Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16T-40-2018.pdf
PDF · 105.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-16T/40/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a prísediacich Ing. Anny Morávkovej a Mgr. Kataríny Menyhardt, v trestnej veci obžalovaného R. X., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 30. júla 2018, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý
R.Š. X., narodený XX.XX.XXXX N. S., trvalé bydlisko S. XXX/X, Z. H. N., okr. S., s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
od presne nezisteného času až do 04:15 hodiny dňa XX.XX.XXXX v S.h, na ulici Q. Č. XXXX/X, v bare Z. L. L. a na iných miestach neoprávnene vo svojej peňaženke prechovával 2 ks plastových vreciek s celkovým obsahom 1.772 mg sušeného konope s priemernou koncentráciou THC 19,6 % hmotnostného, obsahujúce 347 mg THC, čo zodpovedá minimálne 12 bežným jednotlivým dávkam drogy, pričom hodnota 1 gramu konope v 3. štvrťroku 2017 v Trnavskom kraji je podľa informácií o cenách drog v Slovenskej republike 10 až 15 Eur, hoci Cannabis (konopa) je zaradená v zmysle zákona číslo 138/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok,
t e d a
- neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku,
č í m s p á c h a l
- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n), § 38 odsek 3, § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 per analogiam Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky. Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno g) Trestného zákona sa mu ukladá
- obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok v skúšobnej dobe a
- povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra S. podala na tunajší súd 16. mája 2018 obžalobu sp. zn. S. XXX/XX/XXXX (ďalej len obžaloba) na R. X. (ďalej len obžalovaný) pre skutok uvedený v obžalobe, právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 30. júla 2017 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovaného, pričom tento na všetky položené otázky odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora k vyhláseniu obžalovaného, pričom prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Na podklade vyššie uvedeného súd podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásil uznesenie, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal súd žiadne pochybnosti o jeho vine. Zároveň súd rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. K právnej kvalifikácii skutku uvedeného v obžalobe Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, kto neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov. Pri trestnom čine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 Trestného zákona je primárnym objektom záujem spoločnosti kontrolovať nakladanie s tými látkami, ktoré sú spôsobilé vážne ohroziť či poškodiť život alebo zdravie človeka, alebo uviesť človeka do stavu, v ktorom sa bude správať nekontrolovateľne asociálne, ba dokonca v rozpore s Trestným zákonom. Za sekundárny objekt môžeme považovať život a zdravie človeka, pretože aplikácia týchto látok v ľudskom organizme môže spôsobiť ohrozenie i poruchu života i zdravia (cit. Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol. Trestný zákon. Osobitná časť. Komentár. II. diel. 1. Vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011, 263 s.). Čo je omamná látka, psychotropná látka, jed alebo prekurzor definuje zákon NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Z hľadiska objektívnej stránky tohto trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ neoprávnene konal niektorým zo spôsobov uvedených v § 172 odsek 1 Trestného zákona. Postihuje sa teda neoprávnená držba omamnej alebo psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora a nakladanie s nimi vo všetkých formách uvedených v odseku 1 písm. a) až d) bez ohľadu na konkrétne množstvo tejto látky. Rozhodujúce bude preukázanie okolnosti, že páchateľ mal túto látku v držbe, prípadne s ňou nakladal vyššie uvedeným spôsobom, a to na účely jej predaja alebo distribúcie ďalším osobám, teda nie pre vlastnú potrebu. Osobno-spotrebný charakter držby takýchto látok pokrýva tzv. privilegovaná skutková podstata podľa § 171 Trestného zákona, pokiaľ páchateľ neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor najviac vo väčšom rozsahu, čím sa v zmysle § 135 odsek 2 Trestného zákona rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Zákonodarca teda miernejším trestným postihom privileguje len neoprávnené prechovávanie drog pre vlastnú potrebu, resp. ich prechovávanie pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu. Pokiaľ ale množstvo neoprávnene prechovávanej omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre osobnú spotrebu prekročí desaťnásobok obvykle jednorazovej dávky na použitie (§ 135 odsek 2 Trestného zákona), ide už o zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona bez ohľadu na to, o aký počet dávok je táto hranica prekročená. Keďže zločin je formálna kategória, nie je možné aplikovať tzv. materiálny korektív ako pri prečinoch. Konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu je možné zohľadniť už len v rámci výroku o treste.
S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že skutok bol správne právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, lebo obžalovaný omamnú látku Cannabis (konopa), ktorá je zaradená v zmysle zákona číslo 138/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, neoprávnene prechovával pre vlastnú spotrebu po akúkoľvek dobu v rozsahu zodpovedajúcom minimálne 12-tim bežným jednotlivým dávkam drogy, teda v rozsahu, ktorý presahuje osobno-spotrebný charakter držby takýchto látok pokrytý tzv. privilegovanou skutkovou podstatou podľa § 171 Trestného zákona. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ, pričom konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujmy chránené Trestným zákonom. K dokazovaniu vo vzťahu k výroku o treste a ochrannom opatrení Obžalovaný pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že je slobodný a bezdetný. Je nemajetný, okrem osobného motorového vozidla nič cenné nevlastní. Má bežné úspory na účte. Uviedol, že aktuálne je zamestnaný v H. ako čašník, pracuje tam prvý mesiac, zarábať by mal približne 1.200,- Eur v čistom. Je vyučený obrábač kovov, ale odkedy ukončil strednú odbornú školu v roku 2005, tak pracuje ako čašník. V minulosti bol odsúdený ako mladistvý, už si to presne nepamätá, riešil to Okresný súd v Ž. H. D., bolo to za krádeže, dostal spolu 18 mesiacov nepodmienečne, po 11-tich mesiacoch bol v roku 2008 podmienečne prepustený. Trest vykonával v Sučanoch v NVÚ pre mladistvých. Odvtedy prišiel do konfliktu so zákonom len v rámci dopravných priestupkov, boli 2 alebo 3, dostal za ne malú pokutu, už si to nepamätá. Vodičské oprávnenie vlastní asi 5 rokov, ročne najazdí približne 50 000 km. Často sa pohybuje na aute, predtým pracoval ako rozvozca stravy. Dochádzal autom za prácou aj do C.. Alkohol pije príležitostne, cigarety fajčí. K motívu spáchania trestného činu uviedol, že mal oslavu, chcel sa zabaviť, nevedel, že to bude mať až takéto následky. Neužíva žiadne návykové látky, bola to viac-menej náhoda. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má dva záznamy. Rozsudkom Okresného súdu Ž. H. D. z XX. B. XXXX, sp. zn. XT/XX/XXXX, právoplatným 21. augusta 2006 bol odsúdený pre § 20 k § 212 odsek 1, odsek 2 písmeno a), § 20 k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok 3 (tri) mesiace, pričom 28. marca 2007 mu bol nariadený výkon trestu odňatia slobody v NVÚ pre mladistvých, z ktorého bol podmienečne prepustený Okresným súdom Z. z XX. K. XXXX, sp. zn. XXPP/XX/XXXX, právoplatným 23. augusta 2008 so skúšobnou dobou na 1 (jeden) rok. Uznesením Okresného súdu Z. z XX. Z. XXXX, sp. zn. XXPP/XX/XXXX, právoplatným 26. mája 2009, bolo rozhodnuté o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe. Na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu Ž. H. D. z XX. U. XXXX, sp. zn. XT/X/XXXX, právoplatným 14. februára 2007 bol odsúdený pre § 20 k § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno b) a pre § 245 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov so zaradením na výkon trestu do NVÚ pre mladistvých. Trest vykonal 25. júna 2007. Z pripojeného spisu Okresného súdu Ž. H. D. sp. zn. XT/X/XXXX súd zistil, že v predmetnej trestnej veci bol obžalovaný súdený ako mladistvý, pričom nepodmienečný trest uložený mu v danej veci vo výmere 8 mesiacov vykonal 25.6.2007. S poukazom na ust. § 121 odsek 1 Trestného zákona sa tak neho hľadí, akoby nebol odsúdený, hoci z registra trestov tento údaj nevyplýva. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému iné trestné stíhanie nevedie. Z lustrácie v Registri priestupkov MV SR vyplynulo, že sa obžalovaný doposiaľ šiestich priestupkov, konkrétne
- 26.3.2014 sa dopustil priestupku porušením pravidiel cestnej premávky podľa § 8 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením je povinná toto zariadenie použiť), za ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10 €,
- 1.5.2014 sa dopustil priestupku porušením pravidiel cestnej premávky podľa § 3 odsek 2 písmeno b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (Účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia), za ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20 €,
- 8.1.2015 sa dopustil priestupku porušením pravidiel cestnej premávky podľa § 3 odsek 2 písmeno b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (Účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn
vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia), za ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20 €,
- 12.2.2015 sa dopustil priestupku porušením pravidiel cestnej premávky podľa § 3 odsek 2 písmeno b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (Účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia), za ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20 €,
- 3.1.2018 sa dopustil priestupku porušením pravidiel cestnej premávky, nerešpektovaním dopravného značenia zákaz vjazdu, podľa § 3 odsek 2 písmeno b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (Účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia), za ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10 €,
- 14.2.2018 sa dopustil priestupku porušením pravidiel cestnej premávky, nerešpektovaním dopravného značenia zákaz vjazdu, podľa § 3 odsek 2 písmeno b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (Účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia), za ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20 €. Zo systému REGOB bolo zistené, že obžalovaný je slobodný, bezdetný a má trvalý pobyt na adrese Z. H. N., V.. S.M. XXX/X. Zo správy Obecného úradu Z. H. N. vyplynulo, že obžalovaný má v ich obci trvalý pobyt, býva v obecnom nájomnom byte spolu so svojim otcom. Správanie menovaného nebolo doposiaľ riešené Komisiou verejného poriadku obce Z. H. N.. Obec nemá vedomosť o tom, či sa obžalovaný dopustil nejakého porušenia zákona. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. vyplynulo, že obžalovaný v súčasnosti nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Obžalovaný bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov od 29.7.2014 do 17.8.2015, predtým od 23.2.2009 do 30.4.2009. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že obžalovaný bol naposledy evidovaný ako zamestnanec od 5.8.2017 do 31.5.2018 u spoločnosti E. s.r.o., predtým od 30.6.2017 do 4.7.2017 mal na základe dohody o pracovnej činnosti pravidelný príjem v spoločnosti L. O., s.r.o. a od 19.10.2015 do 31.7.2017 bol evidovaný ako zamestnanec spoločnosti Q. X. - O. N.. Zo správy ostatného zamestnávateľa obžalovaného - spoločnosti E., s.r.o. z 22.03.2018 vyplynulo, že 5.8.2017 s ním uzavreli pracovný pomer na dobu neurčitú na pracovnú pozíciu čašník. Po nástupe do práce si rýchlo osvojil pracovné postupy, k práci pristupuje zodpovedne, je svedomitý, pracovitý, prispôsobivý, nekonfliktný, vhodný na prácu v kolektíve. Do práce chodí na čas. Ovláda cudzie jazyky, je nápomocný aj kolegom. Veľmi pozitívne hodnotí zamestnávateľ jeho pozitívny prístup k zákazníkom, hlavne zdvorilosť, ústretovosť a ochotu pomôcť. Žiadne výhrady k jeho pracovnej morálky neboli. Zo záverov znaleckého posudku číslo 16/2018 vypracovaného 14.4.2018 znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Z. X. vyplynulo, že obžalovaný nie je závislý na alkohole, ani na omamných a psychotropných látkach. Z uvedeného dôvodu mu znalkyňa nenavrhuje uložiť ochranné liečenie, ani iné opatrenie. Pri skúmaní závislosti nezistila žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali skúmať jeho duševný stav.
K výroku o treste
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu obžalovanému taktiež súd obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného zistil tri poľahčujúce okolnosti a síce, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona), že napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti (§ 36 písmeno n) Trestného zákona) a že pred spáchaním činu viedol riadny život (§ 36 písmeno j) Trestného zákona). Na vedení riadneho života nič nemenia ani obžalovaným spáchané priestupky v doprave, lebo jednak išlo o drobné priestupky nesúvisiace s trestnou činnosť, ale tiež preto, že obžalovaný auto používal každodenne k výkonu povolania, v
rámci ktorého ročne najazdil tisíce kilometrov. Zahladené odsúdenia taktiež nebránili priznaniu tejto poľahčujúcej okolnosti. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. V konečnom súčte tak u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (3:0), preto v súlade s ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona došlo k modifikácii trestnej sadzby trestu odňatia slobody znížením hornej hranice o jednu tretinu, teda súd sa pohyboval pri výmere trestu odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov do 7 rokov a 8 mesiacov. Podľa § 39 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Uvedené právne vety vyplývajú zo Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, publikované pod por. č. 44 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017. Z odôvodnenia predmetného stanoviska ďalej vyplýva, že dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obvinenému (obžalovanému) vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 odsek 5 a odsek 8 Trestného poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne (navyše, keďže tu ide o príslušnú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže podať len minister spravodlivosti - k tomu pozri R 12/2017). Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia (preto sa tretia právna veta zmieňuje o medzere v zákone). Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu. Súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre ukladanie trestu s použitím ust. § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 per analogiam Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu od počiatku priznával, jeho spáchanie úprimne oľutoval a v konaní pred súdom realizoval vyhlásenie o vine. Svojim prístupom tak aktívne napomáhal k plynulému a rýchlemu ukončeniu tejto trestnej veci. Pri aplikácii uvedeného ustanovenia súd taktiež zohľadnil osobu obžalovaného ako bola charakterizovaná vyššie v texte, ako aj okolnosti prípadu, kde množstvo zaistenej látky bolo takpovediac hraničné. Inak povedané, pre obžalovaného by bolo neprimerane prísne, ak by mu súd ukladal trest odňatia slobody čo i len na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby 3 rokov, keďže z pohľadu súdu išlo u neho o ojedinelé vybočenie z medzí (tzv. exces) inak riadne vedeného života, kde samotná hrozba vysokým trestom s poukazom na priebeh súdneho konania už sčasti splnili svoj účel. S poukazom na vyššie uvedené súd obžalovanému uložil trest znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby troch rokov, konkrétne vo výmere 2 roky. Keďže súd v kontexte svojich zistení hodnotí prognózu nápravy obžalovaného ako pozitívnu, dospel s prihliadnutím aj
na okolnosti prípadu k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto mu výkon trestu podmienečne odložil na primerane dlhú skúšobnú dobu. Za stavu veci a zákonu zodpovedajúcu v tomto prípade považoval skúšobnú dobu vo výmere 2 roky, teda v dolnej polovici zákonného rozpätia, počas ktorej bude mať obžalovaný dostatok času na to, aby potvrdil, že u neho skutočne išlo o exces. Zároveň mu súd uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu ako aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok v skúšobnej dobe, ktoré prispejú k dovŕšeniu jeho nápravy. Vedený vyššie rozpísanými úvahami považoval súd takto uložený trest za dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.