Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/40/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: V. S., nar. XX.XX.XXXX a V. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny B., deti rodičov: P. S., nar. XX.XX.XXXX, B., E. XX, zastúpená advokátom: JUDr. Ľubomír Vanek, Skalica, Potočná 169/85 a V. S., nar. XX.XX.XXXX, S., B. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 8P/144/2017-120 zo dňa 7. februára 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zvýšení výživného a v závislom výroku III. o zmene predchádzajúceho rozhodnutia p o t v r d z u j e a vo výroku II. o nedoplatku na zročnom výživnom a v závislom výroku IV. o náhrade trov konania r u š í a vec mu v r a c i a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné otca na maloletú V. zo sumy 80,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne, na maloletého V. zo sumy 80,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 23.08.2017. Výrokom II. súd vyslovil, že nedoplatok na zročnom výživnom na obe deti za obdobie od 23.08.2017 do 31.01.2018 vo výške 423,- Eur sa otcovi povoľuje splácať v šiestich mesačných splátkach po 70,50 Eur spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výrokom III. súd vyslovil, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 6P/150/2011-88 zo dňa 16.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/9/2012 zo dňa 14.03.2012 v časti bežného výživného na obe maloleté deti. Výrokom IV. súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 78 ods. 1 prvá veta, § 26, § 62 ods. 1, 2, 5, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného na obe maloleté deti bol podaný dôvodne, vzhľadom na existenciu zmeny pomerov na strane maloletých detí, nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynula doba takmer 6 rokov a táto zmena je závažnejšieho a výrazného významu. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oboch oprávnených, teda mal. V. a mal. V. a to v súvislosti s ich prechodom do vyšších ročníkov školského systému. Mal. V. pri poslednej úprave výživného navštevovala 4. ročník ZŠ, v súčasnosti je už študentkou 1. ročníka na Strednej hotelovej škole v S.. V súvislosti s prechodom maloletej do vyšších ročníkov školského systému nepochybne vzrástli náklady na jej výživu, školské potreby, cestovné, životné náklady primerané veku, osobné

potreby, záľuby a celkový rozvoj maloletej. Mal. V. pri poslednej úprave výživného navštevoval 2. ročník ZŠ, v súčasnosti je žiakom 8. ročníka ZŠ v B.. V súvislosti s prechodom maloletého do vyšších ročníkov školského systému rovnako ako u mal. V. vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby a celkový rozvoj maloletého. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými ročníkmi a stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane povinného, teda otca maloletých detí taktiež nastala zmena pomerov. Otec pri poslednej úprave výživného dosahoval priemerný mesačný príjem 900,32 Eur. V súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti D.., spol. s r.o., P., v ktorej za obdobie október 2017 a november 2017 dosahoval priemerný mesačný zárobok 829,14 Eur. Súd mal preukázané, že otec poberal dávky v nezamestnanosti v období júl 2016 v sume 900,- Eur, august 2016 v sume 900,- Eur, september 2016 v sume 871,- Eur, október 2016 v sume 900,- Eur, máj 2017 v sume 900,- Eur a jún 2017 v sume 871,- Eur. Ďalej mal súd preukázané, že otec bol zamestnaný v spoločnosti H. E. B., SE, V. N. XX, A., pričom za obdobie november 2016 až apríl 2017 jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol v sume 1.227,27 Eur. Jeho celkový priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov pred podaním návrhu za obdobie august 2016 až august 2017 teda predstavuje spolu sumu 983,80 Eur netto. U otca teda nastal rast v jeho príjmoch oproti predchádzajúcej úprave o 83,48 Eur. Otec má od 19.02.2013 aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť na syna V.. Rovnako sa zvýšili aj výdavky otca a to najmä za pôžičky a úvery k čomu súd konštatuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Od poslednej úpravy výživného si otec spolu s priateľkou kúpili byt v sume 69.000,- Eur na hypotéku. Priateľka otca je toho času na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 213,20 Eur. Podľa vyjadrení otca jeho priateľka je jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti G., s.r.o., ktorá má viacero predmetov činností a bola založená v máji 2017, avšak táto by podľa vyjadrenia otca mala byť v strate. Podľa vyjadrenia otca má však jeho priateľka aj príjem a to z podnikateľskej činnosti nakoľko šije oblečenie pre deti. Rovnako mal súd za preukázané, že otec poskytuje aj profesionálne fotografické služby, z ktorých ma taktiež príjem. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, pričom súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. deti. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté deti prihliadol aj na tú skutočnosť, že u matky nastal od poslednej úpravy výživného nárast v jej príjmoch, keď momentálne matka zarába v priemere o 229,84 Eur mesačne viac. Matka pri poslednej úprave výživného dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 289,41 Eur, jej terajší mesačný príjem momentálne činí 519,25 Eur netto. Matka aj v súčasnej dobe je zamestnaná v spoločnosti F., F. B.. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. V. zo sumy 80,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne a na mal. V. zo sumy 80,- Eur na sumu 120,- Eur s účinnosťou od podania návrhu na súd. Súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, tak ako vyššie popísal, považoval nástup mal. V. na strednú školu a nástup mal. V. na druhý stupeň základnej školy a s tým súvisiace zvýšené výdavky na ich výživu, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby, všestranný vývoj maloletých detí a tiež na nárast príjmu na strane otca o 83,48 Eur mesačne. V danom prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné otca na každé z mal. deti je možné zvýšiť o sumu 40,- Eur mesačne. Súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a nezvýšil na sumu, ktorú požadovala matka vo svojom návrhu, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb maloletých detí, príjem otca, ale aj na príjem matky, ktorý sa oproti ostatnému rozhodnutiu zvýšil a i matka je povinná sa tak podieľať vo zvýšenej miere na potrebách maloletých detí. Súd zvýšil výživné od 23.08.2017, teda od podania návrhu matky na zvýšenie výživného. Súd zohľadnil nie len príjmy otca zo zamestnaneckého pomeru, ale aj tú skutočnosť, že jeho súčasná priateľka je jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti G., s.r.o., S., ktorá bola založená v máji 2017 má viacero predmetov činnosti, okrem iného sa zaoberá vydávaním okresných inzertných novín, zaoberá sa textilnou výrobou, čo potvrdil aj otec na pojednávaní, že jeho priateľka má príjem z tejto činnosti naviac spoločnosť sa zaoberá aj fotografickými službami. Naviac súdu sa javí, že uvedená spoločnosť je iba papierovo napísaná na priateľku otca, avšak s poukazom na listinné dôkazy je súd presvedčený, že reálne za spoločnosť vystupuje otec maloletých detí. Podľa vyjadrenia otca, že spoločnosť je v strate, ktorú skutočnosť nebolo možné overiť, nakoľko daňové priznanie ešte podané nebolo a súd k uvedenému iba dodáva, že prvé roky väčšina spoločností je v strate, resp. náklady prevyšujú zisk. Rovnako súd zobral do úvahy schopnosti a možnosti otca, ktorý ponúka na sociálnych

sieťach fotografické služby a nie bezplatne ako tvrdil na pojednávaní, ale sa sumu od 50,- Eur. Čo sa týka predložených zmlúv otca s modelkami alebo modelmi z týchto vyplýva iba skutočnosť, že za použitie fotografii neprináleží ani fotografovi ani modelke, modelovi honorár. Nikde sa však neuvádza, že by fotografie boli vyhotovované zadarmo. Z uvedených skutočností mal súd preukázané aj s poukazom na vysoké náklady otca na domácnosť, pôžičky alebo aj založenie spoločnosti s ručeným obmedzením, ktorej základné imanie muselo byť pri jej vzniku splatené a taktiež náklady na inzertné noviny, ktoré otec vydáva a podľa, ktorých sú doručované do 24 miest a obcí, teda je dôvodné predpokladať, že otec má oveľa vyšší príjem ako deklaroval súdu na základe závislej činnosti. Súd má za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem a pri zohľadnení ďalšej vyživovacej povinností na mal. V., schopný platiť výživné na mal. V. a mal V. v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 23.08.2017 do 31.01.2018 v sume 423,- Eur na obe deti, ktorý súd výnimočne povolil zaplatiť v šiestich mesačných splátkach po 70,50 Eur spolu s bežným výživným k rukám matky mal. detí, pod následkom straty výhody splátok. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 9 dní mesiaca 8/2017 v sume 23,- Eur (80/31x9), za mesiac 9/2017 až 1/2018 (5x80= 400,- Eur). Povolenie splátok súd odôvodňuje tým, že nie je v schopnostiach otca zaplatiť zročné výživné jednou sumou vo výške 423,- Eur, ale v šiestich rovnakých mesačných splátkach po 70,50 Eur spolu s bežným výživným. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenia sa týkali najmä príjmu otca. Otec dôvodil, že fotografickú činnosť vykonáva len ako svoje hobby a nie ako zárobkovú činnosť a príjem z tejto činnosti nebol nijako preukázaný. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom ďalšej vyživovanej povinnosti k najmladšiemu maloletému V. S., nar. XX.XX.XXXX. Poukázal na § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Od poslednej úpravy sa matke zvýšil príjem o 80% zo sumy 289,41 Eur na 519,25 Eur mesačne. Príjem otca sa zvýšil len o 83,48 Eur na sumu 983,80 Eur. Do tohto príjmu však súd zarátal aj ročné zúčtovanie dane vo výške 1.007,71 Eur ako aj daňový bonus na maloletého V. S. žijúceho v spoločnej domácnosti otca vo výške 128,46 Eur, čo nie je možné považovať za pravidelný príjem. Otec je v súčasnosti zamestnaný u zamestnávateľa Z.-M. P., kde príjem je nižší ako priemerný príjem za posledných 12 mesiacov pred podaním návrhu na zvýšenie výživného a v súčasnosti dosahuje priemernú výšku 830,- Eur mesačne. Zvýšenie výživného na sumu 120,- Eur mesačne na každé z detí je nad rámec momentálnych možností a schopností otca. V zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí rodič na všetky deti ku ktorým má vyživovaciu povinnosť by malo predstavovať 20 - 30% jeho čistého príjmu. Aj pri priemernom príjme za posledných 12 mesiacov pred podaním návrhu matky na zvýšenie výživného počítaného zo sumy 983,80 Eur je 30% z tejto sumy 295,14 Eur, čo pri rozdelení na každé z troch detí je suma 93,38 Eur, no pri súčasnom príjme je táto suma na jedno dieťa len 83,- Eur. Zvýšením výživného na maloletú V. a maloletého V. je teda znevýhodnený maloletý V.. Súd nesprávne vyhodnotil výdavky otca na bývanie, hypotekárny úver, úver na rekonštrukciu, výdaje na bývanie ako elektrinu, plyn, SIPO, vodné, stočné, platby za komunálny odpad, nakoľko toto sú oprávnené výdaje a je nutné ich vynaložiť na zabezpečenie základných životných potrieb aj pre ďalšie maloleté dieťa, ale i otca ktorého deti navštevujú, prevažne dcéra na celý víkend. Súd zvýšil výživné spätne od 23.08.2017, pričom matke nebránila žiadna skutočnosť podať návrh na zvýšenie výživného v dostatočnom predstihu pred nástupom maloletej V. na strednú školu. Navrhol preto, aby odvolací súd zamietol napadnutý rozsudok v plnom rozsahu a ponechá v platnosti predchádzajúce rozhodnutie.

4. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila matka prostredníctvom advokáta. Uviedla, že s napadnutým rozhodnutím súdu v celom rozsahu sa stotožňuje, súd správne zistil skutkový stav a dostatočne sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami a argumentmi. Tvrdenia otca považuje za účelové, pričom otec sa takýmto spôsobom len snaží zbaviť svojich zákonných vyživovacích povinností a má za to, že dostatočne odôvodnila potrebu zvýšenia výživného. Poukázala na to, že maloletí sú starší, došlo k nárastu výdavkov na základné existenčné potreby. Správanie otca maloletých možno kvalifikovať ako bezdôvodné vzdanie sa príjmu, ktoré nemôže byť v neprospech maloletých detí. Súd bol povinný prihliadnuť na príjem ktorý mal, resp. môže mať otec maloletých detí. Súd správne prihliadol aj na dĺžku doby od posledného rozhodnutia o výživnom. Otec nad rámec výživného neprispieva, s deťmi sa

pravidelne nestretáva, preto je povinný adekvátnym spôsobom podieľať sa na zabezpečení zvýšených potrieb detí ktoré súvisia s ich vekom a vývojom. Žiada preto napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletých detí. Uviedol, že matka sa snaží otcovi pripísať ďalší príjem mimo príjmu zo zamestnania ktorého výška však nebola preukázaná. Ako už uviedol v konaní foteniu sa venoval len ako hoby a z tejto činnosti nemal nikdy žiaden príjem. V súčasnosti sa foteniu nevenuje a teda z tejto činnosti nemôže plynúť žiaden príjem. Matka nepozná ani zdravotný stav otca a preto sa jedná len o účelové tvrdenia a domnienky. Otec je zamestnaný na trvalý pracovný pomer so štandardnou pracovnou dobou 8 hod. denne. Tvrdenie matky, že správanie otca možno kvalifikovať ako bezdôvodné vzdanie sa príjmu je vykonštruované, účelové a nepodložené. Otec je zamestnaný v spoločnosti Z.-M. s.r.o. a nevzdal sa výhodnejšieho zamestnania. Predchádzajúci zamestnávateľ podnikanie na Slovensku ukončil a iná možnosť ako rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa nebola. Tvrdenia matky, že sa otec vzdal výhodnejšieho príjmu z fotografovania alebo akéhokoľvek príjmu z fotografovania sú neopodstatnené, vykonštruované a účelové, nakoľko otec žiaden príjem z tejto činnosti nikdy nemal a toto ani nijako nepreukázal. Otec uviedol, že si vyživovaciu povinnosť plní riadne, pravidelne sa stretáva s maloletými deťmi, podieľa sa na potrebách maloletých detí aj nad rámec výživného. V žiadnom prípade nie sú potreby maloletých detí prenášané len na matku. Poukázal aj na skutočnosť, že vzťahy medzi maloletou V. a matkou sú naštrbené. Maloletý V. má veľmi nepriaznivý prospech v škole.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku o zvýšení výživného vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie a vo výroku o nedoplatku na zročnom výživnom a v závislom výroku o náhrade trov konania je potrebné rozsudok zrušiť a vec mu v zrušenej časti vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených nárokov a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci zvýšenia výživného, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku v časti zvýšenia výživného. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie výživného otca pre maloletú V. zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 180,- Eur mesačne a pre maloletého V. zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 180,- Eur mesačne počnúc od 23. augusta 2017. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozhodol o zvýšení výživného otca pre maloletú V. zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne a pre maloletého V. zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne s účinnosťou od 23.08.2017. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zvýšenie výživného pre maloleté deti v rozsahu určenom súdom prvej inštancie, keď odvolacie dôvody otca smerovali proti výške zvýšeného

výživného pre maloleté deti určeného súdom prvej inštancie, pričom otec dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku napadnutého, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, rozsudok vo výroku o zvýšení výživného riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie.

10. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

14. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

15. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú -povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok

prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého zistil, že rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/150/2011-88 zo dňa 16.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 24CoP/9/2012-118 zo dňa 14.03.2012 maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej V. 80,- Eur mesačne a na výživu maloletého V. 80,- Eur mesačne. V čase tohto rozhodovania matka dosahovala príjem vo výške 289,41 Eur, otec dosahoval príjem 900,32 Eur, rodičia nemali iné vyživovacie povinnosti. Maloletá V. navštevovala 4. ročník základnej školy a maloletý V. 2. ročník základnej školy. Maloletá V. v čase tohto rozhodovania mala 16 rokov navštevuje 1. ročník Strednej hotelovej školy, maloletý V. v čase tohto rozhodovania mal 15 rokov a 7 mesiacov a navštevuje 8. ročník základnej školy. Obe maloleté deti majú zvýšené výdavky v súvislosti so zubárom, inak sú zdravé, ich výdavky boli bežné a veku primerané. Aktuálne otec je zamestnaný v spoločnosti Z.-M., spol. s r.o., P., v ktorej za obdobie október 2017 a november 2017 dosahoval priemerný mesačný zárobok 829,14 Eur. Otec poberal dávky v nezamestnanosti nasledovne: júl 2016 v sume 900,- Eur, august 2016 v sume 900,- Eur, september 2016 v sume 871,- Eur, október 2016 v sume 900,- Eur, máj 2017 v sume 900,- Eur a jún 2017 v sume 871,- Eur. Ďalej mal súd preukázané, že otec bol zamestnaný v spoločnosti H. E. B., SE, V. N. XX, A., pričom za obdobie november 2016 až apríl 2017 jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol v sume 1.227,27 Eur. Jeho celkový priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov pred podaním návrhu za obdobie august 2016 až august 2017 teda predstavuje spolu sumu 983,80 Eur netto. Otec má od 19.02.2013 aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť na syna V.. Priateľka otca je toho času na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 213,20 Eur. Podľa vyjadrení otca jeho priateľka je jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti G., s.r.o., ktorá má viacero predmetov činností a bola založená v máji 2017, avšak táto by podľa vyjadrenia otca mala byť v strate. Podľa vyjadrenia otca má však jeho priateľka aj príjem z podnikateľskej činnosti, nakoľko šije oblečenie pre deti. Otec poskytuje aj profesionálne fotografické služby, z ktorých ma taktiež príjem. Matka aktuálne má terajší mesačný príjem 519,25 Eur netto, iné vyživovacie povinnosti nemá, býva s priateľom, ktorému prispieva polovicou nákladov na bývanie.

17. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v danej veci sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného v prospech maloletých detí, keďže rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Od ostatného rozhodovania o výživnom uplynulo dlhé časové obdobie, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie to bolo 5 rokov a 11 mesiacov, teda už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, kedy prirodzene vzrástli ich potreby nielen na bežné životné náklady ale predovšetkým v súvislosti s ich vzdelávaním. V školskom roku 2017/2018 začala maloletá V. navštevovať prvý ročník na strednej škole a maloletý V. ôsmy ročník na základnej škole, s čím sú spojené notoricky známe výdavky na nákup učebníc, zošitov, učebných pomôcok, školské stravovanie a cestovanie do školy. Pochopiteľne vzrástli aj ich odôvodnené potreby vo všetkých ďalších oblastiach ich života a výdavky spojené s mimoškolskými aktivitami. Od poslednej úpravy výživného na strane maloletých detí vzhľadom na uvedené jednoznačne došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich určenie vyššieho výživného. Rovnako bez akýchkoľvek pochybností nastala zmena pomerov i na strane otca a matky, ktorí majú obaja vyšší príjem, a to otec o sumu 83,48 Eur mesačne a matka o sumu 289,41 Eur. Otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť.

18. Čo sa týka primeranosti výšky výživného odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletých detí ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá určenie výživného otca pre maloletú V. sumou 120,- Eur mesačne a pre maloletého V. sumou 120,- Eur mesačne. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), ktorému východisku pri rozhodovaní o výške výživného zodpovedá aj súdom prvej inštancie určené výživné s prihliadnutím na skutočnosť, že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť

k maloletému V. S., nar. XX.XX.XXXX. Ak otec v odvolaní namietal, že súd nesprávne vyhodnotil pribudnutie vyživovacej povinnosti a v nadväznosti na to zvýšením výživného znevýhodnil maloletého V., je jeho odvolacia námietka nenáležitá. Maloletý V. má 5 rokov a jeho odôvodnené potreby nedosahujú úroveň potrieb maloletej V., ktorá má 16 rokov a maloletého V., ktorý má 15 rokov. Preto aj 30% príjmu otca vo výške 295,14 Eur nemožno vzhľadom na túto okolnosť rozdeliť rovnako na všetky tri deti, pretože na staršie deti pripadne väčší diel ako na mladšieho syna.

19. Otec v odvolaní vyjadril nesúhlas so zistenou výškou jeho príjmu, pretože súd započítal aj ročné zúčtovanie dane a daňový bonus na maloletého V., čo nie je možné považovať za pravidelný príjem. Odvolací súd považuje postup súdu prvej inštancie za správny, nakoľko príjem otca bol zistený za dlhšie časové obdobie a časť zárobku otca dosiahnutú ako ročné zúčtovanie dane a daňový bonus nemožno vylučovať zo základu rozhodujúceho pre určenie výživného.

20. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktorí sú v plnej miere odkázaní výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť otca k maloletému, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, zvýšil výživné pre maloleté deti správne. Súdom prvej inštancie zvýšené výživné pre maloletú V. zo sumy 80,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne a pre maloletého V. zo sumy 80,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne je vzhľadom na vek maloletých detí, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania ich životných nákladov v budúcnosti primerané. Rovnako zo skutočností zistených ohľadom príjmov a majetkových pomerov otca súdom prvej inštancie je jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové pomery otca zodpovedajú súdom prvej inštancie zvýšenému výživnému. Odvolací súd považuje výživné v sume 120,- Eur mesačne na každé dieťa od otca spolu s výživným a osobnou starostlivosťou od matky za postačujúce pre pokrytie aktuálnych potrieb maloletých detí a ich záujmov.

21. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. V danej veci súd prvej inštancie vyčíslil zročné výživné na obe deti a otcovi maloletých detí povolil splácať zročné výživné v šiestich mesačných splátkach vo výške 70,50 Eur.

23. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

24. Ak súd povolí plnenie v splátkach, musí vždy presnejšie určiť ich výšku a podmienky splatnosti a aj tento výrok musí náležite odôvodniť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd zročné výživné povolil otcovi a určil nedoplatok spolu na obe deti. Odôvodnenie tohto výroku nezodpovedá ustanoveniu § 220 ods. Civilného sporového poriadku. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má povinnému, ktorého platobnú povinnosť určil priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinného, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť oprávneného domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery oprávneného príliš ťaživé. Súd prvej inštancie neuviedol podľa akého zákonného ustanovenia rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie vo výroku o zročnom výživnom, keď

povolil otcovi maloletých detí splátky výživného. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že je potrebné určiť výšku zročného výživného pre každé dieťa osobitne, teda samostatne, nakoľko ide o osobitný nárok každého dieťaťa.

25. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zvýšení výživného a v závislom výroku III. o zmene predchádzajúceho rozhodnutia potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti a vo výroku II. o nedoplatku na zročnom výživnom vrátane závislého výroku o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

26. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .