Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Er-795-2017.pdf
PDF · 110.84 KB
No categories available
9Er/795/2017
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 36 865 141 proti povinnému: Janka Čambalová - PETER, IČO: 40657957, Fedákova 1941/32, 841 02 Bratislava, I. Č., L..: XX.XX.XXXX, J. D. XXX, právne zast.: JUDr. Mária Ančinová, advokát, so sídlom Podzámska 29, 940 01 Nové Zámky, o vymoženie 529,59 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30.01.2017 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie sumy 529,59 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava IČO:45745595 spisová značka: SR 00009/16 zo dňa 12.05.2016, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 11.07.2016 a vykonateľnosť dňa 14.07.2016 (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 709,59 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 709,59 Eur od 28.11.2015 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 709,59 Eur od 23.12.2015 do zaplatenia, a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 258,70 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 100,00 Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
2. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o úvere č. 401901449 uzatvorená medzi účastníkmi dňa 27.11.2013 (ďalej „zmluva“), na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 400,- eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 392,- eur, teda celkovo zaplatiť 792,- eur a to v 12 mesačných splátkach po 66,- eur, počnúc dňom 06.01.2014. Vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 14 sa uvádza, že veriteľ, dlžník a ručiteľ (ďalej aj zmluvné strany) prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmenky a zmenky. Zmluvné strany sa dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom, môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmenky a zmenky vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie.
3. V deň uzavretia hore uvedenej zmluvy (t.j. 27.11.2013) uzavrel oprávnený s povinným Rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej (čl. II predmet zmluvy) 1.Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku , rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
4. Oprávnený a povinný si zabezpečili svoj záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 27.11.2013 na sumu 734,58 eur a zmenkový úrok 0,25% denne, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Oprávnený si svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 28.11.2015. Oprávnený vyplnil dňa 18.12.2015 zmenku v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 734,58 s dátumom úročenia dňa 28.11.2015 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 23.12.2015. Povinný aj napriek výzve oprávneného svoj dlh neuhradil riadne a včas.
5. Súd dňa 27.10.2017 vydal na základe návrhu oprávneného a žiadosti exekútora poverenie pre súdneho exekútora udelil JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava (ďalej len „exekútor“) na vykonanie exekúcie.
6. Dňa 12.06.2018 doručil súdny exekútor súdu podanie povinnej - návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 22.02.2018, doručené exekútorovi dňa 25.05.2018. Povinná v návrhu uvádza, že sa nestotožňuje s právnym názorom a záverom v rozhodcovskom rozsudku rozhodcovského súdu, v ktorom súd vyhodnotil záväzkový vzťah medzi žalobcom (oprávneným) a žalovaným (povinnou) ako absolútny obchod s tým, že žalovaná v ňom vystupoval ako osoba oprávnená na podnikanie, v dôsledku čoho nedošlo k posúdeniu otázky prijateľnosti podmienok spotrebiteľských zmlúv. Povinná uvádza, že úver od žalobcu (oprávneného) čerpala ako spotrebiteľ, dôchodca a peniaze potrebovala pre rodinu na výchovu a výživu detí svojej dcéry, ktoré spolu s manželom vychováva od roku 2008 a ktoré jej boli zverené do spoločnej náhradnej starostlivosti. Ďalej uvádza, že zmluva o úvere je neplatná od počiatku pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi a pre neprijateľné zmluvné podmienky - Rozhodcovská zmluva, úžernícky úrok, nesprávny údaj o RPMN, nečitateľné obchodné podmienky). Z uvedených dôvod žiada exekúciu zastaviť.
7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku (účinný do 31.3.2017, ďalej aj „ExP“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
9. Podľa § 58 ods. 1 ExP (účinný do 31.3.2017) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O.Z.“) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej neprijateľná podmienka).
12. Podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. V predmetnej exekučnej veci bola dňa 27.11.2013 uzatvorená medzi oprávneným a povinným Zmluva o úvere (ďalej len zmluva). Zo zmluvy je zrejmé, že oprávnený poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky vo výške 400,- eur, pričom konal v rámci svojej obchodnej činnosti a povinný za zaviazal tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za jeho poskytnutie vo výške 392,- eur. Oprávnený v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa a to i napriek tomu, že v predmetnej zmluve o úvere povinný prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Povinný je v zmluve označený ako fyzická osoba - menom, priezviskom, rodným číslom bydliskom, ale aj ako fyzická osoba živnostník, v tlačive sú uvedené údaje o povinnom vyplnené jednak v časti týkajúcej sa jeho označenia ako fyzickej osoby, ale aj v časti týkajúcej sa jeho označenia ako podnikateľa. Nie je preto možné zo zmluvy jednoznačne usúdiť, resp. určiť, či ju uzatváral ako fyzická osoba alebo ako podnikateľ. V zmluve je vyjadrený účel poskytnutia finančných prostriedkov dlžníkovi tak, že v časti zmluvy kde je uvedená suma poskytnutého úveru a spôsob splácania je predtlačená veta v znení „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania“, s podpisom dlžníka. Konkrétny účel podnikania, na ktorý mali byť povinnému poskytnuté peňažné prostriedky zo zmluvy nevyplýva, nie je ani možné bez pochybnosti posúdiť, či boli poskytnuté skutočne na účel podnikania. Nespotrebiteľský charakter zmluvy nie je preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie je na dodávateľovi. Bezpečným preukázaním podľa názoru súdu nie je všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na výkon podnikania a to podpisom dlžníka pri predtlačenej vete. Skutočnosť, že povinný v čase uzavretia zmluvy bol podnikateľom, nevylučuje, že úver nemôže byť spotrebiteľským. Povinný vo svojom podaní zo dňa 22.02.2018 (návrhu na zastavenie exekúcie) uviedol, že úver bral na vlastnú spotrebu (pre rodinu, na výchovu a výživu detí zverených do náhradnej osobnej starostlivosti) a nie na podnikateľské účely. Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký oprávnený používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli pripravené oprávneným vopred a to pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania.
14. Súd vzhľadom na vyššie uvedené mal preukázané, že úverová zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy, na základe toho predmetný právny vzťah súd posúdil ako spotrebiteľský vzťah s poukazom na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv.
15. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je s účinnosťou od 11.06.2010 obsiahnutá v zákone číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Veriteľom v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľom podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra ).
V predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie
- zo spotrebiteľskej zmluvy,
- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva),
- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
- pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,
- na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je špecifikovaná vyššie.
17. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej neprijateľná podmienka).
20. Podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ). Základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“).Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
22. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý
svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice 93/13 - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
23. Cieľom rozhodcovskej zmluvy resp. doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát takáto rozhodcovská doložka splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Súd zastáva názor, že hoci bola rozhodcovská zmluva v danom prípade uzavretá na samostatnom formulári, predstavuje jednu z neprijateľných zmluvných podmienok. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako štandardizovaná zmluva na predtlačenom formulári, ktorého obsah povinný nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, spoločne s uzavretím zmluvy o úvere.
24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Každá neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve odporuje dobrým mravom, pretože napriek dobrej viere spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993).
25. Všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ani predošlé vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je prekážkou res iudicata, veci už raz právoplatne rozhodnutej, pretože poverenie pre súdneho exekútora nemá charakter súdneho rozhodnutia. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27.1.2007 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č.R58/19977 uviedol, že „ súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Otázkou, či exekučný súd má právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení uznesenia, sp. zn. I.ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.11.2011 uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený , ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.“
26. Obdobne sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 146/2011 z 13.10.2011 uviedol, že „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. (...) Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.“
27. Nakoľko v predmetnom exekučnom konaní oprávnený navrhol vykonať exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku, súd ex offo skúmal, či exekučný titul nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré by bolo objektívne nemožné, právom nedovolené alebo ktoré by odporovalo dobrým mravom. O
objektívne nemožné plnenie ide vtedy, keď splnenie záväzku je všeobecne nemožné pre akéhokoľvek dlžníka. Plnenie možno považovať za právom nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo keď zákon obchádza, t.j. neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Plnenie odporuje dobrým mravom vtedy, keď by účastník konal v rozpore so základnými všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi.
28. Predmetná zmluva bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou), kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Podľa Dohody o vyplnení zmenky (bod 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh okamžite. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Rozhodcovský súd mal za to, že povinný vystavil dňa 27.11.2013 zmenku, v ktorej bol uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, údaj o vystaviteľovi zmenky, miesto splatnosti a ďalšie skutočnosti, pričom v čase vystavenia absentoval údaj o zmenkovej sume a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 28.11.2015. Oprávnený vyplnil zmenku na sumu 734,58 eur a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy 28.11.2015. Táto zmenka bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 23.12.2015.
29. Súd poukazuje na skutočnosť, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok (bod 12) je v rozpore s ustanovením § 54 OZ. Táto podmienka je dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa a povinný ju nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Ustanovenie bodu 12 všeobecných podmienok je teda v rozpore so zákonom. Podľa zmluvy bol povinnému poskytnutý úver vo výške 400,- eur, za ktorý mal zaplatiť poplatok vo výške 392,- eur. Súd poplatok považuje za neprimerane vysoký. Z rozhodcovského rozsudku nie je možné zistiť, ktorá suma prestavuje nesplatený úver a ktorá poplatok za jeho poskytnutie. Exekučný titul zaväzuje povinného okrem iného aj na úhradu zmenkového úroku dohodnutého medzi účastníkmi vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Súd však takýto zmenkový úrok považuje za neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomu, že nie sú stanovené limity na výšku úrokov pri úveroch a finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná na dohode zmluvných strán, ich konečná výška nie je neobmedzená. Výška úrokov totiž nesmie byť v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého treba za neplatný považovať taký právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, tento obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Právny úkon postihnutý vadou uvedenou v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka treba považovať za absolútne neplatný. Účastníkmi dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne súd považuje s prihliadnutím na výšku pohľadávky oprávneného a okolnosti prípadu za jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, a preto takého dojednanie medzi zmluvnými stranami treba považovať za absolútne neplatné.
30. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo 1/2012).
31. Podľa judikatúry ESD je povinnosťou členských štátov a ich orgánov zabezpečiť, aby nekalé podmienky v zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov.
32. Súd zastáva názor, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je teda nulitným právnym aktom a ako je vyššie uvedené nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v danej exekúcii domáhať.
33. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že rozhodcovská doložka (zmluva) k zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenie zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný, za nespôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho súd v zmysle § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku z úradnej moci vyhlásil za neprípustnú a v celosti zastavil.
34. Pokiaľ ide o vzniknuté trovy exekúcie, súd o týchto rozhodne osobitným uznesením po predložení vyúčtovania súdnym exekútorom.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.