Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-35-2018.pdf
PDF · 103.81 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/35/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX M., zastúpený: JUDr. Ivana Magdolenová Joríková, advokátka, so sídlom Gorkého 1, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 437 588, proti povinnej: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX T., zastúpená: JUDr. Zuzana Valaská, advokátka, so sídlom Škultétyho 6, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 208 602, o úprave styku s maloletou A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, o návrhu na výkon súdneho rozhodnutia vo veci úpravy styku, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 9Em/6/2016-58 zo dňa 11.01.2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 9Em/6/2016-58 zo dňa 11.01.2018 p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na výkon rozhodnutia zamietol (I. výrok) a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 376 ods. 1, ods.2, § 377 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený podal dňa 28.09.2016 na súde návrh, na výkon rozhodnutia vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom nakoľko matka maloletého dieťaťa - povinná mu sústavne a opakovane odmieta priamy styk s maloletou. V návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany 9P/42/2014-86 mu bol upravený styk s maloletým dieťaťom a povinná marí toto súdne rozhodnutie, preto bol nútený podať trestné oznámenie, ktoré bolo spísané do zápisnice dňa 09.09.2016 pod číslom ČVS: ORP-361/VYS-TO-2016 a dňa 23.09.2016 do zápisnice pod číslom ČVS: ORP-381/ VYS-TO-2016. Dňa 29.12.2015 bol spísaný úradný záznam na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany kde oprávnený uviedol, že matka maloletej manipuluje s maloletým dieťaťom s cieľom je zakázať kontakt s navrhovateľom. Od podania návrhu dcéru nevidel, povinná uviedla, že mu ju viac nedá, že ju videl naposledy. V písomnom vyjadrení zo dňa 17.07.2017 oprávnený uviedol že sa stretol s dieťaťom za dobu 8 mesiacov iba 2x a to 1x v máji a 1x v júni. Povinná stretnutia ignoruje a hľadá zámienky ako mu dieťa nedať. Na pojednávaní dňa 21.09.2017 oprávnený uviedol, že trvá na podanom návrhu na výkon rozhodnutia. Naposledy dcéru videl na konci školského roka v júni a potom v júli, má zato, že maloletá je manipulovaná matkou.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že po preskúmaní spisového materiálu a oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Topoľčany 9Em/6/2016 zistil, že návrh na
oprávneného na výkon rozhodnutia nie je dôvodný. Uviedol, že styk maloletého dieťaťa s oprávneným bol upravený rozsudkom tunajšieho súdu 9P/42/2014 zo dňa 24.02.2015, ktorý bol zmenený rozsudkom Okresného Topoľčany 9P/179/2016-32 zo dňa 17.01.2017. Povinná pracuje na smeny a z toho dôvodu nebolo možné pripraviť a odovzdať malol. dieťa otcovi v párny týždeň, preto sa rodičia dieťaťa (oprávnený a povinná) dohodli, že oprávnený sa bude s dieťaťom stretávať každý nepárny týždeň. Oprávnený o tom vedel, rešpektoval to a pre dieťa chodil v nepárny týždeň, až do 09.09.2016 (36 týždeň v roku 2016), kedy prišiel po dieťa v párny týždeň a 23.09.2017 (38 týždeň v roku 2016), kedy prišiel tiež pre dieťa v párny týždeň, t. j keď matka bola v práci a dieťa mu nemohla fyzicky odovzdať. K zmene rozhodnutia o úprave styku došlo na podnet matky, z dôvodu, aby mohlo byť maloleté dieťaťa odovzdané otcovi v párny týždeň keď je ona v dôsledku smennosti v práci, tak, že dieťa oprávnenému odovzdá jej matka, t. j. stará matka dieťaťa. V nepárny týždeň odovzdá dieťa oprávnenému matka dieťaťa. Z horeuvedeného mal súd za preukázané, že matka dieťaťa - povinná si plní dobrovoľne čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie a má záujem dieťa odovzdať aj zabezpečiť odovzdanie dieťaťa otcovi na stretnutie. Ďalej mal súd za preukázané, že oprávnený sa doposiaľ nedomáhal u starej matky dieťaťa, aby mu pripravila dieťa na stretnutie a odovzdala od právoplatnosti posledného rozhodnutia o úprave styku až doposiaľ. Oprávnený tiež nepožiadal povinnú aby mu dieťa pripravila a odovzdala v nepárny týždeň tak, ako jej to ukladá vykonateľné rozhodnutie ktoré je exekučným titulom v tejto veci. Vzhľadom na to, že oprávnený nepreukázal, že by si povinná dobrovoľne neplnila, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, súd jeho návrh na výkon rozhodnutia zamietol. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že návrh na výkon rozhodnutia bol z jeho strany podaný dňa 28.09.2016, a to z dôvodu, že matka si opätovne neplnila povinnosti vyplývajúce pre ňu z rozhodnutia o úprave styku s maloletou A.. Od podania návrhu, t. j. odo dňa 28.09.2016 súd prvej inštancie zisťoval skutočný stav veci len formou strohej výzvy adresovanej účastníkom konania a kolíznemu opatrovníkovi, aby sa vyjadrili či a akou formou sa styk realizuje. Až na ústnu urgenciu otca u predsedníčky súdu prvej inštancie zo dňa 04.08.2017 bolo vo veci nariadené na deň 21.09.2017 pojednávanie, kde sa kolízny opatrovník vyjadril, že od podania návrhu nevykonával žiadne šetrenie a s maloletou A. sa ani nestretol. Po celý tento čas súd v podstate nekonal, čo iba vyhovovalo matke, ktorá po celý čas s maloletou A. manipulovala tak, aby sa jej vzťah k otcovi postupne ochladzoval a styk s otcom sa nerealizoval. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 207/2016 Z. z. zo dňa 27.06.2016, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, upravuje v § 3 postup súdu po začatí konania, a to tak, že súd má možnosť zvoliť z viacero nástrojov, aby spoľahlivo zistil skutočný stav a docielil realizáciu styku aj bez potreby uskutočnenia výkonu rozhodnutia súdom. Súd však v danej veci v rozpore so základnými princípmi CMP a vykonávacou vyhláškou vo veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa opomenul vykonávať základné procesné úkony a vo veci zostal pasívny. Pritom najlepším záujmom maloletého dieťaťa v danej veci bolo prioritne to, aby si udržiavalo pozitívne väzby na oboch rodičov. Otec od počiatku konania tvrdil, že styk sa nerealizuje z dôvodu, že matka dieťa na styk nepripravuje. Bez riadnej prípravy dieťaťa však styk s ním nemožno realizovať. Úlohou povinného rodiča je, aby dieťa na styk pripravil nielen fyzicky, ale aj psychicky, a to tak, aby sa dieťa na styk s druhým rodičom tešilo a druhého rodiča rešpektovalo. V danom prípade matka postupuje spôsobom, že na maloletú A. vždy vedome vplýva a vymýšľala jej odlišný program na čas, ktorý má maloletá tráviť s otcom. Dôkazom toho je aj existencia nahrávky, ktorá sa spomína aj v zápisnici z pojednávania zo dňa 21.09.2017, ktorú matka bez vedomia otca uskutočňovala počas jeho telefonického rozhovoru s maloletou A.. Otázne je totiž, či je bežné, aby rodič cieľavedome nahrával svoje maloleté dieťa počas jeho telefonického rozhovoru s druhým rodičom a túto nahrávku neskôr použil voči tomuto rodičovi v súdnom konaní. Aj z motívu matky pri vyhotovovaní tejto nahrávky jednoznačne vyplýva, že namiesto toho, aby matka maloletú A. na styk s otcom riadne pripravila, matka maloletú A. zmanipulovala v snahe navodiť v maloletej klamlivý pocit, že otec v jej živote v podstate nie je potrebný a chodiť k nemu nemusí. Dôvodom pre vydanie uznesenia v neprospech otca malo byť v zmysle odôvodnenia uznesenia to, že súd nemal mať preukázané, že by sa otec domáhal u starej matky dieťaťa, aby mu pripravila dieťa na stretnutie, ako aj tiež to, že by otec požiadal povinnú o prípravu a vydanie dieťaťa na styk tak, ako jej to ukladá vykonateľné rozhodnutie. Dovoľujeme si na tomto mieste podotknúť, že matka od otca vyžadovala, aby pred príchodom po maloletú otec matku najskôr telefonicky kontaktoval. Matka však vždy buď úmyselne nezdvíhala telefón (ako napr. dňa 04.08.2017 v počte 12x) alebo vymýšľala maloletej A. iný program na víkend, pričom maloletá Vanesa následne otcovi počas telefonického rozhovoru oznámila, že vraj nemôže prísť, lebo majú s matkou iné plány. Je preto zvláštne, že súd po tom, ako matka ako povinná prestala plniť vykonateľné rozhodnutie súdu a otec podal návrh na začatie tohto konania, súd
zostal pasívny a od otca žiadal preukázanie skutočností, ktoré otec nemal možnosť preukázať, keďže styk sa po celý čas nerealizoval pre cielené prekážky v komunikácii medzi rodičmi a nepripravovanie na styk zo strany povinného rodiča. Podľa názoru oprávneného je však právna úprava konania o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých postavená na úplne inej koncepcii, čo vyplýva aj z vyhlášky, ktorá predpokladá aktivitu zo strany súdu. Súd totiž mal možnosť už hneď po podaní návrhu požiadať kolízneho opatrovníka o preverenie dôvodov nesplnenia povinnosti uloženej rozhodnutím súdu, zistenie názoru maloletého dieťaťa a podanie správy s náležitosťami podľa § 5 vyhlášky. Súd mal tiež možnosť iniciovať odborné poradenstvo (a to aj uložením povinnosti zúčastniť sa ho neodkladným opatrením), tiež možnosť zaslať matke písomnú výzvu v zmysle § 379 ods. 2 CMP spolu s poučením o následkoch jej nevyhovenia, prípadne za účelom riadneho zistenia skutkového stavu mohol súd nariadiť vo veci tzv. preventívne pojednávanie v zmysle § 379 ods. l CMP. Súd však v rozpore s uvedeným zaslal otcovi iba opätovné výzvy, aby uviedol, v ktoré dni sa styk nerealizoval. Až dňa 21.09.2017 sa uskutočnilo už vyššie spomenuté krátke preventívne pojednávanie, na ktorom si každý z rodičov tvrdil svoje dôvody, pre ktoré sa styk s otcom nerealizuje a kolízny opatrovník sa vyjadril o tom, že doposiaľ v podstate nevykonal žiadne šetrenie. Predmetné pojednávanie bolo odročené na neurčito s odôvodnením, že budú vykonané ďalšie potrebné úkony, avšak na prekvapenie otca mu bolo dňa 03.02.2018 doručené predmetné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na výkon rozhodnutia ako nedôvodný. Oprávnený tvrdí, že konajúci súd v rozpore s čl. 6 základných princípov CMP v danej veci nezistil skutočný stav veci, a to v mimosporovom konaní, v ktorom je súd povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Súd v rozpore s uvedeným preniesol dôkazné bremeno na otca ako oprávneného, ktorý z objektívnych dôvodov nemohol produkovať dôkazy o tom, prečo sa styk s maloletou A. nerealizuje. Už samotné nedostatočné zisťovanie okolností, pre ktoré dochádza k nerešpektovaniu vykonateľného rozhodnutia vo veciach maloletých, je dôvodom, pre ktoré je uznesenie potrebné zrušiť a následne v novom konaní primäť matku k dobrovoľnému plneniu povinnosti postupom podľa § 378 a 379 CMP, prípadne nariadiť výkon rozhodnutia v súlade s návrhom, keďže je prioritne v záujme maloletého dieťaťa, aby sa styk s otcom realizoval spôsobom uvedeným vo vykonateľnom rozhodnutí.
6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila povinná, ktorá uviedla, že oprávnený sa návrhom dňa 28.09.2016 domáhal súdneho výkonu rozsudku OS Topoľčany zo dňa 24.02.2015 č. k. 9P/42/2014, právoplatný k 03.03.2015, ktorý upravoval jeho rozšírený styk s malol. A. v znení ako bol vydaný. Vo vyjadrení matky k návrhu otca zo dňa 19.10.2016 matka poukazovala na nejasnosti v úprave styku otca s dieťaťom, ktorá bola aj v záujme právnej istoty zmenená, a to na základe návrhu matky, rozsudkom OS Topoľčany zo dňa 17.01.2017 spis. zn. 9P/179/2016-32, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2017. Teda súdnym rozhodnutím schválená; toho času posledná, rodičovská dohoda o forme styku otca s malol. A. je nastolená tak, že otec je oprávnený stretávať sa s malol. A. každý párny týždeň kalendárneho mesiaca v utorok v čase od 16:00 hod. do 17:30 hod. a každý nepárny týždeň kalendárneho mesiaca v čase od piatku od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod s tým, že otec si prevezme maloleté dieťa párny týždeň kalendárneho mesiaca v utorok o 16:00 hod. od starej matky X. I. v mieste trvalého bydliska matky a starej matke dieťa odovzdá, v nepárny týždeň kalendárneho mesiaca matka je povinná dieťa otcovi odovzdať v stanovenú hodinu a dieťa od otca prevziať. Táto rodičovská dohoda bola rodičmi maloletej A. uzatvorená v záujme maloletej dcéry tak, aby k styku otca s maloletou mohlo dochádzať pravidelne a bez rušivých faktorov vyvolaných okolnosťami, ktoré nemohla matka v čase predchádzajúcej úpravy ovplyvniť /prac. smeny/. Ako je z rozsudku zrejmé, takto nastolená úprava styku otca s maloletou je dohodnutá na celý kalendárny rok, nevynímajúc sviatky a prázdniny tak, ako to bolo v predošlej odlišnej úprave styku. Pokiaľ ide teda o samotný návrh otca na výkon rozsudku OS Topoľčany zo dňa 24.02.2015 č. k. 9P/42/2014, právoplatný k 03.03.2015, tento je nevykonateľný, nakoľko rozsudok, ktorý otec žiadal vykonať, bol nahradený novým rozsudkom, o výkon ktorého ale otec doteraz procesne ani nepožiadal a teda ako taký by mal byť jeho návrh zamietnutý ako nedôvodný. Poukázala na vyjadrenie k návrhu zo dňa 19.10.2016, ktoré mapuje stretávanie otca s maloletou počas roka 2016. V roku 2017 bol styk otca s dcérkou opäť, a to napriek novej rodičovskej dohode, veľmi nečastý avšak z dôvodu, že otec si po maloleté skrátka nechodil. Nevideli sa ani na Vianoce, lebo otec za maloletou skrátka ani neprišiel. Vo februári jej telefonoval 2x, v marci 1x. Po všetky razy sa s ním maloletá nechcela rozprávať, lebo na ňu zabudol, dlho ju nebol navštíviť a nedostala od neho ani darčeky na Vianoce. Ďalší telefonát sa odohral 25.05., kedy mala maloletá meniny, s tým, že si dohodli aj stretnutie v T. na ihrisku, kde mali spolu stráviť čas a kde jej otec odovzdal aj darčeky z Vianoc a na meniny. K tomuto stretnutiu došlo dňa 28.05.2017, prebehlo na želanie maloletej za prítomnosti matky, k čomu otec nemal výhrady. Jednalo sa o príjemné 3 hodiny, matka do styku žiadnym spôsobom nezasahovala, opodiaľ sa zdržovala len pre
pokoj A.. Večer jej ešte otec telefonoval a bavili sa spolu o peknom dni. Napriek tomuto pozitívnemu stretnutiu viac otec A.iadnym spôsobom nekontaktoval, až neskôr sa stretli 25.06.2017 a to v rovnakom prostredí za rovnakých podmienok. Čo sa týka obvinení otca v tom smere, že matka vždy vymýšľa maloletej iný program na víkend, ktorý má stráviť s otcom, tak je nutné uviesť na pravú mieru, že matka bola s maloletou 2x, vždy len v sobotu (08.07 a 22.07.2017), počas víkendu, kedy sa mal otec podľa rozsudku 9P/179/2016 stretnúť, na akcii konanej odbormi u jej zamestnávateľa N., X. a to na kúpalisku M.. Akciu financovali odbory, účastníci teda neplatili ani vstup ani odvoz, ktorý im taktiež zabezpečoval zamestnávateľ. Jednalo sa o vyslovene príležitostnú akciu zamestnávateľa, ktorú matka prvýkrát aj s prihliadnutím na podmienky tejto akcie využila a spolu s maloletou sa jej zúčastnila. Nešlo o plánované marenie styku otca s maloletou, keďže dovtedy sám inicioval styk len raz za mesiac na pár hodín, popr. styk obmedzil len na telefonickú komunikáciu. Nie je preto pravdou, že matka vždy plánuje akcie na víkendy patriace otcovi. Chcela len maloletej zabezpečiť zážitok počas prázdnin, pričom o tomto otca dopredu informovala. Otec si mohol maloletú vziať v nedeľu, popr. v iný náhradný termín, o čo však matku nikdy nepožiadal. Rovnako nie je pravdou, že matka nedvíha otcove telefonáty, 04.08.2017 otec matke napísal sms správu, že si v nasledujúci deň príde po maloletú, tá sa však vyjadrila, že s ním nechce nikam ísť, o čom mu odpísala a následne s otcom aj volala a sama mu to povedala. Až následne po tomto ich telefonáte začal otec matke neustále vyvolávať na mobil aj pevnú linku, na čo však už ona nereagovala. Maloletá sa nechcela s otcom stretnúť, nakoľko dňa 24.07.2017 mala 8. narodeniny a on jej k nim ani nezavolal ani nenapísal. A. bola z toho veľmi smutná a napriek prehováraniu matky dieťa svoj dotknutý postoj k otcovi nezmenilo. Poslednýkrát chcel otec vziať malol. A. na výstavisko Agrokomplex v Nitre, o čom matke napísal 18.08.2017, ale maloletá rovnako s otcom sama ísť nechcela. Nakoniec šla na výstavu s maloletou matka. Od tohto okamihu otec maloletú žiadnym spôsobom nekontaktoval, nevolal, neprišiel. Skrátka o ňu nemal žiadny záujem, a to ani počas vianočných sviatkov. Nevie odkiaľ právna zástupkyňa dedukuje, že matka dieťa na styk s otcom nepripravuje. Aj z vykonaných dôkazov / viď pohovory kurately s maloletou/ vyplýva, že táto sa s ním nemá problém stretnúť, len sa s otcom chcela najprv stretávať doma v T. a po čase by isto šla s nim aj k nemu domov. Otec ale o to nemal záujem a jej žiadosť razantne zamietol, čo počuť aj na ich vzájomnom rozhovore. Keby otec vynaložil čo i len o trochu viac trpezlivosti a úsilia, A. by sa na styk s nim viac tešila a sama ho aj vyhľadávala. Jeho občasné telefonáty plné výčitiek a obviňovaní však Vaneske na pohode nepridávajú a nenavodzujú atmosféru, z ktorej by sa mohlo dieťa na stretnutie s otcom tešiť. Nahrávka predložená súdu matkou nedokazuje jej manipulovanie s maloletou. Je potrebné si tú nahrávku vypočuť celú. Otec s dcérou tam majú pekný rozhovor, ktorý ale zostane viaznuť vo chvíli, keď maloletá odmietne ísť s otcom do M. a prehovára ho, aby prišiel za ňou domov. Matka našla rozhovor na telefóne nahratý len náhodou, sama nevedela o aplikácii, ktorá telefonáty nahráva a nahrávku poskytla celú tak ako ju telefón zaznamenal. Pri rozhovoroch A. s otcom nebola a ani nikdy nie je, aby im poskytla voľnosť v rozhovore, čo môže dosvedčiť nielen maloletá, ale aj ostatní členovia rodiny. Správy z kurately ako aj história prebehnutých stretnutí otca s maloletou do incidentu v auguste 2016 nedosvedčujú, že by matka v styku otca s dieťaťom niekedy bránila alebo dieťa manipulovala. Otázkou zostáva kde bol otec napr. každý párny utorok, prečo si po maloletú neprišiel. S výnimkou dvoch návštev kúpalísk matka s maloletou nikam počas súdom stanoveného styku nechodieva, zdržuje sa výlučne doma, popr. v blízkosti pre prípad, že by otec za maloletou prišiel. Čo sa týka procesných výhrad voči konaniu súdu obsiahnutých v odvolaní, máme za to, že súd presvedčivo zistil skutkový stav veci a svoje rozhodnutie o tieto zistenia aj oprel. Komunikoval s oboma rodičmi ako aj s kuratelou, ktorá dieťa v konaní zastupuje, preto sa nestotožňuje s výhradami otca. Odvolanie otca žiada ako nedôvodné zamietnuť. Dodala, že len skutočný záujem otca, láskavá a nekonfliktná atmosféra stretnutí otca s dieťaťom ako aj s jeho matkou a trpezlivosť môžu stav stretnutí otca s malol. A. zvrátiť a nadviazať tak na predošlé spoločné víkendy, na ktoré maloletá rada spomína.
7. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v súlade s ust. § 65 až § 67 CMP a vo veci rozhodol postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, t. j. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 28.09.2016 proti povinnej návrh na výkon súdneho rozhodnutia. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany 9P/42/2014 zo dňa 24.02.2015 zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/1/2013 zo dňa 31.01.2013 tak, že rozšíril styk otca s maloletou A. B. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom v čase od 01.04. kalendárneho roka do 31.10. kalendárneho roka v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas letných prázdnin v mesiaci júl v každom kalendárnom roku prvý týždeň od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod., tretí júlový týždeň a to od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 19.00
hod., v mesiaci august každého kalendárneho roka prvý a tretí augustový týždeň od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod., s tým, že v nepárnom kalendárnom roku matka otcovi poskytne náhradný termín v trvaní jedného týždňa za tretí augustový týždeň, v nepárnom kalendárnom roku počas Vianoc od 23.12 od 09.00 hod. do 26.12. do 16.00 hod. a v párnom roku od 27.12. od 09.00 hod. do 03.01. nasledujúceho roka do 16.00 hod., počas jarných prázdnin od štvrtku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany 9P/179/2016-32 zo dňa 17.01.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2017 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/42/2014 zo dňa 24.02.2015 tak, že upravil styk otca s maloletou A. B. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. B. každý párny týždeň kalendárneho mesiaca v utorok v čase od 16.00 hod. do 17.30 hod. a každý nepárny týždeň kalendárneho mesiaca v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec si prevezme maloleté dieťa párny týždeň kalendárneho mesiaca v utorok o 16.00 hod. od starej matky X. I. v mieste trvalého bydliska matky a starej matke dieťa odovzdá, v nepárny týždeň kalendárneho mesiaca matka je povinná maloleté dieťa otcovi odovzdať v stanovenú hodinu a dieťa od otca prevziať. Následne vydal súd prvej inštancie napadnuté uznesenie.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Predpokladom nariadenia výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, je existencia exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie súdu (alebo rozhodnutie iného orgánu), ktoré je vykonateľné, pričom musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.
12. Predmetom tohto konania bol návrh oprávneného zo dňa 28.09.2016, doručený súdu prvej inštancie v ten istý deň, na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých detí. Týmto rozhodnutím je rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24.02.2015, 9P/42/2014, ktorým súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom. Vo vyjadrení povinnej (matky) k odvolaniu oprávneného (otca) povinná uviedla, že pokiaľ ide teda o samotný návrh otca na výkon rozsudku OS Topoľčany zo dňa 24.02.2015, sp. zn. 9P/42/2014, právoplatný k 03.03.2015, tento je nevykonateľný, nakoľko rozsudok, ktorý otec žiadal vykonať, bol nahradený novým rozsudkom, o výkon ktorého, ale otec doteraz procesne ani nepožiadal a teda ako taký by mal byť jeho návrh zamietnutý ako nedôvodný. S týmto tvrdením povinnej sa odvolací súd stotožňuje, nakoľko návrh oprávneného sa týka rozhodnutia, ktoré bolo zmenené a je teda neaktuálne.
13. Odvolací súd má za preukázané, že rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/42/2014 zo dňa 24.02.2015, ktorý má byť podľa tvrdenia otca titulom pre výkon rozhodnutia, bol v časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom zmenený rozsudkom Okresného súdu Topoľčany 9P/179/2016-32 zo dňa 17.01.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2017. Rozhodnutie, na podklade ktorého sa oprávnený domáhal výkonu rozhodnutia, preto v časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom stratilo účinnosť a výkon nemožno nariadiť. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v tomto štádiu konania neexistuje titul pre výkon rozhodnutia ako základný predpoklad pre nariadenia výkonu rozhodnutia a návrh na výkon rozhodnutia je potrebné zamietnuť. Vzhľadom k tomuto záveru odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími dôvodmi a argumentmi uvádzanými oprávneným (otcom) v podanom odvolaní, pretože základným predpokladom pre nariadene výkonu rozhodnutia je existencia vykonateľného súdneho rozhodnutia, bez ktorého výkon rozhodnutia nemôže byť nariadený.
14. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Zo strany
otca (oprávneného) nešlo o šikanózny návrh a preto odvolací súd nevzhliadol žiadny dôvod na aplikáciu ustanovenia § 55 CMP.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.