Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3P-148-2018.pdf
PDF · 112.92 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/148/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Richard Klimek, PhD., v právnej veci navrhovateľky: Z.. F. M., H.. XX.X.XXXX, trvale bytom K. H. N., adresa na doručovanie Š. D. XX, K., proti manželovi, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal: Z. M., H.. XX.X.XXXX, trvale bytom K. H. N., adresa na doručovanie N. X, K. H. N., za účasti maloletého dieťaťa: B. M., H.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, v konaní o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo Z.. F. M., Q.. S., H.. XX.XX.XXXX a Z. M., H.. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Spišskej Novej Vsi, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Spišská Nová Ves, vo zväzku XX, ročník XXXX , na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Z v e r u j e sa mal. B. M., H.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky- navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec- manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. B. výživným vo výške 100,- eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné sa otec- manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod zaväzuje uhrádzať k rukám matky- navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Styk otca - manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal s mal. B. súd n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa XX.X.XXXX, doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol a na čas po rozvode zveril maloletú B. do jej osobnej starostlivosti a manželovi, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva určil vyživovaciu povinnosť v rozsahu 150 eur mesačne.
2. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že manželstvo s manželom uzatvorila po predchádzajúcej známosti na základe citového vzťahu dňa XX.X.XXXX. Z manželstva sa narodili dve deti, a to E.Í., H.. XX.X.XXXX a B., H.. XX.X.XXXX. Manželstvo spočiatku vykazovalo všetky znaky normálneho zväzku a tak ho hodnotila do určitého času ako harmonické. K odcudzeniu medzi manželmi malo dôjsť z dôvodu manželovej nevery. Od XX.X.XXXX s manželom spolu nežijú a ten sa presťahoval k svojej matke. Zo strany manžela nie je snaha a ani vôľa manželské spolužitie obnoviť. V súčasnej dobe manželstvo neplní už žiadnu zo svojich funkcií, ani ekonomickú, ani výchovnú a ani biologickú. Nezhody medzi nimi nie sú už len prechodného charakteru. Tie neprospievajú už ani jednému z manželov a obzvlášť zle to znášajú ich spoločné deti a jediným riešením je rozvod manželstva.
3. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal sa písomne vyjadril k návrhu tak, že súhlasil s rozvodom manželstva a s tým aby maloletá dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky. S navrhovanou výškou výživného v sume 150 eur nesúhlasil, pretože nie je v jeho schopnostiach platiť výživné v takejto sume. Navrhol, aby súd určil výživné v sume 50 eur mesačne. Taktiež navrhol, aby súd upravil styk s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každý druhý víkend od piatka 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a v čase letných prázdnin počas 2 týždňov.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, a toto je zapísane v knihe manželstiev Matričného úradu Spišská Nová Ves, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX.
6. Z rodného listu B. M., H.. XX.X.XXXX vyplynulo, že jej matkou je F. M., H.. XX.X.XXXX a jej otcom je Z. M., H.. XX.X.XXXX.
7. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní vyplynulo, že za vážnu príčinu rozvratu manželstva považuje manželovu neveru. Nevedela sa vyjadriť, či táto nevera trvá aj naďalej, pretože manžel dňa XX.X.XXXX odišiel do práce a už sa domov nevrátil. Odsťahoval sa k mame a tam aj v súčasnosti býva. Od tohto momentu nevedú spoločnú domácnosť, ani spolu nehospodária, nestretávajú sa a ani sa vzájomne nepodporujú. Starostlivosť o maloletú B. zabezpečuje sama. Naposledy manžel v mesiaci máj vzal dcéru do školy a išli spoločne aj na pizzu. Výdavky na maloletú má predovšetkým na stravu. Maloletá sa stravuje doma alebo u jej mamy. V škole sa nestravuje. Stravná jednotka na deň vychádza u maloletej približne na 5 eur. To činí 150,- eur mesačne. Ako príklad uviedla, že raňajky vyjdú na X,XX eur (D. X N. D.). Ďalšie výdavky má na hygienické nároky pre dospievajúcu dcéru, a to na šampóny, vložky a ďalšie potreby dennej potreby, tie sú individuálne podľa toho ako sa spotrebujú. V súčasnosti býva v podnájme v byte v Smižanoch, kde za tri osoby platí nájomné vo výške XXX eur mesačne. Zvýšené výdavky momentálne súvisiace so školou, ktoré očakáva budú v mesiaci september. Mimoriadnym výdavkom je záloha vo výške 50 eur za pobyt N. Š., pretože dcéra je najlepšia žiačka v triede zo všetkých predmetov. Otec niekedy na dcéru prispel sumami 20 eur, 30 eur, 50 eur a zakúpením pomôcok do školy. Jej príjem je v čistom suma XXX eur, ktorá pozostáva zo závislej činnosti. Na Vianoce a na Nový rok sa otec s dcérou nestretol. V mesiaci január 2018 jej daroval Z. E.. Od mesiaca máj 2018 sa otec s dcérou nestretáva, a to z dôvodu, že otec jej odmietol prispieť na výlet do N. vo výške 50 eur. Za týchto okolností bola maloletá vylúčená z tohto výletu.
8. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal na pojednávaní uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva. Potvrdil skutočnosť, že od XX.X.XXXX nevedie spoločnú domácnosť s navrhovateľkou. Za príčinu rozvratu manželstva neoznačil manželskú neveru. Tých príčin má byť viac. Za jednu z príčin uviedol vzájomnú stratu dôvery a to, že už v minulosti sa chcel rozviesť. Starostlivosť o maloletú dcéru zabezpečuje navrhovateľka a súhlasil s tým, aby v prípade rozvodu bola zverená navrhovateľke. Keďže nevie sa dohodnúť s manželkou na výške výživného pre maloletú navrhol, aby ju určil súd vo svojom rozhodnutí. Jeho príjem je vo výške XXX,- eur z vykonávanej činnosti pre spoločnosť B. R.. Pracuje ako SZČO - vodič taxislužby, pretože by mohol byť jeho príjem exekuovateľný. Momentálne žije so svojou mamou a jej prispieva sumou XXX eur na poplatky spojené s užívaním domu a na stravu. Jeho ďalšie výdavky sú platenie zdravotných odvodov vo výške 64 eur mesačne, splátka Centru právnej pomoci vo výške 14,- eur mesačne a za telefón 30,- eur mesačne. Jeho príjmom pre daňové účely je suma X.XXX eur za rok XXXX, čo je vlastne XX% zo sumy, ktorú vyrobí auto. Styk navrhol s dcérou upraviť počas letných prázdnin tak, že alternatívne 2 posledné júlové týždne alebo prvé 2 augustové týždne by sa stretával s maloletou. Ďalej uviedol, že k sume 50 eur, o ktoré ho prosila jeho maloletá dcéra nevedel jej účel a preto ich jej nedal.
9. Zo správy mesta Spišská Nová Ves vyplynulo, že manželia majú trvalý pobyt hlásený na mesto Spišská Nová Ves bez uvedenia ulice. Manželia sú rodičmi maloletej B. a dospelej dcéry E..
10. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 vyplynulo, že Z. M. mal príjem zo živnosti vo výške X.XXX G., uplatnil si daňovú stratu vo výške XXX eur z predchádzajúcich zdaňovacích období a jeho základ dane bol vo výške 0 eur.
11. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi zo dňa 18.7.2018 vyplynulo, že navrhovateľka bola naposledy vedená ako uchádzač o zamestnanie v dobe od X.X.XXXX M. XX.X.XXXX.
12. Z nájomnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX medzi navrhovateľkou ako nájomcom a prenajímateľom vyplývajú práva a povinnosti, z ktorého vyplynulo, že navrhovateľka si prenajíma byt v Smižanoch a výška nájomného je určená vo výške XXX eur mesačne a úhrada spojená s užívaním bytu je vo výške XXX eur mesačne.
13. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi z prešetrenia pomerov mal súd preukázané, že z manželstva matky Z.. F. M. a otca Z. M. pochádza maloletá B., H..XX.XX.XXXX. Matka býva v podnájme v Smižanoch a je vhodne zariadený a prispôsobený potrebám maloletej. V spoločnej domácnosti žije aj plnoletá, nezaopatrená dcéra E., H.. XX.XX.XXXX, ktorá je toho času nezamestnaná a vedená v evidencii nezamestnaných občanov. Matka je SZČO a podniká v oblasti prípravy jedál. Uviedla, že po zaplatení všetkých nevyhnutných výdavkov jej ostane suma od 350 do 450 Eur. Platí nájomné za byt vo výške XXX eur mesačne. Ďalší výdavok je mesačná suma 550 Eur, t.j. platba podnájmu, kde sídli prevádzka. Taktiež z tržby musí ešte vyplatiť 2 zamestnankyne. Obaja s otcom vyhlásili osobný bankrot a teda je zrejmé, že majú ťažšiu finančnú situáciu. Matka uviedla, že návrh na rozvod podala po zrelej úvahe. Podľa jej vyjadrenia, v manželstve už dlhodobo pretrvávali problémy. Už takmer rok a pol rodičia nezdieľajú spoločnú domácnosť. Matka požaduje výživné na maloletú B. vo výške 150 Eur, nakoľko má vedomosť, že otec si to zo svojho príjmu môže dovoliť. Otec uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva a stotožnil sa s vyjadrením navrhovateľky, že ich manželstvo je už dlhodobo problémové. Momentálne žije u matky v dome. Je SZČO a pôsobí ako taxikár v spoločnosti B. R.. V tejto oblasti podniká už X rok a jeho mesačný príjem sa pohybuje v od 500 do 600 Eur. Predložené daňové priznanie za rok 2017 je s nulovým výsledkom. Stotožnil sa s vyjadrením matky, že počas manželstva mali viacero pôžičiek spoločných aj osobných. Svojej matke prispieva na domácnosť vo výške XXX eur mesačne. Súhlasil s tým, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matke a zároveň sa domáha úpravy styku s maloletou. S maloletou sa ešte pred 2 mesiacmi spätne stretával. Od mája 2018 sa s ňou nevidel z dôvodu, že ho odmieta. Výživné je ochotný platiť vo výške 50 eur mesačne. Na pojednávaní zástupca kolízneho opatrovníka odporučil pre prípad, že súd rozvedie manželstvo, zveriť maloletú do starostlivosti matky a určiť rozsah vyživovacej povinnosti v sume 120 eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že si obaja rodičia prešli ťažkým obdobím a aj ich spoločná maloletá dcéra a taktiež na vek maloletej odporučil neupravovať styk otca s maloletou.
14. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
15. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
16. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
17. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
18. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
19. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
20. Podľa 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
21. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
22. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
23. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené, a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a preto je potrebné toto manželstvo rozviesť.
24. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
25. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcií už v súčasnosti neplní.
26. Pokiaľ ide o výchovnú funkciu manželstva, tá by mala spočívať v spoločnej výchove dieťaťa, ktoré by prípadne s nimi žilo v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto funkciu uvedené manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní, keďže obaja účastníci nežijú spolu. Toho času tak uvedenú výchovnú funkciu k maloletej dcére zabezpečuje len navrhovateľka.
27. Pokiaľ ide o spoločenskú funkciu manželstva, tá sa prejavuje tým, že manželia ako rodina, by mali žiť spolu a mali byť mať (prejavovať) vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas. Aj táto funkcia manželstva sa nenapĺňa, pretože manželia prestali viesť spoločnú domácnosť, ju tento zväzok účastníkov už vôbec neplní.
28. Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia, kam patrí prispievanie na úhradu potrieb rodiny podľa možností, schopností a majetkových pomerov toho - ktorého z manželov. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že každý z manželov má svoju vlastnú domácnosť, na ktorú si uhrádza náklady vo vlastnej réžii.
29. Za týchto okolností preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu, vzhľadom na absenciu vyššie uvedených základných funkcií manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania, je daná.
30. V tomto konaní bolo preukázané, že účastníci reálne nebývajú v spoločnej domácnosti a túto ako takú, ani iným spôsobom hospodársky nevedú. Deklarujú snahu rozviesť sa a z takéhoto ich správania je možné jednoznačne vyvodiť, že nemajú záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva. Zo strany oboch účastníkov teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť. Je teda zrejmé, že aj ďalší z predpokladov a teda trvalosť rozvratu vzťahu medzi účastníkmi tohto konania je daná. Súd preto návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovel.
31. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
32. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
33. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
34. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
35. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
36. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
37. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
38. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
39. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
40. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
41. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
42. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
43. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
44. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
45. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
46. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
47. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
48. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
49. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
50. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
51. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
52. Pokiaľ šlo o úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletej dcére, na tom sa obaja účastníci zhodli a obaja súhlasili s tým, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
53. V otázke určenia výživného zo strany povinného rodiča na maloletú dcéru, t.j. v tomto prípade otca, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
54. Momentálnym príjmom manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva je príjem vo výške 500 až 600 eur mesačne v čistom, ktorý má z vykonávanej činnosti ako SZČO - vodič taxislužby. Tejto činnosti sa venuje už Ô. rok, a to aj z dôvodov, aby nebol jeho príjem postihnuteľný v exekučných konaniach. Jeho výdavok je suma XXX eur, ktorý poskytuje svojej matke, u ktorej žije a býva na úhradu nákladov spojených s užívaním domu a stravou. Ďalšie jeho výdavky sú na telefón, poistné odvody a splátka centru právnej pomoci. Navrhovateľka má príjem ako SZČO vo výške cca 800 eur mesačne v čistom.
55. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - otca, súd ustálil výšku výživného v sume 100 eur mesačne, a to najmä zohľadňujúc uspokojenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa vzhľadom na jej vek, zdravý vývin a rast, výdavky súvisiace s hygienickými potrebami dospievajúceho dievčaťa a jej školské aktivity, ktoré si vyžiadajú zvýšené výdavky.
56. Pokiaľ ide o úpravu styku, súd neupravil styk otca - manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva, a to z dôvodu, že momentálne maloletá odmieta stretávať sa s otcom. Súd vzal do úvahy účastnícku výpoveď navrhovateľky a správu kolízneho opatrovníka, z ktorej vyplynulo, že stretávanie otca s maloletou dcérou za posledné 2 mesiace sa nerealizovalo a ani v predchádzajúcom období, kedy otec opustil spoločnú domácnosť nebolo pravidelne.
57. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
58. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
59. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
60. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovanie o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.