Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_61C-49-2020.pdf
PDF · 120.3 KB
Case nature
Area
Subarea
61C/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobcu: Z. K., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, právne zastúpený: hbr advokáti s.r.o., IČO: 47 239 310, so sídlom Kalinčiakova 33, Bratislava, proti žalovanej: B.. Q. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXXX/XB, K., o zaplatenie 950 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica (sp. zn. 25Up/419/2020) dňa 19.02.2020 a postúpenou na Okresný súd Bratislava III dňa 11.05.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 950 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 950 eur od 08.11.2019 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca v právnom postavení veriteľa na strane jednej poskytoval opakovane na bankový účet žalovanej v právnom postavení dlžníka na strane druhej v priebehu novembra 2017 pôžičku bez určenia dátumu splatnosti podľa nasledovného rozpisu splátok, v celkovej výške 950 eur : dátum poskytnutia pôžičky: poskytnutá suma: 03.11.2017 200 eur 05.11.2017 200 eur 07.11.2017 200 eur 10.11.2017 350 eur Vzhľadom na uvedené eviduje žalobca voči žalovanej ku dňu podania žaloby pohľadávku vo výške 950 eur. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 29.10.2019 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy do 3 dní odo dňa doručenia tohto listu. Žalovaná list zo dňa 29.10.2019 prevzala dňa 04.11.2019. Zo strany žalovanej nedošlo do dnešného dňa k úhrade dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že žalovaná dobrovoľne nesplnila svoj záväzok ani na základe výzvy žalobcu na úhradu dlžnej sumy, uplatňuje si žalobca úrok z omeškania zo sumy predstavujúcej neuhradenú istinu. Žalovaná sa dostala do omeškania dňa 08.11.2019, pričom výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k prvému dňu omeškania žalovanej 0,00 %. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z istiny 950 eur so splatnosťou dňa 07.11.2019 vo výške 5 % ročne od 08.11.2019 do zaplatenia.
2. Žalobca k žalobe pripojil ako listinné dôkazy počtom štyri (4) bankové vklady v hotovosti zo dňa 03.11.2017 v sume 200 eur, zo dňa 05.11.2017 v sume 200 eur, zo dňa 07.11.2017 v sume 200 eur a zo dňa 10.11.2017 v sume 350 eur; výzvu na zaplatenie dlžnej sumy 956 eur s príslušenstvom zo dňa 29.10.2019 a podací lístok zo dňa 29.10.2019.
3. Dňa 19.03.2020 Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 25Up/419/2020, ktorý bol zrušený ex lege (zo zákona) v dôsledku podaného vecne odôvodneného odporu žalovanou (§ 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov) a vec bola v zmysle § 14 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov postúpená na Okresný súd Bratislava III.
4. Žalovaná v odpore uviedla len jeden fakt, a to že v roku 2017 žalobcu vôbec nepoznala, a preto je absolútny nezmysel, že by jej žalobca niekedy nejakú pôžičku poskytol. List zo dňa 29.10.2019 so prevzala, ale brala ho ako nemiestny žart, a preto naň ani nereagovala. Čo sa týka vkladových lístkov v peňažnom ústave, nevie, čo sú to za platby, keďže sa jedná o rok 2017 a nejedná sa o nejaké značné sumy. V súčasnosti jej na preverenie žalobcom uvádzaných platieb, výpis z účtu z tohto obdobia banka ani neposkytne vzhľadom na situáciu ohľadom šírenia COVID-19. Na záver zdôraznila, že nikdy v živote si nepožičala peniaze od jej priateľov, pretože nie je pri všetkej skromnosti na to odkázaná. A je absurdné, aby si požičiavala finančné prostriedky od cudzej osoby, ktorá je zjavne vzhľadom k spôsobu vkladania jednotlivých súm sama v ťažšej finančnej situácii.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej najmä uviedol, že žalovaná vo svojom odpore uvádza, že žalobcu v roku 2017 nepoznala a preto je nezmyslom, že by jej žalobca niekedy nejakú pôžičku poskytol. Poskytnutie pôžičky žalobcom žalovanej však súvisí s B.. P. O., ktorý bol v roku 2017 odsúdený na výkon trestu odňatia slobody, z ktorého bol prepustený v septembri 2017. Je prirodzené, že po prepustení nedisponoval dostatočným obnosom peňazí a pravdepodobne ani bankovým účtom, resp. nebol oprávnený s ním nakladať, avšak v čase po prepustení žil v spoločnej domácnosti so žalovanou. Zrejme z dôvodu uľahčenia pokrytia nákladov na život a domácnosť žalovanej a B.. P. O., poskytol žalobca pôžičku, bez určenia dátumu splatnosti. Po dohode s B.. P. O. (a pravdepodobne po dohode medzi B.. P. O. a žalovanou) žalobca poukazoval pôžičku na bankový účet žalovanej. Tvrdenia žalovanej, že z dôvodu pandémie vírusu nevie preveriť poskytnuté platby nie je pravdivé. Žalovaná istotne disponuje internetbankingom, či papierovým ročným výpisom z účtu a je prinajmenšom podozrivé, že napriek tomu, že v roku 2017 obdržala platby od t.č. neznámeho odosielateľa, tohto nekontaktovala, ani inak u neho nereklamovala, či nedopytovala, prečo na jej bankový účet opakovane poukázal platbu. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej má žalobca za preukázané, rovnako skutočnosť, že žalovaná si bola vedomá ich obdržania na svojom bankovom účte. To, že žalovaná na poskytnuté peňažné prostriedky nereagovala ani inak sa nebránila nárokom žalobcu, ktoré si voči nej uplatnil, považuje za účelové konanie žalovanej.
6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 29.07.2020 najmä uviedla, že žalobca sa svojimi vyjadreniami sám priznáva, že s jedinou osobou, s ktorou komunikoval a na niečom sa dohodol bol Dr. O., ktorému žalovanú sumu poskytol. Zároveň nepopiera, že sa žalobca so žalovanou v čase zaslania finančných prostriedkov vôbec nepoznali a teda nijakým spôsobom spolu nekomunikovali ani sa nestretli, čo spolu s ostatnými tvrdeniami žalobcu jednoznačne preukazuje, že medzi žalobcom a žalovanou k žiadnej dohode o poskytnutí pôžičky nikdy nedošlo. Absolútne nerozumie tomu, aký má žalovaná súvis s predmetnou vecou a prečo žalobca nežaluje osobu, s ktorou sa na poskytnutí finančných prostriedkov dohodol a ktorej ich aj reálne poskytol. A je vôbec pochybné, či sa medzi žalobcom a B.. O. jednalo o pôžičku, je to len tvrdenie žalobcu k čomu nepredložil jediný dôkaz. Žalobca vo svojom vyjadrení zachádza až tak ďaleko, že sa dokonca „domnieva“, že z dôvodu pokrytia nákladov na život a domácnosť žalovanej a B.. P. O. poskytol pôžičku. Jeho domnienka je neprávna. Tu už ale neuvádza ani komu mal údajne pôžičku poskytnúť. Žalobca tiež klame, že B.. O. žil v tom čase so žalovanou v spoločnej domácnosti. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca resp. jeho právny zástupca má pravdu, že síce disponuje internetbankingom, ale na tomto si nevie spätne zobraziť platby z tak starého obdobia, ako je rok 2017 a keďže disponuje internetbankingom, nie je pre ňu potrebné zhromažďovať výpisy zo súkromného účtu niekoľko rokov spätne. Takže nie je pravdou, že v tomto ohľade zavádzala alebo klamala, nemá na to dôvod. A to, že boli prostriedky poukázané na účet žalovanej, k tomu sám žalobca uvádza, že tak učinil po dohode s B.. P. O. a je predsa na dohode strán, kde si určia platobné miesto. Takže to, že nijako na peňažné prostriedky nereagovala, nie je účelové, ako tvrdí žalobca, účelové a nemorálne je však konanie žalobcu, keď si ide teraz od žalovanej vymáhať vrátenie pôžičky, hoci si je dobre vedomý, že na to nemá nijaký právny nárok. Prečo sa žalobca nezaujímal celé 2 roky, že poslal finančné prostriedky na účet žalovanej, keď ju ani nepoznal a nemali spolu nijakú dohodu a nikdy ju počas tejto doby nekontaktoval ?!, no zjavne preto, že tú dohodu mal s B.. O. a dobre vedel prečo a kam finančné prostriedky z vlastného rozhodnutia posiela, čo sám vo svojom vyjadrení aj priznáva. Na záver namietla nedostatok svojej
pasívnej vecnej legitimácie v predmetnej veci, pretože absentujú podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, a to predovšetkým samotné dojednanie zmluvných strán. Zároveň zo samotného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že finančné prostriedky poskytol JUDr. O. na základe nejakej dohody a podľa tohto tvrdenia mal byť práv e B.. O. žalovanou stranou. Má za to, že celý prípad je žalobcom vykonštruovaný v úmysle podvodným spôsobom sa obohatiť na úkor žalovanej. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
7. Súd na prejednanie veci na 29.03.2022 nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaná.
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.03.2022 súdu predložil rozhodnutie Nejvyššího soudu Českej republiky 33Cdo 2795/2008 a 33Cdo 2299/2014, najmä uviedol, že trvá na podanej žalobe. Najmä uviedol, že žalobca v priebehu novembra 2017 poukázal na bankový účet žalovanej 4-krát sumu v celkovej výške 950 eur. Listom zo dňa 29.10.2019 vyzval žalovanú na vrátenie tejto sumy, Žalovaná list prevzala dňa 04.11.2019 a nijako naň nereagovala. Žalobca tieto peniaze poskytol na bankový účet žalovanej v domnienke, že sú určené pre potreby domácnosti žalovanej a jej partnera pána P. O. a za účelom preukázania tejto skutočnosti navrhol výsluch žalovanej a výsluch žalobcu. Žalovaná po obdržaní sumy na svojom bankovom účte v roku 2017 žiadnym spôsobom nekontaktovala žalobcu ani sa ho nedopytovala, že o akú sumu ide, nezisťovala, prečo tieto peniaze obdržala. K čestnému vyhláseniu B.. P. O. zo dňa 29.03.2022 uviedol, že ho považuje za účelový dôkaz, pretože nie je rozhodujúce, ako žalovaná naložila s peniazmi, ktoré na svojom účte obdržala, akým spôsobom boli skonzumované, dôležité je, že ich obdržala. V reakcii na prednes žalovanej najmä uviedol, že je potrebné zmeniť právnu kvalifikáciu nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu. Poukázal na ním predložené rozhodnutia českého súdu, v ktorom sa hovorí o tom, že pokiaľ sa nepreukázalo, že by bola uzavretá zmluva o pôžičke a neexistuje iný právny dôvod, tak sa posudzuje uplatnený nárok ako bezdôvodné obohatenie, ktoré za premlčané nepovažuje, pretože odpor bol žalobcovi doručený dňa 07.04.2020 a až v tom okamihu bola mu známa osoba, ktorá sa na jeho úkor obohatila a bolo mu zrejmé, že môže si uplatniť tento nárok. Navrhol, aby súd žalobe vyhovel. V rámci prednesu záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava jeho písomných podaní, žalobca poskytol na účet žalovanej peňažnú sumu vo výške 950 eur v domnienke, že ide o pôžičku, ktorá má slúžiť na zabezpečenie domácnosti žalovanej a jej partnera B.. P. O. a až neskôr v písomnej časti konania, kedy žalovaná poprela zmluvu o pôžičke, sa žalobca dozvedel, že sa žalovaná na jeho úkor obohatila, keď peniaze prijala a žiadnym spôsobom na výzvu na ich vrátenie nereagovala z toho dôvodu navrhol, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania. V konaní nebolo sporné, že by žalovaná od žalobcu peniaze neobdržala a sama žalovaná nepopiera, že by peniaze neobdržala.
9. Žalovaná na pojednávaní dňa 29.03.2022 súdu predložila písomné čestné vyhlásenie B.. P. O. zo dňa 29.03.2022 a najmä uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 29.07.2020. V reakcii na prednes žaloby ďalej najmä uviedla, že sú to klamstvá, so žalobcom sa v danom období vôbec nepoznala, je to nejaká dohoda medzi B.. O. a žalobcom o tom, že na jej účet boli poskytnuté peňažné prostriedky. Nemôže sa tu jednať o žiadnu zmluvu o pôžičke, keď sa so žalobcom ani nepoznali. Namietla svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pretože podľa nej mal byť v tejto veci žalovaný B.. O.. Poukázala na písomné vyjadrenia samotného žalobcu, ktorú odôvodňujú, že navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Peňažné prostriedky odovzdala JUDr. O., ktorého ak to bude potrebné navrhla ako svedka. V reakcii na prednes právneho zástupcu žalobcu uviedla, že žalobca stále uvádza, že po dohode s JUDr. O. bola suma poskytnutá na môj účet. On sám uvádza, že mal dohodu o pôžičke, ale podľa B.. O. to nebola pôžička, čo nie je podstatné, ale tieto dve osoby mali dohodu medzi sebou, ona bola určená len ako platobné miesto. Žaloba preto neobstojí a čo sa týka zmeny žaloby k tomu bezdôvodnému obohateniu vzniesla námietku premlčania. Nerozumie vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu, že žalobca netušil, komu tie peniaze posielal a zistil to až keď bol podaný odpor k platobnému rozkazu, to si protirečí, pretože je žalovaná, finančné prostriedky boli poskytnuté na jej účet, bola jej zaslaná výzva na úhradu, čiže od samého začiatku je žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi predpokladá logicky jasné, komu boli finančné prostriedky poskytnuté. Preto má za to, že lehota premlčania začína plynúť odo dňa kedy boli poskytnuté na jej účet po dojednaní s B.. O.. V rámci prednesu záverečnej reči sa pridržala svojich písomných vyjadrení a jej prednesu, má za to, že bolo dostatočne preukázané, z akého dôvodu boli finančné prostriedky na jej účet zaslané, k čomu sa sám doznal aj žalobca vo svojom písomnom vyjadrení, čo potvrdil aj právny zástupca žalobcu na dnešnom pojednávaní, že poskytnutie pôžičky súvisí s B.. P. O. a s ním sa dohodol, že platobné miesto bude jej číslo účtu. Má za to, že žalobca si je dobre vedomý,
že finančné prostriedky od B.. P. O. nevymôže, a je si vedomý toho, že ona je finančne zabezpečená a má teda jedinú možnosť ako sa skúsiť obohatiť, bolo práve žalovať jej osobu, keďže práve na jej účet boli tieto finančné prostriedky zaslané, ale celý tento kontakt išiel mimo ňu a ak sa žalobca pridržiava bezdôvodného obohatenia, tu má za to, že tento nárok je premlčaný v dvojročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť odo dňa, kedy boli tieto peňažné prostriedky na daný účet poukázané, pretože od samého začiatku si musel byť žalobca vedomý, že nemal s ňou uzavretú zmluvu o pôžičke, pretože to vyplýva z jeho tvrdení. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a v prípade úspechu si trovy konania neuplatňuje.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu. Súd žalobcom navrhnutý výsluch sporových strán a žalovanou navrhnutý výsluch svedka B.. P. O. najmä pre nadbytočnosť a z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal.
11. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci.
12. Žalobca dňa 03.11.2017 ako vkladateľ v hotovosti vložil na bankový účet žalovanej peňažnú sumu vo výške 200 eur, o čom mu banka vystavila potvrdenie o vklade s označením účtu žalovanej aj s uvedením mena a priezviska žalovanej ako názvu účtu.
13. Žalobca dňa 05.11.2017 ako vkladateľ v hotovosti vložil na bankový účet žalovanej peňažnú sumu vo výške 200 eur, o čom mu banka vystavila potvrdenie o vklade s označením účtu žalovanej aj s uvedením mena a priezviska žalovanej ako názvu účtu.
14. Žalobca dňa 07.11.2017 ako vkladateľ v hotovosti vložil na bankový účet žalovanej peňažnú sumu vo výške 200 eur, o čom mu banka vystavila potvrdenie o vklade s označením účtu žalovanej aj s uvedením mena a priezviska žalovanej ako názvu účtu.
15. Žalobca dňa 10.11.2017 ako vkladateľ v hotovosti vložil na bankový účet žalovanej peňažnú sumu vo výške 350 eur, o čom mu banka vystavila potvrdenie o vklade s označením účtu žalovanej aj s uvedením mena a priezviska žalovanej ako názvu účtu.
16. Žalobca pri vkladoch na bankový účet žalovanej neuviedol žiaden popis transakcie ani variabilný symbol.
17. Doporučeným listom zo dňa 29.10.2019 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 950 eur s príslušenstvom v lehote do troch dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Vo výzve uviedol, že pohľadávka, ktorú žalobca voči žalovanej eviduje vznikla z titulu pôžičky, ktorá jej bola poskytnutá vo forme opakovaných hotovostných vkladov na jej bankový účet (dňa 03.11.2017, 05.11.2017, 07.11.2017 a 10.11.2017), pričom suma 956 eur nebola z jej strany uhradená.
18. Z čestného vyhlásenia JUDr. P. O. zo dňa 29.03.2022 s úradne overeným podpisom menovaného vyplýva, že menovaný čestne vyhlásil, že koncom roka 2016 požiadal pána K. o opravu jeho motorového vozidla K.. Dohodli sa na cene a termíne. Vozidlo si osobne prevzal a v dohodnutom termíne mu ho priniesol za čo mu zaplatil dohodnutú cenu za náhradné diely a prácu. Následne predmetné motorové vozidlo využívala jeho exmanželka. V priebehu pá mesiacov sa auto stalo úplne nefunkčné, exmanželka musela zabezpečiť jeho odtiahnutie do servisu a následnou diagnostikou bolo zistené, že na vozidle nebola vykonaná výmena rozvodového remeňa, čo spôsobilo nefunkčnosť a vážne poškodenie motora jeho auta. Za týmto účelom kontaktoval pána K. a požiadal ho o vrátenie časti ním zaplatených peňazí za opravu, ktorú nevykonal. Chvíľu sa zdráhal, no nakoniec priznal, že nevykonal predmetnú výmenu a sľúbil mu, že mu vráti časť ním zaplatených peňazí, konkrétne sumu 950 eur, čo podľa jeho tvrdení zodpovedalo úkonu výmeny rozvodového remeňa. Keďže v danom čase nedisponoval takou hotovosťou, tak sa dohodli, že mu to môže vrátiť v jednotlivých splátkach. Ako miesto plnenia mu poskytol bankový účet B.. A., pretože na jeho bankovom účte bola vedená exekúcia. Na tento ním poskytnutý bankový účet mu následne v niekoľkých splátkach vrátil peniaze ako sa dohodli. B.. Q. A. mu celú sumu vo výške 950 eur odovzdala ihneď potom, ako jej boli platby pripísané na bankový účet. Skutočnosť, že pán K. mu poskytol pôžičku sa nezakladá na pravde. Išlo o vrátenie peňazí za nevykonanú prácu tak, ako sa dohodli a ako uviedol.
19. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil nasledovne.
20. Podľa § 657 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 21. Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 22. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 23. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 24. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 25. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 26. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len "nariadenie č. 87/1995 Z.z.") výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 27. Podľa § 567 ods. 1 OZ dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. 28. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 29. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 30. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 31. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 32. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 33. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 34. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 35. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
36. Podľa § 151 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
37. V konaní medzi stranami bolo nesporné, že bankový účet, na ktorý žalobca opakovane (počtom štyrikrát) vložil peňažnú hotovosť v celkovej sume 950 eur, patrí žalovanej. Súd mal za preukázané, čo jednoznačne vyplýva zo samotných potvrdení o jednotlivých vkladoch zo dňa 03.11., 05.11., 07.11. a 10.11. 2017, ktoré predložil súdu ako listinný dôkaz samotný žalobca, že ide o bankový účet (dokonca označený menom a priezviskom) žalovanej.
38. Sporným v konaní bola skutočnosť, z akého dôvodu také vklady žalobca realizoval, a teda sporným bola tá skutočnosť, či medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, keď žalobca si žalovanú sumu žalobou uplatnil titulom vrátenia pôžičky.
39. Žalobca nielen v žalobe ale aj v priebehu celého písomného štádia súdneho konania až do pojednávania dňa 29.03.2022 tvrdil, že si uplatňuje nárok proti žalovanej titulom zmluvy o pôžičke. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci súd mal za to, že žalobca v konaní
nepreukázal, že by so žalovanou uzatvoril zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej by bolo prenechanie peňažných prostriedkov v celkovej sume 950 eur žalobcom ako veriteľom žalovanej ako dlžníkovi a záväzok žalovanej vrátiť predmet pôžičky po uplynutí dohodnutej doby. Súd mal za to, že žalobca najmä neuniesol dôkazné bremeno ohľadom vzniku zmluvy o pôžičke medzi ním a žalovanou. Naopak, sám žalobca v konaní tvrdil, že k pôžičke malo dôjsť po dohode medzi ním a treťou osobou (JUDr. P. O.). Žalobca síce poskytoval určité peňažné čiastky na bankový účet žalovanej, ktoré však označil ako platobné miesto, čo bez ďalšieho nezakladá nárok na uplatnenie si žalovanej sumy titulom zmluvy o pôžičke od žalovanej.
40. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 ods. 1 OZ). Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú dohoda o prenechaní veci, určenie predmetu zmluvy, dohoda o vrátení veci a čas vrátenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zákon písomnú formu uzatvorenia zmluvy o pôžičke síce nevyžaduje, postačuje aj ústna forma jej uzatvorenia (§ 657 OZ), avšak žalobca, napriek jeho vlastnému tvrdeniu, že „žalobca v právnom postavení veriteľa poskytol opakovane na bankový účet žalovanej v právnom postavení dlžníka v priebehu novembra 2017 pôžičku...“ uzatvorenie zmluvy o pôžičke ani jej obsah a zmluvné dojednania žiadnym spôsobom nepreukázal. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca mal predmetné vklady hotovosti v celkovej sume 950 eur realizovať za účelom ich poskytnutia tretej osobe (JUDr. P. O.). Dôvod, pre ktorý si uvedené subjekty zvolili ako miesto plnenia bankový účet žalovanej a ani skutočnosť akým titulom (napríklad pôžička alebo vrátenie ceny za nevykonanú opravu motorového vozidla) boli predmetné peňažné prostriedky žalobcom vložené na bankový účet žalovanej pre tretiu osobu, je pre tento spor právne bezvýznamné. Podstatným bolo, že samotný žalobca, ktorý nielenže v konaní nepreukázal, že by medzi ním a žalovanou vznikol akýkoľvek záväzkový vzťah, uviedol skutočnosti, ktoré vznik takého záväzkového vzťahu medzi stranami sporu vylúčili. Relevantným bolo, že samotný žalobca tak v žalobe ako aj v reakcii na podaný odpor uviedol, že poukázanie predmetnej peňažnej čiastky bolo realizované po dohode o pôžičke medzi ním a treťou osobou, B.. P. O..
41. Súd mal za to, že žalobca v konaní zmluvné dojednania zmluvy o pôžičke medzi ním a žalovanou nepreukázal. Naopak, súd mal za preukázané, že dohoda o poukázaní hotovosti na bankový účet žalovanej ako miesto plnenia vznikla medzi žalobcom a JUDr. P. O.. Samotný právny zástupca žalobcu v priebehu pojednávania dňa 29.03.2022 poukázal napokon aj na to, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila a v tejto súvislosti predložil súdu aj dve rozhodnutia Nejvyššího soudu Českej republiky. Vzhľadom na uvedené ale súd konštatuje, vychádzajúc z uvedených rozhodnutí, že v prípade jedného predmetného rozhodnutia (sp. zn. 33Cdo 2795/2008) išlo o skutkový stav, kedy fyzická osoba mala prevziať peňažnú hotovosť nie ako súkromná osoba, ale ako osoba konajúca v mene a na účet právnickej osoby, pričom súd v danej veci dospel k záveru, že síce nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke s tým ale, že žalobca poskytol žalovanej finančné plnenie bez toho, aby na to mal právny dôvod, a teda žalovaná sa v rozsahu spornej čiastky na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila a je povinná toto obohatenie vydať. V prípade druhého rozhodnutia (33Cdo 2299/2014) sa konanie rovnako týkalo bezdôvodného obohatenia, keď niekto na úkor iného získal majetkový prospech, pre ktorý nebol právny dôvod t.j. jednalo sa o bezdôvodné obohatenie.
42. Súd v tomto spore medzi žalobcom a žalovanou ale mal za to, že existoval právny dôvod poskytnutia peňažných prostriedkov na bankový účet žalovanej, ktorý mal byť evidentne len dohodnutým miestom plnenia, čo ale nezakladá právo žalobcu požadovať peňažné prostriedky poskytnuté na takto určené miesto plnenia od majiteľa bankového účtu v tomto prípade preto, že samotný žalobca uviedol také skutkové tvrdenia, ktoré odôvodňujú záver, že nielenže medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu akéhokoľvek zmluvného vzťahu, ale odôvodňujú aj záver ten, že na strane žalovanej nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, keďže sám žalobca uviedol, že vklady realizoval z konkrétneho dôvodu (vychádzajúc zo samotnej logiky veci vyplýva, že dôvod prečo tak konal existoval), avšak vychádzajúc z dohody (nech už bola akákoľvek, čo nie je predmetom tohto sporu) medzi žalobcom a treťou osobou. Súd sa teda nestotožnil so zmenou realizovanou žalobcom na pojednávaní dňa 29.03.2022, ktorou argumentoval, že sa žalovaná mala na jeho úkor bezdôvodne obohatiť, pretože samotný žalobca (a to aj v záverečnej reči tvrdil), že mala byť uzatvorená zmluva o pôžičke, pričom súd mal za preukázané to, že zmluva o pôžičke nebola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou. Peňažná suma, ktorá je predmetom tohto sporu, vychádzajúc zo samotných tvrdení žalobcu, mala byť podľa žalobcu predmetom zmluvy o pôžičke, čo je rozporné s tým, aby si žalobca to isté plnenie uplatňoval od
žalovanej titulom dvoch nárokov respektíve titulom iného nároku (bezdôvodného obohatenia), ako tvrdil, že tento nárok mal vzniknúť, a to napriek tomu, že ako miesto plnenia bol určený bankový účet žalovanej.
43. Samotný žalobca teda v konaní uviedol skutočnosti, ktoré odporujú tomu, že by medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, a to už akoukoľvek formou, či písomnou alebo ústnou, alebo, že by sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu. Pre úplnosť súd poukazuje aj na to, že aj vzhľadom na námietku premlčania, ktorú v konaní vzniesla žalovaná, aj v prípade keby teoreticky išlo o bezdôvodné obohatenie, nárok žalobcu by v danom prípade bol už premlčaný, keďže žalobca podal žalobu dňa 19.02.2020 a vklady realizoval v 11/2017. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania by neobstálo ani tvrdenie žalobcu, že k premlčaniu nedošlo, keďže nevedel, kto sa na jeho úkor obohatil. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že bankový účet žalovanej je označený jej menom a priezviskom a teda je evidentné, že žalobca vedel, komu tento účet patrí už pri jednotlivých vkladoch hotovosti do banky a vychádzajúc z toho, že sa strany v rozhodnom čase nepoznali, je potom minimálne zvláštna tá skutočnosť, že by žalobca cudzej osobe poukazoval na bankový účet finančnú hotovosť bez dôvodu, a to dokonca opakovane. Ak by išlo o omyl, je potom nepochopiteľná tá skutočnosť, prečo (a to aj v rámci reklamácie v banke) žalobca nežiadal o bezodkladné vrátenie predmetnej finančnej čiastky, keď vedel, že by sa v danom okamihu táto osoba na jeho úkor mohla bezdôvodne obohatiť.
44. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná, ktorá mala vo veci plný úspech, by mala nárok na náhradu trov konania, súd ale rozhodol o jej nároku najmä s poukazom na hospodárnosť konania (Čl. 17 CSP) tak, ako je uvedené vo výroku II. výrokovej časti tohto rozsudku a žalovanej nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaná výslovne uviedla, že si v prípade úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III /§ 362 ods. 1 CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Ak strana sporu nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom, druhá strana sporu môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /§ 220 ods. 1 CSP/.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.