Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-318-2017.pdf
PDF · 103.79 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/318/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobkyne: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. XXXX/XX, J., zastúpená: JUDr. Ján Pekar, advokát, so sídlom Potočná 191/39, Skalica, proti žalovaným: 1) DISKONT - PLUS, s.r.o., so sídlom Partizánska 90, Kalinovo, IČO: 36 618 837, 2) D. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, J., 3) PRÁVNIK, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 17, Rajec, IČO: 46 633 154, o neplatnosť dražby, o odvolaní žalovaných 2) a 3) proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 7C/684/2015-63 zo dňa 04. apríla 2017 v časti o náhrade trov konania (výrok II), takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, o náhrade trov konania (vo výroku II. a III.) r u š í a vec sa mu v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie, výrokom II. súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania 100 %, výrokom III. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia a výrokom IV. súd vrátil žalobkyni krátený súdny poplatok za žalobu v sume 92,80 eura spôsobom uvedeným v uznesení.
2. Súd uznesenie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.06.2015 domáhala určenia neplatnosti dražby. Žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 21.03.2017 zobrala žalobu späť a navrhla zastaviť konanie. V späťvzatí žaloby uviedla, že žalovaný 3) jej prípisom zo dňa 18.08.2015 oznámil, že došlo k zmareniu dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. J., obec J., okres J., nakoľko vydražiteľ D. Z. neuhradil cenu dosiahnutú vydražením. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania, nakoľko k zastaveniu konania došlo zavinením protistrany. Žalobkyňa zobrala svoju žalobu v celom rozsahu účinne späť pred prvým pojednávaním, súd preto konanie v zmysle § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) zastavil. Keďže žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za žalobu v sume 99,50 eur, súd jej vrátil súdny poplatok krátený v zmysle § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v sume 92,80 eura (99,50 eura - 6,70 eura). Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP, nakoľko zastavenie konania procesne zavinil žalovaný 2), keď zmaril dražbu a žalobkyňa tak podala návrh na zastavenie konanie a preto súd priznal náhradu trov konania žalobkyni.
3. Proti tomuto uzneseniu v časti o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný 2) z dôvodu, že podanie žaloby bolo bezpredmetné, keďže k zmareniu dražby došlo zo zákona už v marci 2015. Z toho dôvodu žalovaný 2) navrhol zrušiť napadnuté uznesenie v časti náhrady trov konania a žalobkyni náhradu trov konania nepriznať.
4. Proti tomuto uzneseniu v časti o náhrade trov konania podal odvolanie aj žalovaný 3). Uviedol, že z výroku o náhrade trov konania nie je zrejmé, voči ktorému žalovanému súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podľa názoru súdu zavinil zastavenie
konania žalovaný 2), preto by len on mal znášať trovy žalobkyne. Dražba nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne sa uskutočnila dňa 31.03.2015. Pred konaním dražby žalovaný 3) žalobkyni zaslal poštou oznámenie o opakovanej dražbe. Oznámenie bolo umiestnené aj na dražených nehnuteľnostiach a taktiež zverejnené v Obchodnom vestníku č. 46/2015 zo dňa 09.03.2015. Žalobkyni nič nebránilo, aby si pred podaním žaloby na súd u žalovaného 3) (ako dražobníka) preverila, či žalovaný 2) uhradil cenu dosiahnutú vydražením. Pokiaľ by tak žalobkyňa urobila, zistila by, že z dôvodu zmarenia dražby žalovaným 2) žalobu nie je ani potrebné podávať. Žalobkyňa zbytočne začala toto súdne konanie, a preto by sama mala znášať jeho trovy. Žalovaný 3) navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie v časti výroku o náhrade trov konania zmenené tak, že žalobkyni voči žalovanému 3) odvolací súd neprizná nárok na náhradu trov konania.
5. K odvolaniu žalovaného 3) sa vyjadril žalovaný 2), ktorý uviedol, že sa stotožňuje s jeho odvolaním, v časti, v ktorej uviedol, že žalobkyňa zbytočne začala toto súdne konanie a preto by sama mala znášať jeho trovy.
6. K odvolaniam žalovaných 2) a 3) sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu. K odvolaniu žalovaného 2) uviedla, že dňa 31.03.2015 sa uskutočnila dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV č. XXXX pre obec a k. ú. J. patriacich do jej výlučného vlastníctva. Keďže nemala žiadnu vedomosť o tom, či bola uhradená cena, za ktorú boli vydražené nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV č. XXXX pre obec a k. ú. J., dňa 22.06.2015 bola podaná na Okresnom súde Skalica žaloba o neplatnosť dražby. Až prípisom zo dňa 18.08.2015 žalovaný 3) zaslal žalobkyni oznámenie o zmarení dražby. Oznámenie o zmarení dražby bolo v obchodnom vestníku publikované až dňa 20.08.2016. Ani vo vyššie uvedenom prípise žalovaného 3), ani v oznámení publikovanom v obchodnom vestníku nebolo uvedené, kedy došlo k zmareniu dražby. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že žaloba bola v čase jej doručenia na súd podaná dôvodne. Ani s odvolaním žalovaného 3) v žiadnom prípade nesúhlasí. Má za to, že povinnosť nahradiť vzniknuté trovy konania majú všetci žalovaní, t. j. žalovaný 1), 2) aj 3). Dôvodom tohto tvrdenia je tá skutočnosť, že dňa 31.03.2017 sa na dražbe konanej na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Kremla, Skalica, zúčastnila aj Mgr. S. O., advokátsky koncipient právneho zástupcu žalobkyni. Mgr. O. predstúpila pred účastníkov dražby a informovala ich o tej skutočnosti, že je začaté súdne konanie ohľadne nehnuteľností, ktoré sú predmetom dražby, a to konanie vedené pred Okresným súdom Skalica pod sp. zn. 5C/142/2015. Daná skutočnosť je tiež zapísaná v notárskej zápisnici sp. zn. N 128/2015, NZ 10855/2015, NcRls 11126/2015, v bode IX. Žalovaní 1) až 3) tak boli informovaní o tom, že na nehnuteľnosti viaznu právne vady, ktoré vydražením nezaniknú. Žalovaný 3) uvádza, že žaloba bola podaná na súde až po uplynutí dátumu splatnosti ceny dosiahnutej vydražením. O tejto skutočnosti sa žalobkyňa dozvedela až v mesiaci august 2015. V čase podania žaloby teda nevedela, či bola cena dosiahnutá vydražením uhradená, t. j. nemala k dispozícii žiadnu listinu, z ktorej by vyplývalo, že táto cena uhradená nebola.
7. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné, aby žalobkyňa uskutočnila kroky smerujúce k ochrane vlastníckeho práva, a to prostredníctvom príslušnej žaloby. Bolo povinnosťou žalovaného 3) informovať žalobkyňu o tom, že došlo k zmareniu dražby. Žalovaný 3) si túto povinnosť splnil až v mesiaci august 2015. Z procesného postupu žalobkyne je tiež zrejmé, že čakala s podaním žaloby o neplatnosť dražby dostatočne dlhú dobu (od 31.03.2015 do 22.06.2015) tak, aby žalovaný 3) mohol žalobkyňu informovať o tom, že došlo k zmareniu dražby. Žalovaný 3) mal k dispozícii dostatočný časový priestor (od 15.04.2015 do 22.06.2016) k tomu, aby žalobkyňu o zmarení dražby informoval predtým, než došlo k podaniu žaloby. Je tiež otázne, prečo u žalobkyni žalovaný 3) udržiaval stav právnej neistoty po dobu takmer piatich mesiacov.
8. Žalovaný 2) k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že zo zákona nebol povinný informovať žalobkyňu o neuhradení dražobnej ceny, toto neurobil žalovaný 3) a žalobkyňa si túto skutočnosť pred podaním žaloby na zastavenie konania na súd neoverila a konanie bolo začaté zbytočne, preto by mala žalobkyňa sama znášať trovy konania.
9. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného 2) uviedla, že pokiaľ by u žalovaného 2) alebo 3) preverovala skutočnosť, či došlo k zaplateniu ceny, za ktorú boli nehnuteľnosti vydražené napr. telefonicky, išlo by o zistenie, ktoré by nebolo ničím preukázateľné. Súčasne platí, že pokiaľ by skutočnosť, či došlo k zaplateniu ceny, za ktorú boli nehnuteľnosti vydražené, preverovala napr. formou e-mailovej správy alebo písomne, prostredníctvom pošty, toto by tiež nebolo postačujúce. Bez zverejnenia informácie o zmarení
dražby v obchodnom vestníku by jej vždy hrozilo riziko, že príslušná informácia bola zaslaná napríklad z dôvodu omylu či už na strane žalovaného 2), alebo na strane pracovníka žalovaného 3). Žalobkyňa tiež nemala žiadnu povinnosť preverovať, či došlo k uhradeniu ceny, za ktorú boli nehnuteľnosti vydražené Vzniklo jej právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby v okamihu vydraženia nehnuteľností, teda už dňa 31.03.2015. Skutočnosť, že vyčkávala s podaním žaloby na súd až do 22.06.2015 je len dôkazom jej snahy nevyvolávať žiadne ďalšie náklady spojené s právnou pomocou. Bola informovaná o zmarení dražby až listom zo dňa 18.08.2015 a oznámenie o zmarení dražby bolo publikované v Obchodnom vestníku dňa 20.08.2015. Tvrdenie žalovaného 2) o tom, že by mala sama znášať trovy tohto súdneho konania nemá žiadnu oporu v skutkovom ani právnom stave veci.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 3) v napadnutej časti náhrady trov konania je dôvodné.
11. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie právoplatne rozhodol o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby zo dňa 21.03.2017. V späťvzatí žaloby žalobkyňa uviedla, že prípisom z 18.8.2015 jej žalovaný 3) oznámil, že došlo k zmareniu dražby nehnuteľností, pretože vydražiteľ neuhradil cenu dosiahnutú vydražením. Dňa 20.8.2015 bolo v Obchodnom vestníku č. 160/2015 zverejnené oznámenie o zmarení/neplatnosti dobrovoľnej dražby.
12. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 22.06.2015 sa žalobkyňa domáhala určenia, že dražba nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k. ú. J., a to pozemkov, parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 1299, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 357 m2, parc. č. 1300 zastavané plochy a nádvoria, o výmere 22 m2, parc. č. 1301 záhrady, o výmere 531 m2, stavieb, rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. č. 1299, garáž, súp. č. XXXX postavená na parc. č. 1300, uskutočnená dňa 31.03.2015 v kancelárii notára JUDr. Jozefa Kremla, Notársky úrad Skalica, Gorkého 27/22, je neplatná.
14. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že má informáciu o tom, že dňa 31.3.2015 došlo k vydraženiu vyššie uvedených nehnuteľností prostredníctvom žalovaného 3) ako dražobnej spoločnosti a vydražiteľom bol žalovaný 2).
15. Podaním doručeným súdu dňa 21.03.2017 (č.l. 54) žalobkyňa zobrala svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že prípisom z 18.8.2015 jej žalovaný 3) oznámil, že došlo k zmareniu dražby nehnuteľností, pretože vydražiteľ neuhradil cenu dosiahnutú vydražením. Dňa 20.8.2015 bolo v Obchodnom vestníku č. 160/2015 zverejnené oznámenie o zmarení/neplatnosti dobrovoľnej dražby.
16. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie (z dôvodu späťvzatia žaloby) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Napadnutý výrok o náhrade trov konania po citovaní § 257 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP odôvodnil tým, že zastavenie konania zavinil žalovaný 2) , keď zmaril dražbu.
17. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu aj pri rozhodovaní o trovách konania vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti
súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).
18. Občianskoprávne kolégium NS SR prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP (odňatie možnosti konať pred súdom).
19. Uvedené nedostatky odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý priznal nárok žalobkyni na náhradu trov konania bez určenia, ktorý žalovaný v akom rozsahu je povinný zaplatiť trovy konania, bez posúdenia všetkých relevantných dôvodov nároku na náhradu trov konania, mali za následok, že napadnuté uznesenie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP, na riadne odôvodnenie uznesenia, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval nárok na náhradu trov konania. Navyše odôvodnenie uznesenia (zastavenie konania zavinil žalovaný 2) nekorešponduje výrokom II. o náhrade trov konania, v ktorom súd neuviedol, ktorým zo žalovaných uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania.
20. Z uvedených dôvodov bolo nevyhnutné uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku II. a III. zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a vec vrátiť súdu prvej inštancie v zrušenej časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu v konaní, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (pre nezaplatenie poplatku, nedostatok podmienok konania, späťvzatie žaloby). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby.
22. Je nesporné, že sporové konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby (§ 145 ods. 1 CSP). Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v § 256 CSP. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady pre aplikáciu § 257 CSP (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa) ale za predpokladu, že súd vždy vopred vyzve strany sporu, aby sa k možnému použitiu aj § 257 CSP vyjadrili (ak sa do rozhodnutia súdu k dôvodom hodným osobitného zreteľa nevyjadrovali), porovnaj uznesenie NS SR 7MCdo 4/2010, III. ÚS 98/2018.
23. V prejednávanej veci na strane žalovaných vystupujú žalovaní 1), 2) a 3), ktorí tvoria nútené spoločenstvo v zmysle § 78 CSP s poukazom na § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. účinnom v čase, kedy sa mala dražba konať. Z obsahu spisu vyplýva, že podľa názoru žalobkyne musela podať žalobu, pretože v čase jej podania nemala vedomosť o tom, že vydražiteľ zmaril dražbu (§ 21 ods. 5) a keby
sa bola aj informovala u žalovaných, či dražba prebehla, nemuseli jej poskytnúť pravdivé informácie, z žiadneho právneho predpisu nevyplýva žalobkyni informovať sa o tom, či bola dražba vykonaná. V späťvzatí žaloby žalobkyňa poukazuje na konanie žalovaného 2), ktorý ako vydražiteľ nezaplatil cenu za predmet dražby, v dôsledku čoho došlo k zmareniu dražby a žalovaný 3) si ako vydražiteľ nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 21 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách a bez zbytočného odkladu žalobkyňu neinformoval o zmarení dražby. Žalobkyňa nepodávala žalobu ihneď po tom, ako sa mala dražba uskutočniť, ale až z odstupom času, ale tak, aby nezmeškala v zákone stanovenú prekluzívnu lehotu na podanie žaloby (§ 21 ods. 2).
24. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade žalovanému 3) z osobitného právneho predpisu vyplývali určité povinnosti a v prípade zmarenia dražby bolo jeho povinnosťou v zmysle § 21 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách bez zbytočného odkladu informovať žalobkyňu o zmarení dražby. V spise sa nachádza notárska zápisnica (č.l. 11) z ktorej je zrejmé, že dražba prebehla, udelením príklepu bola držba ukončená, vydražiteľom sa stal žalovaný 2), ktorému podľa notárskej zápisnice vznikla povinnosť zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením vo výške 68.000 eur (bod XIV.) Z § 26 ods. 5 citovaného zákona vyplýva, že žalovaný 2) mal zaplatiť cenu za predmet dražby dosiahnutú vydražením v lehote 15 dní od skončenia dražby a cenu nezaplatil. Je evidentné, že v danom prípade si nesplnil svoju povinnosť žalovaný 2) vyplývajúcu mu z bodu XIV. notárskej zápisnice a z § 26 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách a je tiež zrejmé, že žalovaný 3) si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle 21 ods. 1 citovaného zákona. Súd prvej inštancie u každého zo žalovaných osobitne (resp. aj zo strany žalobkyne) posúdi, v priamej príčinnej súvislosti s ktorým konkrétnym konaním strán sporu došlo k späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania a podľa toho rozhodne o náhrade trov konania.
25. Podľa názoru odvolacieho súdu solidarita vo vzťahu k povinnosti nahradiť trovy konania pri nerozlučnom spoločenstve je prípustná len vtedy, ak ide o procesné spoločenstvo, ktorého členovia sú spoločne a nerozdielne zaviazaní vo vzťahu k hlavnému (meritórnemu nároku), vyplývajúcemu zo zákona, zo zmluvy, prípadne z iného právneho úkonu. Inak sa ukladá povinnosť iba jednotlivým stranám, ktoré tvoria nerozlučné, alebo nútené spoločenstvo. Súd preto v prípade, ak zistí, že konanie zavinili viacerí žalovaní, uvedie to vo výroku uznesenia. Prichádza do úvahy, že zaviazaným na náhradu trov konania bude aj len jeden zo žalovaných, ak súd dospeje k záveru, že len v priamej príčinnej súvislosti s jeho (ne)konaním došlo k späťvzatiu žaloby a následnému zastaveniu konania, resp. za zastavenie konania môžu byť zodpovední aj dvaja alebo všetci traja žalovaní (na zavinenie žalovaného 1) ale doposiaľ žiadna zo strán nepoukazovala). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade, ak súd zaväzuje viacerých účastníkov na strane žalovaných, je potrebné pritom prihliadnuť na skutočnosť, že veriteľ môže požadovať splnenie od ktoréhokoľvek dlžníka len vtedy, ak je rozhodnutím súdu ustanovené, že dlh majú zaplatiť spoločne a nerozdielne (§ 511 ods. 1 OZ). Ak tomu tak nie je, platí v zmysle § 511 ods. 2 OZ, že podiely na dlhu viacerých dlžníkov sú rovnaké.
26. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania opätovne rozhodne s prihliadnutím na vyššie uvedený názor odvolacieho súdu a uznesenie riadne odôvodní.
27. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).