Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-98-2021.pdf
PDF · 160.34 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/98/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: E. X. - W., s miestom podnikania Q. O. XXX/X, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: G. advokátska kancelária s.r.o., so sídlom D. XX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: L. riaditeľstvo S. republiky, so sídlom P. XX, XXX XX I. I., IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. augusta XXXX, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného L. riaditeľstva S. republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie B. úradu J. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
X. Správnou žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie B. úradu J. (ďalej aj ako „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Z. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2016 v sume 9.266,67 eur na DPH tak, že daň vyrubenú daňovým priznaním v sume 808,54 eur zvýšil na sumu 10.075,21 eur.
2. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), f) SSP. Žalobca nesprávne právne posúdenie a nesprávne zistenie skutkového stavu vzhliadol v záveroch správcu dane a žalovaného, ktorí svoje závery o nesplnení podmienok pre uplatnenie osobitného režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 zák. o DPH založili na základe zistení, že nemeckí dodávatelia vykázali pri dodaniach ojazdených motorových vozidiel žalobcovi vo vzťahu k nemeckému správcovi dane dodanie s oslobodením od DPH v bežnom zdaňovacom režime. Poukázal na znenie ust. § 66 ods. 1 písm. c), 2, 10 a 16 zák. o DPH ako i na ust. § 74 ods. 1 písm. n) zák. o DPH, z ktorých vyplývajú podmienky na to, aby platiteľ mohol uplatňovať osobitný režim zdaňovania prirážky a na skutočnosť, že tieto podmienky boli splnené, keďže žalobca predával ojazdené osobné automobily (čo nerozporuje ani správca dane a žalovaný), žalobca automobily nadobudol od nemeckých dodávateľov A. a W. v osobitnom režime zdaňovania prirážky, žalobca na faktúrach, ktorými fakturoval dodanie predmetných ojazdených vozidiel neuvádzal samostatne sumu dane a zároveň riadne uvádzal informáciu podľa ust. § 66 ods. 16 zák. o DPH. Správca dane a žalovaný spochybnili, že žalobca ojazdené automobily zakúpil od nemeckých dodávateľov v osobitnom režime zdaňovania a tvrdia, že uvedený tovar nemeckí
dodávatelia žalobcovi dodali v režime oslobodenia od dane v bežnom zdaňovacom režime, so vznikom povinnosti „samozdanenia“ podľa § 20 ods. 1 zák. o DPH. S týmto záverom žalobca nesúhlasil, nakoľko na faktúrach od uvedených dodávateľov sa uvádzajú dve informácie: 1) poznámka v nemeckom jazyku v znení „steuerfreie innergemeinschaftliche Lieferung gem. 4 Nr. 1b UStG in Verbindung mit § 6.a UStG“, čo v doslovnom preklade znamená „dodanie v rámci spoločenstva bez dane podľa § 4 č. 1b UStG v súvislosti s § 6.a UStG“ a zároveň, 2) dvojjazyčná (nemecko-slovenská) poznámka v znení „regelung der Zushlagbesteuerung-Gebrauchtswagen § 66 Abs. 16 - Úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § 66 ods. 16“. Z uvedeného vyplýva, že nemeckí dodávatelia deklarovali dodanie tovaru v osobitnom režime zdaňovania prirážky. Pokiaľ ide o protirečiacu poznámku na faktúrach, týkajúcu sa dodania tovaru bez dane, žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-624/15 z 18.05.2017, ktorý sa zaoberal v zásade s totožnou skutkovou a právnou situáciou a SD EU dospel v predmetnom rozsudku k nasledujúcemu výroku: „Článok 314 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby príslušné orgány členského štátu odmietli zdaniteľnej osobe, ktorá dostala faktúru, na ktorej sú uvedené označenia týkajúce sa tak úpravy zdaňovania prirážky, ako aj oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (DPH), právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, aj keď z následnej kontroly vykonanej uvedenými orgánmi vyplýva, že zdaniteľný obchodník, ktorý dodal použitý tovar, v skutočnosti neuplatnil túto úpravu na dodanie tohto tovaru, pokiaľ príslušné orgány nezistia, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ Z tohto rozsudku teda vyplýva, že dve protichodné poznámky (o osobitnom režime zdaňovania prirážky a o dodaní tovaru s oslobodením od DPH) a skutočnosť, že dodávateľ dodávku vykázal ako dodanie oslobodené od dane v bežnom zdaňovacom režime, nebránia odberateľovi v tom, aby následne pri použitom tovare uplatňoval osobitný režim zdaňovania prirážky, ak bol vzhľadom na okolnosti v dobrej viere o tom, že tovar nakúpil v tomto režime. Na to, aby správca dane mohol zdaniteľnej osobe odoprieť uplatnené právo použiť osobitný režim zdaňovania, musí správca dane preukázať, že existovali také závažné skutkové okolnosti, z ktorých muselo byť zdaniteľnej osobe, pri zachovaní bežnej obozretnosti, zrejmé, že dodanie tovaru od dodávateľa sa nemohlo uskutočniť v režime osobitného zdaňovania prirážky. V danom prípade žalobca nevedel a s ohľadom na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť o tom, že jeho nemeckí dodávatelia vykazovali predmetné dodávky ako dodávky oslobodené od dane (v bežnom zdaňovacom režime). Žalobca rozporoval tvrdenie žalovaného, že spoločnosť P. sa mala správať obozretnejšie, keď si v minulosti mala overovať význam označenia „section 69-71" uvedeného na dodávateľských faktúrach. Žalobca v kontexte vyššie uvedených skutočnosti mal za to, že sa v danom prípade správal ešte obozretnejšie ako spoločnosť P., keďže so svojim: dodávateľmi uzatvoril aj písomné zmluvy, kde si výslovne dohodli pri dodávkach „osobitný režim' zdaňovania. Zároveň, žalobca sa ešte v roku 2015 obrátil na audítorku za účelom jasného potvrdenia, že v danom prípade postupuje správne a že dodávky od nemeckých dodávateľov zdaňuje v osobitnom režime zákonne. Odpoveď audítorky ho opätovne utvrdila v presvedčení, že postupuje v súlade so zákonom. Nie je zrejmé, v čom sa mala spoločnosť P. správať v porovnaní so žalobcom obozretnejšie - žalobca si predsa dohodol osobitný režim zdaňovania priamo v písomných dodávateľských zmluvách, pričom, podobne ako spoločnosť P., aj on si aktívne preveroval, či sú v danom prípade podmienky pre aplikovanie osobitného režimu zdaňovania splnené (konkrétne sa obrátil na príslušnú audítorku so žiadosťou o preverenie správnosti jeho postupu). Preto závery žalovaného o tom. že spoločnosť P. sa v prípade posudzovanom SD FU mala správať obozretnejšie. sú nesprávne.
3. Žalobca uviedol, že v danom prípade nevedel a s ohľadom na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť o tom, že by jeho nemeckí dodávatelia vykazovali predmetné dodávky ako dodávky oslobodené od dane (v bežnom zdaňovacom režime). Žalobca bol po celý čas v dobrej viere o tom, že príslušné ojazdené vozidlá odoberá od svojich nemeckých dodávateľov v režime osobitného zdaňovania prirážky v zmysle § 66 zákona o DPH V tomto presvedčení ho utvrdzoval celý rad skutkových okolností, ktoré všetky zhodne potvrdzovali, že ide o dodávky použitého tovaru v osobitnom režime, a že žalobca v pri daných dodávkach postupuje správne. Poukázal na to, že bol o tejto skutočnosti neformálne (ústne) ubezpečený zo strany samotných dodávateľov, ktorí mu od počiatku tvrdili, že predmetné ojazdené vozidlá nakupujú vo L. a v I. tiež v osobitnom režime zdaňovania. Na začiatku spolupráce s dodávateľmi uzatvoril aj Rámcové dohody o dodávke tovaru, v nemeckom jazyku (takže dohodám rozumeli a boli si vedomí ich obsahu), v ktorých sa výslovne konštatuje, že dodávatelia sa zaväzujú poskytnúť žalobcovi tovar (osobné automobily) v osobitnom režime. Osobitný režim bol označený
slovom „Sonderregime“, ktoré podľa žalovaného a správcu dane nie je v nemeckom jazyku známe a nepoužíva ho nemecká daňová správa, nemeckí podnikatelia ani nemeckí poradcovia a toto slovo ako náhrada za pojem „Differenzbesteuerung“ používaný nemeckým zákonom o DPH nedáva žiadny zmysel. Uvedené tvrdenia žalovaného a správcu dane sú podľa žalobcu hrubo zavádzajúce, nakoľko nemecké slovo „Sonderregime“ znamená v doslovnom preklade do slovenského jazyka „špeciálny režim“ alebo „osobitný režim“, čo vyplýva z prekladových slovníkov a takýmto spôsobom preložil toto slovo aj prekladateľ pri úradnom preklade dohôd. Tvrdenie, že medzi žalobcom a jeho dodávateľmi nebolo dojednané dodanie ojazdených automobilov v osobitnom režime len preto, že tento osobitný režim nebol označený konkrétnym právnickým termínom používaným v nemeckom zákone o DPH, ale iným slovom, ktorý v doslovnom preklade znamená „osobitný režim“, je úplne nesprávne. Podstatné je to, že strany sa dohodli na osobitnom režime, a to dostatočne určitým spôsobom. Ani jeden z dodávateľov nenamietal, že by obsahu dohody nerozumel alebo že by dohoda bola inak nezrozumiteľná, neurčitá. V súlade s Rámcovými dohodami nemeckí dodávatelia uvádzali na faktúrach dvojjazyčnú poznámku, týkajúcu sa zdaňovania prirážky.
4. Žalobca súčasné tvrdenie nemeckých dodávateľov o tom, že nerozumeli poznámke na faktúrach, resp. že si mysleli, že ide o poznámku o intrakomunitárnom dodaní tovaru v bežnom zdaňovacom režime označil za nehodnoverné až absurdné, keďže poznámka bola aj v nemeckom jazyku. Žalobca poukázal na to, že keby aj nemeckí dodávatelia nepoznali obsah ust § 66 ods 16 zákona o DPH, ktorá je v predmetnej poznámke spomenutý, museli si byť vedomí významu predmetnej poznámky, keďže úplne explicitne bez akejkoľvek pochybnosti uvádza v nemeckom jazyku, že ide o dodanie tovaru s použitím úpravy zdaňovania prirážky. Preto ich výpovede získané v daňovej kontrole je potrebné vnímať v kontexte situácie, v ktorej sa ocitli, keď je voči nim zahájené trestné konanie pre podozrenie za neodvádzanie DPH. Je preto logické, že vypovedali spôsobom, ktorým obhajovali svoj (nesprávny) postup, pre ktorý im hrozí trestný postih. Žalobca pripomenul, že všetky dôkazy je potrebné vždy vnímať a hodnotiť v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov a zistených skutkových okolností.
5. Žalobca poukázal aj na stanovisko daňovej poradkyne U.. Z., ktoré si vyžiadal ešte v roku 2015 po začatí spolupráce s nemeckými dodávateľmi, a ktoré ho utvrdilo o správnosti jeho postupu pri zdaňovaní prirážky. Správca dane tiež pri miestnom zisťovaní vo februári 2018, predmetom ktorého bolo preverenie nadobudnutia ojazdených vozidiel od nemeckého dodávateľa v období september 2017, nevytkol žalobcovi jeho postup a nevyslovil pochybnosti o správnosti postupu žalobcu. Fakt, že po celý čas bol žalobca v dobrej viere, že postupuje v súlade so zákonom, potvrdil aj výsluch svedkyne J. Z., účtovníčky žalobcu.
6. K argumentácii správcu dane a žalovaného, ktorí poukazovali na stanovisko nemeckého právnika Dr. G., v zmysle ktorého neboli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie osobitného zdaňovania, a to z dôvodu, že nemecký dodávateľ nadobudol ojazdené vozidlá v rámci bežných intrakomunitárnych dodávok s oslobodením od dane, žalobca uviedol, že toto stanovisko bolo vydané až po realizácii obchodov a ku žalobcovi sa dostalo až niekedy v roku 2018, a teda logicky nemôže vyvracať dobromyseľnosť žalobcu v čase realizácie obchodov. Naviac, nemecký právnik vychádza z informácie, že nemecký dodávateľ mal nakúpiť ojazdené vozidlá v režime bežného zdaňovania, čo je informácia, ktorú žaloba v čase obchodov nemal.
7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že mu nie je možné odňať jeho právo na uplatnenie osobitného režimu zdaňovania. Žalobca sa po celý čas správal zodpovedne a obozretne, neboli mu známe akékoľvek skutočnosti, ktoré by jeho presvedčenie mohli spochybňovať. Správca dane a žalovaný dovyrúbili žalobcovi daňovú povinnosť len z dôvodu formálneho nedostatku faktúr (uvedenie protichodnej poznámky o oslobodení od dane), tento argument však nemožno akceptovať s poukazom na rozsudok SD EU - C 624/15. Žalobca sa žiadnym spôsobom neoprávnene neobohatil, a to aj v prípade, ak by závery žalovaného a správcu dane boli správne, a teda na jeho strane nemohla vzniknúť žiadna neoprávnená daňová výhoda.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, na ktorom v plnom rozsahu trvá. K skutkovej podstate veci žalovaný uviedol, že vyrubenie DPH žalobcovi je dôsledkom jeho nezákonného konania, keď pri predaji ojazdených motorových vozidiel použil osobitný režim zdaňovania a daň odviedol podľa § 66 ods. 3 Zák. o DPH, teda zdanil len rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou vozidiel, napriek tomu, že bol povinný použiť
bežný spôsob zdanenia podľa § 22 ods. 1, 2 Zák. o DPH, t. j. daň priznať a zaplatiť z celkovej predajnej ceny vozidiel zníženej o daň. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého bolo preukázané, že žalobca nakupoval ojazdené motorové vozidlá od osôb registrovaných pre daň v inom členskom štáte EÚ (Nemecko), ktoré nadobudli predmetné vozidlá od iných dodávateľov, ktorí pri ich dodaní uplatnili oslobodenie od dane. Nemeckí dodávatelia žalobcu tiež uplatňovali oslobodenie od dane z titulu dodania vozidiel do iného členského štátu, teda žalobcovi ich predávali v režime oslobodeného dodania v rámci Spoločenstva v zmysle čl. 138 Smernice Rady 2006/112/ES (obdoba nášho § 43 Zák. o DPH), čo znamená, že žalobca ojazdené vozidlá nadobudol v tuzemsku z iného členského štátu v súlade s § 11 Zák. o DPH a vznikla mu povinnosť priznať a odviesť daň z nadobudnutého tovaru podľa § 11 v spojení s § 20 ods. 1, 2 a § 69 ods. 6 Zák. o DPH a za splnenia podmienok upravených v § 49 a § 51 Zák. o DPH mu vzniklo aj právo na odpočítanie dane. Žalobca v predmetnom zdaňovacom období dodal použité motorové vozidlá rôznym tuzemským odberateľom na základe faktúr, z ktorých mal odviesť DPH podľa § 22 ods. 1, 2 v spojení s § 69 ods. 1 Zák. o DPH a nie iba z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou.
9. K argumentácii žalobcu o dobromyseľnom konaní v obchodnom styku s nemeckými dodávateľmi žalovaný uviedol, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou žalobcu, ktorý je zodpovedný za svoje konanie. Je preto v záujme žalobcu, aby prijal všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby jeho plnenia boli považované za plnenia vykonávané v dobrej viere. Z predloženého spisového materiálu však jednoznačne vyplýva, že žalobca v rámci svojich podnikateľských aktivít nepostupoval s potrebnou starostlivosťou a nesprával sa obozretne, čo v konečnom dôsledku v žalobe potvrdzuje aj samotný žalobca, keď tvrdí, že uvedenie nemeckej poznámky na faktúrach o dodaní tovaru s oslobodením od dane v rámci Spoločenstva sa mu v kontexte s uvedením poznámky v nemeckom a aj v slovenskom jazyku s odkazom na slovenský § 66 zákona o DPH zdalo ako nepodstatné a vôbec neskúmal význam tejto nemeckej poznámky. Pritom na všetkých faktúrach je doslovne uvedené, že sa jedná o „dodanie v rámci spoločenstva bez dane“ s odkazom na príslušné paragrafové znenie nemeckého zákona o DPH, zodpovedajúce slovenskému ustanoveniu § 43 zákona o DPH, a preto tvrdenie žalobcu, že faktúry neobsahovali žiadne ustanovenie, ktoré by výslovne konštatovalo povinnosť odberateľa (žalobcu) zdaniť dodané vozidlá v bežnom režime je zavádzajúce. Žalovaný je toho názoru, že žalobca už v čase realizácie obchodov s ojazdenými motorovými vozidlami musel vedieť, že nemeckí dodávatelia pri predaji ojazdených motorových vozidiel nepostupujú podľa osobitného režimu, ale vozidlá dodávajú s oslobodením od dane, nakoľko okrem faktúr s uvedením informácie o dodaní tovaru s oslobodením od dane v rámci Spoločenstva disponoval aj potvrdeniami o dodaní tovaru, na ktorých je jednoznačne uvedené (bez akejkoľvek ďalšej protichodnej informácie), že ojazdené motorové vozidlá sú dodávané v bežnom režime zdanenia, teda s oslobodením od dane z titulu dodania vozidiel do iného členského štátu. Podpísaním predmetných potvrdení sa žalobca zaviazal zdaniť nadobudnutie vozidiel na Slovensku (v zmysle § 11 slovenského zákona o DPH).
10. K námietke žalobcu, že na daný prípad mal byť aplikovaný rozsudok SD EÚ vo veci C-624/15 P. žalovaný uviedol, že v žalobou napadnutom rozhodnutí sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s aplikáciou predmetného judikátu na žalobcov prípad, pričom poukázal aj na konkrétne skutkové okolnosti zistené v prípade spoločnosti P., ktoré sú v rozpore so skutkovými okolnosťami zistenými v prípade žalobcu. Žalovaný postupoval v zmysle právneho záveru vysloveného v predmetnom judikáte, podľa ktorého daňové orgány sú oprávnené nepriznať zdaniteľnej osobe právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere, alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode. Okolnosti, že žalobca prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby vylúčil svoju účasť na podvode, predstavujú dôležité faktory pre priznanie práva na uplatnenie úpravy zdaňovania prirážky. V preskúmavanom prípade žalobca nekonal v dobrej viere, keď sám žiadal nemeckých dodávateľov, ktorí pri dodaní vozidiel uplatňovali bežný spôsob zdanenia, aby na faktúrach uvádzali odkaz aj na osobitnú úpravu zdanenia s uvedením slovenského ustanovenia § 66 zákona o DPH. V podanej žalobe žalobca túto okolnosť nevysvetlil, naopak účelovo sa jej vyhol.
11. Žalovaný k námietke žalobcu, že osobitný režim zdanenia bol dohodnutý v rámcových zmluvách uzatvorených s nemeckými dodávateľmi uviedol, že podľa informácií získaných od nemeckej finančnej správy nemeckí dodávatelia predmetnými rámcovými zmluvami nedisponovali a v rámcovej zmluve (zaslaná nemeckej finančnej správe slovenským správcom dane ako príloha žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií) je dohodnuté iba to, že nemecká spoločnosť dodá vozidlá žalobcovi, avšak v zmluve
nie je nič uvedené o spôsobe zdanenia (vyjadrenie nemeckej finančnej správy). Správca dane sa zameral na podstatu veci, keď preveroval tvrdenie žalobcu, že si s nemeckými dodávateľmi zmluvne dohodol dodanie vozidiel v osobitnom režime zdanenia. V rámci spolupráce s nemeckou finančnou správou sa toto tvrdenie žalobcu nepreukázalo, naopak bolo zistené, že v zmluvách nebol dohodnutý režim zdaňovania ojazdených motorových vozidiel.
12. Žalovaný na záver uviedol, že správca dane na základe rozsiahleho, na podstatu veci zameraného dokazovania zistil také závažné skutkové okolnosti, z ktorých muselo byť žalobcovi (pri zachovaní bežnej obozretnosti) zrejmé, že dodanie tovaru (ojazdených motorových vozidiel) sa nemohlo uskutočniť v režime osobitného zdaňovania prirážky. Žalobca získal neoprávnenú daňovú výhodu v podobe znižovania si vlastnej daňovej povinnosti v súvislosti s neoprávnene uplatňovaným osobitným režimom zdaňovania podľa § 66 zákona o DPH.
13. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na žalobných námietkach a ich zdôvodnení v žalobe. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že nebol pri realizácii predmetných obchodov s nemeckými dodávateľmi dobromyseľný a že vedel, že nemeckí dodávatelia nespĺňajú podmienky pre aplikáciu osobitného režimu zdaňovania prirážky v zmysle ust. § 66 zákona o DPH, nakoľko mal podľa žalovaného žiadať nemeckých dodávateľov o to, aby na faktúrach uvádzali poznámku o aplikácii osobitného režimu zdaňovania. Žalobca poukázal na to, že sa v danom prípade správal ešte obozretnejšie ako spoločnosť P. (vo veci C-624/15, ktorú posudzoval Súdny dvor EU), keďže so svojimi dodávateľmi uzatvoril aj písomné zmluvy, kde si výslovne dohodli pri dodávkach „osobitný režim“ zdaňovania. Zároveň, žalobca sa ešte v roku 2015 obrátil na audítorku za účelom jasného potvrdenia, že v danom prípade postupuje správne a že dodávky od nemeckých dodávateľov zdaňuje v osobitnom režime zákonne. Odpoveď audítorky ho opätovne utvrdila v presvedčení, že postupuje v súlade so zákonom. Žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že informácia o aplikácii osobitného režimu zdaňovania bola na faktúrach nemeckých dodávateľov uvedená na základe jeho žiadosti bola niekoľkokrát opakovane popretá a poukázal na to, že nemeckí dodávatelia mu deklarovali aplikáciu osobitného režimu sami, čo žalovaný účelovo ignoruje. Žalobca ďalej mal za to, že jeho vyjadrenie zachytené v zápisnici č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX je vytrhnuté z kontextu. Predmetné vyjadrenie sa týkalo len otázky konkrétnej formulácie poznámky o aplikácii osobitného režimu, keď žalobca chcel, aby poznámka obsahovala aj odkaz na príslušné ustanovenie slovenského zákona o DPH (nie len samotné konštatovanie o aplikácii osobitného režimu zdaňovania bez uvedenia príslušného zákonného ustanovenia). Medzi nemeckými dodávateľmi a žalobcami v čase ich spolupráce nebol nikdy spor o tom, že dodávky sú realizované v režime osobitného zdaňovania prirážky - táto skutočnosť vyplývala ako zo samotných faktúr vystavených dodávateľmi, tak z dodávateľských (rámcových) zmlúv, v ktorých si strany dohodli dodávky v „osobitnom režime“. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v tomto smere úplne ignoruje, že poznámka o osobitnom režime zdanenia bola na dodávateľských faktúrach uvedená dvojjazyčne, t. j. aj v nemeckom jazyku. Nemecký text predmetnej poznámky v doslovnom preklade do slovenčiny znamená „úprava zdanenia prirážky ojazdených vozidiel § 66 ods.16. Je tak vylúčené, že by nemeckí dodávatelia nepoznali obsah tejto poznámky. Nemeckí dodávatelia uvádzali predmetnú poznámku na svojich faktúrach s plným vedomím jej významu, čím vo vzťahu k žalobcovi (v súlade s uzatvorenou zmluvou) deklarovali, že dodávky realizujú v osobitnom režime zdaňovania.
14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správne žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 2 SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe je potrebné priznať úspech.
15. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX , ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. potvrdil rozhodnutie B. úradu J. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 Z. č. 563/2009 Z.z. vyrubený žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2016 v sume 9.266,67 eur.
16. Zo žalobných námietok žalobcu je zrejmé, že v danom prípade je spornou otázka vecná správnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane pri zdaňovaní tovaru - ojazdených motorových vozidiel dodaných žalobcovi z členského štátu EÚ, keď správne orgány neprihliadli na závery rozhodnutia SD EÚ vo veci C-624/15 P..
17. V zdaňovacom období júl 2016 žalobca podal riadne daňové priznanie, v ktorom vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 808,54 eur. Žalobca nadobudol na základe dodávateľských faktúr od osôb identifikovaných v inom členskom štáte EÚ ojazdené motorové vozidlá a to od: A) Medak GmbH, Brunnenstrasse 11, 65795 Hattersheim, IČ DPH DE299444051 a) Dodávateľská faktúra č. FA XXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmet faktúry: osobné vozidlo W. A5 X,X J., dátum uvedenia do prevádzky XX.XX.XXXX, suma 14.000,- eur. Predmetné motorové vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX odberateľovi F. K., za sumu 14.100,- eur. Žalobca odviedol z odberateľskej faktúry 20 % DPH z fakturovanej prirážky 100,- eur, t. j. 20,- eur. b) Dodávateľská faktúra č. FA XXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmet faktúry osobné vozidlo F. A., dátum uvedenia do prevádzky XX.XX.XXXX, suma 10.200,- eur. Predmetné motorové vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX odberateľovi A. X., za sumu 10.300,- eur. Žalobca odviedol z odberateľskej faktúry 20 % DPH z fakturovanej prirážky 100,- eur, t. j. 20,- eur. c) Dodávateľská faktúra č. L zo dňa XX.XX.XXXX, predmet faktúry osobné vozidlo W. Q3 J., dátum uvedenia do prevádzky 10.04.2012, suma 12.400,- eur. Predmetné motorové vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa 21.07.2016 odberateľovi J. S., za sumu 12.500,- eur. Žalobca odviedol z odberateľskej faktúry 20 % DPH z fakturovanej prirážky 100,- eur, t. j. 20,- eur. d) Dodávateľská faktúra č. FA XXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmet faktúry osobné vozidlo MB XXX T., dátum uvedenia do prevádzky 14.04.2011, suma 8.900,- eur. Predmetné motorové vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX odberateľovi A. X., za sumu 9.000,- eur. Žalobca odviedol z odberateľskej faktúry 20 % DPH z fakturovanej prirážky 100,- eur, t. j. 20,- eur. C) W. L. M., D., IČ DPH: DE XXXX XXXXXX - dodávateľská faktúra a) č. FA XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmet faktúry osobné vozidlo I. XXX D, dátum uvedenia do prevádzky 13.03.2013, suma 10.200 eur. Toto vozidlo žalobca odpredal v zmysle odberateľskej faktúry č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX odberateľovi K. J., za sumu 10.300,- eur a odviedol z faktúry 20 % DPH z prirážky, t. j. sumu 20,- eur.
18. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil, že správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH oznámením zo dňa 08.11.2019 za zdaňovacie obdobie január 2016 až december 2016 so začiatkom kontroly dňa 18.12.2019.
19. Dňa 22.09.2020 správca dane vydal Z. č. XXXXXXXXX/XXXX a vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu. Protokol s výzvou bol žalobcovi doručený dňa 28.09.2020. Žalobca v písomnom vyjadrení k protokolu poukázal na rámcové zmluvy s nemeckými dodávateľmi, ktoré deklarujú záväzok dodávateľov dodať autá v režime osobitnej úpravy zdaňovania a skutočnosť, že po celú dobu obchodovania s nimi nepochyboval o správnosti svojho konania, poukázal na rozsudok ESD C-624/15.
20. Dňa 04.02.2021 správca dane vydal rozhodnutie číslo: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Z. č. 563/2009 Z. z. vyrubil rozdiel dane v sume 9.266,67 eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2015. Rozhodnutie odôvodnil zisteným skutkovým stavom s poukazom na dokazovanie vykonané v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, po vyhodnotení ktorého dospel k právnemu záveru, že žalobca pri predaji ojazdených motorových vozidiel v tuzemsku, ktoré mu boli dodané nemeckými dodávateľmi s oslobodením od dane, ako intrakomunitárne dodania v rámci Spoločenstva, bol povinný odviesť DPH z celej predajnej ceny a nie len z prirážky. Žalobca nesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie osobitného režimu dane podľa § 66 ods. 16 Zák. o DPH. Žalobca nebol dostatočne opatrný a obozretný, keď neskúmal, čo znamená poznámka uvedená na faktúrach, ktorá znamená, že ide o intrakomunitárne dodanie, kedy nemecký dodávateľ na neho preniesol daňovú povinnosť a žalobca bol povinný daň z hodnoty tovaru odviesť z celej predajnej ceny pri následnom predaji tovaru slovenským odberateľom. Žalobca sa neoprávnene odvoláva na rozsudok ESD C-624/15, pretože musel vedieť, že nemeckí dodávatelia uplatňovali režim intrakomunitárneho dodania, poznámka na faktúrach týkajúca sa
osobitného režimu zdaňovania bola na faktúrach uvedená z iniciatívy žalobcu, čo je možné považovať za účelové, neodrážajúce skutočnosť.
21. Na odvolanie žalobcu proti I. stupňovému rozhodnutiu správcu dane žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.08.2021 rozhodol tak, ako je uvedené v bode 15. tohto rozsudku. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zopakoval skutkový stav zistený správcom dane, poukázal na ustanovenia daňového poriadku a Zákona o DPH, ktoré boli podstatné pri rozhodovaní vo veci a vyjadril sa k námietkam žalobcu v odvolaní, ktoré posúdil ako nedôvodné. Poukázal na rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane, z ktorého bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia dodali žalobcovi tovar v tzv. „bežnom režime zdanenia“, teda oslobodené od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu, čo deklarovali aj uvedením poznámky na faktúrach s odkazom na nemecký zákon o DPH a takýto režim bol povinný pri predaji vozidiel použiť i žalobca (základ dane podľa § 22 ods. 1 Zák. o DPH). Keďže žalobca pri predaji použil osobitný režim a postupoval podľa § 66 ods. 3 Zák. o DPH bez toho, aby pre použitie tohto režimu boli splnené podmienky, nepostupoval žalobca v súlade so Zákonom o DPH. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval uplatniť ním jednostranne zvolený režim zdanenia pri predaji použitých motorových vozidiel podľa § 66 ods. 3 Zák. o DPH. Nemeckí dodávatelia nepostupovali podľa osobitného režimu, čo deklarovali aj na faktúrach uvedením poznámky v nemeckom jazyku a aj na potvrdeniach o dodaní tovaru. Žalobca nepredložil ani žiadny dôkaz o tom, že správnosť zdaňovania v osobitnom režime konzultoval so správcom dane. K dopytu a odpovedi daňovej poradkyne Ing. Z., na ktorú sa žalobca obrátil, žalovaný uviedol, že daňová poradkyňa svoje stanovisko vypracovala len na základe informácií získaných od žalobcu, pričom tieto boli neúplné, nejednoznačné a nepresné, nedisponovala dodávateľskými faktúrami a s nimi súvisiacimi dokladmi. Rámcové zmluvy o dodávkach tovaru, ktoré žalobca uzatvoril s nemeckými dodávateľmi podľa názoru žalovaného neupravujú podmienky vzájomnej spolupráce so zahraničnými dodávateľmi, ich predmetom je povinnosť dodávateľa poskytnúť žalobcovi osobné automobily, pričom použitie osobitného spôsobu zdanenia má označovať nemecký výraz „im Sonderregime“, ktorý nie je v nemeckom jazyku známy, nie je používaný a podľa nemeckej daňovej správy významovo ako náhrada za „Differenzbesteuerung“ nedáva žiadny zmysel. K námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval v zmysle rozsudku SD EÚ C-624/15 P. žalovaný uviedol, že táto námietka je nedôdovná. v zmysle uvedeného rozsudku zamietnutie práva na uplatnenie osobitného režimu zdanenia v prípade protichodných poznámok na faktúrach pri zdaňovaní je možné za predpokladu, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere a nevykonala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode. Žalovaný mal za to, že skutkové okolností zistené v prípade spoločnosti P. nie sú totožné s« skutkovými okolnosťami zistenými u daňového .subjektu, nakoľko daňový subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti nevykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, pripadne na odstránenie pochybností o tom, že sa na podvodných transakciách nepodieľal vedome. Daňový subjekt vo veci nákupu ojazdených motorových vozidiel predložil faktúry, ktorými deklaroval, že splnil podmienky pre použitie § 66 zákona o DPH, avšak na predložených faktúrach sú uvedené dve protichodné, vzájomne sa vylučujúce poznámky o použitom spôsobe zdanenia. Na faktúrach je v nemeckom jazyku uvedená poznámka o uplatňovaní oslobodenia od dane v rámci Spoločenstva s odkazom na príslušné paragrafové znenie nemeckého zákona o DPH (zodpovedajúce slovenskému ustanoveniu § 43 zákona o DPI I) a v nemeckom a súčasne aj v slovenskom jazyku poznámka o uplatňovaní osobitnej úpravy zdanenia s odkazom na ustanovenie § 66 slovenského zákona o DPH. Podľa žalovaného je teda zrejmé, že v prípade daňového subjektu nemožno dvojaké označenie uvedení na sporných faktúrach vykladať ako určitú dvojzmyselnosť v tom zmysle, že sa zdaňuje len prirážka obchodníka, pričom hodnotu predávaného tovaru zostavu oslobodená od dane, tak ako tomu bolo v prípade spoločnosti P.,, kde na predložených faktúrach bola uvedená informácia „Free of VA'I'“, bez. odkazu na konkrétne paragrafové znenie národného zákona o DPH. V prípade žalobcu protichodné, vzájomne sa vylučujúce označenie ohľadom uplatňovaného režimu zdanenia, uvedené na predložených faktúrach, je takej povahy, že u obozretného daňového subjektu malo vzbudiť podozrenie na existenciu daňového podvodu. Ako však vyplýva z vykonaného dokazovania, daňový subjekt sa žiadnym spôsobom neuistil, že operácie, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňového podvodu, keďže si žiadnym spôsobom neoveroval význam poznámky v nemeckom jazyku, ktorá odkazovala na ustanovenia nemeckého zákona o DPH týkajúce sa oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, pričom nepreukázal ani tú skutočnosť, že na začiatku obchodnej spolupráce s nemeckými dodávateľmi správnosť zdaňovania v osobitnom režime konzultoval s príslušným daňovým orgánom, tak ako to urobila spoločnosť P.. Žalovaný mal za to, že uvedenie protichodnej poznámky
odkazujúcej na osobitnú úprav u zdanenia, obzvlášť za situácie, keď táto poznámka bola na faktúrach, ktoré pre daňový subjekt vystavili nemeckí dodávatelia uvedená aj v slovenskom jazyku a odkazovala iba na slovenskú úpravu zákona o DPH týkajúcu sa osobitnej úpravy dane (§ 66 ods. 16 zákona o DPH), je okolnosťou, ktorá u obozretného daňového subjektu mala vzbudiť podozrenie na možnú existenciu nezrovnalosti, prípadne podvodu v oblasti DPH. V danej veci pochybnosť o konaní daňového subjektu v dobrej viere vzbudzuje aj zistenie, že nemeckí dodávatelia uvádzali na faktúrach poznámku s odkazom na slovenský § 66 zákonu o DPH na žiadosť daňového subjektu, čo v konečnom dôsledku pred správcom dane daňový subjekt aj sám potvrdil (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dna XX.XX.XXXX). Uvedené skutkové okolnosti vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach nepreukazujú dobromyseľné konanie daňového subjektu.
22. Žalovaný mal za to, že on aj správca dane v preskúmavanom prípade preverovali aj tú skutočnosť, či daňový subjekt v obchodnom styku s nemeckými dodávateľmi konal v dobrej viere, resp., či prijal všetky opatreniu, ktoré sú v jeho moci. aby sa uistil, že operácie, ktoré uskutočňuje, nevedú k jeho účasti na daňovom podvode. Podľa žalovaného žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval uplatňovať ním jednostranne zvolený režim zdanenia pri predaji použitých motorových vozidiel podľa § 66 ods. 2 a 3 zákona o DPH, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal ani svoje tvrdenie, že informáciu o použití osobitného režimu zdanenia mu ústne poskytli jeho dodávatelia v inom členskom štáte. Naopak, dokazovaním bolo zistené, že nemeckí dodávatelia uplatňovali tzv. „bežný spôsob zdanenia“, čo deklarovali na faktúrach uvedením informácie o uplatňovaní oslobodenia od dane v rámci Spoločenstva s odkazom na príslušne paragrafové znenie nemeckého zákona o DPH (zodpovedajúce slovenskému ustanoveniu § 43 zákona o DPH), pričom dodanie tovaru do iného členského štátu uviedli aj v súhrnnom výkaze. Okrem toho daňový subjekt podpisoval a disponoval potvrdeniami o dodaní tovaru, vystavenými nemeckými dodávateľmi, ktoré obsahovali informáciu, že tovar je dodávaný s oslobodením od dane a prostredníctvom ktorých sa daňový subjekt zaviazal zdaniť nadobudnutie tovaru na Slovensku (v zmysle § 11 slovenského zákona o DPH). Je teda zrejmé, že daňový subjekt už v čase realizácie sporných transakcii nekonal v súlade so zásadou opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku, pretože, ak by takto konal, disponoval by viacerými neštandardnými indíciami a overiteľnými informáciami, ktoré by bo oprávňovali predpokladať, že v rámci obchodných operácii bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod. Žalobca neprijal podľa žalovaného všetky rozumné opatrenia, ktoré možno dôvodne požadovať na zabezpečenie toho, aby plnenia, ktorých bol účastný, neboli súčasťou daňového podvodu, práve naopak, sám od nemeckých dodávateľov žiadal, aby uvádzali na faktúrach aj odkaz na osobitnú úpravu zdanenia, čo vyvoláva pochybnosti o konaní daňového subjektu v dobrej viere. Žalovaný mal za to, že z dôkazov predložených samotným daňovým subjektom (dodávateľské faktúry; vyjadrenie nemeckej advokátskej kancelárie ohľadom režimu zdanenia, v ktorom je tiež uvedené, že odkaz na osobitnú úpravu požadoval od nemeckého dodávateľa slovenský daňový subjekt), ako aj zadovážených správcom dane (odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii; potvrdenia o prijatí tovaru vystavovaní spoločnosťami za účelom preukázania oslobodenia od dane a podpísané daňovým subjektom: údaje zo systému VIES) jednoznačne vyplýva, že nemeckí dodávatelia daňového subjektu nepostupovali podľa osobitného režimu, ale vozidlá dodali s oslobodením od dane. Skutkové zistenia vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach preukazujú podľa žalovaného, že žalovaný pri výkone svojej podnikateľskej činností neprijal primerané opatrenia, ktorí od neho možno vyžadovať, aby sa uistil, že jeho plnenia nebudú súčasťou podvodného alebo zneužívajúceho konania. K námietke žalobcu, týkajúcej sa miestneho zisťovania správcu dane za zdaňovacie obdobie september 2017, pri ktorom správca dane nezistil žiadne pochybenie, žalovaný uviedol, že miestne zisťovanie nemožno porovnávať s daňovou kontrolou, každý z týchto inštitútov vykonáva správca dane za iným účelom, preto nemožno nahradiť závery z daňovej kontroly závermi z miestneho zisťovania. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia správcu dane dospel k záveru, že správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly v zmysle platných predpisov, prihliadal na všetky skutočnosti a dôkazy, riadne zistil skutkový stav a záver správcu dane, že žalobca nesplnil podmienky oprávňujúce ho uplatňovať osobitnú úpravu zdaňovania dane podľa § 66 Zák. o DPH je vecne správny.
23. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Z. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy
daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
24. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
25. Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
26. Podľa § 44 ods. 1 cit. zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
27. Podľa § 63 ods. 5 cit. zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
28. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
29. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.
30. Podľa § 66 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z., na účely tohto ustanovenia použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene.
31. Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte, b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.
32. Podľa § 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z., základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3.
33. Podľa § 66 ods. 10 zákona č. 222/2004 Z. z., obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nesmie v žiadnom doklade o predaji tovaru podľa odseku 1 uviesť samostatne sumu dane.
34. Podľa § 66 ods. 16 zákona č. 222/2004 Z. z., ak obchodník kúpi umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti alebo použitý tovar z iného členského štátu od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu uplatňovania dane, ak na faktúre vyhotovenej predávajúcim nie je uvedená slovná informácia podľa § 74 ods. 1 písm. n).
35. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 74 ods. 1 písm. n) zákona č. 222/2004 Z. z., faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky
- umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.
37. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred jeho vydaním podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení. Správny súd sa zaoberal námietkou žalobcu, týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi z dôvodov, že na danú vec neaplikovali závery rozsudku ESD C 624/15 - P. a dospeli k záveru, že nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdanenia prirážky v zmysle § 66 Zák. o DPH. Správne orgány sa v tomto konaní vo svojich rozhodnutiach s uvedenou námietkou zaoberali (viď ods. 21 -22 odôvodnenia), avšak podľa názoru správneho súdu nedostatočne. Správny súd sa nestotožnil so závermi správcu dane a žalovaného ohľadne predložených rámcových zmlúv, ktorých existenciu v žalobcom predloženej verzii nemeckí dodávatelia popreli. Uvedené zmluvy, ktoré žalobca predložil svedčia jeho dobromyseľnosti a súčasne vrhajú negatívne svetlo na výpovede - vyjadrenia nemeckých dodávateľov. Žalobca predložil zmluvy, ktoré boli podpísané, a o ktorých tvrdí, že sú pravé, pričom v zmluvách je upravený špeciálny režim (sonderregime), ktorý je následne uvádzaný na faktúrach. V zásade každej bežnej osobe je pri slovnom výraze sonderregime v nemeckom jazyku a jeho preklade zrejmé, že ide o slovné spojenie špeciálny režim. Súčasne ak k uvedenému pristúpilo na dodávateľských faktúrach k predmetným dodávkam ojazdených automobilov uvedenie dvojjazyčnej informácie „regelung der Zushlagbesteuerung-Gebrauchtswagcn § 66 Abs 16° - Úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § 66 ods. 16“, tak uvedené vážne navodzuje, že tvrdenia žalobcu o jeho dobromyseľnosti a dobrej viere sú dôvodné. Konštatácia správnych orgánov, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval aplikovať ním jednostranne zvolený spôsob zdaňovania podľa § 66 ods. 3 zákona od DPH (viď str. 21 2 ods. napadnutého rozhodnutia žalovaného), je podľa názoru súdu nesprávna. Žalobca v daňovom konaní po celý čas poukazoval na svoju dobrú vieru o správnosti jeho postupu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania, keď ho ústne ubezpečili o tomto postupe jeho nemeckí dodávatelia, s ktorými uzatvoril aj rámcové dohody o osobitnom režime zdaňovania ojazdených motorových vozidiel. V tomto momente je preto nevyhnutné dôsledne sa vysporiadať s okolnosťami vyjadrení žalobcu ako aj jeho dodávateľov, pričom s ohľadom na to, že predložené Rámcové dohody boli uzatvorené v nemeckom jazyku, ktorých existenciu nemeckí dodávatelia popierali, nemožno vyložiť na ťarchu žalobcu. Ďalej má súd za to, že skutočnosť, že slovo „sonderregime“ nepoužíva nemecká daňová správa či nemeckí podnikatelia pri osobitnom režime zdaňovania prirážky, nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu, ktorý nie je nemeckým podnikateľom a preto nemusel mať vedomosť o správnom právnom označení tohto režimu v nemeckom jazyku. Nemeckí dodávatelia uvedené rámcové dohody podpísali a keď im nebolo jasné, čo uvedené označenie znamená, mali žiadať spresniť tieto dohody. Správny súd pripomína, že dôkazné bremeno preukázať, že žalobca nebol dostatočne obozretný a neprijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil o správnosti jeho postupu, leží na správcovi dane, ktorý musí hodnotiť všetky získané dôkazy vo vzájomných súvislostiach, a teda prihliadať i na to, že nemeckí dodávatelia, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie v ich krajine, vo svojich výpovediach obhajujú správnosť svojho postupu, nevypovedajú k uzatvoreným rámcovým dohodám, tvrdia, že nimi nedisponujú. S ohľadom na uvedené nie sú výpovede nemeckých dodávateľov dôveryhodné, pokiaľ k uvedenému nepristúpi ďalšia okolnosť, ktorá by svedčila v správnosť ich tvrdení (napr. podpis na zmluvách predložených žalobcom nie je ich podpis), alebo iný dôkaz, ktorý by svedčil tomu, že žalobca nebol osobou konajúcou v dobrej viere. Správny súd má tiež za to, že tvrdenia žalobcu uvedené v zápisnici zo dňa 11.09.2019 (žiadal uvedenie textu „regelung der Zushlagbesteuerung-Gebrauchtswagcn § 66 Abs 16° - Oprava zdaňovania prirážky
- použitý tovar § 66 ods. 16“ samo o sebe nesvedčí tomu, že žalobca nekonal v dobrej viere. Na základe takejto žiadosti nemožno bez ďalšieho dôkazu vzhľadom na skutkovú situáciu prijať záver, že žalobca nebol dobromyseľný, keď žiadal uvádzať len to, čo považoval za správne z pohľadu svojho postupu.
38. V prejednávanej veci z dokazovania vykonaného správcom dane je nesporné, že nemeckí dodávatelia dodali žalobcovi ojazdené motorové vozidlá a na jednotlivých faktúrach sú uvedené dve protichodné poznámky, týkajúce sa jednak dodania tovaru v bežnom režime zdanenia, t. j. oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu a druhá poznámka, týkajúca sa osobitného režimu zdaňovania prirážky. Tiež bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia neuplatňovali osobitný režim zdaňovania prirážky, ale uplatnili oslobodenie od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu EÚ. V zmysle rozsudku ESD C-624/15, na ktorý poukazoval žalobca, je preto podstatné v danej veci na to, aby žalobca mohol pri predaji uvedeného tovaru - ojazdených motorových vozidiel tuzemským odberateľom uplatniť úpravu zdaňovania prirážky to, či konal v dobrej viere a prijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil v tom, že jeho postup je správny a operácie, ktoré uskutočňuje, nevedú k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca predložil dôkazy, ktorými odôvodňuje svoju dobrú vieru a obozretnosť pri obchodovaní s nemeckými dodávateľmi a správnosť svojho postupu pri uplatňovaní režimu zdaňovania prirážky. Správca dane a žalovaní síce uviedli svoju argumentáciu ohľadne neexistencie dobrej viery žalobcu, avšak pri svojich záveroch sa nedostatočne vysporiadali s argumentáciou žalobcu. Správny súd má za to, že správca dane všetky dôkazy musí vyhodnotiť v intenciách rozsudku ESD C-624/15 tak, aby súdom bolo preskúmateľné z akých dôvodov je uvedený rozsudok podľa názoru správnych orgánov neaplikovateľný v danej veci s rozobratím konkrétnych námietok žalobcu ohľadne rámcových zmlúv, kde nateraz argumentácia žalovaného a správcu dane nebola správna, keď sa jednostranne opreli o dôkazy od nemeckých dodávateľov a dôkazy v prospech dobrej viery žalobcu odmietli bez komplexnejšieho vysvetlenia. Žalovaný a správca dane podľa názoru správneho súdu nedostatočne vyhodnotili dôkazy vo vzájomnej súvislosti ohľadom dobrej viery žalobcu, keď správna úvaha žalovaného a správcu dane v tejto časti bola nedostatočná.
39. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
40. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
41. Správny súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane riadne vyporiadať s dobrou vierou žalobcu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 Zák. o DPH s tým, či žalobca ako obozretný obchodník prijal potrebné opatrenia, aby sa uistil, že svojím postupom sa nezúčastňuje na daňovom podvode. Správca dane musí vyhodnotiť aj výpovede zástupcov nemeckých dodávateľov vo vzťahu k ich trestnému stíhaniu a skutočnosti, že žalobca predložil zmluvy o vzájomnej spolupráci, ktoré zahraniční obchodní partneri popreli. Súčasne je vhodné doplniť dokazovanie o prípadné vysvetlenie žalobcu o ekonomickej návratnosti dovozu vozidiel s maržou nižšou ako 80,- eur za vozidlo (po odvedení DPH 20,- eur) o ďalších podrobných detailoch obchodov žalobcu, ktoré boli vykonané v kontrolovanom zdaňovacom období.
42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté podľa § 175 ods. 2 SSP.
43. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.