Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23Co-424-2017.pdf
PDF · 135.85 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/424/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpený advokátom: JUDr. Oliver Baláž, so sídlom Zámocká 10, Bratislava, proti žalovanému: W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX, o zaplatenie 732,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 11C/394/2015-42 zo dňa 21. marca 2016 v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (vo výroku II. a III.), takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej zamietajúcej časti, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 451,57 eura spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 10.04.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 41,16 eura. Rozsudok v odvolaním napadnutej časti nepriznaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty po citovaní § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vecne odôvodnil tým, že za nedôvodný považoval súd nárok v časti týkajúcej sa úhrady faktúry č. 7502826935 splatnej 09.04.2015 znejúcej na sumu vo výške 281,12 eura, ktorá sa týkala zmluvnej pokuty. Podľa čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávate vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa prílohy k tejto smernici bod 1 písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
2. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od štandardnej formulárovej zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 09.08.2014, ktorá bola vopred pripravená a vyhotovená pre širší neurčený okruh spotrebiteľov so žiadnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Nakoľko zmluvné podmienky týkajúce sa ustanovení o zmluvnej pokute neboli so žalovaným individuálne dohodnuté a žalovaný ako spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou, súd v tejto časti považoval návrh za nedôvodný a žalobu
v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 22%. Žalobca bol úspešný v rozsahu 61%, žalovaný v rozsahu 39%, čistý úspech žalobcu je 22 %. Žalobca vyčíslil náhradu trov konania sumou 187,12 eur, z čoho 22 % je 41,16 eura (iné trovy 43,50 eura, z toho 22 % je 9,57 eura, trovy právneho zastúpenia 143,62 eura, z toho 22 % je 31,59 eura).
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v časti výroku II. a výroku III. z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd svojim postupom odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom.
4. Navrhovateľ sa žalobou domáhal od odporcu zaplatenia dlžnej sumy vo výške 732,69 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 10.04.2015 do zaplatenia. Súčasťou žalovanej sumy bola aj zmluvná pokuta v sume 281,12 eura, ktorá bola dojednaná v súlade s § 544 a nasl. OZ). Do pozornosti súdu žalobca uviedol v odpovedi na výzvu súdu zo dňa 25.11.2015, vyjadrenie k neprijateľnej zmluvnej podmienke, že zmluvná pokuta bola dojednaná v súlade s rozhodovacou praxou slovenských súdov ako degresívna, s klesajúcou výškou podľa dĺžky plnenia zmluvy. Dojednaná zmluvná pokuta v čase uzavretia dodatku k zmluve nebola značne neprimeraná k hodnote zabezpečovaného záväzku, naopak bola výrazne nižšia ako zabezpečovaný záväzok.
5. Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 4227026 a dodatok k nej dňa 09.08.2014. Súčasťou zmluvného vzťahu bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute. Prvostupňový súd vo veci nevydal platobný rozkaz a dňa 25.11.2015 spísala vyššia súdna úradníčka úradný záznam v ktorom konštatovala, že dodatok k zmluve obsahuje neprijateľnú podmienku. Svoje konštatovanie odôvodnila tým, že ...navrhovateľ si uplatňuje právo na zmluvnú pokutu zo štandardnej typovej zmluvy, ktorú sám naformuloval a odporca v pozícii spotrebiteľa ju mohol ako celok buď prijať alebo odmietnuť. Navrhovateľ reagoval na výzvu súdu a v odpovedi na výzvu súdu zo dňa 25.11.2015 objasnil proces uzatvárania svojich zmlúv o poskytovaní verejných služieb a dodatkov k ním. Rovnako sa vyjadril k tzv. štandardným typovým zmluvám a spôsobu ich tvorby a podpisovania. Súd však toto vyjadrenie navrhovateľa pri rozhodovaní odignoroval. Prvostupňový súd, napriek zrejmým rozporom v názoroch na predmet prerokovávanej veci, a v rozpore s § 115a ods. 1 OSP. nenariadil na prerokovanie veci pojednávanie, čím navrhovateľovi odňal možnosť konať pred súdom.
6. Súd v odôvodnení rozsudku zrejme použil metódu „štandardného odôvodnenia rozsudku", keď zmätočne uvádza, že: „Medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola dňa 09.08.2014 uzatvorená zmluva...“ Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, kto zmluvu a dodatok k nej uzavrel a s kým. Účastníkom zmluvy, ako dodávateľ služieb dojednaných v zmluve, rovnako ako aj tým, kto si nároky zo zmluvy (vrátane dojednanej zmluvnej pokuty) uplatňuje, je stále ten istý subjekt - Slovak Telekom, a.s. O žiadnom nástupníctve sa v prípade nehovorí a je nepochopiteľné, ako k takému záveru súd dospel, keď z vykonaných dôkazov taký záver nevyplýva ani ho nemožno z nich odvodzovať. V minulosti sa skutočne v žalobných návrhoch uvádzalo, že Slovak Telekom je od 01.07.2010 univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. Predmetná zmluva však bola uzavretá dňa 09.08.2014. Súd zrejme pri odôvodnení použil „formulár“ z minulých časov.
7. Vecne sa súd s prípadom vysporiadal stručným konštatovaním skutočnosti o uzavretej zmluve o poskytovaní verejných služieb podľa zák. č. 351/2011 Z. z. Súd konštatuje okrem opísaných parametrov zmluvy, že: „Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o poskytovaní verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a. s. V zmysle dodatku k zmluve predal žalobca žalovanému mobilný telefón zn. LG G2 mini za akciovú cenu 29 eur, maloobchodná cena bola 279 eur. V článku 3 dodatku k zmluve si účastníci dohodli zmluvnú pokutu 300 eur. Ide o formulárovú zmluvu i formulárový dodatok k nej.“
8. K formulárovým zmluvám navrhovateľ uviedol, že uzatvára denne na každom predajnom mieste radovo stovky zmlúv o poskytovaní verejných služieb. Rovnako, ako v iných prípadoch, kde sa uzatvára veľké množstvo zmlúv rovnakého typu, prijali sa tzv. štandardné (typové) zmluvy, ktoré riešia všeobecné náležitosti, ktoré musia byť rovnaké pre každého, aby nedochádzalo k diskriminácii.
Predpokladať dojednávanie týchto časti zmlúv individuálne, naprieč celou podnikateľskou sférou, je prakticky nemožné a znamenalo by kolaps celej ekonomiky. Preto typové zmluvy používajú banky, poisťovne, energetické podniky, operátori a pod. Poskytovateľ služieb je povinný uzatvoriť zmluvu prakticky s každým záujemcom (s výnimkou podľa § 43 ods. 1 písm. c) zák. 351/2011 Z. z.). Súčasne je povinný postupovať v princípe rovnako so všetkými záujemcami o uzavretie zmluvy, aby neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania danú zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní. Každá jedna zmluva o pripojení a dodatok k nej sú uzatvárané po individuálnom prerokovaní všetkých zmluvných podmienok. Inak to ani nie je možné. Každý klient si sám určuje obsah zmluvných dojednaní. Teórie o nemožnosti ovplyvniť obsah zmlúv, sú iba účelovou fikciou tzv. „ochrancov spotrebiteľov“. Je pravdou, že základný formát zmluvy má pracovník v počítači (tak ako každý kto denne pracuje s opakujúcimi sa textami, nevynímajúc ani súdy), ale všetko čo sa týka konkrétneho klienta do tejto zmluvy dopĺňa podľa toho čo chce klient. Podmienky sú teda individuálne dohodnuté. Podrobnejšie je proces uzatvárania zmluvy a dodatku popísaný vo vyjadrení zo dňa 10.12.2015. Pokiaľ súdu tento proces nebol z predložených listinných dôkazov a vyjadrenia zrejmý, nemal postupovať podľa § 115a ods. 2 OSP v spojení s § 200ca ods. 1 OSP, ale mal vo veci nariadiť pojednávanie na objasnenie okolností uzatvárania zmlúv a dodatkov. Navrhovateľovi nie je zrejmé z čoho súd vyvodil svoj záver, že výsledkami vykonaného dokazovanie bolo jednoznačne preukázané, že žalobca svoj nárok odvíja od štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a vyhotovená pre širší neurčený okruh spotrebiteľov so žiadnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy.
9. K takémuto záveru súd mohol dospieť len nevykonaním dokazovania, nakoľko uvedené hodnotenie nevyplýva z predložených dôkazov ani zo skutočnej praxe pri uzatváraní zmlúv a dodatkov k ním.
10. Súd v odôvodnení nesprávne cituje ustanovenia pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania. V tomto prípade záväzkový vzťah vznikol 09.08.2014, výška úrokov bola teda v návrhu uplatnená správne vo výške 5,05 % p. a. (nie ako uvádza súd, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba podľa § 3 ods. 1 nar. vl. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013).
11. Súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal so zmluvnou pokutou. Napriek tomu, že stanovisko vyššej súdnej úradníčky vyjadrené v úradnom zázname zo dňa 25.11.2015 navrhovateľ vecne a logicky vyvrátil. Súd v rozsudku uviedol iba citáciu troch paragrafov Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute a konštatovanie, ktoré nemá oporu v žiadnom skutkovom zistení ani v zákonnom ustanovení: „Nakoľko zmluvné podmienky týkajúce sa ustanovení o zmluvnej pokute neboli so žalovaným individuálne dohodnuté a žalovaný ako spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou, súd v tejto časti považoval návrh za nedôvodný a žalobu v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty zamietol.“
12. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 uvádza ktoré podmienky sa v spotrebiteľských zmluvách považujú za neprijateľné. Na zmluvnú pokutu, ako zabezpečovací právny inštitút, sa vzťahuje ustanovenie písm. s): „... požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa“. Hodnotenie súdu môže vychádzať iba z úplného nepochopenia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho inštitútu. Navrhovateľovi nie je jasné čo mal s klientom osobitne vyjednávať. Nie je predsa mysliteľné, aby si zabezpečoval v každom prípade pri rovnakom predmete plnenia iné podmienky. Preto je zmluvná pokuta dojednávaná vždy na dodržiavanie toho istého, teda riadneho a včasného platenia za služby a dodržanie zmluvnej viazanosti zo strany klienta. Naopak navrhovateľ pre každý prípad dojednáva základ zmluvnej pokuty podľa výšky zabezpečovaného záväzku klienta. Spotrebiteľ svojim rozhodnutím výberu programov a mobilného komunikačného zariadenia môže priamo rozhodnúť o výške zabezpečenia, resp. zabezpečenie týmto výberom vylúčiť úplne. Tým je zachovaný rovnaký prístup ku každému klientovi v zmysle antidiskriminačného zákona a dojednávaním základu zmluvnej pokuty podľa hodnoty záväzku je zabezpečené dodržiavanie jedinej zákonnej požiadavky na zmluvnú pokutu v zmysle spotrebiteľskej ochrany, teda v súlade s § 53 ods. 4 písm. s) OZ, aby požadované zabezpečenie nebolo neprimerane vysoké oproti zabezpečovanému záväzku v čase uzavretia dohody. Ako vyplýva zo žalobného návrhu, zmluvná pokuta bola podstatne nižšia ako zabezpečovaný záväzok. Podľa právnej vedy a ustálenej súdnej praxe sa za neprimeranú považuje zmluvná pokuta, ktorá násobne prevyšuje zabezpečovaný záväzok. Súd teda nesprávne právne posúdil prerokovávanú vec a svoje rozhodnutie neodôvodnil
porušením konkrétneho právneho ustanovenia na základe ktorého považoval návrh za nedôvodný v časti zmluvnej pokuty. Nedodržal tak vecný ani procesný postup. V tomto prípade si navrhovateľ uplatňuje zmluvnú pokutu v degresívnej forme, ako to vyplynulo z rozhodovacej praxe súdov pri zmluvách v predošlom období, aby jej výška bola závislá od dĺžky plnenia zmluvy. Súdy už v obdobných prípadoch rozhodovali o takto uplatňovanej zmluvnej pokute, ktorá je dojednaná a uplatnená plne v súlade s platným právom a túto v celom rozsahu priznali ako oprávnenú. (Napr.: OS Liptovský Mikuláš 8C/426/2015, OS Ružomberok 3C/239/2015, OS Michalovce 5C/340/2015, OS Rožňava 9C/370/2015, OS Dolný Kubín 7CI154/2015). Navrhovateľ má dojem, že úroveň rozhodnutí je neadekvátna a s klesajúcim trendom, čo v ňom vyvoláva nedôveru k celej rozhodovacej činnosti niektorých súdov. Pokiaľ ide o spotrebiteľský aspekt prípadu, dávame do pozornosti skutočnosť, že odporca uzavrel zmluvu a dodatok k nej, pričom sa zaviazal riadne a včas plniť svoje záväzky z nich. Skutočnosť bola však taká, že navrhovateľ ako poskytovateľ služieb splnil všetko na čo sa zaviazal, ale odporca od začiatku neplnil vôbec nič. Neuhradil ani jedinú faktúru za služby, ktoré mu navrhovateľ bol podľa zákona povinný poskytovať napriek neplateniu po dobu 45 dní. Konanie odporcu, keď zobral mobilný telefón a nezaplatil za poskytnuté služby, sa nemôže hodnotiť inak, ako keby tieto hodnoty jednoducho ukradol. Je zrejmé, že asi bol od počiatku rozhodnutý zneužiť podmienky s úmyslom nezaplatiť, teda konal v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ žiadnym svojim konaním a dojednaním neporušil ustanovenia zákona č. 351/2011 Z. z. ani ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Rozhodnutie súdu prvého stupňa tak vychádza z nesprávnych skutkových zistení, ktoré malo za následok nesprávne právne posúdenie veci. Stalo sa tak napriek tomu, že navrhovateľ uviedol v konaní písomne všetky podstatné okolnosti prípadu. Súd napriek rozporným stanoviskám rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Nesprávne posúdenie uplatneného nároku, ako celku, malo za následok aj nesprávne rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
13. Na základe uvedeného navrhovateľ žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21.03.2016 v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
14. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
16. Predmetom odvolacieho konania bolo v danom prípade posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nebola medzi účastníkmi individuálne dojednaná.
17. Je nesporné, že zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, preto je súd oprávnený a povinný zaoberať sa aj otázkou, či zmluva (ne)obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 52 a nasledujúcich OZ upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute mal súd prvej inštancie posúdiť z hľadiska 53 ods. 1 OZ, t.j. či (ne)obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na to, aby súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje dojednanie, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (a preto je neplatné) nestačí uviesť len to, že dohoda nebola individuálne dojednaná, preto je neplatná, ale súd musí zároveň uviesť, v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v preskúmavanom dojednaní.
18. V zmysle § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb medzi účastníkmi 09.08.2014) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou OZ, zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. § 53 OZ v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. V zmysle § 54 ods. 1 OZ v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatné citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
21. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
22. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
23. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
24. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
25. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
26. V súlade s vyššie uvedeným bolo potrebné skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve (ne)bola individuálne dojednaná.
27. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 OZ (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53 ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.
28. Argumentáciu žalobcu v odvolaní, že zmluva je individualizovaná v častiach označenia účastníka, adresy, spôsob fakturácie, SIM karty, že sa uzatvára len na základe požiadavky zákazníka s jeho výslovným súhlasom s obsahom zmluvy, individuálne prerokovanie zmluvy a pod. neznamená v zmysle vyššie uvedeného, že ide o individuálne dojednania a názor žalobcu o tom, že dohoda o zmluvnej pokute bola individuálne dojednaná nebol správny.
29. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute neboli individuálne dojednané, preto podliehajú súdnej kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 OZ, t.j. bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka) a v rozhodnutí uviesť, v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo ale v rozsudku súdu prvej inštancie absentuje.
30. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná, pričom prvoinštančný súd sa primeranosťou dojednanej zmluvnej pokuty vôbec nezaoberal. Záver súdu o tom, že individuálne nedojednaná zmluva je neplatná, by v konečnom dôsledku znamenalo, že všetky formulárové zmluvy by mali byť neplatné (pretože žiadna z nich nie je individuálne dojednávaná), čo nie je ani logické, ani správne.
31. Je pravdivé tvrdenie žalobcu, že mobilní operátori prispôsobili dojednania o zmluvnej pokute rozhodovacej praxi súdov. V minulosti súdy hodnotili dohody o zmluvnej pokute ako neprijateľné zmluvné podmienky práve pre ich neprimeranosť hlavne z toho dôvodu, že boli dohodnuté paušálnou sumou, t.j. vyžadovali od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v stabilnej výške bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Vychádzalo sa z predpokladu, že vzhľadom na kúpnu cenu za mobilný telefón musí byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb s prihliadnutím na to, že žalobca je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti bolo
hodnotené ako neprimerané. Bolo považované za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nebolo závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho bol potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu (napr. 300 eur) teoreticky i v prípade, ak by mal dodávateľovi dlžiť iba 1 cent, teda aj z tohto hľadiska bolo dojednanie o zmluvnej pokute považované za neprimerané.
32. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (§ 53 ods. 4 písm. k).
33. Sankcia (zmluvná pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti.
34. V prejednávanej veci bolo dojednanie o zmluvnej pokute súčasťou dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 9.8.2014, riadne podpísanom zmluvnými stranami, v bode 3 dodatku, podľa ktorého sa účastníci zmluvy okrem iného dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne žalobcovi voči žalovanému právo na vyúčtovanie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a preventívnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej žalobcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré žalobca poskytol žalovanému. Na základe dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby, ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, predstavujúca rozdiel medzi neakciovou a akciovou cenou, ak bol žalovanému na základe dodatku mobilný telefón poskytnutý. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písm. a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto dodatku, alebo odo dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písm. c) predchádzajúceho bodu tohto dodatku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty je počet dní uplynutých z doby viazanosti/ celkový počet doby viazanosti.
35. V žalobe žalobca uviedol, že si uplatnil zmluvnú pokutu 281,12 eura s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, pričom jej základ pri uzavretí zmluvy bol dojedaný vo výške 300 eur. Za každý deň plnenia zmluvy sa základ pomerne znížil. Vo vyjadrení doručenom súdu 15.12.2015 (č.l. 30) žalobca na výzvu súdu doplnil žalobu a poskytol súdu okrem iných informácií o dojednanej zmluvnej pokute aj výpočet zmluvnej pokuty.
36. Z uvedeného je zrejmé, že podľa dojednania o zmluvnej pokute má mať zmluvná pokuta degresívny charakter. Záver súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je preto možné preskúmať a zaujať k nej relevantné stanovisko, naviac vyznievajú arbitrárne (založené na svojvôli).
37. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok (predtým Občiansky súdny poriadok) priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 102/04, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Pre súdne konanie je tiež dôležitá zásada predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup súdu pri konaní a rozhodovaní. Účastníci by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami (uznesenie NS SR č. k. 5Cdo 189/2010 z 24.05.2011, č. k. 7Cdo 42/2010 zo 17.10.2011).
38. Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov neostávalo iné, než v záujme zachovania práva sporových strán na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci
vykonávanie základného dokazovania, dostatočné právne posúdenie veci a vypracovanie rozhodnutia s odôvodnením zodpovedajúcim úprave v § 220 ods. 2 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
39. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude posúdiť dojednanie o zmluvnej pokute z hľadiska 53 ods. 1 OZ, t.j. či neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (keďže ako bolo vyššie uvedené nebola individuálne dojednaná). Východiskom úvah o neprijateľnosti podmienok je predpoklad, že spotrebiteľ sa fakticky nachádza v nerovnom postavení v porovnaní s dodávateľom, ktorý pri dojednávaní podmienok vystupuje v profesijnej pozícii a spravidla predkladá pripravený návrh dojednaní v podobe formulárovej predlohy zmluvy. Nemalú mieru zohráva aj to, že spotrebiteľ sa rozhoduje v časovej tiesni, bezprostredne po tom, čo sa nedostatočne oboznámi s predloženým návrhom zmluvy, ktorej text býva často zámerne neprehľadný. Za ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán sa podľa súdnej praxe považujú také dojednania, ktoré sú nepresné, neurčité, ťažko pochopiteľné priemernému spotrebiteľovi, odkazujúce na rôzne ďalšie body, články zmluvy, alebo všeobecné podmienky zmluvy, písané maličkým, až nečitateľným písmom, aby vzbudili dojem nepodstatnosti. Jednoznačnosť, zrozumiteľnosť a určitosť zmluvných dojednaní (podmienok) má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie odseku 1 (§ 53), za nerovnováhu v právach a povinnostiach považuje bez ďalšieho za neprimeranú zmluvnú podmienku. Je však treba pripomenúť, že nie každá podmienka, ktorá sa navonok môže individuálne javiť ako neprijateľná, musí mať za následok jej neplatnosť. Pre takýto záver je potrebné zobrať do úvahy aj ďalšie dojednané podmienky a všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z obsahu samotnej zmluvy, ako aj okolnosti, za ktorých došlo k jej uzavretiu. Je dôležité, že síce treba považovať za nerovnovážny stav v právach a povinnostiach, ak je naplnený niektorý z dôvodov neprijateľných podmienok v zmysle ods. 4 § 53, avšak toto hodnotenie sa bude týkať iba individuálneho hodnotenia konkrétnej podmienky.
40. Vzhľadom ku skutočnosti, že dojednanie o zmluvnej pokute je súčasťou právneho úkonu (zmluvy) súd ex offo posudzuje uvedenú časť zmluvy z hľadiska § 37 (resp. § 41) OZ a v ňom obsiahnutých podmienok pre platnosť právneho úkonu a to slobodu konajúceho, vážnosť právneho úkonu, určitosť právneho úkonu a zrozumiteľnosť právneho úkonu. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že spotrebiteľské zmluvy najčastejšie nespĺňajú podmienku určitosti a zrozumiteľnosti. Určitosť právneho úkonu vyžaduje, aby bol právny úkon jednoznačný čo do obsahu zmluvného dojednania (čo do obsahu práv a povinností), umožňujúci tento obsah vyložiť na základe výkladových pravidiel. Ak to nie je možné, takýto právny úkon je možné označiť za neurčitý s dôsledkami jeho absolútnej neplatnosti (resp. absolútnej neplatnosti v časti). Skutkovou aj právnou otázkou aplikačnej praxe je posúdenie zrozumiteľnosti právneho úkonu. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak nie je možné spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti zistiť, aká bola vôľa konajúceho. Právna úprava obsahuje výkladové pravidlá právneho úkonu v § 35 ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého právny úkon treba vykladať podľa jazykového vyjadrenia a vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právny úkon tiež nemôže odporovať zákonu, alebo ho obchádzať a nesmie sa priečiť dobrým mravom (§ 39 OZ).
41. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade žiaden z vykonaných dôkazov a s prihliadnutím k vyjadreniu žalobcu nenasvedčuje tomu, že by dojednanie o zmluvnej pokute malo byť neplatné z akéhokoľvek vyššie uvedeného dôvodu.
42. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Bez zariadenia pojednávania je v súčasnosti možný postup len v prípade, ak sú na to splnené zákonné podmienky v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) CSP, t.j. musí byť splnená podmienka nespornosti skutkových tvrdení žalobcu. Vo veci nie je možné žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil pojednávanie, na ktorom bude možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán. Súd prvej inštancie musí postupovať v súlade s § 171 ods. 1 a § 181 ods. 2 CSP a vysloviť svoj právny názor, prezentovať pred stranami skutočnosť, ktorú považuje za spornú a vytvoriť tak zákonný priestor na vyjadrenie sa strán a doplnenie dôkazov, ktoré by vyvrátili alebo potvrdili súdom tvrdené skutočnosti. Súd tým odníma žalobcovi možnosť konať pred súdom, ak bez toho, aby sa nechal vyjadriť žalobcovi k názoru súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože žalobca tak nemá možnosť získať vedomosť o vnímaní uvedenej rozhodujúcej skutočnosti súdom ako
spornej a zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere. Je potrebné tiež prihliadnuť k § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, preto je potrebné tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany žalovaného neboli nijako spochybnené, považovať za nesporné.
43. Na druhej strane je možné pripustiť, že ak žalobca žalobu odôvodňuje jednouchým spôsobom, môže považovať isté skutočnosti napríklad za všeobecne známe, ktoré sa nepreukazujú, ale súd ich za všeobecne známe nepovažuje a potrebuje ich vysvetliť či doplniť tak, aby boli pre súd zrozumiteľné a preskúmateľné, potom v takom prípade súd vyzve žalobcu, aby relevantné informácie súdu vysvetlil, bližšie odôvodnil, resp. špecifikoval a podobne, postupom podľa § 150 ods. 2. CSP. Výzva na doplnenie tvrdení musí byť formulovaná tak, aby ustanovenie § 150 ods. 2 CSP plnilo svoj účel, ktorým je poskytnutie materiálnej, nielen formálnej ochrany práv, t.j. súd uvedie, ako má žalobca rozhodujúce skutočnosti doplniť. Po zistení doplňujúcich podstatných skutočností súd vykoná dokazovanie, vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodní.
44. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
45. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).