2.2009 s upozornením na možný postup podľa čl. XII. ods. 2 zmluvy. Z priloženého záznamu o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov vyplýva, že priestor nebol pripravený na odovzdanie, preto k odovzdania nedošlo.

10/ Z predložených sumárnych analýz platieb za obdobie od 1.1.2009 do 31.3.2011 vyplýva, že žalovanému boli predpísané zálohové platby za dobu do októbra 2009 vo výške 684.00 eur, od októbra 2009 vo výške 705,- eur, od 1.1. 2010 vo výške po 556,67 eur, za január 2011 vo výške 267,94 eur. Z vyúčtovania nákladov za rok 2009 vyplýva kladný zostatok 2.483,28 eur /č.l. 6 spisu/. Z faktúry č. 8862070013 zo dňa 21.6.2012 vyplýva vyúčtovanie nákladov za plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru za rok 2011 do 16.1.2011 vo výške 505,00 eur.

11/ Zo spisu OS Prievidza sp. zn. 4C/169/2011 a najmä z rozsudku zo dňa 29.4.2016 vyplýva, že predmetom tohto konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie nájmu a nákladov spojených s užívaním priestoru za dobu od októbra 2007 do októbra 2009. Súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 8.444,16 eur s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých omeškaných súm a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Prvostupňový súd dospel k záveru, že „Zmluva o nájme nebytových priestorov NZ O. zo dňa 15.11.2007 je platným právnym úkonom. Účel nájmu je jasne označený v zmluve čl. III. bod 3., nemožno ho však podľa názoru súdu automaticky stotožňovať s účelom užívania stavby ako to tvrdí odporca. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Podľa § 3 ods. 3 prvá a druhá veta a ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná. Podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy je určenie účelu nájmu, nie zhoda tohto účelu s účelom užívania stavby. Podľa kolaudačného rozhodnutia (na č.l. 186) stavebné určenie prenajatého nebytového priestoru bolo určené široko ako „umiestnenie prevádzok.“ Takéto široké určenie pokrýva aj užšie v zmluve (čl. III) vyjadrený účel nájmu. Rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Petržalka 2001/5694/10 ( č.l. 187-188 ) na tom nič nemení, nakoľko sa nejedná o rozhodnutie o zmene účelu užívania nebytového priestoru, ale o špecifické rozhodnutie vyžadované v minulosti zákonom, konkrétne § 1 ods. 1 písm. a) Zákona č. 500/1991 Zb. v znení platnom do 30.06.1994. Čo sa týka stavu, v akom bol nebytový priestor prenajatý, tak ustanovenie § 664 Občianskeho zákonníka nemá kogentnú povahu, a preto nie je vylúčené, aby zmluvné strany v nájomnej zmluve uvedené povinnosti upravili inak. V praxi sa vyskytujú prípady, že prenajímateľ odovzdá prenajatú vec nájomcovi v takom stave, v akom vec je, bez toho, aby mal povinnosť vec uviesť do takého stavu, ktorý zodpovedá dohodnutému užívaniu, pričom sa zmluvné strany dohodnú, že nájomca uvedie

vec do stavu spôsobilého na užívanie prenajatej veci. Odovzdanie priestoru v pôvodnom stave s tým, že si ho upraví nájomca nie je ani v rozpore s § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb.. Zmluvné strany si tak v nájomnej zmluve v Čl.III dohodli, že odporca ako nájomca preberá do užívania s pôvodným účelom využitia, ktorý podľa posledného kolaudačného rozhodnutia je zberňa a spracovanie fotomateriálu, výroba vizitiek a oznámení nebytový priestor. Nájomca sa zaviazal tento predmet nájmu využívať na predaj mrazenej hydiny, syrov, mliečnych výrobkov a v bode 4 cit. čl. nájomca zároveň potvrdil, že predmet nájmu preberá v technickom stave spôsobilom na riadne užívanie. V Čl. XIII v bode 2 sa zmluvné strany dohodli, že nájomca je povinný pred začatím využívania predmetu nájmu na dojednaný účel preukázať prenajímateľovi , ak sa mení účel využívania predmetu nájmu, že Mestská časť Bratislava

- Petržalka, oddelenie územného konania a stavebného poriadku vydala rozhodnutie o zmene účelu užívania predmetu nájmu v súlade s touto zmluvou. Z nájomnej zmluvy je preukázané, že odporca ako nájomca podpisom tejto zmluvy súhlasil s takýmto postupom. Prenajímateľ súhlasil so zmenou účelu využitia predmetu nájmu na účely predaja mrazenej hydiny, syrov, mliečnych výrobkov. Predmet nájmu bol tak dostatočne špecifikovaný uvedením (čl. II. zmluvy) údajov z listu vlastníctva (č.l. 190), vrátane čísla nebytového priestoru (uvedené osobitne v názve zmluvy). Skutočnosť, že odporca predmet nájmu neužíval počas celej doby nájmu, nemá vplyv na trvanie zmluvy, ani na jeho povinnosť platiť dohodnuté platby, a to nie len nájomné, ale aj preddavky. Podľa § 665 ods. 2 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním. Nebolo teda relevantné, či odporca predmet nájmu skutočne užíval, ale len to, že nájomná zmluva trvala. Zmluva podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. musí byť písomná, čo znamená, že aj jej zmeny sú obligatórne písomné (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Aj keby teda odporca skutočne kľúče od nebytových priestorov odovzdal navrhovateľovi, toto konanie by nemalo vplyv na trvanie nájomnej zmluvy. Naopak z rovnakého dôvodu k vzniku nájmu nemohlo dôjsť pred uzavretím zmluvy a v prípade, že pred uzavretím zmluvy odporca nebytový priestor užíval, jedná sa o bezdôvodné obohatenie na jeho strane. Súd je toho názoru, že sa jedná o neúmyselné bezdôvodné obohatenie, ktorého si musel a mal navrhovateľ byť vedomý hneď ako k nemu došlo a preto vzhľadom na vznesenú námietku premlčania za obdobie pred uzavretím zmluvy navrhovateľovi žiadne plnenie nemožno priznať. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že nájomná zmluva bola platne uzavretá a trvala od 15.11.2007 do 31.01.2009“. V rozsudku sa ďalej ohľadom nároku žalobcu po ukončení zmluvy konštatuje nasledovné: „Po ukončení zmluvy, t.j. za obdobie od 01.02.2009 navrhovateľ nemá právo na dojednané zmluvné plnenia, ale môže sa domáhať bezdôvodného obohatenia a náhrady škody. Na preukázanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia by ale musel v konaní preukázať, že odporca v príslušnom čase nebytový priestor užíval, čo v konaní nebolo preukázané. Naopak z vykonaného dokazovania sa javí pravdivým v tejto súvislosti skôr tvrdenie odporcu, že v tom čase už nebytový priestor nevyužíval, a to aj s prihliadnutím k tomu, že v tom čase už ani nepodnikal. Dôkazné bremeno každopádne zaťažuje navrhovateľa a ten ho neuniesol. To, či odporca nebytový priestor po skončení zmluvy odovzdal dohodnutým spôsobom, alebo nie, pre priznanie bezdôvodného obohatenia nie je relevantné. Náhradu škody si navrhovateľ nevyčíslil, ani z podaného návrhu nie je možné zistiť potrebné tvrdenia (určenie výšky škody, kauzálny nexus atď.), pre priznanie náhrady škody. Vzhľadom k uvedenému, za obdobie od 01.02.2009 navrhovateľovi nemožno žiadne plnenie priznať. Čo sa týka preddavkových platieb a následného vyúčtovania nedoplatkov za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou nebytového priestoru (dodávka tepla, vody, stočné), tak aj v prípade, že v relevantnom období tieto plnenia čerpal niekto iný, než údajne odsťahovaný odporca, nemá to vplyv na práva a povinnosti medzi navrhovateľom a odporcom, ale len zakladá nárok odporcu voči takýmto tretím osobám“.

12/ V dôsledku podaného odvolania voči uvedenému rozsudku odvolací súd rozsudkom sp. zn. 17Co/495/2016 zo dňa 24.1.2018 rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.777,22 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 23.6.2012 do zaplatenia. Vo zvyšku bol výrok o zamietnutí žaloby potvrdený. Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva záver, že žalovaný neodovzdaním priestoru a uskladnením hnuteľnej veci v nebytovom priestore tento užíval aj po skončení nájomnej zmluvy, t.j. od 1.2.2009 naďalej počas celého žalovaného obdobia - v tej veci do 31.10.2009, pretože k faktickému odovzdaniu došlo až 17.1.2011. V dôsledku takéhoto užívania bez zmluvy, teda plnenia bez právneho dôvodu vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi vydať. Výška takto získaného bezdôvodného obohatenia je totožná s výškou nájomného za užívanie predmetného nebytového priestoru, avšak bez preddavkov za služby spojené s užívaním, pretože preddavok nie je možné bez ďalšieho považovať za spotrebované plnenie. Bezdôvodné obohatenie môže spočívať iba v

reálnom náraste v majetkovej sfére obohateného, a v tomto smere žalobca nepreukázal, že z preddavku, ktorý bol dohodnutý popri nájomnom na krytie plnení spojených s užívaním veci, žalovaný po skončení nájomnej zmluvy skutočne aj nejakú časť takýchto plnení spotreboval. Preto patrí žalobcovi nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho nájomnému.

13/ Z výsluchu žalobcu súd zistil, že vyúčtovanie za služby za rok 2011 bolo doručované žalovanému na adresu L., J. č. XX, čo je adresa, ktorú uvádzal žalovaný v zmluve. Vyúčtovacou faktúrou za rok 2010 preukazuje skutočnú spotrebu služieb za rok 2010 s výsledok nedoplatku 697,50 eur, ktorá suma nie je predmetom konania. V priebehu pojednávania poukazoval na to, že žalovaný nepreukázal odovzdanie kľúčov ako tvrdí. V predmetnom priestore sa kúri bez ohľadu na to, či predmet nájmu je užívaný alebo nie, či je tam prázdno alebo nie, za každé kúrenie sa musí platiť. Z vyúčtovania za rok 2010 vyplýva, že sú vyúčtované len minimálne platby, ktoré sa musia platiť bez ohľadu na výšku spotreby, spotreba za rok 2010 zodpovedá spotrebe priestoru aj keď by priestor nikto neužíval.

14/ Žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne uznával nárok len čiastočne do sumy bezdôvodného obohatenia rovnajúceho sa nájmu v mesačnej výške 308,58 eur od 1.11.2009 do 17.1.2011, kedy došlo k fyzickému odovzdaniu priestoru. Nedôvodný je však nárok za služby spojené s týmto priestorom za žalované obdobie, pretože žalovaný kľúče odovzdal zástupcovi žalobcu reálne už skôr, teda nemohol reálne priestor užívať a spotrebovať akékoľvek energie, preto nemohlo vzniknúť na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Z výsluchu žalovaného vo veci 4C/169/2011 vyplýva, že ukončil živnosť 2.9.2008 a po tomto dátume sa dostavil do kancelárie žalobcu, kde nejakému pánovi odovzdal kľúče od nebytového priestoru. Zároveň uvádzal, že nebytový priestor je vyprataný, nemal v ňom žiadne chladiarenské zariadenie ani iné osobné veci. Mohol tam zostať drevený pult a príbor na jedenie a táto výpoveď je v zhode aj s výpoveďou L. H., ktorá svedkyňa priebeh týchto udalostí potvrdila. Žalovaný aj svedkyňa sa vrátili do Prievidze už v roku 2009 a žalovaný odišiel pracovať do Španielska. Teda, žalovaný od začiatku roku 2009 nemal prístup do predmetu nájmu, reálne nemohol užívať služby spojené s nájmom vrátane dodania energií, a preto sa nemohol bezdôvodne obohatiť.

15/ Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

16/ Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaného ustanovenia zákona považoval súd žalobu žalobcu za dôvodnú, a preto jej vyhovel. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.379,54 eur, ktorá má predstavovať podľa žaloby neuhradené zálohové platby za dobu od novembra 2009 do januára 2011 po zohľadnení kladného vyúčtovania nákladov za rok 2009 a následne nárok - výsledok z vyúčtovania služieb za rok 2010 vo výške 505,01 eur. V prvom rade súd konštatuje, že námietka a obrana žalovaného týkajúca sa neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov bola právoplatne vyriešená ako predbežná otázka v konaní 4C/169/2011, kde v rozsudku v spojitosti aj s rozhodnutím odvolacieho súdu bol vyjadrený právny názor, že zmluva o nájme nebytových priestorov podpísaná 15.11.2017 je platným právnym úkonom, nájom zanikol výpoveďou uplynutím výpovednej doby ku dňu 31.1.2009. Rovnako bolo nesporne preukázané a súdmi v tejto veci konštatované, že k fyzickému prevzatiu nebytového priestoru žalobcom bez prítomnosti žalovaného došlo dňa 17.1.2011. Už z dokazovania v konaní 4C/169/2011 vyplynulo, že obrana žalovaného v tom smere, že došlo k odovzdaniu priestorov skôr v roku 2009 nebola preukázaná. Popri rozpore v uvedených výpovediach žalovaného a svedkyne L. H. bolo potrebné vychádzať aj z listinných dôkazov, z ktorých vyplývalo, že žalovaný bol vyzvaný začiatkom roku 2009 na protokolárne odovzdanie nebytového priestoru v presne stanovený deň, v tento deň sa na úkon nezúčastnil a v priestoroch bol prinajmenšom podľa žalovaného zanechaný drevený pult. Súd preto tieto skutkové zistenia a ich právne vyhodnotenie preberá aj pre účely tohto konania, pretože aj v konaní 4C/169/2011 bol žalobcom uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia po ukončení nájomného vzťahu a otázka odovzdania priestorov žalovaným bola právne významná už v tomto konaní. Ani opätovná obrana žalovaného v tomto konaní nijako nezmenila vyhodnotenie skutkových zistení o odovzdaní kľúčov zo strany žalovaného.

17/ Žalobcovi preto patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný neodovzdaním priestoru a uskladnením hnuteľnej veci v ňom „užíval“ a disponoval s nebytovým priestorom aj po ukončení nájomnej zmluvy , t.j. od 1.2.2009 naďalej až do doby faktického prevzatia priestoru žalobcom 17.1.2011. V dôsledku takéhoto užívania bez zmluvy vzniká plnenie bez právneho dôvodu spočívajúce v prijímaní užívateľského oprávnenia a je právne bezvýznamné, či žalovaný mal z takéhoto užívania nejaký prospech. Obdobný názor zaujal aj NS SR v rozhodnutí 4Cdo/104/2008 zo dňa 30.6.2009, ktorý uvádzal, že plnením bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. V takom prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový prospech zmenil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože takýto užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením prospech získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy. Z hľadiska posúdenia otázky získania bezdôvodného obohatenia užívaním cudzej veci nie je významné, či a akým spôsobom bolo užívanie veci konzumované a či držba veci majetkovo zhodnocovaná, teda či priniesla konzumentovi zisk. Dovolací súd ďalej konštatoval, že bezdôvodné obohatenie sa rovnalo dohodnutej výške nájomného.

18/ Aj podľa názoru odvolacieho súdu vo veci 17Co/495/2016, s ktorým sa súd v tejto veci plne stotožňuje, žalobcovi patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške totožnej s výškou nájomného za užívanie predmetného nebytového priestoru, pričom v zásade preddavky za služby spojené s užívaním nie je možné bez ďalšieho považovať za spotrebované plnenie. Žalobcovi preto patrí čo do nároku za užívanie suma rovnajúca sa nájomnému po 308,58 eur za mesiac, pričom za dobu od 1.11.2009 do 17.1.2011 predstavuje čiastku 4.479,32 eur. Ide o nájom za 14 mesiacov /dva mesiace roku 2009 a dvanásť mesiacov roku 2010/, nájom za 16 dní v mesiaci január 2011, pretože dňa 17.1.2011 došlo už k otvoreniu priestorov, t.j. suma 14 x 308,58 eur = 4.320,12 eur + denný nájom v januári 2011 9,95 x 16 dní = 159,20 eur. Súd nezohľadňoval zvýšené nájomné v roku 2010 na sumu 329,41 eur, pretože išlo o obdobie po zániku zmluvy, žalobca mohol takto regulovať nájomné len pre platne uzavreté nájomné zmluvy, žalobcovi patrí bezdôvodné obohatenie v rozsahu naposledy dojednaného nájomného platného v čase zániku zmluvy po 308,58 eur. Pre úplnosť súd konštatuje, že ani obrana žalovaného spočívajúca v tom, že mu zaniklo živnostenské oprávnenie nebola významná a podstatná pre jeho povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie z titulu jeho užívania, resp. disponovania s nebytovými priestormi aj po ukončení zmluvy.

19/ Súd osobitne zvažoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo podľa žalobcu vzniknúť neuhradením preddavkov za obdobie od 1.11. 2009 do 17.1. 2011 a výsledku vyúčtovania za služby v roku 2011 v sume 505, 01 eur. Aj podľa už vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu bezdôvodné obohatenie by vzniklo len za situácie, ak žalovaný po skončení nájomnej zmluvy aj nejakú časť poskytnutých plnení a služieb skutočne spotreboval. Žalobca preukazoval vyúčtovacou faktúrou za rok 2010 skutočnú spotrebu služieb s vyúčtovaním nedoplatku 697,50 eur, ktorý ale predmetom konania nebol. Tvrdil, že týmto dôkazom preukázal skutočnú spotrebu, a teda, že má nárok aj na zálohové platby za tieto služby, ktoré sa stali potom aj predmetom účtovného vyjadrenia celkového výsledku z vyúčtovania za služby v roku 2010. Podľa názoru súdu a po oboznámení sa s obsahom vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.6. 2011, ktorá bola žalovanému riadne doručená až v priebehu súdneho konania, nie je možné považovať bezdôvodné obohatenie za totožné s výsledkom vyúčtovania. Žalobcovi patrí len plnenie v rozsahu skutočne spotrebovaného plnenia za dodávku tepla, dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej vody, dodávku studenej vody, dodávku pitnej vody a odvod splaškových a zrážkových vôd, čo predstavuje prvé štyri položky plnení podliehajúcich DPH a tieto skutočné náklady za rok 2010 boli cenovo vyjadrené vo výške 1.877,23 eur bez DPH, spolu s DPH 19 % 356,67 eur ide o čiastku 2.233,90 eur. Podľa názoru súdu len táto suma vyjadruje skutočne žalobcom poskytnuté plnenie do predmetného nebytového priestoru za rok 2010, pričom je bezvýznamné či ho žalovaný aj užíval a teda reálne spotreboval. Tieto plnenia boli do priestoru dodávané, a to bez ohľadu na objem spotrebovaného tepla a vody, pričom aj vzhľadom na presahujúce zálohové platby je zrejmé, že išlo len o minimálne dodávky tepla a vody aj keď reálne priestor užívaný nebol. Podľa názoru súdu ide o obdobný nárok ako pri bezdôvodnom obohatení rovnajúcom sa výške nájomného. Aj pri tomto nároku nie je právne významné, či sa skutočne užívacie právo realizovalo, ale významné je to, že žalovaný v dôsledku svojho konania nesprístupnil priestor žalobcovi za účelom jeho

riadneho odovzdania tak, aby mohol užívacie oprávnenie v súlade s právom realizovať ďalší nájomca. Predloženou vyúčtovacou faktúrou žalobca teda preukázal skutočne dodávanú a spotrebovanú službu v podobe dodávok tepla a vody, tak ako vyplýva z faktúry č. XXXXXXXXXX . /č.l. 121 spisu/. Súd nezohľadňoval zálohové platby a predpisy a nerozpočítaval rozdiel medzi predpisom a skutočnými nákladmi, pretože právne významné sú len výdavky zodpovedajúce reálnym skutočným výdavkom. Podstatnú časť tohto vyúčtovania však tvoril výdavok pod č. 9, a to úroky z omeškania 1.190,72 eur, pričom nie je zrejmé o aké úroky z omeškania ide, z akých plnení, z akého rozsahu a z akého obdobia. Žalobca k tejto položke neposkytol žiadne vysvetlenie, je evidentné, že nemôže ísť o reálne poskytované plnenia v roku 2010, preto súd nemohol túto sumu priznať ako výsledok vyúčtovania reálne dodaných a spotrebovaných plnení. Výsledok vyúčtovania - nedoplatok 697,50 eur pritom bol zrejme vypočítaný ako rozdiel sumy 1.190,72 eur a „preplatku na zálohových platbách s DPH„ v sume 493,22 eur /1.190,72 - 493,22/. Rovnaký postup zvolil súd aj pri vyúčtovaní za rok 2011, ktoré sa týkalo len obdobia od 1.1.2011 do 16.1.2011. Za toto obdobie predstavuje reálne dodané a spotrebované plnenie len za dodávku tepla 147, 2921 eur a tepla na prípravu teplej úžitkovej vody v sume 2,7443 eur, dodávku pitnej vody a odvod splaškových a zrážkových vôd 0,3563 eur, všetko bez DPH, pričom súd nepovažoval za skutočný náklad položku - opravu vyúčtovaní z minulých období, pretože nie je zrejmé čoho sa týka. Za preukázané a dodané plnenia súd považoval teda sumy 147,2921 eur, 2,7443 eur a 0,3563 eur, spolu vo výške po zaokrúhlení 150,40 eur, DPH 20 % vo výške 30,08 eur, spolu 180,48 eur. I z tohto vyúčtovania nevyplýva čo má predstavovať položka - úroky z omeškania 412,03 eur, ku ktorej pri výpočte celkového nedoplatku 505,01 eur bola pripočítaná suma 92,98 eur /suma rozdielu medzi zálohovými predpismi a skutočnými nákladmi zvýšená o DPH/. Pokiaľ ide o mesiace november a december 2009, súd za toto obdobie nemohol priznať žalobcovi z titulu dodaných služieb žiadnu sumu, pretože žalobca nepreukázal za tieto dva mesiace aké boli skutočne dodané a spotrebované služby práve za toto obdobie. Z výsledku vyúčtovania za rok 2009 vyplýva účtovný preplatok 2.483,28 eur pri stanovených zálohových predpisoch tak ako vyplýva z vyúčtovania, avšak v konaní by musel žalobca preukazovať, či práve za mesiace november a december 2009 došlo k spotrebe plnení práve v takej výške, ako boli stanovené preddavky, resp. či sa preplatky netýkali práve aj tohto obdobia. Nie je však povinnosťou súdu toto zisťovať a skúmať, keďže žalobca zostal nečinný aj po tom, čo odvolací súd v predchádzajúcej veci vyslovil jasný právny názor ako má žalobca preukazovať tzv. skutočne spotrebované plnenia za žalované obdobie.

20/ Vzhľadom na uvedené by žalobcovi patrila suma 6.893,70 eur ako súčet bezdôvodného obohatenia rovnajúce sa nájmu 4.479,32 eur a bezdôvodného obohatenia za spotrebované plnenia 2.233,90 eur a 180,48 eur, avšak súd priznal len sumu uplatňovanú žalobcom 6.379,54 eur v zmysle úpravy zmeny návrhu uznesením z 13.6.2013. Na vysvetlenie súd udáva, že aj keď sa javí, že žalobca uplatňoval navyše čiastku v rozsahu preddavkov za služby spojené s užívaním nebytového priestoru, avšak tento číselný rozdiel vznikol z dôvodu, že z jeho uplatňovaného nároku odpočítaval sumu 2.483,28 eur ako výsledok vyúčtovania za služby za rok 2009 /o to viac, že za rok 2009 boli priznané len sumy nájomného/, čo však nemalo priamo dopad na výpočet bezdôvodného obohatenia zvoleného zo strany súdu. Žalobca uplatnil nárok na bezdôvodné obohatenie za určité obdobie, súd ho stanovil spôsobom zodpovedajúcim doterajšej súdnej praxi a i keď súd zvolil iný spôsob výpočtu a tento zohľadnil vyššie, súd je vždy viazaný žalobným návrhom, preto v konečnom dôsledku súd priznáva žalobcovi plnú uplatnenú sumu.

21/ Žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení patrí úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby v tejto veci dňa 11.6.2012, t.j. od 12.6.2012, pretože ide o nárok na bezdôvodné obohatenie, pri ktorom sa vyžaduje výzva veriteľa. Žalobca nepreukázal doručenie takejto výzvy pred podaním žaloby vo veci samej. Ohľadom sumy 180,48 eur, ktorá pripadá na rozšírený nárok o zaplatenie 505,01 eur patrí žalobcovi úrok z omeškania deň po doručení rozšírenia žaloby a uznesenia súdu o pripustení zmeny dňa 17.6.2013, teda od 18.6.2013. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 6.199,06 eur vo výške 9,00 % od 12.6.2012 do zaplatenia a zo sumy 180,48 eur vo výške 8,50 % od 18.6.2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

22/ O nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v rozsahu žalovanej istiny úplný úspech, preto mu súd priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) v spojení s § 362 ods. 1 . Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.