Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10CoE-35-2018.pdf
PDF · 90.35 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/35/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v exekučnej veci oprávnenej - POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v zastúpení právne - JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom S. XX, C., proti povinnej - G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. R. XXX, pre vymoženie pohľadávky 788,69 eur s príslušenstvom, exekúcia sa vykonáva pod sp.zn. Ex 9931/08 u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.; so sídlom Exekútorského úradu T. XX, C., na základe odvolania oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8Er/628/2008-39 zo dňa 31. januára 2017, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú (výrok I.). V ďalšom výroku (výrok II.) exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. nepriznal náhradu trov exekúcie (výrok III.).
2. Pri vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení súd postupoval podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Mal za to, že existuje tzv. iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, týmto bola súdom konštatovaná neplatná rozhodcovská zmluva dojednaná v spotrebiteľskej veci, t.j. neplatne uzatvorená rozhodcovská doložka, z tohto dôvodu rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom.
3. Okresný súd zistil, že medzi oprávnenou a povinnou bol založený právny vzťah zmluvou o úvere č. 5371312 zo dňa 05.03.2008. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by mala povinná (v zmluve označená ako fyzická osoba bližšie identifikovaná rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) pri uzatváraní zmluvy konať v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, z tohto dôvodu súd vyhodnotil zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú. Dodal, že i v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Primárny právny vzťah založený medzi účastníkmi konania je spotrebiteľský, na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá.
4. Exekučným titulom pre účely exekučného konania bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 05.08.2008 sp.zn. SR 07266/08 vydaný JUDr. Miroslavom Rácom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie č. 5505015606 zo dňa 28.11.2008 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 23.760,- Sk a úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 23.520,- Sk od 23.04.2008 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 6.637,- Sk a trovy exekúcie.
V rámci ex offo prieskumu formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré mali byť prílohou zmluvy o úvere uzavretej medzi povinnou a oprávnenou, nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Súd poukazuje na to, že rozhodcovská zmluva je platne uzatvorená ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (odkazuje súd na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp.zn. 2Cdo 245/2010). Podriadenie sa právomoci súkromnej osoby, naviac určenej druhou stranou je takým zásadným právnym úkonom, pri ktorom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Oprávnenej nič nebránilo, aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný právny záväzok účastníkov, zahrnula do samotnej zmluvy a dala klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej doložky, alebo nie. V konaní nebolo preukázané, že by bola rozhodcovská doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch. Táto písomná forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na charakter všeobecných obchodných podmienok vylúčená.
5. Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou aj vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k zmluve. Okrem legálnej definície rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní to potvrdzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 5 spomínaného zákona, podľa ktorej prípadná neplatnosť zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa na ňu nevzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Z rovnakého princípu vychádza aj právna úprava odstúpenia od zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy možno časť jej obsahu určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok však môžu byť len ustanovenia o časti tej ktorej zmluvy. Rozhodcovská doložka pritom nie je časťou zmluvy, ale ako samostatná zmluva má vlastný právny osud. Nie je preto možné konštatovať, že bola platne uzatvorená len tým, že ju oprávnená obsiahla vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami.
6. Rozhodcovská doložka v danom zmluvnom vzťahu nebola individuálne dojednaná ale bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré zmluvnými stranami podpísané neboli, preto nebola ani platne uzatvorená. Podľa názoru okresného súdu v dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd právomoc konať a ním vydaný rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na tento záver vyhlásil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
7. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená. Namietala spotrebiteľský charakter posudzovanej zmluvy a posudzovaného právneho vzťahu, podľa jej názoru zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko vznikla podľa Obchodného zákonníka s charakterom absolútneho obchodu. Oprávnená poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak nie je ju možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku 05.03.2008 sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Oprávnená poskytuje svojim klientom finančné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ako vyplýva z § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Navyše, aj účastníci konania si v bode 19 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. V definícii spotrebiteľského úveru sa pojem úver doplnil až zákonom č. 568/2007 Z.z., s účinnosťou od 01.01.2008. Preto sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský úver, rovnaký názor zaujali vo svojich rozhodnutiach napr. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp.zn. 40Cob/271/09, sp.zn. 43Cob/24/08, Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp.zn. 20Cob/406/06.
8. Odvolateľ zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že v úverovej zmluve je dojednaná tzv. nevýhradná rozhodcovská doložka, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve nevýhradného charakteru nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a aj v danom prípade spotrebiteľ mal kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Napokon, z textu uzavretej rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Prichádza do úvahy buď rozhodcovské konanie (podľa zákona o rozhodcovskom konaní) alebo konanie pred všeobecným súdom (podľa Občianskeho súdneho poriadku). Prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné tak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V zmysle príslušnej Smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy, teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc, uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V súdenej veci však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní.
9. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. V prípade, že rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude riešiť súdnou cestou. V prípade rozhodcovskej zmluvy v konkrétne posudzovanej veci sa jedná podľa odvolateľa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Poznamenal, že suma vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom bola povinnou v celom rozsahu uhradená dňom 04.02.2013. S poukazom na § 60 písm. e) Exekučného poriadku sa domnieva, že nie je potrebné a ani účelné vydávať akékoľvek rozhodnutie o neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie.
10. Povinná písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložila.
11. Krajský súd Žilina, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu, ktorému je prípustné odvolanie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, potvrdil uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP pre vecnú správnosť.
12. Bolo podstatné pre súdenú vec, či ku dňu vydania rozhodnutia 31. januára 2017 boli splnené zákonné podmienky vyhlásenia exekúcie za neprípustnú s jej následným zastavením z dôvodov, ako to uvádza okresný súd vo svojom rozhodnutí. Posudzované uznesenie okresného súdu je v poradí druhým, keďže v poradí prvé uznesenie OS Liptovský Mikuláš, vydané pod č.k. 8Er/628/2008-13 zo dňa 29.01.2014, bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 3Coe/134/2014-32 zo dňa 07.08.2014 a vrátené na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodom zrušenia prvého rozhodnutia bola skutočnosť, že okresný súd spotrebiteľský charakter právneho vzťahu založený zmluvou o úvere zo dňa 05.03.2008 nezisťoval a na túto skutočnosť nevykonal nijaké dokazovanie. Odvolací súd uložil okresnému súdu vyhodnotiť, či mala povinná v konkrétnom prípade postavenie spotrebiteľa a ak bude preukázané, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu, bude nevyhnutné zaoberať sa platnosťou rozhodcovskej zmluvy.
13. Odvolací súd zameral odvolací prieskum (viazaný rozsahom a vecnými dôvodmi odvolania oprávnenej) na to, či boli splnené podmienky vyhlásenia neprípustnosti exekúcie a jej následného zastavenia vzhľadom na súdom konštatovanú neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej v spotrebiteľskej veci. Pokiaľ odvolateľ argumentoval, že pohľadávka bola exekútorom vymožená a nie je dôvod rozhodovať, obsah spisu uvádzané tvrdenie nepreukazuje, ani exekútor poverenie z dôvodu vymoženia pohľadávky s poukazom na § 60 Exekučného poriadku súdu nevrátil. V zhode s názorom okresného súdu aj krajský súd konštatuje, že oprávnená a povinná Zmluvou o úvere č. 5371312 zo dňa 05.03.2008 založili spotrebiteľský právny vzťah a predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že zmluvné strany odkazujú v predmetnej zmluve na aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka, pretože pre vyhodnotenie spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu a spotrebiteľskej zmluvy bolo právne významné postavenie strán v predmetnom zmluvnom vzťahu. Oprávnená vystupovala v danom zmluvnom vzťahu v pozícii dodávateľa , poskytovateľa
finančných prostriedkov, povinná bola v pozícii dlžníka - subjektu, ktorá o úver žiadala. Ani oprávnená neargumentuje, nenamieta v odvolaní, že by predmetný úver na základe zmluvy mala byť žalovanej poskytnutá na účel podnikania, prípadne na výkon povolania. Za tejto situácie je potom správny záver okresného súdu, že Zmluvou o úvere zo dňa 05.03.2008 jej účastníci založili spotrebiteľský právny vzťah a v prípade uvedenej zmluvy sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu.
14. Oprávnená sa domáhala vymoženia svojej pohľadávky v exekučnej veci na základe exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu vydaného pod sp.zn. SR 07266/08 dňa 05.08.2008, vydal ho JUDr. Miroslav Rác, rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Aktuálna vnútroštátna judikatúra jednoznačne priznáva oprávnenie exekučnému súdu skúmať (ne) prijateľnosť rozhodcovskej doložky (odvolací súd odkazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6M Cdo 9/2012 z 13.01.2013; tiež rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod R68/2013). Zároveň pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil samotný rozhodcovský súd. Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08.
15. Spotrebiteľská ochrana tvorí súčasť Slovenského právneho poriadku na základe pozitívneho záväzku Slovenskej republiky prispievať k vyššiemu životnému štandardu spotrebiteľov, právne normy z oblasti spotrebiteľského práva je potrebné vykladať tak, aby boli naplnené ciele a zmysel ochrany spotrebiteľa ako spoločenskej hodnoty postavenej na roveň hodnôt verejného poriadku. Ochrana poskytovaná exekučným súdom v exekučnom konaní vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke je o presadení noriem vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky nevyhnutné na to, aby nekalá podmienka spotrebiteľa nezaväzovala.
16. Posudzované dojednanie o rozhodcovskej doložke je preukázateľne zaradené do obsahu formulárovej zmluvy. Z toho je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a povinná pri uzatváraní zmluvy nemohla ovplyvniť jej obsah, ktorý bol dopredu daný; ako spotrebiteľ ju mohla prijať buď ako celok, alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 05.03.2008, keďže na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Núti spotrebiteľa podriadiť sa rozhodcovskému konaniu a rozhodnutiu rozhodcovského súdu. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde malo za následok, že v tej istej veci sa už druhá strana nemohla obrátiť na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania - uvedené vo svojich dôsledkoch núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté vo vzťahu s dodávateľom boli definitívne (vy)riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, čo osobitne platí v prípadoch, keď sa s nárokom na rozhodcovský súd obráti dodávateľ a tých je absolútna väčšina. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním, spotrebiteľ má byť chránený pred oboma eventualitami. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskej právnej ochrany. V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky a značnou nerovnováhou medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa krajský súd poukazuje na to, že dodávateľ/oprávnená fakticky vnútil spotrebiteľskú rozhodcovskú doložku. Zároveň neobstojí argumentácia odvolateľa, že § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nemá riešiť situáciu, keď žalobu podáva dodávateľ. Podstatné totiž je, že podanie žaloby dodávateľom na rozhodcovskom súde malo za následok, že v tej istej veci sa druhá strana už nemohla obrátiť na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania.
17. Zmluvné dojednanie vo všeobecných podmienkach ku zmluve o úvere o rozhodcovskej doložke odvolací súd vyhodnotil ako nekalú/neprijateľnú podmienku postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe takto neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonatelnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, napr. viď uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012.
18. Súhrn všetkých hore uvedených skutočností viedol odvolací súd k potvrdeniu uznesenia okresného súdu, zdieľa jeho názor, že existoval tzv. iný dôvod (neplatná rozhodcovská doložka) pre ktorý je exekúcia neprípustná a treba ju zastaviť.
19. Podľa § 396 ods. 1 CSP v aplikácii s § 255 ods. 1 CSP krajský súd nepriznal ani jednému z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania, v ňom oprávnená úspešná nebola, nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol povinnej (úspešná v odvolacom konaní), táto si trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by jej v súvislosti s podaným odvolaním oprávnenej mali vzniknúť nejaké trovy.
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné nie je.