Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26P/75/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Medveďom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti

Y. A., nar. XX.XX.XXXX,

D. A., nar. XX.X.XXXX,

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, deti rodičov : matky S. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, D., okres N. nad M., toho času bytom X. cesta XX, N. a otca H. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX, okres N. nad M., mal. deti bytom ako matka, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloletú dcéru Y. A., nar. XX.XX.XXXX a na maloletú D. A., nar. XX.X.XXXX, a to vo výške po 110,-Eur mesačne na každé maloleté dieťa zvlášť, počínajúc od 11.4.2018, splatné vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok na výživnom splatnom za obdobie od 11.4.2018 do 31.7.2018 vo výške po 129,-Eur na každé z maloletých detí súd otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach po 5,-Eur mesačne na každé maloleté dieťa, splatných spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že omeškanie zaplatením čo i len jednej splátky, bude mať za následok splatnosť celého nedoplatku.

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/251/2011 - 35 zo dňa 16.11.2011, právoplatný dňa 22.12.2011, a to v časti výšky výživného na maloleté deti Y. a D. A..

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.

Matka mal. detí Y. A., nar. XX.XX.XXXX a D. A., nar. XX.X.XXXX sa návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 11.4.2018 domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca zo sumy po 75,-Eur mesačne na každé mal. dieťa, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/251/2011 - 35 zo dňa 16.11.2011, právoplatným dňa 22.12.2011, a to na 150,-Eur mesačne na každé mal. dieťa, spätne od mesiaca september 2015. V návrhu uviedla, že žiada zvýšenie výživného na základe vyšších výdavkov v rámci školskej dochádzky ( škola v prírode, výlety, učebné pomôcky, pracovné zošity, ošatenie, strava v škole, doučovanie ...), pričom mal. Y. navštevuje školskú dochádzku piaty rok a mal. D. tretí rok.

2.

Otec v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.5.2018 uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí. Jeho čistý príjem je cca. 550-600,-Eur mesačne. Okrem výživného platí 150,-Eur za ubytovanie, 40,-Eur poistku, sporenie pre mal. deti spolu 44,-Eur, úver 198,-Eur a zvyšné výdavky sú cesta do práce, strava a lieky na tlak. Pre deti si chodí každý druhý, niekedy i každý víkend do Zvolena, kde sa matka presťahovala. Deťom prispeje i nad rámec výživného kúpou vecí na oblečenie či potrieb do školy. Súhlasil by so zvýšením výživného spolu na 200,-Eur mesačne, pretože viac sa nedá.

3.

Uznesením č.k. 26P/75/2018-12 zo dňa 15.5.2018 súd maloletým deťom pre konanie ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom.

4.

Matka na pojednávaní vypovedala, že trvá na podanom návrhu na zvýšenie výživného, nakoľko od rozhodnutia v roku 2011 došlo k viacerým podstatným zmenám a výživné na mal. deti nie je postačujúce, keďže tieto sú už podstatne vyššieho veku, chodia do školy, navštevujú krúžky, takisto majú výdavky napr. v súvislosti s nákladmi na zdravotnú starostlivosť. Otec detí jej aj prisľúbil, že bude prispievať vyššou sumou, avšak toto nesplnil. Čo sa týka zmeny pomerov, nastala napr. tá zmena, že sa s deťmi presťahovali do Zvolena. Predtým jej na uhrádzanie nákladov prispievali rodičia. T. č. žije s partnerom. Rodičia jej už neprispievajú. Má živnosť s tým, že si našla aj prácu v rámci životného poistenia ako viazaný finančný agent pre spoločnosť Generali poisťovňa. Zatiaľ však zmluvu nemá uzavretú, takže nemá z tejto činnosti ani žiadny príjem. Zvýšenie výživného navrhovala spätne aj z toho dôvodu, že otec jej už od januára sľuboval, že bude prispievať vyššie výživným, čo nesplnil s tým, že navrhla výživné zvýšiť za obdobie 3 roky spätne od obdobia, ako nastúpila mladšia dcéra D. do ZŠ. V danom prípade sú veľmi vysoké výdavky súvisiace so školou, napr. škola v prírode 150,-Eur. S maloletou Y. má začať chodiť od septembra ku špeciálnej pedagogičke do O., dvakrát v mesiaci. Náklady tam budú v súvislosti s cestovaním. V záverečnom návrhu navrhla zvýšiť výživné počnúc od mesiaca január 2018.

5.

Otec na pojednávaní vypovedal, že by súhlasil so zvýšením výživného na sumu 200,-Eur. Zvýšenie na 300,-Eur je priveľmi vysoké a nemal by ho z čoho uhrádzať. Deťom prispieva i na sporenie, takisto im kupuje veci, keď niečo potrebujú. Príjem má z práce v rámci živnosti s tým, že pracuje externe pre firmu ako zámočník. Príjem dosahuje max. do 700,-Eur. Príjmy má o niečo vyššie ako za minulý rok, ale bolo to z dôvodu, že vykonával tiež prácu v Rakúsku. S deťmi sa stretáva pravidelne každý 2. víkend. Chodí si pre ne do Zvolena. Maloletým začal platiť sporenie od januára, potom ako začal pracovať v Rakúsku. V Rakúsku začal pracovať na základe zmluvy, nie na živnosť, ale následne tam skončili, nakoľko im nebola vyplácaná taká čiastka, ako im bolo prisľúbené. V rámci živnosti pracuje pre firmu Nikroservis, práce si mesačne fakturuje. Od polovice minulého roku platí už aj odvody do Sociálnej poisťovne, čo spolu so zdravotným poistením činí okolo 220,-Eur mesačne. Daňové výdavky si uplatňuje paušálne 60 % + odvody.

6.

Kolízna opatrovníčka sa na pojednávaní pridržiavala písomne podaných správ o prešetrení pomerov v mieste bydliska rodičov a mal. detí. Uviedla, že navrhuje výživné primerane zvýšiť k potrebám detí, možnostiam a schopnostiam na strane otca s tým, že nie sú v danom prípade splnené podmienky na prípadné zvýšenie výživného spätne za obdobie pred podaním návrhu, nakoľko matka si mohla už kedykoľvek skôr podať návrh na zvýšenie výživného a neuvádza k tomu žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by jej v tom bránili. Zvýšenie výživného preto navrhuje počínajúc odo dňa podania návrhu na súd.

7.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojeného spisu OS Žiar nad Hronom sp. zn. 10P/251/2011, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci : H. mal. detí nie sú, ani neboli manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičovské práva a povinnosti k mal. deťom boli upravené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/251/2011 - 35 zo dňa 16.11.2011, právoplatným dňa 22.12.2011, ktorým súd na základe schválenej rodičovskej dohody zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá je tiež oprávnená maloletých zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné zo strany otca bolo určené vo výške po 75,-Eur mesačne na každé mal. dieťa počínajúc od 1.8.2011, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň

bol upravený aj styk otca s mal. deťmi, a to každý párny týždeň v mesiaci od soboty 9.00 hod. do nedele 17.00 hod.. V čase rozhodovania súdu bývala matka spolu s mal. deťmi v rodinnom dome u svojich rodičov v obci D.. Poberala rodičovský príspevok v sume 190,10,-Eur mesačne a prídavky na deti 44,02,- Eur mesačne. Príležitostne si privyrábala v oblasti služieb pedikúry a manikúry. Otec detí býval u svojej matky a príbuzných v rodinnom dome v obci X.. Príjmy mal z pracovného pomeru v spol. Continental Automotive Systems, s.r.o., Zvolen, kde bol zamestnaný od marca do júla r. 2011 ( priemerná mzda za celý odpracovaný mesiac cca. 515,-Eur netto ) a tiež z práce na živnosť.

8.

Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4, 5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1,3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len "CMP" ), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

9.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorému zodpovedá procesné ust. § 121 umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu ( u maloletých detí ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného.

10.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na mal. deti Y. A. a D. A. je čiastočne dôvodný. Okresný súd porovnávajúc všetky rozhodujúce okolnosti v čase predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe zistil, že došlo k podstatným zmenám pomerov na strane rodičov ako i mal. detí. Výživné zo strany otca bolo určené vo výške po 75,-Eur mesačne na každé mal. dieťa rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 10P/251/2011, a to počínajúc od 1.8.2011 tzn. pred takmer siedmimi rokmi. Od tohto obdobia došlo k zvýšeniu vyživovacích potrieb mal. detí predovšetkým z dôvodu vyššieho veku, školskej dochádzky, zdravotnej starostlivosti, rôznych voľnočasových aktivít, ako aj kvôli nárastu celkových životných nákladov ( § 78 ods. 3 ZR ). Súd mal preukázané, že mal. deti chodia v súčasnosti na ZŠ v N. nad M., mal. Y. do 5. ročníka a mal. D. do 3. ročníka. Venujú sa aj mimoškolskej činnosti - mal. Y. navštevuje krúžok tvorivé dielne a mal. D. športový krúžok. Mal. Y. chodieva na doučovanie zo slovenského jazyka a matematiky. Má zdravotné problémy ( migrenózne bolesti hlavy, porucha držania tela a iné ), je evidovaná v neurologickej ambulancii a navštevuje špeciálnu pedagogičku v O. kvôli poruchám učenia. Obidve deti sa v škole stravujú, za čo platia po cca. 22,-Eur mesačne. Navštevujú i školskú družinu, kde sa platí po 6,-Eur mesačne. Za

doučovanie u mal. Y. platí 10,-Eur/hod. slovenský jazyk a 5,-Eur/hod. matematiku. Nepravidelný výdavok bol za školu v prírode vo výške 150,-Eur, rôzne školské výlety cca. 100,-Eur, prvé sväté prijímanie 150,- Eur. Tiež matka maloletým platí poistenia po 21,20,-Eur mesačne. Matka spolu s deťmi býva v súčasnej dobe v 2-izbovom byte na adrese X. cesta XX, N.. Byt je vo vlastníctve jej priateľa F. P.. Vykonáva prácu v rámci činnosti SZČO v predmete podnikania skladovanie a pomocné činnosti v doprave ( živnostenské oprávnenie má od 10.7.2017 ). V čase od 1.2.2017 do 9.7.2017 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Podľa údajov uvedených v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 dosiahla príjmy zo živnosti 5.012,39,-Eur; výdavky 3.246,72,-Eur ( paušálne ), pričom jej vznikol nárok na daňový bonus vo výške 513,84,-Eur. Poberá prídavky na deti po 47,36,-Eur mesačne. Pred súdom uviedla, že by mala začať vykonávať i činnosť viazaného finančného agenta pre Generali poisťovňu, a.s..

11.

Ohľadne pomerov na strane otca súd zistil, že tento býva v obci X. v X-izbovom byte, ktorého vlastníkmi sú jeho rodičia. Býva s rodičmi a nevlastným bratom, pričom uviedol, že prispieva na náklady čiastkou 150,-Eur mesačne. Pracuje na základe živnostenského oprávnenia, ktoré má v predmetoch podnikania

- výroba jednoduchých výrobkov z kovu a opracovanie kovu jednoduchým spôsobom. Podľa údajov uvedených v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016, dosiahol príjmy zo živnosti 9.435,30,-Eur a výdavky 9.040,57,-Eur. Za rok 2017 dosiahol príjmy zo živnosti 10.416,-Eur a výdavky 7.065,64, takže po znížení základu dane o odpočítateľnú položku bola jeho daňová povinnosť v oboch zdaňovacích obdobiach nulová. Výdavky si uplatňoval paušálne 60 % z príjmov + povinné odvody. Na pojednávaní vypovedal, že v rovnakej činnosti pokračuje i počas roku 2018 a má aj obdobné príjmy. Z daňových priznaní je zrejmé, že príjmy otca zo živnosti sa v roku 2017 oproti predchádzajúcemu roku mierne zvýšili. Za rok 2016 vychádzal jeho priemerný hrubý príjem 786,-Eur/mesačne a za rok 2017 to bolo 868,-Eur/mesačne. Na druhej strane mu už vznikla aj povinnosť platenia odvodov do Sociálnej poisťovne, ktorých minimálna výška v roku 2018 činí 151,16,-Eur. Sumu 63,84,-Eur predstavujú odvody na zdravotné poistenie. Otec ani matka nemajú iné vyživovacie povinnosti.

12.

Základným východiskom pri určovaní výšky výživného v zmysle ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine je povinnosť oboch rodičov podieľať sa na výžive dieťaťa podľa pomeru svojich možností a schopností, zárobkových a majetkových pomerov, pričom sa prihliada i na starostlivosť rodičov o domácnosť. Matka okrem priamych finančných výdavkov na mal. deti zabezpečuje aj podstatnú časť ich životných potrieb ako bývanie, výchovu, zdravotnú starostlivosť, dochádzku do školy a iné. Osobná starostlivosť o dieťa je pritom postavená na roveň finančným plneniam. Otec o mal. deti prejavuje záujem, stretáva sa s nimi, i keď podľa vyjadrenia matky pred kolíznou opatrovníčkou, mal. D. ku nemu chodieva menej často, približne jeden víkend do mesiaca. Otec tiež prispieva deťom na sporenie. Zárobkové pomery otca sa od predchádzajúceho rozhodnutia súdu podstatnejšie nezmenili, keďže jeho priemerný čistý príjem sa zvýšil len mierne. U matky nastala zmena bydliska a táto tiež začala vykonávať prácu v rámci živnosti. Oproti minulosti, kedy poberala rodičovský príspevok, dosahuje vyšší príjem. Na nákladoch spoločnej domácnosti sa podieľa spoločne s priateľom. Zmenu pomerov, ktorá nastala u mal. detí súd podrobnejšie špecifikoval v ods. 10/ odôvodnenia. Nepochybne ide zmenu pomerov podstatného významu, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného zo strany otca. Vzhľadom na zistené skutočnosti - zvýšenie výdavkov na mal. deti, ale i zvýšenie príjmov na strane obidvoch rodičov, súd návrhu matky čiastočne vyhovel a zvýšil výživné na 110,-Eur mesačne na každé z mal. detí. Podľa záveru súdu zvýšenie výživného je primerané a zodpovedajúce zmeneným pomerom, veku mal. detí, ich oprávneným potrebám, ako aj celkovým pomerom a životnej úrovni na strane rodičov. Pokiaľ matka navrhovala zvýšiť výživné na mal. deti aj spätne ( podľa návrhu od septembra 2015, pričom na pojednávaní sa vyjadrila, že trvá na zvýšení výživného od januára 2018 ), súd v tejto časti návrh posúdil ako nedôvodný. V zmysle § 77 ods. 1 ZR možno výživné priznať v zásade najskôr odo dňa začatia konania. Výnimku predstavuje iba výživné pre maloleté dieťa, ktoré je možné priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, avšak len za predpokladu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Matka však nepreukázala žiadne konkrétne či už subjektívne, alebo objektívne výnimočné dôvody, ktoré by bolo možné považovať za "dôvody hodné osobitného zreteľa" pre spätné zvýšenie výživného. Pred súdom uviedla, že sa s otcom dohodli ústne, že tento bude prispievať vyšším výživným, čo však nedodržal. Takéto vysvetlenie zjavne nenapĺňa zákonom predpokladané dôvody osobitného zreteľa, ktoré by mohli odôvodniť spätné zvýšenie výživné za obdobie pred začatím konania, naviac za situácie, keď otec existenciu takejto dohody jednoznačne nepotvrdil.

13.

Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine súd výživné zvýšil od podania návrhu na súd t.j. od 11.4.2018, ku ktorému dňu už bola preukázaná zmena pomerov účastníkov konania. Otcovi potom vznikol za obdobie do 31.7.2018 nedoplatok na výživnom za celé tri mesiace máj až júl a 20 dní mesiaca apríl vo výške po 129,-Eur na každé mal. dieťa [ 3 mesiace x ( 110,-Eur - 75,-Eur ) = 105,-Eur + ( 110,- Eur - 75,-Eur : 30 dní ) x 20 dní = 14,-Eur. Nedoplatok na výživnom súd otcovi s poukazom na ust. § 232 ods. 4 povolil zaplatiť v splátkach po 5,-Eur mesačne na každé dieťa, splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého nedoplatku.

14.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/).

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. .