Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/68/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava – Ružinov, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. A. XXX/XX, D. E. F., právne zastúpenému: JUDr. Michaela Šteiningerová, advokátka so sídlom Záhradnícka 24, Prievidza, IČO: 54 279 003, o zaplatenie 6.185,41 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.910,50 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 2.910,50 eur od 29.5.2021 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 5,9%, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 6.185,41 eur, úroku z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy eur od 29.5.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril 26.10.2016 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/ XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 10.000 eur. Žalovaný mal podľa zmluvy pôžičku splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 124,29 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 14.914,80 eur. Ku dňu spísania žaloby žalovaný zaplatil 7.089,50 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, preto ho žalobca listom z 26.3.2021 vyzval k úhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu viac než 30 dní. Súčasne žalovaného upozornil, že ak nedôjde k úhrade aspoň najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil a žalobca úver 19.5.2021 zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom z 23.5.2021. Celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje 6.185,41 eur. Úroky z omeškania si žalobca uplatňuje od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou poštou kde bežná doba doručenia je 5 dní.

Na výzvu súdu vo vyjadrení doručenom súdu 30.1.2024 uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 10.000 eur, pričom suma 1.555,07 eur bola použitá na konsolidáciu úveru, ktorý mal žalovaný u žalobcu pod VS: XXXXXXX. Žalovaný ako žiadateľ o poskytnutie spotrebiteľského úveru uviedol na žiadosti priemerný čistý mesačný príjem 2.100 eur. Príjem bol overený výplatnými páskami. Žiadateľ uviedol rodinný stav: ženatý (v zmluve uvedené slobodný) a počet nezaopatrených detí X. Ďalej žiadateľ

uviedol mesačné finančné náklady 0 eur. Pre zistenie skutočných finančných nákladov bol vykonaný dopyt do registra NRKI, ktorým boli zistené reálne mesačné finančné náklady vo výške 295 eur. Žiadateľ uviedol iné mesačné výdavky vo výške 100 eur. Životné minimum bolo 198,09 eur. Následne bol vykonaný prepočet schopnosti splácať, pri ktorom žalobca vychádzal z príjmu 2100 eur a pri výdavkoch uviedol nasledovné: iné mesačné výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón) 100 eur, mesačné finančné náklady (splátky úverov, hypoték, lízingov) klientom uvedené 0 eur, počet nezaopatrených detí 0, životné minimum žiadateľa 198,09 eur, životné minimum všetky nezaopatrené deti 0 eur, mesačné splátky vedené v registri NRKI 259 eur. Po odpočítaní výdavkov od príjmu bol zostatok 1.542,91 eur, pričom splátka žiadaného úveru predstavovala 124,29 eur.

3. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý bol podaním odporu zrušený ( (ďalej len )).

4. Žalovaný v odpore podanom prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že žalobcom uplatňovaný nárok neuznáva, žalobu navrhuje zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Považoval za potrebné skúmať, či zmluva o spotrebiteľskom úvere je platným právnym úkonom a ak áno, či nie je potrebné považovať ju za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný poukazoval na rozpor medzi dojednanou výškou úveru a reálne poskytnutou výškou úveru. Podľa zmluvy mala byť žalovanému vyplatené suma úveru 10.000 eur. Napriek tomu mu však bolo na účet vyplatených iba 8.444,93 eur. So žalobcom sa nedohodol na tom, že tento si nejakú sumu úveru ešte pred tým, ako úver žalovanému poskytne, započíta, nechá, neodovzdá. Konsolidácia iného úveru nie je v zmluve nikde zakotvená a žalobca nemal žiadne zákonné právo ani právny titul na to, aby vyplatil žalovanému sumu úveru nižšiu, ako bola dohodnutá. Z tohto dôvodu je potrebné zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za neplatný právny úkon. Pokiaľ by sa súd s touto argumentáciou nestotožnil, minimálne je potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Zmluva nie je zložená z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok a je potrebné vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok. Žalovaný je názoru, že po tomto prieskume by mal súd konštatovať neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu, keďže z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl (bližšie nešpecifikovaných) je ako celok neudržateľná. Predmetná zmluva sa skladá z 12tich článkov, z ktorých vyplýva nezanedbateľné nebezpečenstvo extrémneho nárastu dlhu a postihu nehnuteľného majetku spotrebiteľa, najmä súčasným pôsobením inštitútu straty výhody splátok, ktorý žalobca aj využil. Za neprijateľnú považuje zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa na plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poskytnutie nižšej sumy úveru, ako tej, ktorá je v zmluve reálne dojednaná, nie je v záujme spotrebiteľa je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V danom prípade skutočná výška úveru nekorešponduje so skutočne poskytnutou čiastkou úveru. Poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú časť je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. V skutočnosti žalobca poskytol úver nižší, ako je uvedené v zmluve. Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov.

Žalovaný ďalej poukazoval na zjavne nesprávny údaj o výške priemernej RPMN vo výške 9,22%. Podľa údajov z Národnej banky Slovenska sa takéto priemerné RPMN na daný prípad nevzťahovalo. Aj nesprávne RPMN predstavuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky a rozpor so zákonom. Nejasná formulácia zmluvy v časti odplata odôvodňuje súdnu kontrolu spotrebiteľskej zmluvy aj v časti ceny úveru.

Žalovaný ďalej tvrdil, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a teda nie je oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie úveru. Veriteľ hrubo porušil povinnosť povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže nepreukázal, že by pri posudzovaní schopnosti splácať úver prihliadal na údaje v príslušnej databáze alebo registri.

Predmetný úver je podľa žalovaného potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodov uvedených v § 11 ods. 1 písm. d), e), f) a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

5. Žalobca na odpor reagoval vyjadrením, v ktorom zopakoval, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 10.000 eur, pričom suma 1.555,07 eur bola použitá na konsolidáciu úveru, ktorý mal žalovaný u žalobcu pod VS: XXXXXXX. K platnosti a údajným neprijateľným zmluvným podmienkam uviedol, že zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami. Žalovaný nebol

k podpisu nijak nútený a nepodpísal ju pod nátlakom. Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalovaný bol s parametrami zmluvy riadne oboznámený. Tieto nerozporoval a vykonával úhradu v zmluvne predpísanej výške, teda aj s príslušnou časťou úroku. O skutočnosti, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy svedčia aj čiastkové úhrady žalovaného. Tvrdenia žalovaného považuje za účelové v snahe spochybniť platnosť právneho úkonu. Celková suma úveru je v zmluve uvedená správne. Výpočet RPMN sa vzťahuje na poskytnutý úver. 6. Žalovaný vo vyjadrení z 2.4.2024 zotrval na svojich tvrdeniach zdôrazňujúc, že úver mal byť poskytnutý v sume 10.000 eur a poskytnutá mu bola iba suma 8.444,93 eur. Preto je potrebné zmluvu považovať za neplatný právny úkon, prípadne, pokiaľ by sa súd s uvedeným nestotožnil, minimálne je potrebné zmluvu považovať za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. 7. Žalobca podaním doručeným súdu 27.5.2024 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní. Zároveň uviedol, že po podaní žaloby nedošlo k žiadnej zmene skutkových alebo právnych okolností, pričom žalovaný po podaní návrhu nevykonal žiadnu čiastkovú úhradu. 8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením s listinnými dôkazmi, najmä: notárska zápisnica č.l. 6, zmluva o spotrebiteľskom úvere č.l. 11, výplatné pásky č.l. 15-16, potvrdenie o zadaní prevodu č.l. 16, príkaz na úhradu č.l. 17, informácie o spotrebiteľskom úvere č.l. 19, informácia o RPMN č.l. 21, predžalobná upomienka č.l. 22 + doručenka, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru č.l. 23, prehľad splátok a úhrad č.l. 24, vyjadrenie žalobcu (doplnenie žaloby) č.l. 34, odpoveď na dopyt v NRKI č.l. 36, prehľad splátok a úhrad úveru pod č. zmluvy 6208051 č.l. 40 a zistil nasledovný skutkový stav: 9. Dňa 26.10.2016 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 10.000 eur. Zmluva bola dojednaná s počtom splátok 120 splatných k 20. dňu v mesiaci, frekvenciou splátok mesačne, výškou splátky 124,29 eur, dátumom prvej splátky 20.11.2016, dátumom poslednej splátky 20.10.2026, úrokovou sadzbou 8,90 % ročne, RPMN 8,90%, priemernou RPMN 9,22%, celkovou sumou, ktorú musí klient zaplatiť 14.914,80 eur. Úver mal byť čerpaný prevodom na účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom klient prehlásil, že je vlastníkom uvedeného účtu.

10. Z príkazu na úhradu a potvrdenia o zadaní prevodu je zrejmé, že žalobca odoslal dňa 26.10.2016 na účet žalovaného uvedený v zmluve sumu 8.444,93 eur. Zvyšok poskytnutej sumy, t.j. 1.555,07 eur bol podľa tvrdenia žalobcu použitý na konsolidáciu úveru, ktorú mal žalovaný u žalobcu pod VS: 6208051. Splatenie tohto iného úveru bolo preukázané prehľadom splátok a úhrad, z ktorého je zrejmé, že 26.10.2016 bolo na splatenie úveru uhradených 1.555,07 eur. Existencia iného úveru žalovaného v čase uzavretia zmluvy s mesačnou splátkou 80 eur je zrejmá aj z odpovede na dopyt v registri NRKI, pričom z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že suma 1.555,07 eur bola použitá na úhradu úveru s mesačnou splátkou 80,05 eur.

11. Podaním označeným ako predžalobná upomienka z 26.3.2021 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 372,87 eur s upozornením, že ak nedôjde k úhrade v určenom termíne, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Výzvu zasielanú na adresu uvedenú v zmluve žalovaný neprevzal, zásielka sa vrátila žalobcovi 7.4.2021.

12. Podaním označeným ako oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru z 23.5.2021 oznámil žalobca žalovanému, že vyhlásil celý úver za splatný a vyzval žalovaného na bezodkladné zaplatenie celého dlhu.

13. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že nevedel, že zo sumy 10.000 eur mu bude stiahnutých cca 1.500 eur. Na účet mu prišlo len necelých 8.500 eur. Myslel si, že žalobca si stiahol sumu zodpovedajúcu úroku za poskytnutie pôžičky. Žalobcu nekontaktoval a nedopytoval sa, prečo mu nebol poslaný celý úver. Uviedol, že ani nevedel, že má u žalobcu iný ďalší nesplatený úver. Úver bol vybaviť osobne na pobočke a chcel ho vo výške 10.000 eur. Pracoval vtedy v zahraničí, tak úver mohol splácať, potom prišiel o zamestnanie.

14. Právna zástupkyňa na pojednávaní zotrvala na písomných vyjadreniach s tým, že poukazovala na tvrdiac, že žalobca si neplnil notifikačnú povinnosť, keďže zásielka obsahujúca výzvu na zaplatenie, ktorá predchádzala mimoriadnemu zosplatneniu úveru, sa žalobcovi vrátila s poznámkou „adresát neznámy“, a teda sa zásielka nedostala do dispozičnej sféry žalovaného. Žalovaný preto nebol upozornený na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Zároveň uviedla, že

žalovaný ani nevedel, že iný úver u žalobcu má, myslel si, že bol splatený. Žalobcom predložený prehľad splátok tohto „iného“ úveru nepovažuje za listinu preukazujúcu existenciu úveru.

15. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa , zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa , , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa , veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

23. Podľa , ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje aj porušenie ustanovení až 42.

24. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou a na vzťah medzi sporovými stranami je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Preto bol súd aj z úradnej moci povinný preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku aj z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa.

25. Žalovaný namietal platnosť zmluvy s poukazom na to, že na jeho účet mu bolo žalobcom poskytnutých iba 8.444,93 eur napriek tomu, že úver bol dohodnutý v sume 10.000 eur. Z vykonaného

dokazovania je zrejmé, že žalovanému bola žalobcom poskytnutá suma 10.000 eur, avšak v rozpore so zmluvou žalobca nevyplatil žalovanému celú výšku úveru na účet žalovaného uvedený v zmluve, ale časť (v sume 1.555,07 eur) použil na konsolidáciu iného úveru, ktorý mal žalovaný u žalobcu. Uvedené žalobca preukazoval prehľadom splátok a úhrad úveru s číslom zmluvy 6208051, pričom existencia tohto úveru vyplýva aj údajov z registra NRKI. Žalovaný netvrdil, že by jeho úhrada úveru pod číslom zmluvy 6208051 dňa 26.10.2016 v sume 1.555,07 eur bola vykonaná iným spôsobom ako zo žalobcom poskytnutých prostriedkov z úveru. Existenciu iného úveru poskytnutého žalobcom výslovne nepoprel. Tvrdil, že nemal vedomosť o tomto „inom“ úvere, resp. predpokladal, že je splatený. Takéto skutkové tvrdenia nie sú účinným popretím skutkových tvrdení protistrany. Preto súd konštatuje, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 10.000 eur. Žalovaný však oprávnene poukazuje na to, že žiadne „započítanie, neodovzdanie, ponechanie si“ časti úveru žalobcom nebolo dohodnuté. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by peňažné prostriedky, prípadne ich časť, mali byť použité na konsolidáciu iného úveru. Napriek skutočnosti, že žalobca konal v rozpore so zmluvou, v ktorej bolo dohodnuté poskytnutie úveru prevodom na tam uvedený účet žalovaného (body III. a V. zmluvy), nemožno jeho konanie vyhodnotiť za odporujúce dobrým mravom. Je tomu tak z dôvodu, že takýmto postupom nedošlo len k uspokojeniu veriteľa z konsolidovaného úveru, ale taktiež k splneniu záväzku žalovaného. Obaja účastníci zmluvy mali z konsolidácie úveru prospech. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere sú v zmysle ustanovenia dohoda o sume peňažných prostriedkov, ktoré poskytne veriteľ dlžníkovi, záväzok dlžníka vrátiť tieto prostriedky veriteľovi a dohoda o výške úrokov, ktoré dlžník veriteľovi zaplatí. Všetky podstatné náležitosti uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje, nebolo zistené, že by nebola uzavretá slobodne a vážne, a teda nebol zistený žiadny dôvod jej neplatnosti v zmysle ani v zmysle ako bolo uvedené vyššie.

nenecháva porušenie dojednaného spôsobu poskytnutia úveru veriteľom bez postihu, keď v zmysle ustanovenia sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Ako už bolo uvedené, zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by mal byť úver použitý na splatenie iného úveru. Žalovaný tvrdil, že sa na použití časti poskytnutého úveru na splatenie iného úveru so žalobcom nedohodol. Žalobca tieto tvrdenia nepoprel. Súd preto dospel k záveru, že žalobca časť poskytnutého úveru použil na splatenie iného úveru z vlastnej iniciatívy a úver žalovanému neposkytol spôsobom dohodnutým v zmluve. Vzhľadom k tomu súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov ( ).

26. Žalovaný namietal nesprávnu hodnotu priemernej RPMN vo výške 9,22% uvedenú v zmluve. Podľa údajov zverejnených Ministerstvom financií Slovenskej republiky pod súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2016 bola hodnota RPMN pri ostatných spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 10 rokov 9,36%, za predchádzajúci štvrťrok 10%. Keďže priemerná hodnota RPMN nebola v zmluve uvedená v správnej výške, úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov aj z tohto dôvodu ( ).

27. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalovaný žiadal úver vyhodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov bolo porušenie povinnosti žalobcu posudzovať s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Účelom (ako aj ) je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o

získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje.

V danom spore žalobca na výzvu súdu zaslal vyjadrenie, z ktorého vyplýva nasledovný postup pri skúmaní bonity žalovaného: deklarovaný pracovný pomer a príjem žiadateľa (žalovaného) banka overila výplatnými páskami žalovaného z obdobia bezprostredne predchádzajúceho uzavretiu zmluvy, v rámci posudzovania mesačných finančných nákladov (v podobe splátok úverov, hypoték, leasingov) mala banka k dispozícií informácie z registra NRKI, z ktorého vyplynuli mesačné splátky 259 eur. Žalovaný uvádzal, že je slobodný a nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Iné výdavky vyčíslil sumou 100 eur. Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 10.000 eur na 10 rokov s mesačnou splátkou 124,29 eur. Žalobca sa pri skúmaní bonity žalovaného správal v tom čase štandardne, keď preveroval príjem (výplatnými páskami) a finančnú situáciu žalovaného prostredníctvom úverového registra (NRKI). Zistený príjem žalovaného (2.100 eur) bol podľa interného bankového systému dostačujúci na poskytnutie úveru vzhľadom na výšku splátky (124,29 eur), vrátane dostatočnej rezervy peňažných prostriedkov aj na ďalšie životné náklady.

Z uvedeného vyplýva, že bonita žalovaného bola pred uzavretím zmluvy skúmaná. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca preukázal, že konal s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver, keď prihliadal na príjem žalovaného overený výplatnými páskami aj finančné výdavky zisťované dopytom do NRKI, a teda neporušil svoju povinnosť uvedenú v . Preto súd považuje túto námietku za nedôvodnú.

28. Po preskúmaní obsahu zmluvy súd zistil, že zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle s výnimkou nesprávne uvedenej výšky priemernej RPMN a nezistil žiadne ustanovenia, ktoré by vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky. Ani dohodnutá výška odplaty v sume 8,9% rovnajúca sa dohodnutej fixnej ročnej úrokovej sadzbe neprevyšuje podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2016 priemernú RPMN vo výške 10% (, Nariadenia vlády SR č. ).

29. V zmluve (oddiel 9. bod 9.2) bolo dohodnuté oprávnenie veriteľa žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v a . Žalobca dodržal zákonný postup pri zosplatnení pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy ( ), keď výzvou zo dňa 26.3.2021 upozornil žalovaného na omeškanie splátky s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a až následne podaním z 23.5.2021 úver zosplatnil. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že žalobca si nesplnil notifikačnú povinnosť. Žalobca preukázal doručovanie výzvy doručenkou, z ktorej je zrejmé, že zásielka bola žalovanému zasielaná na adresu uvedenú v zmluve. Zásielka sa vrátila žalobcovi s tým, že adresát je neznámy. Tu súd poukazuje na bod 11.2 zmluvy, podľa ktorého sa účastníci zmluvy dohodli na tom, že veriteľ bude písomnosti doručovať na adresu uvedenú v zmluve alebo na inú adresu písomne oznámenú klientom. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že zmenu bydliska žalobcovi neoznámil. Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do dispozičnej sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa s jej obsahom adresát oboznámil alebo nie. Je neprípustné, aby adresát porušením povinnosti oznámiť novú adresu požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych

účinkov pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie dohodnuté. Za týchto okolností nemožno súhlasiť s námietkou žalovaného, že sa výzva na zaplatenie nedostala do jeho dispozičnej sféry, a teda nemal možnosť sa s ňou oboznámiť. Vzhľadom na uvedené súd považuje mimoriadne zosplatnenie úveru za platný právny úkon.

30. Žalovaný zaplatiť na splátkach úveru sumu 7.089,50 eur. Z dôvodov uvedených pod bodmi 25 a 26 odôvodnenia považuje súd úver za bezúročný a bez poplatkov. Preto žalobcovi vznikol nárok len na zaplatenie sumy 2.901,50 eur, t.j. rozdielu medzi poskytnutou sumou 10.000 eur a zaplatenou sumou 7.089,50 eur (suma uhradených splátok nebola žalovaným rozporovaná) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

31. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s platením peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi právo popri dlžnej istine i na úhradu úroku z omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 29.5.2021 (t.j. po uplynutí 5 dní od oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru) do zaplatenia. Keďže výška požadovaného úroku z omeškania je v súlade s v spojení s Nariadenia vlády SR č. , priznal súd žalobcovi úrok z omeškania v požadovanej výške od požadovaného dátumu, avšak zo sumy nesplatenej istiny úveru a v prevyšujúcej časti nárok na úroky z omeškania zamietol.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Žalobca mal v danom spore iba čiastočný úspech (v pomere 47,05%). Prevyšujúci úspech mal žalovaný, ktorého pomer úspechu vo vzťahuje k žalobou uplatnenej sume predstavuje 52,95%. Po odpočítaní pomeru jeho neúspechu bola žalovanému priznaná náhrada trov v rozsahu 5,9%. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza, písomne. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.