Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-101-2012.pdf
PDF · 131.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-1T/101/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného I.. U. L., pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 (ďalej len Trestný zákona), na hlavnom pojednávaní konanom 30. júla 2018, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý
I.. U. L., nar. XX.XX.XXXX F. R. C., trvalé bydlisko U. U. Č.. XXXX/XXX, U.,
s a
podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Piešťany sp. zn. 2Pv 945/09 z 13. júla 2012 pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 odsek 3 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, ž e
dňa 29.03.2004 v U. podal na R. Ú. U. ako konateľ spoločnosti J..C..V..H.., P.. P..D..G.., F. J., P. J.. B. Č.. XX, U., IČO: 36 226 963, daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2003, v ktorom vykázal stratu vo výške 599.632,- Sk a dňa 27.10.2003 daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za 3. štvrťrok 2003, v ktorej priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 7.082,- Sk, pričom s úmyslom zvýšiť náklady a znížiť výnosy, zahrnul do týchto daňových priznaní fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 52/2003 zo dňa 25.08.2003, ktorú mala vystaviť spoločnosť P., P.. P..D..G.., W. Č.. XX, IČO: 36 401 463, za propagačný materiál na akciu „Výstava Piatok 13" a zabezpečenie súťaže v celkovej fakturovanej sume 1.104.000,- Sk z toho DPH vo výške 184.000,- Sk, ktorá však touto spoločnosťou nebola vystavená, svojim konaním skrátil daň z príjmov právnických osôb vo výške 80.092,- Sk (2.658,57 Eur) a daň z pridanej hodnoty vo výške 184.000,- Sk (6.107,68 Eur), teda celkom skrátil daň vo výške 264.092,- Sk (8.766,25 Eur) ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 16.7.2012 obžalobu sp. zn. 2Pv 945/09 (ďalej len obžaloba) na I.. U. L. (ďalej len obžalovaný) pre skutok opísaný v skutkovej vete tohto rozsudku, právne kvalifikovaný ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 odsek 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 (ďalej len Trestný zákon). Okresný súd Piešťany rozsudkom zo 4. novembra 2015, sp. zn. 1T/101/2012, uznal obžalovaného za vinného na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe a odsúdil ho podľa § 148 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon mu podľa § 58 odsek 1 písmeno a/ a § 59 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Na podklade odvolania obžalovaného Krajský súd v Trnave (ďalej len odvolací súd) unesením z 8. marca 2016, sp. zn. 3To/120/2015, zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav a naznačil rozsah, v ktorom je potrebné dokazovanie doplniť. Po vrátení veci Krajským súdom v Trnave došlo k zmene zákonného sudcu. Po poučení zo strany súdu obžalovaný uviedol, že so zmenou samosudcu súhlasí, preto súd s poukazom na § 277 odsek 5 Trestného poriadku pokračoval v hlavnom pojednávaní a doplnil dokazovanie v rozsahu určenom odvolacím súdom ako aj návrhmi strán, pričom obsah jednotlivých dôkazných prostriedkov realizovaný na hlavnom pojednávaní je zhrnutý ďalej v texte rozsudku. Obžalovaný I.. U. L. na hlavom pojednávaní spáchanie skutku v celom rozsahu poprel. Uviedol, že v roku 2003 spolupracoval so spoločnosťou P., P.. P. D..G.. P. P. F. Ž., ktorú zastupoval U. B. a spoločne zabezpečovali súťaž s názvom Piatok 13. Spolupráca spočívala vo výrobe propagačného materiálu a dodávke reklamných panelov a spracovanie videozáznamu z tejto súťaže. Zmluva o spolupráci z 2.8.2003 (č. l. 95 - 96) bola uzatvorená tak, že B. mu ju doniesol do U. už vypracovanú a podpísanú aj za spoločnosť P., P.. P. D..G.. (ďalej len spoločnosť P.) a následne zmluvu podpísal on. Kto podpísal zmluvu za spoločnosť P. nevie, keďže pri tom nebol. U. B. zabezpečoval výstavu s názvom Piatok 13, ktorá sa konala od 13. do 15.11.2003 v areáli výstaviska I. Q., pričom zabezpečoval kalendár na rok 2004 v počte 1.000 kusov, reklamné panely o rozmeroch 1,5 m x 1 m, pre každého sponzora samostatný panel v počte 10 kusov, 500 kusov plagátov reklamných a anketových lístkov v počte cca 500 kusov o rozmere formátu A5; plagáty boli o rozmere A2 - farebné plagáty zhotovené z kriedového kvalitného papiera a tiež zabezpečoval aj dopravu vecí na výstavisko. Inštaláciu zabezpečovali zamestnanci spoločnosti J..C..V..H.., P.. P..D..G.. (ďalej len spoločnosť J.), ktorej bol obžalovaný konateľom. U. B. zabezpečoval k výstave aj videozáznam na videopásku menšieho rozmeru. Pokiaľ by sa mal vyjadriť k tomu, že videozáznam bol prakticky fakturovaný a zaplatený vopred faktúrou č. 52/2003 zo dňa 25.08.2003, hoci video sa nahrávalo až počas samotnej výstavy, uviedol, že vopred sa dohodli na sume za video, toto zostalo nezmenené a nič nedoplácal. Kto doniesol faktúru do sídla spoločnosti J., ktorá už bola vyhotovená, opečiatkovaná a podpísaná, nevie. Tiež je pravdou, že U. B. doniesol už do sídla spoločnosti J. vypísaný pokladničný príjmový doklad opatrený pečiatkou spoločnosti P., ktorú on potom dal zamestnankyni U.. Sumu v čiastke 1.104.000,- Sk zaplatil U. B. vo svojej kancelárii 25.08.2003 v hotovosti a bez svedkov. Peniaze vyberal postupne po sumách cca 300.000,- Sk z účtov spoločnosti J. v bankách R. J. F. a to na pobočkách v U.. Podklady k vytlačeniu kalendárov na rok 2004 poskytla U. B. I. N., kde sa tieto kalendáre a plagáty tlačili, vedomosť nemá. Tiež nevie, kde sa nachádzajú originály videozáznamu a kalendáru. Tieto počas kontroly predložil pracovníkom R. Ú. U.Š.. Osobu U. A. v minulosti stretol počas výkonu daňovej kontroly na R.Ň. Ú. Ž., ktorá daňová kontrola sa týkala spoločnosti P.. Tiež ho stretol už aj predtým, nevie však presne kedy. Pokiaľ ide o účtovné doklady spoločnosti J., uviedol, že tieto nevlastní, keďže ich odovzdal I. Q. pri predaji obchodného podielu dňa 03.10.2007. Obžalovaný I.. U. L. na hlavom pojednávaní realizovanom po vrátení veci odvolacím súdom v rámci výsluchu dodal, že v roku 2003 bol jediným konateľom spoločnosti J., táto spoločnosť sa zaoberala reklamnou činnosťou, ale aj sprostredkovateľskou činnosť (sprostredkovávala predaj nehnuteľností). Realizovali spoločenské akcie, jednou z nich bola akcia s názvom Piatok 13-teho. Príprava akcie spočívala v oslovení autorov - karikaturistov, komunikácia s nimi, námety. Potom bolo zvolanie členov poroty, ktorých bolo tiež 13, porota zasadala v A. A., predsedom a členmi poroty boli známi slovenskí karikaturisti. Akcia sa končila vyhlásením víťaza na veľtrhu I., ktorý sa každoročne koná v I. F. Q., kam boli pozvaní aj členovia poroty a podnikatelia, ktorí akciu sponzorovali. V I. bola aj putovná výstava, ľudom sa rozdávali lístky, aby hlasovali za najlepšie karikatúru. Príprava na takú akciu trvala v podstate celý rok. Čo sa týka obratu spoločnosti J. v roku 2003, mohlo to byť okolo 10.000.000 Sk, presne si to nepamätá, v dobrých rokoch bol obrat aj cez 20.000.000 Sk. Spoločnosť J. mala v tom čase 5 - 6 zamestnancov, tí by nestíhali všetko robiť sami, tak využívali služby subdodávateľov. Jedným z nich bola v roku 2003 aj spoločnosť P.. S touto spoločnosťou uzavreli zmluvu, kde bol určený rozsah prác. Obžalovaný si pamätá, že U. B. chodil vždy s niekým, zakaždým to bol iný človek, títo ho zrejme vozili autom, lebo obžalovaný vie, že U. B. mal zdravotné problémy. Mená tých osôb obžalovaný už nevie. U. B. vedel čo má robiť podľa zmluvy, už len dohadovali presné termíny, kedy sa bude čo navážať. K U. B. obžalovaný uviedol, že s ním bol v styku až do jeho smrti. Spoznal ho v rokoch 1991 - 1992, keď obžalovaný ako technický riaditeľ vtedy U. L. M..U.. dal inzerát na predaj prebytočného majetku, na ktorý sa ozval práve U. B.. Potom s ním bol v kontakte pomerne často, lebo U. B. mal záujem aj o ďalší prebytočný majetok. Či U. B. kupoval vtedy ten prebytočný majetok ako fyzická osoba alebo vystupoval
ako konateľ spoločnosti, to si už obžalovaný nepamätá, skôr ale ako konateľ spoločnosti. Každopádne ho obžalovaný hodnotil ako spoľahlivého partnera, lebo platil vždy v hotovosti a načas. U. B. ich oslovil aj s ponukou iných činností, napr. stavebných prác, z toho obžalovaný usúdil, že má viacero firiem. A tak prišlo k tomu, že mu ponúkol aj realizáciu akcie „Piatok 13-teho“. Obžalovaný vedel, koľko ho taká akcia stojí, lebo prebehlo už viacero ročníkov, bežne boli výdavky okolo 2.000.000 Sk. Povedal U. B., čo všetko bude potrebovať, že treba vytlačiť plagáty, vyrobiť panely atď., že pokiaľ to vie vyrobiť v nejakej rozumnej cene, že sa dohodnú. Pokiaľ išlo o samotný kalendár, tak ten vychádzal z predchádzajúceho ročníka súťaže, boli v ňom porotcami vybrané najlepšie karikatúry. Kalendáre boli robené po zasadnutí poroty, teda 2 - 3 mesiace skôr, ako sa konala I.. Spoločnosť P. dostala za úlohu, aby zabezpečila vytlačenie kalendára, išlo o kalendár na rok 2004 s najlepšími karikatúrami za rok 2003. Obžalovaný uviedol, že taký kalendár nebola lacná záležitosť, napr. kalendár v roku 2002 im robil svedok pán P., ktorý si len za grafickú úpravu vypýtal 120.000 Sk, pričom kalendár sám ani netlačil, hoci to tvrdil, tlačila ho iná firma. Pri grafickej úprave navyše spravil svedok chyby, lebo kalendár mal posunuté dni, sviatky, bola to blamáž. Ak sa teda tento svedok vyjadroval, že by to spravil lacnejšie, podľa obžalovaného to nie je pravda. Na I. bol obžalovaný s rodinou, jeho zamestnankyne N., U. a nejaké ďalšie osoby. Čo sa týka samotnej výstavnej plochy na I., obžalovanému sa zdá, že im ju zasponzoroval reklamný partner. Plochu chystali jeho zamestnankyne s nejakými brigádnikmi. K úhrade spornej faktúry 52/2003 U. B. resp. spoločnosti P. obžalovaný uviedol, že vtedy bola doba platieb v hotovosti (doba kešu), každý čakal zálohu, následne pri vystavení faktúry sa doplácal zvyšok. Predsa keby tú sumu U. B. nezaplatil, tak by nemal podklady na I.. Podklady ale boli a I. prebehla. K spornej faktúre uviedol, že ju zaplatil v hotovosti, peniaze na tú platbu vyberal postupne z účtov spoločnosti, mával pri sebe aj milión v hotovosti, nie všetky peniaze, ktoré z účtov vybral aj minul, tie peniaze, ktoré mu zostali mal doma, lebo bankám neveril. Uhradil ju v tom dátume, keď mu ju B. priniesol, platba išla B.. Potom obžalovaný uviedol, že sa mu zdá, že bola vystavená aj zálohová faktúra a potom bola vystavená konečná faktúra, uhradil to až po I., tak to robil aj pred tým, hoci bol augustový dátum na faktúre, to bolo len preto, lebo už bola zaevidovaná v účtovníctve. Čoho presne sa týkala zmluva medzi J. J. P. si už nepamätá, je to v zmluve, ktorá je v spise. Obžalovaný predpokladá, že to bol ten sporný kalendár, odvoz panelov, osadenie panelov, výroba panelov pre reklamných partnerov, teda tých, ktoré boli použité na I.. Zo záverov znaleckého posudku B. - V. Ú. U. Q. číslo PPZ - 3051/KEU-BA-EXP-2009 z 17.7.2009 vyplynulo, že faktúra 52/2003 z 25.8.2003 a PPD z 25.8.2003 k tejto faktúre boli opečiatkované originálnou pečiatkou spoločnosti P., pričom Zmluva o spolupráci z 2.8.2003 medzi spoločnosťami J. J. P. z 2.8.2003 bola opečiatkovaná inou (druhou) pečiatkou spoločnosti P.. Zo zmluvy o spolupráci medzi spoločnosťami J. J. P. z 2.8.2003 vyplynulo, že spoločnosť J. si u spoločnosti P. objednala propagáciu reklamných partnerov pri zasadnutí poroty a pri vyhlasovaní výsledkov na výstavisku I. Q. a to formou videozáznamu, tlačou plagátov, anketových lístkov ako aj katalógu na uvedenej akcii. Spoločnosť J. sa zaväzuje predložiť spoločnosti P. plán akcie „Piatok 13“, zabezpečiť reklamných partnerov, ich logá a obchodné mená a priestor pre reklamných partnerov v rámci akcie „Piatok 13“. Cena za služby bola dohodnutá vo výške 920.000 Sk + 20 % DPH s tým, že P. vystaví daňový doklad - faktúru po ukončení plnenia služieb, na základe ktorého J. uhradí dohodnutú sumu. Zmluvu za spoločnosť J. podpisoval obžalovaný ako konateľ a za spoločnosť P. jej konateľ - U. A.. Obžalovaný k zmluve uviedol, že pokiaľ sa v zmluve spomína slovo katalóg, ide o kalendár, lebo iný katalóg v súvislosti s akciou „Piatok 13“ robený nebol. U. B. mal na výstavisku človeka s kamerou, ten robil záznam, vtedy kamery neboli bežné. Obžalovaný poprel, že by kamerové záznamy z akcie robil on, nemal na to čas, odovzdával ceny. Zmluvu obžalovaný uzatvoril s U. B., tento mu zmluvu priniesol už podpísanú, teda U. B. pred ním túto zmluvu nepodpisoval. Kto teda zmluvu za P. skutočne podpisoval, to obžalovaný nevie. Obžalovaný neskúmal, či je U. B. oprávnený konať v mene spoločnosti P., prvý krát sa to riešilo až na R. Ú. F. Ž.. Obžalovaný skúmal iba to, či mala spoločnosť P. F. predmete podnikania reklamnú činnosť, čo mala. Zo zmluvy o spolupráci medzi J. J. J..J..L..P.., a.s. so sídlom F. XXXX/XX, U. (ďalej len spoločnosť J.) z 10.5.2003, vyplynulo, že spoločnosť J. si u spoločnosti J. objednala zabezpečenie reklamných partnerov, ich propagáciu, priestor pre reklamných partnerov v rámci akcie Medzinárodnej súťaže karikatúr „ Piatok 13“ - zasadnutie poroty, slávnostné vyhlásenie výsledkov, výstava v rámci medzinárodného veľtrhu I. - P. P. - G. na výstavisku I. F. Q. a zabezpečenie reklamných logov partnerov a obchodných mien. Cena za služby bola dohodnutá vo výške 711.029 Sk + 20 % DPH s tým, že J. vystaví daňový doklad - faktúru po ukončení plnenia služieb, na základe ktorého J. uhradí dohodnutú sumu.
Obžalovaný k tejto zmluve, ktorá mala podobný predmet ako zmluva s P. uviedol, že spoločnosť J. mala nájsť reklamných partnerov, v tom to hlavne spočívalo. Pán K. zo spoločnosti J. mal dobré kontakty na energetické firmy, ktoré aj prispeli na akciu a boli na kalendári. Z tlačovej informácie vyplynulo, že v dňoch 13.-15.11.2003 sa v priestoroch Výstavného a kongresového centra I. F. Q. konal veľtrh I. - P. P. - G. XXXX, kde v rámci sprievodného programu bola aj prezentácia karikatúr 8. medzinárodného ročníka súťaže karikatúr „Piatok 13“ na tému „Hurá do Európy“. Z kalendárov na rok 2002 a 2003 vyplynulo, že tieto vydala spoločnosť I. J. s.r.o. (2002) resp. spoločnosť J. (2003) a grafický dizajn u oboch robil L.. J.. L. P.. Z kalendára na rok 2004 vyplynulo, že tento vydala spoločnosť R. P. s.r.o., ktorá tiež realizovala grafický dizajn kalendára. Podľa obžalovaného súťaž začala oslovením autorov 2 mesiace pred uzávierkou, ktorá bola 13. júna 2003, odborná porota vyhodnocovala práce v A. A. 26.-28.9.2003 a vyhlásenie výsledkov bolo na veľtrhu I. - P. P. - G. 2003 v I.. Anketové lístky sa tlačili preto, lebo na výstavisku I. sa udeľovala okrem ceny poroty aj cena divákov pre najlepšiu karikatúru podľa hlasovania v anketových lístkoch. Svedkyňa I.. T. P. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že zastupuje R. Ú. M. L. M. F., že u daňového subjektu J. bola vykonaná daňová kontrola k dani z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003, ktorú vykonával v tom čase miestne príslušný R. Ú. U.. Na základe výsledkov daňovej kontroly bol vydaný správcom dane dodatočný platobný výmer č. 648/230/10778/06 zo dňa 06.03.2006, ktorým bol vyrúbený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie roku 2003 v sume 1.295.500,- Sk (43.002,72 Eur). Daňový subjekt sa voči uvedenému dodatočnému platobnému výmeru odvolal. Odvolací orgán R. D. P. Q. Q. 07.07.2006 uvedený dodatočný platobný výmer zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Opakovanú daňovú kontrolu vykonal správca dane R. Ú. U. od 30.11.2006 do 04.10.2007, pričom obžalovaný tento protokol odmietol podpísať. Na základe tejto opakovanej daňovej kontroly vydal správca dane dodatočný platobný výmer z 08.10.2007, kde daň zmenil po kontrole na sumu 1.065.500,- Sk (35.681,12 Eur). Ako vyplýva zo správy daňového úradu, správca dane predmetnú dodávateľskú faktúru č. 52/2003 pri opakovanej daňovej kontrole uznal ako výdavok, preto svedkyňa nevie vyčísliť škodu voči štátnemu rozpočtu. Zo správy R. Ú. M. L. M. F. z 28.7.2009 vyplynulo, že škoda štátnemu rozpočtu SR nevznikla, lebo správca dane daňový výdavok z faktúry 52/2003 vystavenej spoločnosťou P. po opakovanej daňovej kontrole u daňového subjektu J. uznal a kontrola dane z pridanej hodnoty za 3. štvrťrok 2003 u tohto subjektu vykonaná nebola. Svedok U. A. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2003 bol konateľom spoločnosti P., ktorá sa zameriavala na stavebnú činnosť. Pokiaľ ide o obžalovaného, tohto nepozná, prvý krát sa s ním stretol na R. Ú. F. Ž., kde ho iba videl, ale osobne s ním prišiel do kontaktu až u vyšetrovateľa na B. U. Ž.. Pokiaľ ide o vystavenie faktúry za propagačný materiál na akciu „Výstava piatok 13“, túto faktúru on nerobil a so spoločnosťou J. nikdy neobchodoval. Zmluvu o spolupráci s firmou J. podpísal na nátlak teraz už nebohého U. B. z obavy o svoj život. Nevie, čo podpisoval, až dodatočne s odstupom času sa zistilo, že tieto doklady vystavovala družka nebohého U. B.. Nebohý U. B. aj so svojou družkou vypracovali aj pečiatku firmy P. a takýmto spôsobom to zneužívali. Keďže svedok mal obavu o svoj život, toto nehlásil na polícii. Je možné, že podpísal nejaké doklady, ktoré mu predložili, ale ako už uviedol, urobil to pod nátlakom z obavy o svoj život. Keďže podnikal v odbore stavebníctvo, nemal dôvod vyhotoviť zmluvu o spolupráci na vyhotovenie propagačných materiálov, ktoré vôbec nesúvisia s jeho podnikateľskou činnosťou. Pokiaľ by sa mal vyjadriť k výdavkovému a príjmovému pokladničnému dokladu z 25.08.2003 na sumu 1.104.000,- Sk, tieto ani nevystavoval, tieto mohla vystaviť manželka alebo družka nebohého U. B.. Ako vyplýva z pripojeného rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 3T/185/2009 zo dňa 19.01.2009, bol U. A. uznaný vinným zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pretože ako osoba konajúca v mene daňového subjektu P., spol. s r.o. za roky 2002 - 2004 skrátil daň z príjmu právnických osôb vo výške 4.186.512,- Sk (138.966,74 Eur) a daň z pridanej hodnoty vo výške 440.751,- Sk (14.630,25 Eur), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky so skúšobnou dobou s probačným dohľadom vo výmere 5 rokov, ako aj peňažný trest vo výmere 15.000,- Eur. Z prečítanej výpovede svedkyne C. Š. vyplýva, že spoločnosť P. založila ona 18.10.2001 spoločne s U. A.. V tejto spoločnosti však nevykonávala žiadnu činnosť, preto sa ani nevie vyjadriť k vystaveným faktúram od spoločnosti J. a taktiež nepozná osobu obžalovaného. Pokiaľ ide o predmet činnosti spoločnosti P. uviedla, že týchto činností bolo viacej, bližšie sa k nim vyjadriť nevie. Svedkyňa L. W. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že v rokoch 2002 až 2007 pracovala v spoločnosti J. ako mzdárka. Nemá vedomosť o tom, že by v kritickom období rokov 2003 a 2004 spolupracovali so spoločnosťou P. a nič jej nehovoria mená A. J. B.. Je pravdou, že spoločnosť J.
organizovala výstavu Piatok 13, pričom obžalovaný ju, U. J. N. odviezol na výstavu do I. a ony tam na pripravené panely pripínali obrázky karikatúr od rôznych výtvarníkov. Tieto obrázky im poskytli samotní autori, spoločnosť J. ich nedávala tlačiť. Nespomína si, že by tam bol iný propagačný materiál. Má vedomosť, že spolu s N. pred výstavou vytlačili v kancelárii nejaké anketové lístky. Pokiaľ ide o kalendáre, uviedla, že tieto boli v škatuli o rozmeroch 60 cm x 60 cm x 70 cm, ktoré kalendáre mali pre sponzorov. Pokiaľ ide o platby v spoločnosti, väčšinou išli cez bankový prevod, pričom však výbery z účtov a platby mala na starosti účtovníčka U. alebo obžalovaný. Z prečítanej výpovede svedkyne I.. I. N. vyplýva, že táto pracovala v spoločnosti J. ako referentka spolu s I. U. J. L. U.. Pokiaľ ide o výstavu Piatok 13., táto sa konala niekedy v novembri 2003. Potvrdila, že po výstave bol vyhotovený kalendár na rok 2004, bolo to však po výstave v roku 2003, lebo v uvedenom kalendári potom bolo uvedené, kto a akú cenu získal a boli tam použité karikatúry z výstavy z roku 2003. Kto tlačil uvedené kalendáre, ani koľko kusov ich bolo to nevie, keďže to zabezpečoval obžalovaný. Či dávali tlačiť nejaké reklamné plagáty, letáky, to nevie. To, či bola výstava reklamovaná nejakou DVD nahrávkou nevie; každú výstavu už počas jej realizácie nahrávali sami alebo to robil obžalovaný. Koľko sa rozposlalo kalendárov nevie, domnieva sa, že sa posielali iba karikaturistom a obžalovaný ich dával svojim partnerom. Koľko týchto kalendárov bolo, kde sa nachádzali a kto ich doniesol do firmy nevie. Taktiež nevie uviesť ani cenu za jeden kalendár. Z prečítanej výpovede svedkyne I. U. vyplýva, že táto pracovala v spoločnosti J. v roku 2003, pričom spoločnosť robievala výstavy a jeden krát sa zúčastnila sama výstavy karikatúr na výstavisku I. Q., ale nevie uviesť v ktorom roku to bolo. Pokiaľ ide o výdavkový pokladničný doklad 148 z 25.08.2003 (č. l. 98) vystavila ho ona na základe príkazu obžalovaného, nebola však pri predaji uvedenej sumy. Svedok L.. J.. L. P. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že je živnostník a podniká pod názvom L. P. - E. dizajn a hlavným predmetom podnikateľskej činnosti je reklamná činnosť. So spoločnosťou J. spolupracoval, robil grafickú úpravu a následne realizáciu - tlač kalendára národnej súťaže pod názvom „Piatok 13“ na rok 2002 a následne aj kalendárov na rok 2003. Zo spoločnosti J. komunikoval s N. a aj práce boli robené na základe jej ústnej objednávky. Za práce na kalendári na rok 2002 bola vystavená faktúra č. 2001/29 na čiastku 94.000,- Sk s DPH, pričom išlo o 1.000 kusov a jednotková cena za kalendár bola 42,- Sk; za tlač kalendárov za rok 2003 bola vystavená faktúra na sumu 91.776,- Sk, išlo o dodanie 500 kusov, pričom jednotková cena (75,- Sk) bola vyššia z dôvodu nižšieho množstva tlače kalendáru. Pri svojom výsluchu v prípravnom konaní predložil aj kópie kalendárov na rok 2003. Keďže pri platení za tieto práce vznikli problémy s úhradou, pri osobnom stretnutí mu obžalovaný povedal, aby faktúru vystavil na inú bratislavskú firmu s tým, že mu peniaze budú vyplatené. Pokiaľ si pamätá, tieto faktúry potom boli vystavené na firmu E. C., s.r.o. Po skončení poslednej fakturácie z dodávky kalendárov na rok 2003 už ďalšia spolupráca s obžalovaným nebola. Svedok uviedol, že poslednú faktúru vystavil obžalovanému v januári 2003 a ďalšia spolupráca už s firmou J. nebola. Z výpisu z Obchodného registra SR vyplynulo, že spoločnosť R. P., s.r.o. bola ex offo vymazaná z registra 26.4.2006. Konateľom spoločnosti od 11.2.2003 do 25.4.2006 bol I. U.. Svedok I. U. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2003 bol konateľom spoločnosti R. P., s.r.o., a to podľa výpisu z obchodného registra od 11.02.2003. Jeho priateľ T. B. ho oslovil, či by nechcel robiť konateľa tejto spoločnosti, priniesol mu aj všetky listiny, ktoré on podpísal. B. potom tieto listiny zobral so sebou, takže jemu nezostali žiadne podklady, takže ani nevedel, čo bolo predmetom činnosti tejto spoločnosti R. P., s.r.o.. Pokiaľ ide o spoločnosť J., túto nepozná, nepozná osobu obžalovaného, ani N. a nič mu nehovorí meno U. A., U. B., nepozná spoločnosť P. a nikdy s nimi nespolupracoval. Uviedol, že on v tom čase mal živnosť na stavebné práce, v ktorej podnikal od roku 2002. Pokiaľ ide o túto spoločnosť R. P., s.r.o., dostal za prevod na seba tejto firmy asi 20.000,- Sk a po roku túto firmu odhlásil. To, že by uvedená spoločnosť mala vykonávať tlačenie kalendárov a podobne vedomosť nemá. Svedkyňa I. Q. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že o spoločnosti J. sa dozvedela až na R. Ú. F. M. L. M. F., kde jej povedali, že je konateľkou tejto spoločnosti. Je pravdou, že ju oslovil nejaký muž niekedy v roku 2007 v M. L. M. F., či si nechce zarobiť. Keď súhlasila, priniesol jej nejaké doklady, kde mu dala aj iniciály a potom išli k notárovi, kde niečo podpísala, Nikto jej však nevysvetlil, čo podpisuje. Za podpísanie týchto papierov dostala nejakých 20,- Eur. Nejaké papiere jej chodili z R. Ú. M. L. M. F. domov, pričom išla na R. Ú. M. L. M. F. oznámiť, že žiadnu firmu nemá. Svedkyňa potvrdila, že meno I.. L. ani firma J. jej nič nehovorí a nikdy nebola v U.. Ako vyplýva zo znaleckého posudku znalca z odboru ekonomika, manažment, účtovníctvo, daňovníctvo a financie z 23.10.2010, číslo 9/2010, ako aj výpovede znalca I.. P. Ž. na hlavnom pojednávaní, nepriznaná daň na dani z príjmov právnických osôb za rok 2003 za subjekt J. bola vo výške 80.092,- Sk a na dani z pridanej hodnoty za 3. štvrťrok 2003 vo výške 184.000,- Sk. Pokiaľ boli námietky zo strany
obžalovaného, že znalec sa vyjadroval k faktúre 8011/2003 a v obžalobe je uvedené, že ide o fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 52/2003, znalec uviedol, že z obsahu spisu ako aj rozhodnutia R. D. Q. Q. zo dňa 07.07.2006 je zrejmé, že faktúra č. 52/2003 mala interné číslo 8011/2003 a takto bola zaúčtovaná aj v účtovníctve daňového subjektu J., teda ide o totožnú faktúru, čo je evidentné aj v spisovom materiáli na č. l. 97, kde je táto skutočnosť ozrejmená. Zo spisového materiálu bolo zistené, že U. B. zomrel 31.05.2007. Z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/20/2013 súd zistil, že I.. U. L. je v danej veci obžalovaný zo skutku právne kvalifikovanom ako obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, ktorá trestná vec dosiaľ nie je právoplatne skončená. Zo skutkovej vety obžaloby je zrejmé, že v danej veci mal I.. U. L. v roku 2006 zrealizovať obchod s nebohým U. B., ktorý mal vystupovať ako splnomocnenec spoločnosti K..E..K..G.. spol. s.r.o., ku škode inej obchodnej spoločnosti. Bližšie okolnosti o vzájomnom vzťahu obžalovaného s nebohým U. B. z obsahu spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/20/2013 nevyplynuli. V tomto smere strany žiadne ďalšie dôkazy vykonať nenavrhli. Zo zmluvy o spolupráci medzi J. J. K..E..K..G.. spol. s.r.o., so sídlom S. B. XX, IČO: 36 202 754 (ďalej len CUCO) zo 4.1.2003, vyplynulo, že spoločnosť ALEX si u spoločnosti K. ako sprostredkovateľa objednala služby, za čo sa zaviazala spoločnosti K. zaplatiť do 31.3.2003 preddavok vo výške 900.000 Sk + 20% DPH. Ako vyplýva z odborného vyjadrenia od spoločnosti P. Y., J..P.., Q. Q., pre zistenie ceny výroby stolových kalendárov v roku 2003 sa tieto stolové kalendáre v závislosti od rozmeru a výrobnej náročnosti v maloobchodnej cene s DPH predávali od 58,- Sk do 118,- Sk za kus. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že spoločnosť J. mala v roku 2003 vedené bežné podnikateľské účty v peňažných ústavoch R. Q., J..P.. J. F., a.s. Z oboznámených výpisov z účtu vedeného vo F., a.s. vyplynulo, že celkovo v mesiaci
- marec 2003 prišlo na účet 1.000.000,- Sk a odišlo 951.342,- Sk, z toho výbery v hotovosti činili 900.000,- Sk,
- apríl 2003 prišlo na účet 2.607.050,- Sk a odišlo 2.656.424,09 Sk, z toho výbery v hotovosti činili 2.600.000 Sk,
- máj 2003 prišlo na účet 50.320,80 Sk a odišlo 47.752,10 Sk, bez výberov v hotovosti,
- jún 2003 prišlo na účet 950.665 Sk a odišlo 950.930,60 Sk, z toho výbery v hotovosti činili 889.000,- Sk,
- júl 2013 prišlo na účet 217.520 Sk a odišlo 220.847,20 Sk, z toho výbery v hotovosti činili 53.000 Sk,
- august 2013 prišlo na účet 60.131,30 Sk a odišlo 60.716,60 Sk, bez výberov v hotovosti,
- september 2013 prišlo na účet 664.663,20 Sk a odišlo 64.646,40 Sk, bez výberov hotovosti,
- október 2013 prišlo na účet 326.092,50 Sk a odišlo 924.125,90 Sk, z toho výbery v hotovosti činili 755.000 Sk,
- november 2013 prišlo na účet 656.204 Sk a odišlo 598.191,30 Sk, z toho výbery v hotovosti činili 535.000,- Sk a
- december 2013 prišlo na účet 505.494,50 Sk a odišlo 562.364,10 Sk a z toho výbery v hotovosti činili 350.000 Sk. Z oboznámených výpisov z účtu vedeného R. Q., a.s. vyplynulo, že v mesiaci máj 2003 prišla prevodom na účet čiastka 631.413,60 Sk, z ktorej bola od 5. do 7.5.2003 vybratá v hotovosti suma 500.000,- Sk. Pohyby na účtoch v ostatných mesiacoch boli len rádovo v stovkách resp. tisícoch korún. K hodnoteniu vykonaných dôkazov Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Vykonaným dokazovaním podľa názoru súd bolo preukázané, že obžalovaný 29.03.2004 ako konateľ spoločnosti J. podal daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2003, v ktorom vykázal stratu vo výške 599.632,- Sk a dňa 27.10.2003 daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za 3. štvrťrok 2003, v ktorej priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 7.082,- Sk. Rovnako bolo preukázané, že do týchto daňových priznaní zahrnul dodávateľskú faktúru č. 52/2003 zo dňa 25.08.2003, ktorú vystavila spoločnosť P. za propagačný materiál na akciu „Výstava Piatok 13" a zabezpečenie súťaže v celkovej fakturovanej sume 1.104.000,- Sk z toho DPH vo výške 184.000,- Sk. Avšak v predmetnej trestnej veci vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané tvrdenie obžaloby, že dodávateľská faktúra číslo 52/2003 zo dňa 25.08.2003 vystavená spoločnosťou P. za propagačný materiál na akciu „Výstava Piatok 13" a zabezpečenie súťaže
v celkovej fakturovanej sume 1.104.000,- Sk, z toho DPH vo výške 184.000,- Sk, je fiktívnou faktúrou resp., že predmetné zdaniteľné plnenie medzi spoločnosťou J. a spoločnosťou P. reálne neprebehlo. Z dokazovania vyplynulo, že medzi spoločnosťou J. a spoločnosťou P. bola riadne uzatvorená zmluva o spolupráci, v zmysle ktorej mala spoločnosť P. pre spoločnosť J. zabezpečiť propagáciu reklamných partnerov pri zasadnutí poroty a pri vyhlasovaní výsledkov na výstavisku I. Q. a to formou videozáznamu, tlačou plagátov, anketových lístkov ako aj katalógu na uvedenej akcii. Podľa tvrdenia obžalovaného tieto služby boli zo strany spoločnosti P. riadne dodané, pričom toto tvrdenie obžalovaného nebolo podľa názoru súdu spoľahlivo vyvrátené žiadnym z vykonaných dôkazov. Čo sa týka výpovedí svedkýň W., N. J. U., z ktorých prokuratúra vyvodzuje skutočnosť, že propagačné materiály spoločnosťou P. neboli dodané resp. že na akcii v I. v kritickom čase neboli použité, k tomu treba uviesť, že svedkyňa U. sa výstavy v I. zúčastnila podľa svojho vyjadrenia len raz, aj to si nespomínala nič bližšie, dokonca ani to, v ktorom roku to bolo. K dodávke propagačných materiálov sa vôbec nevedela vyjadriť, rovnako ako svedkyňa N., obe len potvrdili, že túto časť organizácie podujatia si riešil obžalovaný vo vlastnej réžii. Čo sa týka výpovede svedkyne W., táto potvrdila, že sa danej akcie zúčastnila, že na akcii boli pripravené pre sponzorov v krabici kalendáre, nespomínala si, či tam boli aj iné propagačné materiály, ani to, či ich niekto kameroval, teda tvrdenia obžalovaného bezpečne nevyvrátila. Svedkyňa N. naproti tomu tvrdila, že sa kalendár na rok 2004 tlačil až po skončení akcie v I., teda že tam kalendáre neboli, čo je v rozpore s tým, čo tvrdila svedkyňa W.á. Zhodli sa v tom, že priestor na výstavisku bol pripravený, že na akciu tlačili anketové lístky formátu A5 pre hlasujúcich divákov a na pripravené nástenky pripínali karikatúry. K prítomnosti reklamných panelov od sponzorov (reklamných partnerov) sa ani jedna z nich exaktne nevyjadrila. Z tohto pohľadu nejde o výpovede, ktoré by vzájomne korešpondovali resp. sa dopĺňali a tým vytvárali ucelený obraz o predmetnej akcii. Zrejme aj preto nie, že všetky tri svedkyne boli k veci prvý krát vypočuté pred vyšetrovateľom až s odstupom viac ako ôsmych rokov v marci 2012. Pokiaľ obžaloba tvrdila, že hodnota plnenia na faktúre resp. v zmluve je v nepomere s tým, čo spoločnosť J. zaplatila za kalendáre rok predtým svedkovi L.. J.. L. P.i, k tomu treba uviesť, že zmluva o spolupráci medzi spoločnosťami J. a P. pokrývala väčší rozsah plnení než len samotnú tlač kalendára. Okrem iného aj propagáciu reklamných partnerov, ku ktorej podľa zmluvy o spolupráci malo dôjsť nielen pri vyhlasovaní výsledkov súťaže karikatúr na výstavisku I., ale už aj pri zasadnutí 13 člennej poroty, ktorá vyhodnocovala práce (karikatúry) v A. A. v dňoch 26. - 28.9.2003. Obžaloba v tomto smere nepredložila jediný dôkaz, podľa ktorého by k takejto propagácii reklamných partnerov v A. A. nedošlo. Pritom išlo o ďalšiu časť plnenia dohodnutého v zmluve o spolupráci, za ktorú spoločnosti P. patrila odmena. Aj z tohto uhľa pohľadu preto nie je správne (ako to činí prokuratúra) porovnávať čisto náklady na tlač kalendára s celkovou odmenou dohodnutou v zmluve o spolupráci. Rovnako z výsluchu obžalovaného ako aj svedka U. A. vyplynulo, že za spoločnosť P. v tejto veci konal nebohý U. B., s ktorým mal obžalovaný podľa vlastných slov v minulosti už viaceré podnikateľské aktivity. Nebolo preukázané, že by obžalovaný mal vedomosť o tom, že nebohý U. B.B. nie je oprávnený konať v mene spoločnosti P. a ani vedomosť o tom, že si nebohý U. B. násilím vynucoval po skutočnom konateľovi spoločnosti P. U. A. podpisy na zmluvách, faktúrach či U.. Znalecké skúmanie potvrdilo, že na dodávateľskej faktúre číslo 52/2003 zo dňa 25.08.2003 je originálna pečiatka spoločnosti P., rovnako pravá bola aj pečiatka na PPD z 25.8.2003 k tejto faktúre. Len na zmluve o spolupráci bola iná pečiatka spoločnosti P., no zmluvu podľa vlastného tvrdenia konateľ spoločnosti U. A. vlastnoručne podpísal (podľa jeho tvrdenia pod nátlakom B.). Z výsluchu svedkyne I.. T. P., ako aj z pripojených listinných dôkazov vyplynulo, že pri opakovanej daňovej kontrole správca dane dodávateľskú faktúru č. 52/2003 po námietkach obžalovaného nakoniec právoplatne uznal ako oprávnený daňový výdavok. Dva štátne orgány (orgány činné v trestnom konaní vs. daňový úrad) tak v tejto otázke dospeli k diametrálne odlišným záverom, čo vyvoláva pochybnosti svedčiace v prospech obžalovaného. Z oboznámených výpisov z účtov spoločnosti J. za rok 2003 je zrejmé, že spoločnosť bola v tom čase solventná a mala na účtoch dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie predmetnej faktúry. I keď z účtov spoločnosti nebola v priebehu mesiaca august 2003 vybraná presná čiastka zodpovedajúca tejto sume (1.104.000,- Sk), v predchádzajúcich mesiacoch boli z účtov spoločnosti uskutočňované hotovostné výbery rádovo v státisícoch korún, z ktorých mohol obžalovaný 25.8.2003 uvedenú faktúru jednorázovo uhradiť. Záver o dostatku finančných prostriedkov na zaplatenie spornej faktúry platí aj pre druhú variantu uvádzanú obžalovaným, že faktúru uhradil resp. doplatil až po I., keďže sa mu zdá, že bola vystavená najprv zálohová faktúra a potom konečná faktúra a augustový dátum na faktúre bolo len preto, lebo už bola zaevidovaná v účtovníctve.
Podľa dlhodobej ustálenej súdnej praxe (pozri napr. R 38/68-IV.) súhrn nepriamych dôkazov k preukázaniu viny obžalovaného musí tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Faktom zostáva, že v danej veci existujú dôkazy v podobe výpovedí svedkov, ktoré čiastočne spochybňujú samotnú realizáciu sporného plnenia resp. jeho hodnotu, no tieto dôkazy nie sú v kontexte vyššie uvedených skutočností (svedčiacich v prospech obžalovaného) dostatočné pre uznanie jeho viny. Prokuratúra ako nositeľ dôkazného bremena sa tak v konaní pred súdom ocitla v takej dôkaznej situácii, v ktorej absentujú priame a jednoznačné dôkazy nepochybne preukazujúce, že išlo o fiktívny obchod a teda aj o fiktívnu faktúru. K rovnakému záveru dospel aj správca dane. Za daného dôkazného stavu (núdze) potom súd aplikujúc zásadu v pochybnostiach v prospech (in dubio pro reo) obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.