Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/42/2018

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matka: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, Q., prechodne bytom A. XXX/XA, Q., a otca: J. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/X, O. B., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v trvaní do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej tak, že dočasne ponecháva maloletého T. v osobnej starostlivosti matky a otca zaväzuje povinnosťou platiť na maloletého T. výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, s účinnosťou odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia.

II. Súd u s t a n o v u j e Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny K., J. B. X., K., za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletého T. v tomto konaní.

odôvodnenie:

1. Dňa 20.07.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorým by bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá by maloletého zastupovala v bežných veciach a spravovala jeho majetok, otec by bol zaviazaný povinnosťou platiť na maloletého výživné vo výške 150,- eur mesačne, pričom stretávanie otca s maloletým by zostalo neupravené. Súčasťou návrhu vo veci samej bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol otec maloletého zaviazaný platiť na maloletého výživné vo výške 110,- eur mesačne.

2. Návrh vo veci samej matka odôvodnila tým, že s otcom maloletého mali vzťah, manželmi neboli, rozišli sa začiatkom roka 2018, s tým, že ešte spolu bývali do apríla 2018, koncom apríla 2018 sa otec odsťahoval. Maloletý zostal vo faktickej starostlivosti matky, ktorá mu zabezpečuje všetky potreby aj po finančnej stránke, keďže otec na maloletého neprispieva. Ich vzťah s otcom maloletého nikdy nebol ideálny, väčšiu krízu mali aj v roku 2017, aj vtedy došlo k rozchodu, a matka už vtedy žiadala súd o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré aj bolo Okresným súdom Trnava vydané, a to v konaní vedenom pod sp.zn. 27P/52/2017. Neskôr však spolužitie obnovili a opäť spolu začali žiť. Už po pár mesiacoch sa však ukázalo, že to nie je možné, a že ich spolužitie nikdy nebude normálne fungovať, nakoľko otec maloletého nemal ani po prekonaní krízy medzi nimi záujem o normálny rodinný život, jeho správanie bolo stále nezodpovedné, neprestal požívať alkohol a zvykol odchádzať z domu aj na celý víkend bez toho, aby o sebe dal vedieť. Ani napriek jeho sľubom o tom, že sa zmení, k žiadnej pozitívnej zmene nedošlo. Takéto správanie už nemohla ďalej tolerovať, najmä kvôli maloletému. V súčasnosti žije s maloletým v nájomnom byte v Q., pričom ide o obecný byt. Po odchode zo spoločnej domácnosti matka očakávala, že bude otec dobrovoľne prispievať na výživu maloletého, keďže vedel, že inak bude o úpravu práv a povinností nútená žiadať opäť súd, avšak doteraz nijako neprispel. Otec maloletého má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, jeho dcéra z predchádzajúceho vzťahu sa volá V. O. a má 7 rokov. Ešte v

roku 2017, keď mali prvú vážnejšiu krízu, jej pred odchodom zo spoločnej domácnosti sľúbil, že na výživu maloletého jej bude prispievať rovnakou sumou, akou prispieva na výživné svojej staršej dcéry, t.j. vo výške 110,- eur mesačne. Matka predpokladá, že takúto sumu teda je otec schopný platiť, keďže ju sám navrhol. Dokonca si matka myslí, že je otec schopný, nakoľko nemá žiadne zdravotné obmedzenia a je schopný pracovať a vykonávať rôzne prace, prispievať na maloletého aj vyššou sumou. Od odchodu zo spoločnej domácnosti však synovi nedáva ani výživné, ani nekupuje oblečenie či stravu, ani neuhrádza žiadne iné výdavky na maloletého, o syna sa od svojho odchodu prakticky nijako nezaujíma. Maloletý navštevuje materskú školu v Q., bude mať 4 roky. Matka od mája 2017 pracuje v skladoch C. P. v K., jej mesačný príjem je približne 650,- eur. Mesačne platí nájomné v obecnom byte, spolu s energiami, ako aj životnú poistku. Maloletý je zdravý, má len bežné výdavky. Avšak aj bežné výdavky na dieťa predstavujú pre matku pomerne vysoké náklady, keďže ich uhrádza len ona bez toho, aby jej otec prispieval na syna čo i len čiastočne. Matka ďalej uviedla, že otec maloletého vystriedal viacero zamestnaní, asi najdlhšie pracoval v D. D. Q., spol. s r.o. v K., kde jeho čistý mesačný príjem predstavoval približne sumu cca 750,- eur netto. Teraz, keď býva inde, nemá matka vedomosť o tom, či pracuje, predpokladá však, že áno, nič mu nebráni sa riadne zamestnať, matka predpokladá, že posledný pracovný pomer skončil dohodou na jeho podnet, nakoľko sa plánoval odsťahovať do súčasného bydliska. Matka uviedla, že pravidelné mesačné výdavky na maloletého sú: strava v škôlke - 30,- eur, školné - 10,- eur, strava doma

- 90,- eur, oblečenie a obuv - 35,- eur, hyg. potreby, lieky a vitamíny - 15,- eur, iné (hračky a pod.) - 10,- eur, spolu 190,- eur mesačne. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že nakoľko otec maloletého od opustenia spoločnej domácnosti v apríli 2017 neprispieva nijako na výživu maloletého a ani sa osobne nepodieľa na starostlivosti o maloletého a matka je odkázaná iba na svoj príjem, resp. na pomoc rodičov, vzniká tu potreba bezodkladne upraviť pomery. K návrhu matka priložila rodný list maloletého.

3. Súd sa oboznámil s podaným návrhom s prílohou, výsledkami elektronickej lustrácie rodičov v Registri obyvateľov a v Q. poisťovni, ako aj pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 27P/52/2017.

4. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. (1) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. (2)

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)

8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. (3)

9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

10. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2)

11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

15. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

16. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

18. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

19. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

20. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

23. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Neodkladné opatrenia sú primárne upravené v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP, pričom ustanovenia § 360 a nasl. upravujú potom len niektoré otázky týkajúce sa neodkladných opatrení súdu, a to ako výnimky zo všeobecnej právnej úpravy podľa CSP. Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej úpravy mimosporového konania je možné nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu. Podľa novej právnej úpravy neodkladných opatrení je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a návrhu vo veci samej. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa.

29. Matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala predbežnej úpravy výživného otca na maloleté dieťa, nakoľko s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a tento na výživu maloletého dobrovoľne neprispieva. Po oboznámení sa s návrhom a ostatnými listinnými dôkazmi má súd za to, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je v zásade dôvodný.

30. Vychádzajúc z citovaných ustanovení a tiež z obsahu spisu v prejednávanej veci, za osvedčený treba považovať nedostatok spolužitia rodičov maloletého dieťaťa a neplatenie výživného zo strany otca na maloleté dieťa, ktorá skutočnosť vyvolala potrebu úpravy rodičovských práv a povinností v tejto časti pred vydaním konečného rozhodnutia v prejednávanej veci. Zároveň rodičia doposiaľ nemali upravený výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému, keď konanie sp.zn. 27P/52/2017 bolo z dôvodu späťvzatia návrhu právoplatne zastavené.

31. Maloleté dieťa býva u matky, pričom v tejto domácnosti otec maloletého nebýva, a podľa vyjadrenia matky sa nepodieľa ani na výžive maloletého. Matka sa o maloleté dieťa osobne stará, pričom sama uhrádza náklady spojené s jeho výživou zo svojho priemerného hrubého príjmu (za posledných 12 mesiacov) vo výške 1.031,- eur mesačne (výsledok el. lustrácie matky v Sociálnej poisťovni na č.l. 8), z ktorého vyplýva priemerná čistá mesačná mzda vo výške 805,- eur (podľa výpočtu na stránke www.platy.sk/vypocet-mzdy). V záujme maloletého dieťaťa však je, aby sa na jeho výžive podieľal aj otec, aby tak boli zabezpečené životné potreby maloletého dieťaťa, keďže z matkinho príjmu je náročné zabezpečiť výživu maloletého aj matky, ako aj uhrádzať ich náklady spojené s bývaním. Na základe uvedeného tak súd rozhodol o dočasnom ponechaní maloletého dieťaťa v osobnej starostlivosti matky (čo bolo podmienkou pre zaviazanie otca povinnosťou platiť na maloleté dieťa výživné, pričom maloleté dieťa sa v starostlivosti matky nachádza, nejde preto o „zverenie“, ale o „ponechanie“) a o povinnosti otca platiť výživné na maloleté dieťa, nakoľko matkin príjem na dostatočnú výživu maloletého nepostačuje a otec dobrovoľne na výživu maloletého dieťaťa neprispieva. Zároveň súd poukazuje na to, že je povinnosťou každého rodiča podieľať sa na výžive svojho dieťaťa. Pokiaľ ide o výšku výživného, uvádza súd nasledovné.

32. Z výsledku elektronickej lustrácie otca v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec maloletého nie je zamestnaný od 12.04.2018, kedy sa skončil jeho pracovný pomer u zamestnávateľa D. D. Q. s.r.o., o.z. K.. Otec má podľa výsledku elektronickej lustrácie v Registri obyvateľov SR okrem maloletého vyživovaciu povinnosť aj voči maloletej V. O., nar. XX.XX.XXXX.

33. Keďže pre potreby neodkladného opatrenia vzhľadom na jeho charakter a krátkosť času na jeho nariadenie, nie je možné zisťovať všetky skutočnosti v takom rozsahu, ako je to potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci, nebolo dôvodným ani možným skúmať dopodrobna majetkové pomery oboch rodičov, ale súd vychádzal zo skutočností, ktoré mal za osvedčené. Súd pri stanovení výšky výživného vychádzal z toho, že podľa výsledku elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni je otec nezamestnaný, pričom jeho príjem nie je súdu známy. Otec bol naposledy zamestnaný v spoločnosti D. D. Q., s.r.o., o.z. K., pričom matka len predpokladá, že pracovný pomer bol skončený dohodou na podnet otca. Uvedené tvrdenie však súd nemal za osvedčené, pričom pre zistenie podrobností o dôvodoch skončenia pracovného pomeru bude potrebné vykonať dokazovanie dopytom na zamestnávateľa a výsluchom otca, čo nie je pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné. Nie je preto v súčasnosti možné vychádzať z toho, že otec by mohol dosahovať príjem ako v predchádzajúcom zamestnaní. Zároveň nebolo možné mať za osvedčené tvrdenie matky, že otec v súčasnosti pracuje, keďže z výsledku elektronickej lustrácie otca v Sociálnej poisťovni táto skutočnosť nevyplýva. Ak otec nepracuje, predmetom dokazovania vo veci samej bude jeho schopnosť sa zamestnať a dosahovať určitý príjem, pre uvedený záver je však potrebné vykonať podrobné dokazovanie. Vzhľadom k uvedenému (neosvedčené majetkové pomery otca a jeho možnosti a schopnosti) bolo potom možné zaviazať otca iba minimálnym výživným, keď zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že otec má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Tvrdenie matky, že otec jej prisľúbil ešte v roku 2017 výživné na maloletého vo výške 110,- eur mesačne, nie je dôkazom o možnosti otca platiť v súčasnosti výživné na maloletého v takejto výške. Vo veci bude vykonané dokazovanie za účelom podrobného preskúmania majetkových pomerov oboch rodičov, a za účelom zistenia, v akej najvyššej výške je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať čistý príjem, ktoré dokazovanie však presahuje možnosti konania o neodkladnom opatrení. Možnosť otca platiť matkou navrhnuté výživné vo výške 110,- eur mesačne na maloletého z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva.

34. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť na to, že neodkladným opatrením možno uložiť rodičovi, aby platil výživné iba v nevyhnutnej miere (§ 366 t.j. vo výške, ktorá je potrebná na uspokojovanie nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa. Súd dospel k záveru, že miere nevyhnutného výživného v tomto prípade zodpovedá mesačné výživné na maloletého vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (v súčasnosti 28,08 eura), keď matka poberá na maloleté dieťa prídavok na dieťa a tiež má príjem vo forme mzdy vo výške cca 805,- eur mesačne netto, z ktorého tiež zabezpečí výživu maloletého dieťaťa.

35. Zo všetkých uvedených dôvodov súd návrhu matky vo výroku I. uznesenia čiastočne vyhovel, dočasne ponechal maloletého v starostlivosti matky a otcovi neodkladným opatrením uložil povinnosť platiť na maloletého výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, a to od vykonateľnosti tohto uznesenia.

36. V časti návrhu na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia mal súd za to, že z dôvodu, že vydané neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 , bol návrh matky na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti uznesenia (§ 233 nedôvodný, resp. nadbytočný.

37. Nad rámec súd poznamenáva, že nakoľko ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný návrhom matky, nebolo potrebné osobitne rozhodovať o prevyšujúcom návrhu matky v časti výživného, ani o nevyslovení predbežnej vykonateľnosti uznesenia.

38. Podľa § 30 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.

39. Podľa § 31 ods. 2 ZR, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

40. Podľa § 31 ods. 3 ZR, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

41. Podľa § 31 ods. 4 ZR, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

42. Podľa § 68 ods. 1 a 2 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. (1) Procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje. (2)

43. Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.

44. Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

45. V zmysle citovaných ustanovení súd ustanovil maloletému vo výroku II. tohto uznesenia procesného opatrovníka, ktorý bude zastupovať záujmy maloletého v tomto konaní. Za procesného opatrovníka pritom súd ustanovil podľa bydliska maloletého miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, nakoľko žiaden z účastníkov návrh na ustanovenie blízkej osoby za opatrovníka nepodal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.