Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_19Csp-82-2017.pdf
PDF · 75.41 KB
No categories available
19Csp/82/2017
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Sofitel invest, s.r.o, so sídlom: Ľuda Ondrejova 2339/7, Banská Bystrica, zastúpený: JUDr. Martin Dolník, advokát vykonávajúci advokáciu prostredníctvom spoločnosti AKSK, s.r.o. so sídlom Nám. SNP 15, Banská Bystrica, proti žalovanej: E. D., Q.. XX.XX.XXXX, U. F. XX, W., o zaplatenie 21.820,- eur s príslušenstvom, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.4.2017 vo veci samej domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 21.820,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 21.820,- eur od 19.4.2017 do zaplatenia.
2. Dňa 28.6.2018 doručil žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zriadil k bytu c. XX nachádzajúcemu sa na adrese F. XX, XXX XX W., T.: F. XX, Q. X. R. Y. Y. Y.. Č.. XXXX, R. Q. R. X parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 704 m2, označenej ako bytový dom-F. XX,XX,XX,XX so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a k pozemku vo výške 138/10000, zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom W., katastrálny odbor, obec: W., katastrálne územie: W. na LV č. XXXX, záložné právo v prospech Žalobcu a to za účelom zabezpečenia pohľadávky Žalobcu, ktorej zaplatenie je predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn.: 19Csp/82/2017.
3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že dňa 4.5.2015 uzatvoril Žalobca v postavení veriteľa so Žalovanou v postavení dlžníka Zmluvu o úvere (ďalej aj ako len "Zmluva 1"), na podklade ktorej jej pre účel jej obchodnej činnosti poskytol sumu 5.000,- eur. Žalovaná sa zaviazala dlžnú sumu splatiť v pravidelných mesačných splátkach do 15.12.2015. Dňa 12.6.2015 uzatvoril Žalobca v postavení veriteľa so Žalovanou v postavení dlžníka na jej opätovnú žiadosť ďalšiu Zmluvu o úvere (ďalej aj ako len "Zmluva 2"), ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 17.500,-eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach do 15.12.2015. Na účel zabezpečenia splnenia vyššie popísaných záväzkov Žalovanej bola dňa 12.6.2015 medzi Žalobcom (ako záložným veriteľom) a Žalovanou (ako záložcom) uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátna zmluva. Na základe tejto zmluvy, vykonaním vkladu vzniklo Žalobcovi záložné právo k bytu Žalovanej. Ku dnešnému dňu poskytla Žalovaná na úhradu svojich vyššie popísaných záväzkov Žalobcovi sumu 180,- eur. Posledná platba prebehla dňa 28.11.2016. Dňa 3.2.2016 podala Žalovaná na Okresnom súde v Trnave žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy 1 a Zmluvy 2 a určenie, že Nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v prospech Žalobcu. V podanej žalobe Žalovaná potvrdila poskytnutie finančných prostriedkov Žalobcom vo výške 17.000,-eur. Túto skutočnosť potvrdila aj v rámci svojej výpovede v konaní sp. zn. 11C/36/2016. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.: 11C/36/2016-199
súd určil, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v prospech Žalobcu, vo zvyšku žalobu zamietol. V rámci odôvodnenia súd ako predbežnú otázku posúdil platnosť Zmluvy 1 a Zmluvy 2, kedy vyjadril právny záver o absolútnej neplatnosti oboch týchto zmlúv, nespochybnil skutočnosť poskytnutia čiastky 17.000,- eur Žalovanej. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu 1. inštancie o absolútnej neplatnosti Zmluvy 1, Zmluvy 2 a neexistencii záložného práva k nehnuteľnosti. Rovnako ako súd I. inštancie nespochybnil poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 17.500,-eur na podklade Zmluvy 2. Z vyššie popísaných skutočností plynie existencia nároku vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých Žalobcom Žalovanej. Spornou zostáva jedine jeho výška, kedy Žalobca má za to, že jeho nárok plynie z platne uzatvorených zmlúv o úvere, kedy po odpočítaní uhradenej čiastky 180,-eur predstavuje výšku 21.820,-eur, z vyššie popísaných rozsudkov okresného a krajského súdu plynie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu vo výške 17.000,-eur. Vo vzťahu k popísaným skutočnostiam je nemenej podstatnou skutočnosť, že Žalovaná napriek tomu, že uznáva nárok Žalobcu vo výške 17.000,-eur od poslednej splátky zo dňa 28.11.2016 neuhradila na uspokojenie svojho záväzku voči Žalobcovi žiadnu čiastku, a to aj napriek skutočnosti, že rozsudok Krajského sudu v Trnave zo dňa 22.5.2018 nadobudol právoplatnosť. Žalovaná je starobnou dôchodkyňou, ktorej jediný príjem predstavuje starobný dôchodok. Jediným relevantným majetkom, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok Žalobcu je práve predmetná Nehnuteľnosť. V dôsledku vyššie popísaných rozhodnutí Okresného a Krajského súdu v Trnave Žalovaná môže voľne nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou predať ju, darovať, zaťažiť vecným bremenom a to bez potreby uspokojenia pohľadávky Žalobcu. Žalobcovi nie je známe, či neexistujú ďalšie dlhy Žalovanej v dôsledku, ktorých by hrozila/bola vedená exekúcia na predmetnú nehnuteľnosť prípadne hrozila eventualita konkurzného konania na Žalovanú. Bolo právoplatne určené, že Nehnuteľnosť nezaťažuje záložné právo v prospech Žalobcu, a teda nie je nijako obmedzené dispozičné právo Žalovanej s predmetnou nehnuteľnosťou, ktorá tak môže túto predať, darovať zaťažiť bez potreby uspokojenia pohľadávky Žalobcu. Uvedené zakladá dôvodnú obavu Žalobcu že exekúcia rozhodnutia vo vyššie uvedenej veci bude ohrozená.
4. Podľa § 343 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (ods. 1)
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (ods. 2)
Podľa § 344 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
5. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - zriadenie záložného práva nie sú splnené. Žalobca sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že žalovaná nemá vyrovnaný svoj dlh, ktorého zaplatenia sa domáha v predmetnom konaní vo veci samej a má obavy že exekúcia rozhodnutia vo vyššie uvedenej veci bude ohrozená, keď žalovaná môže voľne nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, nakoľko bolo právoplatne určené, že nehnuteľnosť nezaťažuje záložné právo v prospech žalobcu, žalovaná je starobná dôchodkyňa ktorej jediný príjem predstavuje starobný dôchodok a jediným relevantným majetkom, z ktorého by mohol byt uspokojený nárok žalobcu je práve predmetná nehnuteľnosť.
6. Z citovaného zákonného ustanovenia § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany veriteľa na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa predpokladá, aby sa aspoň osvedčila (nie dokázala) danosť, existencia určitého práva, resp. že je toto právo porušené alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe takejto úpravy. Okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez takéhoto opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
7. V danej veci žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré môžu dôvodne vzbudzovať jeho obavy, že by žalovaná chcela spornú nehnuteľnosť scudziť, prenajať, zaťažovať záložným právom. Samotné ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, že žalovaná nemá vyrovnaný svoj dlh, že má obavy, že bude s nehnuteľnosťou nakladať, nie je dostatočným osvedčením okolnosti významnej pre dočasnú úpravu pomerov. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha navrhovateľ obmedzenia dispozičných práv odporcu s nehnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy odporcu, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach odporcu a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva. V danej veci by pohľadávka 17.000,- eur s prísl. bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k cene založenej nehnuteľnosti.
8. Na základe uvedeného s poukazom na citované zákonné ustanovenie, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.