Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/69/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Ul. Q. XXXX/XX, zast. JUDr. Ľubicou Bičianovou, advokátkou so sídlom Komárno, Záhradnícka 16, proti žalovanej: E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., R. XXX, zast. JUDr. Tiborom Šulákom, advokátom so sídlom Hurbanovo, Nám. Dr. M. Thége Konkolyho 3, o neplatnosť darovacej zmluvy a určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 18. 12. 2017, č. k. 8C/201/2014-154 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, v ktorom sa žalobkyňa domáhala určenia, že Darovacia zmluva a Dohoda o zriadení vecného bremena zo dňa 15.05.2009 uzatvorená medzi jej právnou predchodkyňou ako darkyňou a žalovanou, týkajúca sa nehnuteľností v kat. úz. H., zapísaných na LV č. X ako parc. č. 3954/18 - zastavané plochy o výmere 287 m2, parc. č. 3954/95

- orná pôda o výmere 1695 m2 a rodinný dom súp. číslo XXX na parc. č. 3954/18 je neplatná a tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. poručiteľke R. A., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. Rozhodol tak v intenciách § 144, § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len po tom, čo žalobkyňa dňa 28.11.2017 svojim písomným podaním zobrala žalobu späť v celom rozsahu a žalovaná s týmto späťvzatím vyjadrila svoj súhlas písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.12.2017. Rozhodnutie o náhrade trov konania oprel o ust. § 256 ods. 1 a s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, priznal náhradu trov konania žalovanej. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobkyňa bola vnučkou pôvodnej žalobkyne ako poručiteľky, ktorá už dňa 31.10.2016 nazrela do spisu, mala vedomosť o zdravotnom stave svojej právnej predchodkyne, napríek tomu oznámila, že trvá na podanej žalobe. Na strane žalobkyne nevzhliadol ani žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by bol daný dôvod na použitie ust. § 257 a nepriznanie strane náhrady trov konania. 3. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie len v časti týkajúcej sa náhrady trov konania domáhajúc sa ním jeho zmeny a nepriznania žalovanej náhrady trov konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti označila za nesprávne, pretože už v späťvzatí žaloby poukázala na to, že na žalobe trvala s ohľadom na dôvody uvádzané jej právnou predchodkyňou ako i jej vek v čase podania žaloby a zdravotný stav. Z lekárskych potvrdení všeobecnej lekárky zo dňa 20.06.2014 a 04.08.2015 obsiahnutých v spise vyplývalo, že neb. poručiteľka trpela ťažkým stupňom demencie, z ktorého dôvodu sa i dožadovala oficiálneho výpisu z jej zdravotnej dokumentácie. Nakoľko mala možnosť oboznámiť sa s len týmito lekárskymi správami mala dôvodné pochybnosti, či takouto poruchou pôvodná žalobkyňa

netrpela aj v čase spísania darovacej zmluvy, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou. Až po oboznámení sa s výpisom zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky zistila, že táto netrpela v čase právneho úkonu žiadnou poruchou, a preto zobrala žalobu späť. Mala za to, že na jej strane sú tak dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré by mal súd prihliadnuť pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keďže k späťvzatiu žaloby pristúpila nie bez uvedenia dôvodu. 4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť, keď žalobkyňa v odvolaní neuvádza ani výnimočné okolnosti, ani dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie jej náhrady trov konania, pričom zákon pre takéto rozhodnutie vyžaduje kumulatívne splnenie týchto obidvoch podmienok. Poukázala na to, že ešte pôvodná žalobkyňa - stará matka žalobkyne, učinila na súd nejasné podanie, ktorého vady sa nepodarilo odstrániť, keďže medzičasom zomrela. Následne žalobkyňa zmenila žalobu a domáhala sa vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy, čo prvoinštančný súd pripustil uznesením zo dňa 27.01.2017, pričom vo vyjadrení k takto zmenenej žalobe uviedla, že poručiteľka v čase uzatvárania darovacej zmluvy netrpela chorobou, ktorá by ju robila právne nespôsobilou na takýto právny úkon, o čom predložila aj lekársku správu od obvodnej lekárky poručiteľky. Napriek tomu sa žalobkyňa dožadovala výpisu zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky od doby, kedy bola podpísaná zmluva, eventuálne ešte pred ňou, o čom sa však mohla u ošetrujúcej lekárky právnej predchodkyne, ako príbuzná v prvom rade, presvedčiť ešte pred podaním žaloby, čo však neučinila. Odvolanie žalobkyne preto označila za nedôvodné. 5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 6. V tomto konaní sa pôvodná žalobkyňa R. A. proti žalovanej svojou žalobou zo dňa 03.07.2014 domáhala vrátenia daru a po tom, čo v priebehu konania dňa 31.10.2015 zomrela, na jej miesto nastúpila ako právna nástupkyňa žalobkyňa. Po pripustení zmeny žaloby uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 27.01.2017 č. k. 8C/201/2014-61 sa predmetom konania stalo určenie, že Darovacia zmluva a Dohoda o zriadení vecného bremena zo dňa 15.05.2009 uzatvorená medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovanou je neplatná a určenie, že nehnuteľnosti v kat. úz. H. zapísané na LV č. X ako parc. č. 3954/18 - zastavané plochy o výmere 287 m2, parc. č. 3954/95 - orná pôda o výmere 1695 m2 a rodinný dom súp. číslo XXX na parc. č. 3954/18 patria do dedičstva po poručiteľke R. A.. V dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vo veci zastavil, v ktorej časti rozhodnutie pre absenciu odvolania strán sporu nadobudlo právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostal len žalobkyňou napadnutý výrok, ktorým bola žalovanej priznaná náhrada trov konania vo výške 100 %. 7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 8. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie použitý v ust. § 256 sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a je ho nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda i jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (porovnaj I. ÚS 469/04). Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Výnimkou zo zásady zodpovednosti za zavinenie je ust. § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad, a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa musí vždy zodpovedať zvláštnych okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto

rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej osoby. Vo všeobecnosti možno zhrnúť, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný a či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, hoci by mu ich náhrada inak patrila. Je potrebné tiež poukázať i na ustálenú judikatúru, podľa ktorej toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.01.2010 sp. zn. 2MCdo/17/2009). 10. V súdenej veci niet sporu o tom, že žalobkyňa späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie konania, a preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania bol tak dôvodný postup podľa § 256 ods. 1 a priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej, ako to správne učinil i prvoinštančný súd. Odvolací súd hodnotiac vec z hľadiska aplikácie § 257 vo svetle zhora podaných východísk, ktorých sa žalobkyňa vo svojom odvolaní osobitne dovolávala, dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej. Tieto totiž nemožno vzhliadnuť v žalobkyňou tvrdených skutočnostiach a to, že nemala prístup k zdravotnej dokumentácii pôvodnej žalobkyne a vychádzala len z lekárskych správ založených v spise, z ktorých nevyplývalo, odkedy mala pôvodná žalobkyňa zdravotné problémy súvisiace s jej ťažkým stupňom demencie, čo v nej dôvodne vyvolalo pochybnosti, či touto poruchou netrpela aj v čase spísania napadnutej darovacej zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že ide o sporové konanie, kedy je na strane žalobcu dôkazná povinnosť preukázať ním tvrdené skutočnosti, opodstatňujúce dôvodnosť žaloby, a pokiaľ sa spolieha na to, že relevantné skutočností budú preukázané až v rámci konania, musí byť uzrozumený i s neúspechom vo veci. Naviac, v danom prípade žalovaná už vo svojom písomnom vyjadrení k zmenenej žalobe doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.09.2017 tvrdila, že pôvodná žalobkyňa v čase uzatvorenia darovacej zmluvy netrpela duševnou poruchou, čo dokladovala i pripojeným potvrdením všeobecnej lekárky pôvodnej žalobkyne zo dňa 06.02.2017 o tom, že v období roku 2009 pôvodná žalobkyňa bola svojprávna a netrpela žiadnou duševnou poruchou, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 17.10.2017. Napriek tomu žalobkyňa na podanej žalobe zotrvala a k späťvzatiu žaloby pristúpila až po tom, čo sa oboznámila s výpisom zo zdravotnej dokumentácie pôvodnej žalobkyne. Za danej situácie tak žalobkyňou uvádzané skutočnosti nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd výnimočne nepriznal žalovanej náhradu trov konania. S ohľadom na okolnosti prípadu v konečnom dôsledku ani nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášala bez nároku na ich náhradu. Pokiaľ teda nebola zistená existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v danej veci pre aplikáciu § 257 CSP, pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné postupovať podľa § 256 ods. 1 a žalovanej priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, tak ako to správne učinil súd prvej inštancie. 11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a s ohľadom na plný úspech žalovanej v odvolacom konaní priznal jej nárok i na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov prvoinštančného ako i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .