Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobkyne: H. F., nar. XX. H. XXXX, bytom F. T. XX/B, XXX XX X., právne zastúpená advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. februára 2021, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žiadosťou z 19.06.2020 žalobkyňa požiadala Sociálnu poisťovňu, pobočka Žiar nad Hornom o priznanie invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaná“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.10.2020 podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok (ďalej len „“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia s poukazom na citáciu a zákona č. 461/003 Z. z. a ďalej uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Žiar nad Hronom z 08.09.2020 žalobkyňa nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite z 08.09.2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná.

2. Posudkom z 08.09.2020 dospel posudkový lekár žalovanej (pobočka Žiar nad Hronom) k záveru, že žalovaná nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zohľadnil pritom prepúšťaciu správu NÚRCH Piešťany z 02.12.2019, 14.12.2019, reumatologické vyšetrenie Piešťany z 11.11.2019, reumatologické vyšetrenie Žiar nad Hronom z 04.06.2020, Denzitometria Novamed Banská Bystrica z 12.09.2019, neurologické vyšetrenie Žiar nad Hronom z 01.06.2020, gastroenterologické vyšetrenie z 11.06.2020, ortopedické vyšetrenie Banská Bystrica z10.02.2020, endokrinologické vyšetrenie Ľubochňa z 22.10.2019, hematologické vyšetrenie Žiar nad Hronom z 22.11.2019, cievne vyšetrenie Žiar nad Hronom z 30.09.2019,

alergologické vyšetrenie Žiar nad Hronom z 31.07.2019, USG slinná žľaza Banská Bystrica z 23.04.2020, oftalmologické vyšetrenie Žiar nad Hronom z 17.09.2019. Ako choroby boli zistené: dorzalgia, diferencované ochorenie spojiva, osteoporóza, Coxartróza II. stupňa vpravo, celiakia, leukopénia ľahkého stupňa. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola určená dorzalgia bez koreňovej symptomatológie podľa Kapitoly XV. Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia, spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b/ s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov) slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola určená na 20 % a za ostatné pridružené ochorenia 10 %. V časti celkový posudok je uvedené, že: „Po preštudovaní všetkých odborných nálezov u XX-ročnej účastníčky konania pracujúcej ako robotníčka v zlievarni sa jedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Sledovaná je neurológom pre bolesti krčnej a driekovej chrbtice. V realizovaných vyšetreniach RTG krčnej chrbtice je popisovaná diskopatia C4-5, spondylóza C4-7, skolióza C-Th oblasti. Podľa dokladovaného posledného neurologického nálezu z 01.06.2020 sú šľachovookostnicové reflexy výbavné, obmedzenie dynamiky v hlavnej oblasti krčnej, driekovej chrbtice bez koreňového dráždenia, preto stanovujem mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici rozpätia, t.j. 20%. V klinickom obraze dominujú aj bolesti kĺbov rúk, chrbta, pre ktoré je v sledovaní reumatológa s realizovanou hospitalizáciou NÚRCH Piešťany v decembri 2019. Stav uzatvorený ako nediferencované ochorenie spojiva, doporučená rehabilitačná liečba. Liečená pre osteoporózu kombinovanej etiológie, bez prítomnosti fraktúr (T skóre total 3,4). Pre artralgie aj v starostlivosti ortopéda, kde z pohľadu ortopéda sa javí ako primárna generalizovaná osteoartróza. Taktiež dlhodobo v sledovaní gastroenterológa, na liečbe pre celiakiu, stav stabilizovaný, hematológom pre ľahký stupeň leukopénie. Pre tieto ochorenia navyšujem mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % na celkových 30 %“.

3. O odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.02.2021 tak, že odvolanie zamietol a potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup žalovanej bol správny, a preto bolo potrebné potvrdiť. S poukazom na uviedol, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe jej vyšetrenia z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, pobočky Žiar nad Hronom dňa 13.11.2020, kde posudkový lekár zotrval na svojom pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu žalobkyne a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia žalovanej so sídlom v Banskej Bystrici. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 13.01.2021 s nasledovným záverom: „Účastníčka konania bola dlhodobo práceneschopná pre bolesti kĺbov a bolesti chrbtice pri známej osteoporóze. Pre polymorbilitu je v starostlivosti viacerých odborných lekárov. Od roku 2005 je liečená gastroenterológom pre celiakiu, ktorá bola histologicky verifikovaná. Zdravotné postihnutie je pri bezlepkovej diéte dlhodobo stabilizované, bez subjektívnych ťažkostí v zmysle bolestí brucha, hnačiek a chudnutia. Ortopédom a reumatológom je liečená pre bolesti kĺbov s rozvojom artrózy extenzoprogresívneho typu na karenčnom podklade v rámci celiakie. Opakovane sa podrobila operácii lúpavých palcov pravej a ľavej hornej končatiny s uvoľnením retinakula šľachového puzdra oboch prstov. Pre syndróm suchého oka je dispenzarizovaná oftalmológom. Opakovane bola vyšetrená v Národnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch, kde bol stav zhodnotený ako nediferencované systémové ochorenie spojiva s artralgiami a nízkou humorálnou aktivitou. Neurológ aj ortopéd pri opakovaných vyšetreniach hodnotia ochorenie chrbtice ako vertebrogénny algický syndróm polytopný s výraznejším postihnutím krčno-hrudného prechodu, bez prejavov koreňového dráždenia, s funkčným obmedzením. Pre osteoporózu je liečená ortopédom

a reumatológom od roku 2006. Napriek liečbe pretrváva osteoporóza. Naposledy bola potvrdená v septembri 2019 s T skóre nad lumbálnymi stavcami - 3,4 a nad bedrovým kĺbom - 2,1. Zatiaľ nie je dokumentovaná patologická zlomenina pri osteoporóze. Po preštudovaní predložených lekárskych nálezov ako rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré podmieňuje určenie najvyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár sociálneho poistenia určil osteoporózu zmiešanej etiológie (postmenopauzálnu a metabolickú pri celiakii), stredne ťažkú formu s T skóre nad - 2,5, pri ktorej je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Dolnú hranicu percentuálneho rozpätia určil vzhľadom na neprítomnosť jednej alebo viacerých zlomením stavcov, ako aj vzhľadom na mieru funkčnej poruchy chrbtice bez prejavov koreňového dráždenia. Ochorenie kĺbov pri nediferencovanom ochorení spojiva je s ľahkým funkčným obmedzením. Celiakia je dobre ovplyvnená pri bezlepkovej diéte. Artróza - coxartróza II. stupňa je len s ľahkým funkčným obmedzením. Deficit vitamínu D je možné zlepšiť substitučnou liečbou. Uvedené ochorenia nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť“. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia so sídlom v Banskej Bystrici v odbornom posudku o invalidite z 13.01.2021 určil Choroby podporného a pohybového aparátu, osteopatia a chondropatia, osteoporóza (bez ohľadu na etiológiu), osteomalácia, osteopatia, iné metabolické ochorenia chrbtice a kĺbov, stredne ťažká forma oseoporózy podľa Kapitoly XV, oddielu B, položky 1, písm. b/ Prílohy č. 4 k s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z percentuálneho rozpätia od 35 % do 45 %). Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia nepriznal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa Posúdenie zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár žalovanej vykonal na základe zdravotnej dokumentácie podrobne uvedenej v odbornom posudku o invalidite z 13.01.2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila podľa generálneho riaditeľa žalovanej relevantné dôkazné prostriedky (odborné vyšetrenia), ktorými by spochybnila správnosť rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne po posúdení jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej bola zmenená z 30 % na 35 %, invalidita nevznikla. Pretože žalobkyňa nie je invalidná, o jej nároku bolo prvostupňovým rozhodnutím rozhodnuté správne a v súlade so zákonom. Na základe uvedených skutočností generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné.

Zhrnutie argumentov žalobkyne - žalobné body

4. Žalobkyňa podala správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kde uviedla, že zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku ostatných pridružených ochorení o 10 % v súlade s ustanovením bolo žalobkyni priznané a potvrdené lekárskym posudkom o invalidite z 08.09.2020, preto podľa nej neexistuje relevantný dôvod, pre ktorý nebola miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť znížená o ďalších 10 % aj neskorším posudkom z 13.01.2021, ktorým bolo síce zmenené zdravotné postihnutie žalobkyne podľa prvostupňového rozhodnutia, avšak to nemá žiadny vplyv na existenciu ostatných pridružených ochorení. V prípade, ak by bol uznaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 35 % v súlade s neskorším posudkom a v súlade so skorším posudkom by bol ešte zvýšený o uvedených 10 %, žalobkyňa by spĺňala podmienky na priznanie nároku na invalidný dôchodok, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by bola znížená spolu o 45 %. V prípade ostatných pridružených ochorení, ktoré sú rozhodujúce pre zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 10 %, a ktoré vyplývali so žalobcom predložených dôkazov v rámci odvolacieho konania, k žiadnym zmenám nedošlo. Žalobkyňa mala ďalej za to, že závažnosť jej zdravotného postihnutia, ktoré bolo posudkom z 13.01.2021 stanovené ako rozhodujúce pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (stredne ťažká osteoporóza) je taká, že v jej dôsledku je miera schopnosti zárobkovej činnosti žalobcu o 50 % (40 % + 10 %), a to v súlade s ako aj s Kapitolou XV., oddiel B, položka 1, písm. b/ Prílohy č. 4 k tomuto zákonu, a nie posudkom z 13.01.2021 určených 35 %. Svoje tvrdenia žalobkyňa preukazovala predložením nasledujúcich dôkazov: denzitometrické snímky z 12.09.2019, ambulantná správa z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu z 22.10.2019, lekárska správa neurologickej ambulancie z 02.01.2020 a z 01.06.2020, lekárske správy Svet zdravia z 11.06.2020 a z 17.07.2020, lekársky nález MUDr. U. z 19.06.2020, ambulantná správa FNsPK F. D. Roosevelta Banská Bystrica z 10.02.2020, z 29.06.2020 a z 13.07.2020, ambulantný nález Národného Ústavu reumatických chorôb, reumatologická ambulancia z 24.09.2020, vrátane denzitometrických snímok z

24.09.2020 a z 06.10.2020. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že v súlade s Kapitolou XV., oddiel B, položka 1, písm. b/ Prílohy č. 4 k Z.z sa miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti určuje okrem iného aj podľa tzv. T skóre, ktoré vyjadruje denzitometrické stanovenie hodnoty kostnej hustoty. Hranica, nad ktorú musí byť v súlade s Prílohou č. 4 T skóre pri stredne ťažkej osteoporóze je - 2,5. Čím je hodnota T skóre nižšia, tým je väčšie riziko vzniku zlomením stavcov a dochádza k obmedzenie pohyblivosti. T skóre žalobkyne - 3,4 preukazujú denzitometrické snímky z 12.09.2019, Novamed, s.r.o., ambulantná správa Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica z 29.06.2020 ako aj samotný posudok z 13.01.2021 (nad driekovými stavcami). V súlade s ambulantným nálezom Národného Ústavu reumatických chorôb, reumatologická ambulancia z 24.09.2020 ako aj denzitometrickými snímkami z 24.09.2020 je T skóre žalobkyne - 2,9, avšak aj pri tejto hodnote je v súlade s predloženými dôkazmi stále vysoká miera rizika zlomenín. Žalobkyňa mala doporučené predchádzať dlhodobému státiu ako aj sedeniu so spustenými nohami. T skóre - 3,4 nad driekovými stavcami v súlade s posudkom z 13.01.2021 je nezmenené. Opierajúc sa o tieto skutočnosti mala žalobkyňa za to, že rámci rozpätia mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti stanovenej Kapitolou XV, oddiel B, položka 1, písm. b/ Prílohy č. 4, t.j. 35 % - 45 %, je miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti znížená o 40 %. Mala zároveň za to, že závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktoré jednak vyplývajú z predložených dôkazov a boli žalobkyňou preukázané a jednak boli posudkovým lekárom uznané posudkom z 08.09.2020, zvyšujú mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 10 %. Žalovaná nemala relevantný dôvod pokles o ďalších 10 % v súlade s posudkom z 13.01.2021 nepriznať, keďže ostatné zdravotné postihnutia sa žiadnym spôsobom nezmenili a žalobkyňa nimi stále trpí. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa v súlade so zákonom určuje so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Celková miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je tak 50 %, a teda žalobkyňa sa v súlade s považuje za invalidnú, a vzhľadom na doplnenie aj ostatných podmienok stanovených zákonom má nárok na invalidný dôchodok. Žalobkyňa je vyučený obrábač kovov, čo je práca, ktorú zdravotné postihnutia, ktorými trpí (rozhodujúce aj pridružené) neumožňujú vykonávať na 100 % na plný úväzok, v prípade takého výkonu je ohrozené jej zdravie. Žalobkyňa za účelom preukázania jej tvrdení navrhla ako dôkaz o jej zdravotnom stave posúdiť zdravotný stav na základe znaleckého posudku nezávislým odborníkom, ktorého určí súd. Žalobkyňa záverom uviedla, že ňou predložené dôkazy predstavujú relevantné dôkazné prostriedky, ktoré spochybňujú správnosť prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia, a ktorými žalobkyňa počas odvolacieho konania jasne preukázala svoje uplatnené nároky v súlade s touto žalobou. Tieto dôkazné prostriedky mala pri svojom rozhodovaní žalovaná k dispozícii, pretože jej ich predložila žalobkyňa spolu s odvolaním. Žalobkyňa mala za to, že žalovanou zistený skutkový stav z predložených dôkazov bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci, čo okrem iného potvrdzuje aj skutočnosť, že posudok z 13.01.2021 bol oproti posudku z 08.09.2020 zmenený v časti určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ako aj poklesu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zmätočnosť a nedostačujúce zistenie skutkového stavu vyplýva aj zo skutočností, že v posudku z 08.09.2020 bolo žalobkyni uznaných 10 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s (pridružené zdravotné postihnutie), pričom v posudku z 13.01.2021 už týchto 10 % bez relevantného dôvodu uznaných nebolo, keďže v pridružených zdravotných postihnutiach žalobkyne nenastala žiadna zmena a stále trvajú. V dôsledku nedostatočného zistenia skutkového stavu pre riadne posúdenie veci nemohla žalovaná pri svojom rozhodovaní vec ani vec správne právne posúdiť. Záverom navrhla napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanej.

Vyjadrenie žalovanej a žalobkyne

5. Žalovaná vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok posudkového lekára z 13.01.2021, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná. Ďalej argumentovala obdobe ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Doplnila, že po komplexnom prehodnotení zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár žalovanej, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici zmenil rozhodnuté zdravotné postihnutie žalobkyne, v ktorom je zohľadnené aj predchádzajúce rozhodujúce zdravotné postihnutie (dorzalgia). Ostatné iné zdravotné postihnutia neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa Vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopností rekvalifikácie žalobkyne. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Pri zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa berie

ohľad na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktoré ovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vychádza sa z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopností rekvalifikácie a berie sa ohľad aj na pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť, ak je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. K žalobnej námietke týkajúcej sa predchádzajúceho zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % za iné zdravotné postihnutie žalovaná uviedla, že posudkový lekár sociálneho poistenia nie je v rámci odvolacieho konania viazaný posudkovým záverom posudkového lekára žalovanej pobočky. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bol zmenený na základe nových dôkazov posudkový záver na určení invalidity, t.j. aj na základe novodoložených lekárskych správ a nálezov. Z napadnutého rozhodnutia jasne a zreteľne vyplýva, o aké dôkazné prostriedky žalovaná oprela svoje rozhodnutie, pričom riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého generálny riaditeľ žalovanej vychádzal pri svojom rozhodovaní o odvolaní. Vzhľadom na to považovala žalovaná rozhodnutia za vydané v súlade s platnými zákonmi. Navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

6. Žalobkyňa v replike k tvrdeniam žalovanej uvedeným vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že žalobkyňa so správnou žalobou predložila súdu aj ambulantný nález Národného Ústavu reumatických chorôb, reumatická ambulancia z 24.09.2020, vrátane denzitometrických snímok z 24.09.2020, v súlade s ktorými je toho názoru, že pretrvávajúca osteoporóza bola naposledy potvrdená v septembri 2020 s T skóre - 2,9 nad lumbálnymi stavcami a - 2,2 nad bedrovým kĺbom. T skóre nad lumbálnymi stavcami prekračuje stanovenú hranicu, t. j. - 2,5, v dôsledku T skóre - 2,9 je u žalobkyne riziko zlomeniny stavcov a má obmedzené možnosti pohyblivosti. Osteoporóza u žalobkyne pretrváva aj napriek liečbe, čo taktiež potvrdzuje mieru jej závažnosti, a teda mieru k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 40 % a nie 35 % ako bolo určené posudkom. S poukazom na ako aj na žalobkyňou predložené dôkazy bola toho názoru, že ostatné zdravotné postihnutia, ktoré má, sú takej závažnosti, že ovplyvňujú pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Predložila ďalšiu ambulantnú správu z 03.05.2021 - ortopedická ambulancia, ktorá preukazuje ostatné zdravotné postihnutia, ktorými žalobkyňa trpí a aj ich závažnosť, v dôsledku ktorých poklesla jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Ostatné zdravotné postihnutia v súlade s ambulantnou správou sú napr. bolesti chrbtice, porucha hybnosti chrbtice, primárna obojstranná artróza bedrových kĺbov, záprstia, prstov, ramenných kostí, lakťových kĺbov. Z uvedeného vyplýva, že ostatné zdravotné postihnutia sa týkajú celej hornej časti tela žalobkyne, ktorá je obrábačkou kovov a celý život pracovala manuálne práve hornou časťou svojho tela, ktorá teraz trpí viacerými zdravotnými postihnutiami. Bolesti, ktorými žalobkyňa trpí v dôsledku ostatných zdravotných postihnutí spôsobujú, že je často práceneschopná, a to dlhodobejšie. Z dôkazov predložených spolu so žalobou ako aj z ambulantnej správy vyplýva, že žalobkyňa trpí pridruženými autoimunitnými ochoreniami, a to artróza oboch rúk, chrbtice, bedrových kĺbov, reumou, zápalovým ochorením kĺbov, celiakiou, ochorením tenkého čreva, zníženou schopnosťou vstrebávania živín vápnika, leukopémiou, chronickým nedostatkom bielych krviniek. Opierajúc sa o uvedené bola toho názoru, že závažnosť ostatných zdravotných postihnutí je taká, že už u nej zvyšuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Vzhľadom na to, že žalobkyňa dosiahla stredoškolské vzdelanie bez maturity s výučným listom ako aj na bolesti, ktorými trpí, jej rekvalifikácia nie je možná. Ďalej poukázala na to, že jej zdravotné postihnutia sa nezmenili a ak by posúdenie posudkovými lekármi bolo objektívne a náležité, na uvedenom by sa mali zhodnúť a dospieť k rovnakému záveru. Poukázala na to, že lekári vychádzali z totožnej predloženej zdravotnej dokumentácie, ktorá bola podkladom pre vypracovanie oboch posudkov. Ambulantnú správu nebolo možné predložiť skôr, nakoľko sa na ňu čaká viac ako rok a pol.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie miestne príslušný podľa 5 Z.z. (ďalej len „“) vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (žalobca ani žalovaná pojednávanie nežiadali) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Rozsudok bol dňa 29.03.2022 v súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 21.02.2022 ( ).

8. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

9. Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

10. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

11. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

12. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

13. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

14. Podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

15. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

16. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

17. Podľa organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav veci, a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

18. Podľa podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

19. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

20. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudkového lekára sociálneho poistenia nebola invalidná, lebo nemala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite, ktorý stanovil mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne na 20% a za pridružené ochorenia ju zvýšil o 10%. Generálny riaditeľ žalovanej, na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne

posudkovým lekárom žalovanej, ktorý zmenil rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne a stanovil mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne na 35%, bez jej zvýšenia za ostatné ochorenia, napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové potvrdil, nakoľko žalobkyňa naďalej nebola invalidná.

21. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože podľa nej neexistuje relevantný dôvod, pre ktorý nebola miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o ďalších 10%, čo už jej bolo priznané a potvrdené posudkom posudkového lekára žalovanej z 08.09.2020. Priznaním jej zvýšenia by žalobkyňa spĺňala podmienky na priznanie invalidného dôchodku, keďže miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by bola spolu 45%. Ďalej namietala, že závažnosť jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia je vzhľadom na lekárske správy taká, že v jej dôsledku je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne o 50%. Poukázala na to, že hranica, nad ktorú musí byť v súlade s Prílohou č. 4 k T skóre pri stredne ťažkej osteoporóze je - 2,5, a čím je hodnota T skóre nižšia, tým je väčšie riziko vzniku zlomenín. Pri T skóre žalobkyne - 3,4, resp. - 2,9, ktoré preukazujú denzitometrické snímky a lekárske správy, je stále vysoká miera rizika zlomenín. Vzhľadom na uvedené mala žalobkyňa za to, že miera jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je znížená o 40%, a zároveň závažnosť ostatných ochorení zvyšuje mieru poklesu jej schopnosti zárobkovej činnosti o 10%. Žalovaná nemala dôvod nepriznať jej toto zvýšenie druhým lekárskym posudkom u 13.01.2021, nakoľko týmito ochoreniami stále trpí a nenastala žiadna zmena. Celová miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je tak podľa nej o 50%.

22. Podľa v nadväznosti na má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, pričom invalidným je poistenec vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Percentuálne vyjadrenie miery tohto poklesu je uvedené v Prílohe č. 4 k Odborným posudkom posudkového lekára žalovanej, pobočka Žiar nad Hronom z 08.09.2020, na podklade dostupných lekárskych správ a vyšetrení, teda postupom podľa , bolo u žalobkyne stanovené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie: Choroby podporného a pohybového aparátu. Dorzopatia, deformujúca dorzopatia, spondylopatia tráviacej sústavy. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Podľa Kapitoly XV., Oddielu E, položky 3 písm. b/ Prílohy č. 4 k je v takomto prípade miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 25% - 35 %, pričom u žalobkyni bola miera poklesu stanovená na 20% a za ostatné zdravotné postihnutia bola zvýšená o 10% na celkových 35 %. Obsah odborného posudku bol použitý pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok.

23. Na základe odvolania žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu bol dňa 13.01.2021 vydaný nový odborný posudok o invalidite posudkového lekára žalovanej, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne stanovil: Choroby podporného a pohybového aparátu. Osteopatia a chondropatia. Osteoporóza (bez ohľadu na etiológiu), osteomalácia, osteopatia, iné metabolické ochorenia chrbtice a klbov. Stredne ťažká forma osteoporózy a iné metabolické ochorenia kostí s prítomnosťou jedného alebo viacerých zlomenín stavcov s následným obmedzením pohyblivosti, vplyvom na statiku chrbtice, občasnými prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu, s podstatným poklesom výkonnosti a značným ovplyvnením pohyblivosti, T-skóre nad -2,5. Podľa Kapitoly XV., Oddielu B, položky 1 písm. b/ Prílohy č. 4 k je v takomto prípade miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 35% - 45 %, pričom u žalobkyni bola miera poklesu stanovená na 35%, ktorá za ostatné zdravotné postihnutia nebola zvýšená. Obsah odborného posudku bol použitý pre vydanie napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené, nakoľko ani na základe zmeny rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyňa invaliditu nedosiahla.

24. Pri zachovaní rozhodujúceho zdravotného postihnutia: Choroby podporného a pohybového aparátu. Osteopatia a chondropatia. Osteoporóza (bez ohľadu na etiológiu), osteomalácia, osteopatia, iné metabolické ochorenia chrbtice a klbov. Stredne ťažká forma osteoporózy a iné metabolické ochorenia kostí s prítomnosťou jedného alebo viacerých zlomenín stavcov s následným obmedzením pohyblivosti,

vplyvom na statiku chrbtice, občasnými prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu, s podstatným poklesom výkonnosti a značným ovplyvnením pohyblivosti, T-skóre nad -2,5., podľa Kapitoly XV., Oddielu B, položky 1 písm. b/ Prílohy č. 4 k , ktoré nebolo sporné, by bolo pre uznanie invalidity žalobkyne potrebné dosiahnuť aspoň hranicu percentuálne vyjadrenej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti vzťahujúcej sa k danému zdravotnému postihnutiu vo výške 40%. Žalobkyni by tak bolo možné priznať invalidný dôchodok iba v prípade, ak by u nej bola posudkovými lekármi žalovanej zistená miera poklesu schopnosti najmenej 40 % (z rozpätia 35% - 45 %), v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, alebo ak by preukázala ťažší stupeň ochorenia (ťažká forma osteoporózy podľa písm. c/). Žalobkyňa na osvedčenie vyššej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v prílohe správnej žaloby predložila lekárske správy, ktoré boli pri spracovaní odborných lekárskych posudkov zohľadnené alebo lekárske správy, ktoré neboli súčasťou posudkov, nakoľko neboli posudkovým lekárom predložené alebo v nich neboli zohľadnené z dôvodu, že boli predložené novšie (aktuálnejšie) správy tých istých lekárov. 25. Lekárska posudková činnosť v zmysle predstavuje zisťovanie skutkového stavu v konaní podľa zákona o sociálnom poistení. Odborný posudok posudkového lekára je tak zásadným podkladom rozhodnutia organizačnej zložky sociálnej poisťovne. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v súlade s zákona o sociálnom poistení na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Príslušné organizačné zložky žalovanej majú následne povinnosť vydať rozhodnutie, ktorým práve tieto orgány vec na základe všetkých podkladov skutkovo vyhodnotia, právne posúdia a navonok vyjadria vyhotovením odôvodneného písomného rozhodnutia. Napadnuté a boli vydané na podklade odborných lekárskych posudkov z 08.09.2020 a z 13.01.2021, so závermi ktorých sú v súlade.

26. Posudkoví lekári sociálneho poistenia opakovane dospeli k rovnakému záveru, že žalobkyňa nie je invalidná, hoci neskorším posudkom o invalidite bolo stanovené iné rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne. Pre priznanie invalidného dôchodku bolo v konaní pred orgánmi sociálneho poistenia (žalovaná a jej generálny riaditeľ) kľúčové preukázať iné (závažnejšie) rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu podľa Prílohy č. 4 k , než bolo posudkovými lekármi sociálneho poistenia zistené alebo splnenie podmienok pre stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne. Neurčenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne na úroveň 40 % a viac (v rámci stanoveného rozhodujúceho zdravotného postihnutia), nemožno žalovanej vyčítať, nakoľko tomu zodpovedajúci záver z obsahu lekárskych správ a odborných posudkov zhromaždených v spise nevyplýva. Posudkový lekár žalovanej, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici v odbornom posudku o invalidite výslovne uviedol, že dolnú hranicu percentuálneho rozpätia určuje vzhľadom na neprítomnosť jednej, alebo viacerých zlomenín stavcov, ako aj vzhľadom na miernu funkčnú poruchu chrbtice, bez prejavov koreňového dráždenia. Z uvedeného odôvodnenia zrozumiteľne plynie legitímny dôvod pre určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne na dolnej hranici.

27. Žalobkyňa poukázala na to, že dosiahla T skóre až - 3,4, čo znamená vysokú mieru rizika zlomením. Podmienky plynúce z Kapitoly XV., bodu B odseku 1 písm. b/, c/ Prílohy č. 4 k však na priznanie ťažkej formy osteoporózy jednoznačne požadujú T skóre nad - 4,0. Na priznanie samotnej stredne ťažkej formy osteoporózy sa požaduje prítomnosť jednej alebo viacerých zlomenín stavcov, čo u žalobkyne zistené nebolo, na základe čoho pre ňu bolo určené rozhodujúce zdravotné postihnutie s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na spodnej hranici zákonného rozpätia stále mimoriadne priaznivé. Žalobkyňa nepreukázala, ani netvrdila iné skutočnosti (okrem všeobecného nesúhlasu), najmä v čom a z akých dôvodov sa posudkový lekár pri týchto, obsahu spisu priliehavých záveroch, mýlil. Vzhľadom na to, že ani správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by boli uvedené zrozumiteľne vyjadrené dôvody určenia dolnej hranice percentuálne vyjadrenej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne rozporné s obsahom lekárskych správ, iných podkladov alebo súčastí administratívneho alebo dávkového spisu, námietky žalobkyne týkajúce sa určenia jej výšky neboli dôvodné.

28. Uvedeným záverom nasvedčuje aj Všeobecné posudkové hľadisko v úvode Kapitoly XV. Prílohy č. 4 k , podľa ktorého: „Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze či osteomalácii (napr. pri hormonálnych poruchách, gastrointestinálnych resorpčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavo príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti“.

29. Posudkový lekár žalovanej so sídlom v Banskej Bystrici sa dostatočne zaoberal aj pridruženými ochoreniami z hľadiska, či neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa Podľa posudku o invalidite z 13.01.2021 je celiakia pri bezlepkovej diéte dlhodobo stabilizovaná, bez subjektívnych ťažkostí v zmysle bolestí brucha, hnačiek a chudnutia. Ochorenie kĺbov pri nediferencovanom ochorení spojiva je s ľahkým funkčným obmedzením. Artróza - koxartróza II. stupňa je len s ľahkým funkčným obmedzením. Nedostatok vitamínu D je možné zlepšiť substititučnou liečbou (ranná hyperkortizolémia v.s. funkčná - stresová). Uvedené ochorenia podľa posudkového lekára nezvyšujú žalobkyni mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná doplnila, že po komplexnom prehodnotení zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár žalovanej, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici zmenil rozhodnuté zdravotné postihnutie žalobkyne, v ktorom je zohľadnené aj predchádzajúce rozhodujúce zdravotné postihnutie (dorzalgia). Samotný fakt, že predchádzajúcim posudkom o invalidite z 08.09.2020 bolo priznané zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ostatné - pridružené postihnutia neznamená, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Pokiaľ žalobkyňa nenamietala zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia (s ňou aj vyššiu percentuálne vyjadrenú mieru poklesu - 35%), ktorú dosiahla podaním odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, musí akceptovať, že zmena sa udiala aj v otázke „ostatných postihnutí“. Posudkový lekár žalovanej, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici pri opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne nebol viazaný predchádzajúcim posudkom o invalidite a bol oprávnený ho zmeniť podľa vlastného posúdenia, čo urobil a primerane odôvodnil.

30. Na posúdenie, či namietané nesprávne alebo nedostatočné zohľadnenie zdravotných ťažkostí žalobkyne malo vo vzťahu k výslednému stanoveniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zásadný vplyv v jej neprospech, nie je v na vec sa vzťahujúcom spise zodpovedajúci podklad, t.zn. napríklad lekárska správa alebo odborný lekársky posudok, z ktorého by taký záver bol súdu bez pochybností zrejmý. Na základe všeobecne formulovanej námietky žalobkyne (uplatnenej len formou nesúhlasu s posúdením zdravotného stavu žalovanou a posudkovými lekármi) nebolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v otázke miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne v rozsahu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ale ani v otázke ostatných postihnutí.

31. Do úvahy nebolo možné vziať ani námietky žalobkyne majúce svoj základ v podkladoch, ktoré generálny riaditeľ žalovanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia, resp. pred posledným posúdením zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom žalovanej dňa 13.01.2021 nemal k dispozícii (lekárska správa ortopedickej ambulancie Fakultnej nemocnice F. D. Roosewelta v Banskej Bystrici z 03.05.2021 predložená v prílohe repliky žalobkyne). Podľa je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, čo sa plne uplatňuje aj na konanie o žalobách v sociálnych veciach. Podľa , a , je fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku (invalidný dôchodok) povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku alebo jej výplatu a je povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že úlohou žalobkyne bolo pred vydaním rozhodnutia predložiť konajúcemu orgánu a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia všetky dostupné lekárske správy, vyšetrenia a iné podklady, z ktorých by bolo možné zdravotný stav žalobcu posúdiť komplexne a vyvodiť

záver o zmene alebo vývoji zdravotného stavu a o zmene schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v takom rozsahu. Iné, neskôr predložené lekárske správy nebolo možné vziať v úvahu.

32. Žalovaná v súlade s citovaným ustanovením vychádzala zo zdravotného stavu žalobcu zisteného bezprostredne pred vydaním napadnutého rozhodnutia, čím zohľadnila vývoj zdravotného postihnutia žalobkyne až do vydania napadnutého rozhodnutia. Uvedené ustanovenie však žalobkyni nebráni v súlade s domáhať sa opätovného posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidity, pokiaľ by bolo možné na základe novo zabezpečených podkladov predpokladať zmenu vo vývoji zdravotného stavu a zmenu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

33. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

34. Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o priznaní či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok (a tým ani o zmene vo výške dôchodku), o ktorom rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (žalovaná). Predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, nie samotné rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok. Vzhľadom na to, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti alebo problematiky vyplývajúce z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia, správny súd nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Preto správny skúmal len to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam a platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto atribúty spĺňa.

35. Z uvedených dôvodov, nakoľko správny súd nenahrádza orgány sociálneho poistenia v otázke zisťovania skutkového stavu, nebolo dôvodné vyhovieť návrhu žalobkyne na posúdenie jej zdravotného stavu na základe posudku nezávislého odborníka, ktorého určí súd. Žalovaná zisťuje svoje skutkové podklady pre svoje rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok na základe zákonných mechanizmov, medzi ktoré patrí lekárska posudková činnosť (, , o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov). Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Pokiaľ príslušný posudkový lekár, ktorý je kvalifikovaný odborník, vyjadrí požiadavku na pribratie znalca v určitej odbornej otázke, je taký postup v súlade s účelom zákona. Z obsahu odborného posudku o invalidite z 13.01.2021 nevyplýva žiadna nezodpovedaná otázka alebo otázka, ktorá nebola vyriešená pre nedostatočnú odbornosť lekára, nejednoznačnosť názorov odbornej verejnosti a pod. Vzhľadom na to, že žalobkyňa, ktorá znalecké dokazovanie navrhla, existenciu takej skutočnosti dôležitej pre rozhodnutie netvrdila, ani správny súd ju nezistil, absentuje nezodpovedaná odborná otázka, ktorú by mal znalec posúdiť.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej a predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj im predchádzajúceho postupu konajúcich orgánov sociálneho poistenia, nezistil dôvody, pre ktoré by bol

oprávnený dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú s poukazom na zamietol.

37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa v konaní nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.