Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24CoP-52-2018.pdf
PDF · 70.57 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/52/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti T.: I., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov - matka: C. T., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom V. XXX, a otec: I. T., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom N. XXXX, E., o návrhu navrhovateľky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, E.-E., na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 12P/31/2017-93 zo dňa 1. februára 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolacie konanie sa z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. Maloleté deti sa zverujú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky C. D., ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, má právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok iba v bežných veciach. II. Matka a otec sú povinní platiť na výživu maloletých detí, každý z rodičov na každé maloleté dieťa mesačne sumu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, podľa osobitného zákona, platného v čase splatnosti bežného výživného, kde výživné je splatné počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 13P/147/2010-26 zo dňa 24.06.2010 o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s použitím ustanovení zákona o rodine a vecne tým, že súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že v danom prípade je dôvodné návrhu navrhovateľky, ktorá sa domáha zverenia maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, v celom rozsahu vyhovieť. Navrhovateľka má s maloletými deťmi vytvorený úzky citový vzťah, maloleté deti žijú s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti prakticky od narodenia, pričom kolízny opatrovník nezistil v rámci šetrenia pomerov na strane navrhovateľky ako aj na strane maloletých detí nijaké vážne nedostatky poskytovanej starostlivosti. Vykonaným dokazovaním neboli zistené ani žiadne iné prekážky, pre ktoré by maloletý I. a maloletý I. nemohli byť zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Matka súhlasila so zverením maloletých detí do starostlivosti navrhovateľky, pričom ona aktuálne neprejavila záujem o starostlivosť o maloleté deti. Matka je v kontakte s maloletými deťmi približne dva - trikrát do mesiaca, otec maloletých detí je toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, s deťmi sa nestretáva. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie, súd rozhodol tak, že zveril maloleté
deti do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, keďže má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté deti, spĺňa všetky morálne, osobnostné, aj zdravotné podmienky, ktoré vyžaduje zákon pre zverenie maloletých detí do jej starostlivosti.
3. Súd ďalej určil, ako majú rodičia maloletých detí prispievať na ich výživu, pričom pri určení výšky výživného súd vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine a príslušného opatrenia MPSVaR SR, s poukazom na majetkové, sociálne a zárobkové pomery rodičov maloletých detí s tým, že platenie výživného v zákonom stanovenej minimálnej výške je povinnosťou každého rodiča podľa zákona bez ohľadu na to, či ten ktorý rodič maloletého dieťaťa má alebo nemá nejaký príjem. Matka, ktorá je vydatá, má okrem maloletého I. a maloletého I. ďalšiu vyživovaciu povinnosť (mal. O. P., nar. XX.XX.XXXX), je nezamestnaná, jej mesačný príjem predstavuje dávka z polovičného invalidného dôchodku vo výške 158,60 Eur. Otec, ktorý je toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, okrem maloletého I. a maloletého I. iné vyživovacie povinnosti nemá. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec maloletých detí pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody žil spôsobom života bezdomovca. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal oboch rodičov prispievať na výživu maloletého dieťaťa vo výške 30% sumy životného minima pre nezaopatrené a neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c/ Zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, pričom takto určené výživné je povinná poukazovať po právoplatnosti rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky.
4. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Po doručení predmetného uznesenia odvolanie proti nemu podal otec s tým, že šetrenie a výsledky šetrenia kolíznej pracovníčky považuje za nedostatočné. V domácnosti navrhovateľky žil od roku 2002 do roku 2010 a sú mu dôverne známe sociálne pomery a situácia v danej rodine. V domácnosti okrem navrhovateľky a jej rodičov žijú aj dve jej sestry a ich partneri, tzn. 10 osôb v trojizbovom byte. Partneri sestier navrhovateľky G. J. a C. V. s otcom navrhovateľky pravidelne požívajú v byte alkoholické nápoje, správajú sa hlučne a vulgárne, čo znemožňuje riadny vývoj jeho detí. Cieľom jeho odvolania nie je zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti o jeho deti, ale zabezpečiť im prirodzený a kľudný vývoj. Žiada o vykonanie častejších kontrol zo strany sociálnych pracovníkov, prípadné vykázanie cudzích osôb z predmetného bytu.
6. Po vyjadrení sa navrhovateľky a kolízneho opatrovníka k odvolaniu, otec súdu oznámil, že odvolanie berie späť, nakoľko jeho cieľom bolo dosiahnuť len častejšie kontroly v rodine navrhovateľky.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolacie konanie je potrebné zastaviť z dôvodu späťvzatia odvolania.
8. Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
9. Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
10. Právo podať odvolanie, príp. vziať odvolanie späť, je dispozičným právom účastníka konania. Na účinnosť späťvzatia odvolania nie je potrebný súhlas súdu, ani ostatných účastníkov, pričom podané odvolanie možno vziať späť len dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté odvolacím súdom. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví a právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane tak, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.
11. Keďže odvolateľ späťvzatím podaného odvolania využil svoje právo disponovať konaním upravené v citovanom ustanovení § 369 Civilného sporového poriadku a urobil tak ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní, bolo dôvodným, aby odvolací súd odvolacie konanie s použitím citovaného ustanovenia postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) zastavil.
12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovení § 52 a § 58 Civilného mimosporového poriadku s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 419 a contratrio Civilného sporového poriadku).