Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Sp-1-2016.pdf
PDF · 99.23 KB
No categories available
3Sp/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: V.. N. W., H. XX, XXX XX M., proti žalovanému: Mesto Rožňava, Šafárikova 29, Rožňava, za účasti: Z. I., nar. X.XX.XXXX, bytom T. XX, M., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. j. 5985/2015/62418- MAJ zo dňa 4.12.2015, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Mesta Rožňava č.j. 5985/2015/62418 MAJ zo dňa 4. 12.2015.
II. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Mesto Rožňava ďalej aj správny orgán predbežným opatrením pod č. j. 5985/2015/62418 MAJ dňa 4.12.2015 podľa § 5 Obč. zákonníka a § 46 z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „SP“) uložil žalobcovi V.. N. W., zabezpečiť vykonanie rezu ovocného stromu -višne na parcele registra „C“ č. XXXX/ XXX tak, aby jej vetvy nepresahovali na susedný pozemok účastníka konania, sťažovateľa Z. I. parcely registra „C“ č. XXXX/XXX, v najbližšom vegetačnom období, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.
2. Rozhodnutie odôvodnil ust. čl. 20 Ústavy SR, § 3 ods. 1 , § 5 a § 127 ods. 1 Obč. zákonníka a konštatoval, že ústnou sťažnosťou oznámil, sťažovateľ prevísajúce konáre stromu zo záhrady žalobcu, zo stromu-višne na parcele registra „C“ č. XXXX/XXX do jeho záhrady, susedný pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/XXX, kde padá úroda a listy a konáre, čo mal za potvrdené miestnou ohliadkou z 3.12.2015. Fotodokumentáciou domu na ulici Laca Novomeského a stromov v neoznačených záhradách, správny súd zistil, a mal za preukázané, že strom - višňa a niektoré vetvy prevísajú z pozemku žalobcu nad pozemok sťažovateľa. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bola zápisnica z vykonanej ohliadky a z ústneho pojednávania, obe zápisnice z 3.12.2015, za účasti účastníkov konania, kde sťažovateľ potvrdil obťažovanie konármi stromu višňa zo susedovej záhrady žalobcu. Žalovaný definoval miesto kde má dochádzať zo zásahu do práv sťažovateľa, označením čísla parcely č. XXXX/ XXX čo v podstate nie je sporné, že susednou je parcela č. 1866/375. Žalobca v konaní uviedol, že strom je suchý z dôvodu orezávania sťažovateľom v roku 2013, kedy ho orezávaním poškodil. Konáre zo stromu podľa žalobcu neobťažujú sťažovateľa a dodal, že v mieste nebýva, že sťažovateľ mohol orezať konáre tak, ako to urobil v roku 2013, keď strom doslova“ ohlodal“. Preto uložil žalobcovi vykonať rez ovocného stromu, aby jeho vetvy nepresahovali na susedný pozemok v najbližšom období vegetačného pokoja, aby sťažovateľ nebol obťažovaný a obmedzovaný vo výkone svojho vlastníckeho práva. Správny súd poznamenáva, že z uvedeného správny orgán uzavrel, že sťažovateľ je obťažovaný stromom rastúcim na pozemku vo vlastníctve žalobcu, a to padaním úrody a listov, ako aj tienením zo strany jeho záhrady, hoci v uvedenom vegetačnom období boli stromy bez listov a zelene.
3. Žalobca v odvolaní z 27.12.2015 rovnako ako v správnom konaní poprel tvrdenia sťažovateľa v celom rozsahu za nepreukázané a ničím nepodložené, a na svoju obranu zopakoval, že strom bol poškodený výrezom sťažovateľa, ktorý vykonal v roku 2013, konáre vyschli a pokiaľ sú v kontakte s jeho záhradou, sťažovateľ môže suché konáre pozbierať, lebo ako uviedol, nie je daná výslovne povinnosť vlastníka pozemku odstraňovať vetvy presahujúce z jeho pozemku do susedného pozemku. Vo vyjadrení k odvolaniu a k argumentom sťažovateľa konštatoval, že zavádza správny orgán, lebo strom už nerastie a označil sťažovateľa za pomstychtivého za to, že odporca oznámil jeho čiernu stavbu. Zamestnanca správneho orgánu označil za zaujatého.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol svoje rozhodnutie predbežnej povahy potvrdiť, zopakoval podstatné argumenty vo veci ochrany vlastníckeho práva sťažovateľa, ako ich uviedol v rozhodnutí. Sťažovateľ vo vyjadrení zo dňa 17.5.2021 uviedol, že na vyrezanie konárov žalobcu požiadal asi 3 krát márne, hoci sa v mieste zdržiaval a opatroval svoju matku a oznámil, že žalobca zavádzal.
5. Správny súd konajúc o odvolaní sa oboznámil s jeho obsahom a podrobne sa oboznámil aj s obsahom celého súdneho i administratívneho spisu a podľa § 182 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 137 ods. 3, 4 zák. č 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku /SSP/ bez nariadenia pojednávania rozhodol. Vo veci dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, preto zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c, d , e /SSP Správneho súdneho poriadku.
6. Správny súd po preskúmaní spisu a administratívneho spisu v prvom rade konštatuje, že úlohou správneho súdu bolo v prvom rade zodpovedanie otázky, či má právomoc v prejednávanej veci. Správny súd konštatuje, že rozhodol po zodpovedaní otázky kladne o tom, že v prejednávanej veci je daná právomoc správneho súdu rozhodovať, následne posúdiť a vyhodnotiť, či ide o prípad § 5 OZ, a zrejmý zásah do pokojného stavu a či nie je založená právomoc civilného súdu v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčasne sa musel vysporiadať s novou právnou úpravou v oblasti rozhodovania a konania v štátnej správe ako aj konania obce, plniacej úlohy samosprávne i na zverenom úseku štátnej správy.
7. Správny súdny poriadok /SSP/ nadobudol účinnosť dňom 1. júla 2016. Podľa § 491 SSP(1) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 492 ods. 1) zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok) ďalej /SSP/ konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.(2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Zákonodarca tak Správnom súdnom poriadku v prechodných ustanoveniach § 491 ods. 1, 2 a § 492 ods. 1 SSP upravuje postup správneho súdu v konaniach začatých a právoplatne neskočených vo veciach súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 2 ods. 1 zák. 125/2016 Z. z., podľa ktorej rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému bol pred 1. júlom 2016 prípustný opravný prostriedok podľa § 2501 až 250sa Občianskeho súdneho poriadku, je po 1. júli 2016 možné preskúmať správnou žalobou v rozsahu a za podmienok daných Správnym súdnym poriadkom.
9. Predmetom preskúmania pred správnym súdom je rozhodnutie mesta Rožňava č. j. 5982/2015/62418- MAJ vydané dňa 4.12.2015. Správny súd pripomína, že rozhodnutie obce Rožňava bolo vydané pred 1.7.2016 a to dňa 4. 12. 2015. Odvolacie konanie začalo podaním odvolania 4.1.2016 pred 1. júlom 2016. O odvolaní navrhovateľa podľa III. hlavy V. časti OSP nerozhodol Krajský súdu v Košiciach, pred 1. júlom 2016.
10. Od 1.7.2016 v posudzovanej veci teda platí právna úprava daná podľa § 2 ods. 1 zák. 125/2016 Z. z., podľa ktorej rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému bol pred 1. júlom 2016 prípustný opravný prostriedok podľa § 250l až 250sa Občianskeho súdneho poriadku, je po 1. júli 2016 možné preskúmať správnou žalobou v rozsahu a za podmienok daných Správnym súdnym poriadkom.
11. Pretože v posudzovanej veci bolo odvolanie bolo podané pred 1.7.2016, podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2016 Z. z. ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému bol pred 1. júlom 2016 prípustný
opravný prostriedok podľa § 250l až § 250sa Občianskeho súdneho poriadku, a po 01. júli 2016 ho je možné preskúmať správnou žalobou v rozsahu a za podmienok daných Správnym súdnym poriadkom. Možno tak konštatovať, že správny súdny poriadok platí aj na konania začaté, ale neskončené podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ďalej ustanovené inak /vrátane III. hlavy V. časti OSP/.
12. V posudzovanej veci žalovaný aplikoval § 5 Občianskeho zákonníka a rozhodoval v správnom konaní vydaním správneho rozhodnutia, ktoré nemá príslušné náležitosti podľa správneho poriadku, aby bolo preskúmateľné z hľadiska naplnenia zákonných predpokladov pre aplikáciu § 5 Občianskeho zákonníka. Predpokladom aplikácie § 5 Občianskeho zákonníka je, aby došlo k porušeniu subjektívneho občianskeho práva zrejmým susedským protiprávnym zásahom do posledného pokojného stavu ako subjektívneho občianskeho práva. Obec poskytuje ochranu porušeniu či ohrozeniu práva, ak dôjde k záveru, že došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, rozhodne tak, aby sa jeho rozhodnutím dosiahlo obnovenie pokojného stavu, ktorý existoval pred zásahom. Obec posudzuje faktický stav, ktorý sa zásahom tretej osoby zmenil oproti doterajšiemu stavu, v rámci ktorého obec vydá rozhodnutie, ktoré musí mať náležitosti podľa § 46 Správneho súdneho poriadku. Predbežnosť rozhodnutia podľa § 5 Občianskeho zákonníka preto v rámci správneho konania spočíva vo vymedzení jeho vzťahu k možnému budúcemu súdnemu rozhodovaniu, v občiansko-právnych veciach. Preto rozhodovanie podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka je vždy zverením právomoci obciam individuálne rozhodovať vo veciach občianskoprávnych.
13. Správny súd konštatuje, že orgán verejnej správy rozhodol bez tohto, aby riadne vyhodnotil otázku možnosti aplikovania § 5 Občianskeho zákonníka. Nepreveril dôkladne či došlo skutočne k narušeniu pokojného stavu, a vychádzajúc zo svojich kompetencií interpretoval konštatovania, ktoré sa neopierajú o obsah spisu, ktorý obsahuje len zápisnicu o ohliadke so stručnými vyjadreniami účastníkov konania na pojednávaní, a fotografie miesta, kde sa strom nachádza mimo vegetačného obdobia. V tomto smere bolo jeho rozhodnutie založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu v tom, že neskúmal na čom je založený postoj žalobcu, ktorý tvrdil, že sťažovateľ - nie je obťažovaný a obmedzovaný vo výkone vlastníckeho práva, že už v minulosti strom orezal, dokonca ho poškodil a vzťahy medzi žalobcom a sťažovateľom sú založené na tvrdení, že žalobca mal oznámiť čiernu stavbu sťažovateľa. Zistenia z administratívneho spisu nedávajú predpoklad pre správne právne posúdenie veci žalovaným správnym orgánom o otázke či došlo k porušeniu subjektívneho občianskeho práva susedským protiprávnym zásahom, a to napriek poukazu na ust. § 5 a ust. § 127 Občianskeho zákonníka. Z obsahu konania pred správnym orgánom to nevyplýva.
14. Rozhodnutie správneho orgánu odvolávajúc sa na § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka uložilo žalobcovi vlastníkovi stromu, aby v rámci riešenia a vyriešenia susedských sporov vo vegetačnom období strom orezal t.j. višňu vo svojej záhrade tak, aby vetvy zo záhrady žalobcu neprevísali do záhrady sťažovateľa. Správny orgán vydal rozhodnutie predbežnej povahy bez zodpovedania otázky, či došlo k narušeniu pokojného stavu podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi boli uložené povinnosti, hoci dôsledne nezistil či sťažovateľ „uniesol dôkazné bremeno narušovania susedských vzťahov“, vyplývajúc z výpovede sťažovateľa a žalobcu, a nevysporiadal sa z jeho tvrdeniami o narušení pokojného stavu už v predchádzajúcom období. Správny orgán z obsahu spisu mal za to, že bola zodpovedaná otázka „zásahu do pokojného stavu do práv sťažovateľa“. Trval na tom, že došlo k zásahu do pokojného stavu a odporcovi uložil vykonanie rezu ovocného stromu -višne na parcele registra „C“ č. XXXX/XXX tak, aby jej vetvy nepresahovali na susedný pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/XXX vo vlastníctve odporcu, a to v najbližšom vegetačnom období, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Konal teda podľa § 5 Občianskeho zákonníka a konštatujúc, že ide o zásah do pokojného stavu nadmerným zasahovaním žalobcu do práv sťažovateľa, bez riadneho preukázania tohto. Ustanovenie § 127 ods. 1 má len demonštratívny výpočet tohto, čo možno považovať v rámci susedských vzťahov za predmet záujmu úpravy susedských vzťahov. Správny súd mal obsahom písomnosti v obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu správneho orgánu za preukázané, že v preskúmavanej veci ide vzhľadom na okolnosti zrejme o oblasť súkromného práva, riešiaceho „susedský konflikt“. V praxi pri aplikácii tohto inštitútu dochádza predovšetkým k zrejmým zásahom v oblasti vzájomných susedských vzťahov k ich riešeniu v súdnom konaní, ktoré nastupuje za situácie, že „susedský konflikt“ nie je možné vyriešiť inak, ale pokojný stav je možné definovať, tak aby aj obec mohla svojim rozhodnutím podľa § 5 Občianskeho zákonníka uložiť opatrenia, tkz. obnoviť pokojný stav.
15. Preto správny súd v prvom rade konštatuje, že predpokladom aplikácie § 5 Občianskeho zákonníka je, aby k porušeniu subjektívneho práva došlo zrejmým zásahom, a teda k zrejmému zásahu do subjektívneho občianskeho práva, ku ktorému dôjde predovšetkým tam a vtedy, keď dôjde k susedským protiprávnym zásahom do posledného pokojného stavu. Aby bolo možné ustáliť, či došlo k takémuto zásahu, musí to obec na základe príslušného dokazovania jasne zadefinovať a ustáliť v dôvodoch svojho rozhodnutia tzv. pokojný stav. Bez takéhoto postupu nie je totiž vôbec zrejmé, či boli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu inštitútu ust. § 5 Občianskeho zákonníka.
16. Súd má za preukázané, že opatrenie sa týka ochrany vlastníctva a nebolo sporné, že účastníci správneho konania majú vlastnícke právo k parcelám, stojacich blízko seba, hoci nie v priamom susedstve, hranicou pozemkov, resp. parciel. Vzájomná ochrana susedských vzťahov v právnej úprave podľa § 127 Občianskeho zákonníka spočíva na zásade vzájomnosti a nesmie byť v nepomere vzájomne k úprave práv a povinností jednotlivých vlastníckych subjektov. Ťažiskom je úprava za ktorej obmedzenie vlastníckeho práva spočíva v tom, že vlastník jednej veci sa musí zdržať všetkého, čím by „nad mieru primeranú pomerom“ obťažoval iného vlastníka a ohrozoval výkon jeho vlastníckych práv. Ide teda o výklad pojmov „nad mieru primeranú pomerom„ a „vážne ohrozenie výkonu práva,“ a to v tom zmysle, aby niekto dovolajúci sa svojich práv právo nezneužíval tieto práva a úkor práv iného. Len v rámci aplikácie občianskoprávnej ochrany a prostredníctvom§ 5 Občianskeho zákonníka obec môže rozhodnúť v správnom konaní.
17. Aj rozhodnutie vydané podľa § 5 Občianskeho zákonníka musí obsahovať všetky náležitosti predpokladané zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tak, aby bolo preskúmateľné z hľadiska naplnenia zákonných predpokladov pre jeho aplikáciu. Je tiež nesporné, že vzhľadom na uvedené žalovaný podcenil v konaní predovšetkým zásadu materiálnej pravdy, ktorá okrem iného vyplýva z § 32 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Preto v prípade, ak je skutkový stav veci zložitejší a predpokladá náročnejšie dokazovanie môže obec, mesto, dospieť k záveru, že nie sú naplnené zákonné podmienky pre aplikáciu § 5 Občianskeho zákonníka, a odkáže účastníka na konania pred všeobecný civilný súd.
18. Podľa správneho súdu z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývajú skutočnosti, ktoré nie sú obsahom administratívneho spisu. V posudzovanom prípade nebolo možné právne uzavrieť, že došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu. Napriek stručným argumentom v rozhodnutí žalovaného, ktorý toto mal za nepreukázané, správny súd konštatuje, že podľa § 191 ods. 1 písm. e/ je nedostatočne zistený skutkový stav veci potrebný pre správne právne posúdenie veci, a konštatuje i nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP.
19. Podľa správneho súdu napadnuté rozhodnutie, sa opiera o subjektívne právo sťažovateľa na pokojný stav, ale naznačuje povinnosti a závery správneho orgánu, ktoré nie sú ako už bolo konštatované v súlade s tvrdeniami v administratívnom spise správneho orgánu. Mesto Rožňava uložilo zabezpečiť vykonanie rezu ovocného stromu, višne na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XXX tak, aby jej vetvy nepresahovali na susedný pozemok registra C parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území Rožňava, a to v najbližšom období vegetačného pokoja po nadobudnutí právoplatnosti jeho č. 5985/2015/62418- MAJ zo dňa 4. decembra 2015. Z obsahu spisu ale nevyplýva taký dôkazný materiál, na ktorý žalovaný poukazuje, a ktorý zhrnul predčasne do záveru o porušení pokojného stavu a sa má obnoviť rozhodnutím Mesta Rožňavy, ak tento už bol v minulosti narušený.
20. V odôvodnení sa správny orgán odvoláva na ust. § 5 a § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak súd neustálil v spisovom materiály jasný záver o povinnosti žalobcu konať ako mu uložil. Rozhodnutie žalovaného je možné posudzovať ako výkon právomoci obce na úseku ochrany zdravia, života a životného prostredia v spolupráci s ostatnými orgánmi ochrany životného prostredia a vychádzajúc z ust. § 4 ods. 3 písm. h/ Zákona č. 369/1990 Zb. z o Obecnom zriadení, podľa ktorého má obec utvárať a chrániť zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce a chrániť životné prostredie, ako aj utvárať podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport. Je potrebné vychádzať z toho, že právomoci obce pri výkone samosprávy sú doplnené i právomocami z preneseného výkonu štátnej správy /§ 5 ods. 1 zák. č. 369/1990 Z. z.. napr. i v podobe VZN.
21. Správny súd z dôvodov vyššie uvedených podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie Mesta Rožňava č. j. 5985/2015/62418-MAJ zo dňa 4.12.2015 a jeho právnym názorom je Mesto Rožňava viazané podľa § 191 ods. 6 zák. č. 162/2016 Z. z..
22. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatoval, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom, postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07). V súlade s vyššie citovanou právnou úpravou Správneho súdneho poriadku kasačnú sťažnosť je možné podľa § 438 ods. 1 SSP podať proti rozhodnutiu krajského súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť za účinnosti Správneho súdneho poriadku, t.j. od 1. júla 2016 v lehote zákonodarcom stanovenej v § 443 SSP. Právne účinky rozhodnutí súdov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z.
- Správneho súdneho poriadku, zostávajú zachované.
23. Účastníkom konania správny súd nepriznal trovy konania vychádzajúc zo záveru, že žalobca účelne vynaložené trovy konania neuplatnil rovnako tak ďalší účastník konania a hoci došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného s odkazom na charakter predmetu preskúmavaného rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že žalobca vo vzťahu k svojej povinnosti vlastníka susedného pozemku, ku pozemku sťažovateľa zvolil neštandardný prístup a ďalší účastník konania rovnako. Žalovaný v konaní nebol úspešný, za podmienok podľa § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku, jeho rozhodnutie správny súd zrušil a preto mu trovy konania nepatria.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).