Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/41/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, proti povinnému: W. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S. XXX, o vymoženie sumy 2 200,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti II. a III. výroku uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Er/908/2013-50 zo dňa 30. 01. 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Er/908/2013-50 zo dňa 30. 01. 2018 v napadnutej časti II. a III. výroku z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom exekúciu zastavil, II. výrokom rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému a III. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 167 a nasl. zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 203 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účinného do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 256 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 02. 10. 2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Dňa 15. 01. 2018 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súd mal z Obchodného vestníka č. 3/2018, vydaného dňa 04. 01. 2018 preukázané, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 31OdK/229/2017 zo dňa 28. 12 .2017. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 167f ods. 1 a 2 zákona o konkurze predmetné exekučné konanie zastavil. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal právo na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku voči oprávnenému s tým, že vyšší súdny úradník rozhodne samostatným uznesením o výške trov exekúcie (§ 262 ods. 2 . O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto uzneseniu v časti II. a III. výroku podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a tak Sociálna poisťovňa nemala byť vôbec zaviazaná na úhradu trov exekučného konania. Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu

exekúcie zavinením oprávneného, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy boli potrebné na účelné vymáhanie nároku a či mohol oprávnený pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). V danom prípade Okresný súd Topoľčany poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie skôr než bol konkurz na majetok povinného vyhlásený. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie - vyhlásenie konkurzu. Oprávnený tiež nezavinil, že počas exekúcie sa povinný dostal do konkurzu. Z týchto zákonných dôvodov namietal priznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom trovy exekúcie si mal súdny exekútor uplatniť v konkurznom konaní. Poukázal pritom na uznesenie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 432/08-6 zo dňa 16. 12. 2008, podľa ktorého má vždy exekútor právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal. Keďže v zásade platí, že trovy konania znáša povinný, exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si uspokojiť pohľadávku v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu. Ústavný súd k prípadu ešte poznamenáva, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Exekútor sa tiež v zmysle čl. V bod 6 Zmluvy o spolupráci pri vykonávaní exekúcií uzavretej s oprávneným zaviazal v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného v priebehu exekučného konania, prihlásiť si vzniknuté trovy exekúcie ako svoju pohľadávku do konkurzu. Oprávnený má za to, že súdny exekútor si mal uplatniť trovy exekúcie, ktoré mu vznikli voči povinnému prihláškou v konkurznom konaní a v danom prípade nie je dôvod na zaviazanie oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Navrhol preto uznesenie súdu prvej inštancie ako nezákonné zrušiť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného proti II. a III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 12. 08. 2013 u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, č. 700-1510438408- GC04/08 zo dňa 05. 05. 2008, č. 700-1511322009- GC04/09 zo dňa 21. 10. 2009, č. 700-1510337210-GC04/10 zo dňa 21. 04. 2010, č. 700-1510817510- GC04/10 zo dňa 09. 09. 2010, pre vymoženie sumy 2 200,52 eura a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 27. 08. 2013. Následne vydal súd prvej inštancie napadnuté uznesenie.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

14. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

15. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

17. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

18. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

19. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil stane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva a zároveň nesprávne právne vec posúdil. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nerozhodol bez zbytočného odkladu o výške trov exekúcie. Aplikácia ustanovení sa uplatní v exekučných konaniach len tam, kde to povaha veci nevylučuje. Napriek tomu, že sa do Exekučného poriadku dostali ustanovenia o tom, že sa na exekučné konania úprava všeobecného procesného predpisu uplatní, ustanovenie § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a § 203 ods. 3 Exekučného poriadku tým nemôžu byť dotknuté, nakoľko dikcia samotných ustanovení uplatnenie ustanovení všeobecného procesného predpisu priamo vylučuje. Pri aplikácii ustanovení na exekučné konania musí exekučný súd vždy rešpektovať vzájomný vzťah týchto dvoch procesných predpisov. Exekučný poriadok je vo vzťahu k špeciálnym predpisom, a preto majú ustanovenia Exekučného poriadku vždy prednosť pred ustanoveniami všeobecného CSP, obzvlášť, ak ide o oblasť právnej úpravy, ktorú upravujú oba tieto procesné predpisy. V prípade trov konania ide nepochybne o oblasť právnej úpravy, ktorá je upravená oboma týmito procesnými predpismi. Exekučný poriadok upravuje uvedenú oblasť odlišne a ustanovenia týkajúce sa nároku upravuje vo svojich ustanoveniach priamo. Vzhľadom na uvedené nie je preto namieste v prípade trov exekúcie uplatňovať všeobecný procesný predpis tak, ako ho aplikoval súd prvej inštancie. V predmetnej veci, kde k zastaveniu exekúcie došlo nenapadnutým I. výrokom uznesenia (z obsahu odvolania totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že oprávnený dôvod zastavenia exekúcie nenamietal), súd prvej inštancie nerozhodol bezodkladne o výške trov exekúcie, čím je daný dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia v tejto časti, teda v časti II. výroku, ktorý napadol odvolaním oprávnený.

21. Oprávnený napadol odvolaním uznesenie súdu prvej inštancie aj v časti trov exekúcie, teda prieskumu odvolacieho súdu podlieha aj III. výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovení a pri tomto výroku nezohľadnil ustanovenia Exekučného poriadku o trovách exekúcie, resp. trovách exekučného konania, ani ustanovenia týkajúce sa označenia účastníkov

konania. Označenie účastníkov exekučného konania ako „strany sporu“ nie je v exekučnom konaní správne. Súd prvej inštancie okrem uvedeného musí zohľadňovať pri rozhodovaní o trovách exekučného konania (II. a III. výrok napadnutého uznesenia) primárne ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku. Ak sa v rozhodnutí v exekučnom konaní rozhoduje o trovách konania, sú vždy účastníkmi exekučného konania tri subjekty (traja účastníci, resp. prenesene v súvislosti s označením v napadnutom uznesení „tri strany“), a to oprávnený, povinný a súdny exekútor. Ak teda súd prvej inštancie rozhodol tretím výrokom tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal a zároveň druhým výrokom tak, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, je potrebné považovať jeho rozhodnutie v časti trov za zmätočné a vnútorne rozporné. Odvolací súd preto zrušil aj III. výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

22. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti trov exekúcie v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami Exekučného poriadku a pre uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie proti ktorému už v zmysle Exekučného poriadku odvolanie prípustné nebude.

23. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti II. a III. výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) zrušil a vec vrátil súdu prevej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.