Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30CoE/13/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Marian Feherpataky - MARKUS, miesto podnikania 032 15 Malatíny 6, IČO: 34 846 158, o vymoženie sumy 2 005,24 € s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Y. XX, I., pod EX 18355/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 7Er/67/2011-62 zo dňa 04.01.2018, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. účinného do 31. marca 2017 (ďalej aj Exekučný poriadok, EP) zastavil. Oprávnenej súd uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., trovy exekúcie 39,83 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Poukázal pritom na ust. § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, podľa ktorého ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Ďalej poukázal na ust. § 243f ods. 1, ods. 3, ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a uviedol, že v predmetnej exekúcii sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Súdny exekútor postúpil súdu včas podané doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený v doplnení uviedol, že povinný je osobou oprávnenou na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Z týchto dôvodov sa nemôžu aplikovať predmetné ustanovenia Exekučného poriadku. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v exekučnom titule. Tieto skutočnosti sa stali známymi súdnemu exekútorovi aj exekučnému súdu. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu ani obsahu dôkazov. Ďalej poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 EP, ust. § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 29.09.2009 (dátum uzavretia zmluvy o úvere) a konštatoval, že v predmetnej veci bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré mali byť prílohou Zmluvy o úvere uzavretej medzi povinným a oprávneným. Tieto podmienky však nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Platne možno rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo/245/2010). Podriadenie sa

právomoci súkromnej osoby, naviac určenej druhou stranou, je takým zásadným právnym úkonom, pri ktorom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Oprávnenému nič nebránilo, aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný právny záväzok účastníkov, zahrnula do samotnej zmluvy a dala klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej doložky, alebo nie. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by bola rozhodcovská doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch. Táto písomná forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na charakter všeobecných obchodných podmienok vylúčená. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou aj vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k zmluve. Okrem legálnej definície rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní to potvrdzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 5 spomínaného zákona, podľa ktorej prípadná neplatnosť zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa na ňu nevzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Z rovnakého princípu vychádza aj právna úprava odstúpenia od zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy možno časť jej obsahu určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok tak môžu byť len ustanovenia o časti tej ktorej zmluvy. Rozhodcovská doložka pritom nie je časťou zmluvy, ale ako samostatná zmluva má vlastný právny osud. Preto nie je možné konštatovať, že bola platne uzatvorená len tým, že ju oprávnený obsiahol vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami. Na uvedenom závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky nič nemení ani skutočnosť, že povinný uzatvoril úverovú zmluvu ako podnikateľský subjekt. Ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní zakotvujúce povinnú písomnú formu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, sú ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa nemožno odchýliť. Exekučný súd je pritom vždy povinný prihliadnuť na dôvod na zastavenie exekúcie, pokiaľ tento namieta niektorý z účastníkov konania, alebo sa stane súdu inak známym, t. j. aj z úradnej povinnosti (§ 58 ods. 1 EP). Nakoľko nebola platne uzatvorená rozhodcovská doložka, rozhodcovský súd nemal právomoc konať vo veci, a teda predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil. Skúmanie skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP by bolo za tejto situácie už nadbytočné, preto sa súd s týmito bližšie nezaoberal. Dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že sa táto vykonáva na podklade nespôsobilého exekučného titulu predloženého oprávneným. Oprávnený tak nepochybne procesne zavinil zastavenie exekúcie, a preto mu súd uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie vo výške 39,83 €. 2. Proti uzneseniu okresného súdu (vo všetkých výrokoch) podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Povinný v zmluve uviedol svoje obchodné meno, identifikačné číslo, miesto podnikania, a tieto údaje uviedol v prvom oddiele uzavretej zmluvy, ktorá sa týkala identifikačných údajov dlžníka. Svoje osobné údaje uviedol až v treťom oddiely predmetnej zmluvy. Povinný nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Ďalej namietal, že v zmysle rozhodnutia I.ÚA 164/04 všeobecné súdy sú povinné dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. M Cdo 53/01 a konštatoval, že napadnutým uznesením bolo exekučné konanie proti povinnému zastavené v celom rozsahu, čo jednoznačne vyplýva zo znenia výroku uznesenia, tzn., že súd priznal týmto uznesením v danom prípade povinnému prakticky úplnú exekučnú imunitu. Oprávnený má za to, že si povinnosť vyplývajúcu z ust. § 39 ods. 4 EP splnil, a teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote. Zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru. Namietal závery, ku ktorým dospel okresný súd vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, ktorá je podľa názoru povinného nevýhradná, a z toho dôvodu neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka dohodnutá medzi povinným a oprávneným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka má charakter zmluvy v zmluve, t. j. rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky. Podľa povinného, keby exekučný súd zastavil exekučné konanie, znamenalo by to znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre oprávneného. Pritom je zrejmé, že z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale ho iba obmedziť. V konečnom dôsledku proti rozhodcovskému rozsudku je možné podať žalobu na súd v lehote troch mesiacov od jeho doručenia. Aj v exekučnom konaní, kde titulom pre exekúciu je rozhodcovský

rozsudok, je možné účinne sa proti nemu brániť, čo však povinný neurobil. Oprávnený je presvedčený, že rozhodcovská doložka bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na podklade uvedeného žiadal uznesenie prvoinštančného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 , proti rozhodnutiu, ktoré bolo možné napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario), preskúmal uznesenie súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

5. Východiská formulované okresným súdom - spotrebiteľský charakter dotknutého právneho vzťahu, neprijateľná povaha rozhodcovskej doložky spôsobujúca nerovnováhu v postavení zmluvných strán, individuálne nedojednanie rozhodcovskej doložky a napokon neplatnosť takejto zmluvnej podmienky - sú správne, krajský súd sa s nimi stotožňuje a v konkrétnostiach na ne odkazuje. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, vyjadreným v uznesení sp. zn. 8CoE/121/2011-38 zo dňa 28.06.2011 postupoval súd prvej inštancie vecne správne, keď predloženú zmluvu o úvere zo dňa 29.09.2009, uzavretú medzi povinným a oprávneným, považoval za zmluvu spotrebiteľskú. Odvolací súd totiž v predmetnej veci vyslovil právny názor, že zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným má charakter zmluvy spotrebiteľskej, aj napriek tomu, že z označenia účastníkov konania vyplýva, že tak oprávnený ako aj povinný sú podnikateľmi. V zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka však nebolo preukázané, že povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Daný zmluvný vzťah je preto nutné považovať za spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto sa na vzniknutý právny vzťah aplikujú spotrebiteľské právne normy. Práva spotrebiteľov, ako slabšej zmluvnej strany, je potrebné chrániť extenzívnym spôsobom. Uvedený trend nastolil Európsky súdny dvor vo viacerých rozsudkoch (rozsudok zo dňa 04.10.2007 Rampion a Godard C-429/05, v ktorom vyslovil, že spotrebiteľ nemá prostriedky na právne zastúpenie, preto má úlohu právneho zástupcu suplovať sám súd). Ani skutočnosť, že zmluvné strany založili svoj právny vzťah podľa Obchodného zákonníka, nespôsobuje vylúčenie noriem určených na ochranu spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd postup prvostupňového súdu, pri ktorom preskúmaval obsah exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, za správny a s jeho závermi sa v celom rozsahu stotožnil. Poukázal tiež na skutočnosť, že už samotné dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom vedie k tomu, že spotrebiteľovi je odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (v nadväznosti na Smernicu č. 93/13/EHS). Krajský súd preto s poukazom na citované uznesenie odvolacieho súdu sp. zn. 8CoE/121/2011-38 zo dňa 28.06.2011 námietku oprávneného, že vzťah medzi oprávneným a povinným, s prihliadnutím na charakter zmluvy o úvere, nie je vzťahom spotrebiteľským, vyhodnotil ako nedôvodnú.

6. Ďalej krajský súd poznamenáva, že v dôsledku neplatnosti rozhodcovskej doložky nebolo možné (vôbec) konštituovať právomoc rozhodcovského súdu. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 09019/10 zo dňa 07.10.2010 bol v posudzovanej veci vydaný bez toho, aby ho vydal orgán disponujúci právomocou rozhodovať, preto ide o právny akt nulitný, t. j. nespôsobilý byť exekučným titulom. V otázke, či v exekučnom konaní zákon č. 244/2002 Z.z. vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovského konanie týka sporu z iného (než spotrebiteľského) právneho vzťahu, ustanovenia označeného zákona, ktoré umožňujú účastníkovi namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a žalobou sa domáhať zrušenia rozsudku rozhodcovského súdu, vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa dotknutých ustanovení v iných, než spotrebiteľských veciach, teda znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom

konaní (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013). V spotrebiteľských právnych vzťahoch, čo je aj prípad posudzovanej veci, je však situácia odlišná. V rozpore s aktuálnymi závermi vnútroštátnej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13.10.2011, či 6M Cdo 9/2012 z 13.01.2013; publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod R46/2012 a R68/2013), ako aj aplikačnou činnosťou Súdneho dvora EÚ (napr. C-76/10, C-40/08) je zásadná námietka o nedostatku oprávnenia exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok v tom smere, či rozhodcovská doložka nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Z predmetných rozhodnutí vyplýva, že exekučný súd nie je pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, viazaný tým, ako danú otázku vyriešil samotný rozhodcovský súd. Odvolací súd skúma, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, t. j. či ho (okrem iného) vydal rozhodcovský súd s právomocou pre daný spor. Krajský súd poznamenáva, že nemá dôvod odkloniť sa od popísaných záverov aplikačnej praxe. Je nevyhnutné zdôrazniť, že spotrebiteľská ochrana tvorí súčasť nášho právneho poriadku na základe pozitívneho záväzku Slovenskej republiky prispievať k vyššiemu životnému štandardu spotrebiteľov. Právne normy z oblasti spotrebiteľského práva je preto potrebné vykladať tak, aby boli naplnené ciele a zmysel ochrany spotrebiteľa ako spoločenskej hodnoty postavenej na roveň hodnôt verejného poriadku. Ochrana poskytovaná exekučným súdom vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke je o presadení noriem vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky nevyhnutné na to, aby nekalá podmienka spotrebiteľa nezaväzovala. Exekučná súdna kontrola v tejto súvislosti nie je o podporovaní nečinnosti spotrebiteľov, ale o zamedzení nekalosti dodávateľov. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, čo zodpovedá i okolnostiam súdeného prípadu. Pokiaľ je dojednanie o rozhodcovskej doložke zaradené do všeobecných obchodných podmienok/všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú obsahovo neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy (ako v posudzovanej veci), je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah. Zároveň podanie žaloby na rozhodcovskom súde má potom za následok, že v tej istej veci druhá strana (spravidla - i v posudzovanom prípade - spotrebiteľ) sa už nemôže obrátiť na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Uvedené vo svojich dôsledkoch núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté vo vzťahu s dodávateľom boli definitívne (vy)riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Z pohľadu spotrebiteľa je pritom rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním; spotrebiteľ má byť chránený pred oboma týmito postupmi. Právne proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko- právnej ochrany. Pokiaľ oprávnený namietal, že aj v exekučnom konaní, kde je titulom pre exekúcie rozhodcovský rozsudok, je možné účinne sa proti nemu brániť, čo však povinný neurobil, takúto námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

7. Pokiaľ ide o námietku oprávneného vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ je dojednanie o rozhodcovskej doložke zaradené do všeobecných obchodných podmienok (čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nemohol ovplyvniť jej obsah, ktorý bol dopredu daný; mohol ju iba buď prijať ako celok alebo ako celok odmietnuť. Zároveň podanie žaloby veriteľom/ oprávneným na rozhodcovskom súde malo za následok, že v tej istej veci sa druhá strana už nemohla obrátiť na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred formulárovými zmluvami. Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky odvolací súd opiera podporne aj o stanovisko Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 (Pannon GSM), odsek 40, v ktorom Súdny dvor EÚ konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora EÚ spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky nekalosti už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je

všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V predmetnom prípade navyše ide o súd rozhodcovský. Rovnako aktuálna vnútroštátna judikatúra priznáva oprávnenie exekučnému súdu skúmať (ne)prijateľnosť rozhodcovskej doložky (bližšie Najvyšší súd SR sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa 13.01.2013). Pokiaľ ide o námietku oprávneného vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, s poukazom na vyššie uvedené krajský súd aj túto vyhodnotil ako nedôvodnú.

8. Krajský súd potvrdil aj závislý výrok o trovách, keď oprávnený vo vzťahu k tomuto výroku žiadne konkrétne námietky nevzniesol.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 200 ods. 5 EP a § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a § 200 ods. 6 posledná veta EP, keď zistil, že oprávnený ohľadne svojho odvolania úspech nemal a ostatným účastníkom konania (povinnému a súdnemu exekútorovi) žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .