Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-67-2018.pdf
PDF · 113.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-13Csp/67/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v spore žalobkyne Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo námestie 4, IČO: 31 340 890, práv. zast. Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471 proti žalovanej F. X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., D. X o zaplatenie 5.000,- eur s prísl., rozsudkom čiastočne pre uznanie nároku, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 5.000.- eur istiny, 906,42 eura úrokov a 39,51 eura poplatkov za upomienky a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 1.3.2018 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške po 90,- eur splatných vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok.
II. V časti o zaplatenie 3.910,24 eura úrokov z istiny, zmluvných úrokov vo výške 23,90 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 1.3.2018 do zaplatenia a bankových poplatkov vo výške 15,- eur, žalobný návrh zamieta.
III. Priznáva žalobkyni proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 20,48 %, o výške ktorých trov bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu elektronicky dňa 13.3.2018 žiadala, aby súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť na jej účet dlžnú istinu vo výške 5.000,- eur, dlžné úroky z istiny vo výške 4.816,66 eura, zmluvný úrok vo výške 23,90 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 1.3.2018 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 1.3.2018 do zaplatenia a bankové poplatky vo výške 54,51 eura a uplatnila si nárok na náhradu trov konania. Odôvodnila, že uzatvorila dňa 19.9.2014 ako veriteľka so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o úvere č. 14127441376, na základe ktorej poskytla žalovanej peňažné prostriedky v sume 5.000,- eur a žalovaná sa jej zaviazala vrátiť istinu a zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná neplnila úver riadne a včas a v dôsledku jej omeškania žalobkyňa preto v zmysle § 565 Obč. zák. v spojení s § 53 ods. 9 Obč. zák. vyhlásila dňa 18.6.2015 úver za predčasne splatný. Žalovaná dlžnú sumu z úveru neuhradila a to ani len v časti ani po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Žalobkyňa uviedla, že na základe uvedeného je jej žalovaná ku dňu 28.2.2018 povinná zaplatiť dlžné sumy tak, ako si žalobkyňa ich zaplatenie uplatnila v žalobnom petite.
2. Žalovanej bol žalobný návrh doručený do vlastných rúk spolu s uznesením, ktorým bola vyzvaná, aby sa k nemu vyjadrila. Žalovaná v písomnom podaní doručenom súdu dňa 29.5.2018 uviedla, že svoj dlh
vo výške 5.000,- eur voči žalobkyni uznáva a je ochotná ho splatiť s tým, že jej finančné príjmy sú veľmi nízke a preto je schopná platiť maximálne 50,- eur mesačne do doby nadobudnutia trvalého pracovného pomeru.
3. Žalobkyňa v podaní zo dňa 6.7.2018 doručenom súdu elektronicky (č.l. 130) na základe predchádzajúcej výzvy súdu vyjadriť sa k vyjadreniu žalovanej navrhla, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie. Možnosť splácania dlhu v pravidelných mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok ponechala na zvážení súdom.
4. Podľa ust. § 282 C.s.p., ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
5. Vzhľadom na uznanie časti nároku uplatneného žalobkyňou, a to istiny vo výške 5.000,- eur, žalovanou v jej písomnom podaní zo dňa 29.5.2018 a na návrh žalobkyne aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie, rozhodol súd v tejto časti žalobného návrhu rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku.
6. O zostávajúcej časti žalobkyňou uplatneného nároku a to o dlžných úrokoch z istiny vo výške 4.816,66 eura, zmluvných úrokoch vo výške 23,90 % ročne zo sumy 5.000 eur od 1.3.2018 do zaplatenia, úrokoch z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000 eur od 1.3.2018 do zaplatenia a o bankových poplatkoch vo výške 54,51 eura súd rozhodol na základe vykonaného dokazovania výsluchom žalovanej a oboznámením sa so žalobkyňou predloženými listinnými dôkazmi - Zmluvou o úvere č. 1412741376, listami žalobkyne z dní 2.6.2015 a 18.6.2015, výpisom z úverového účtu žalovanej vyhotoveným ku dňu 28.2.2018 ako aj Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobkyne a Sadzobníkom poplatkov žalobkyne, na základe čoho zistil takýto skutkový stav:
7. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že si úver vzala pretože v tom čase mala dobré zamestnanie a úver riadne splácala. Potom sa stala práceneschopnou a po jej tri mesiace trvajúcej práceneschopnosti, uviedla, že „dostala výpoveď dohodou“. Pracovný pomer tak ukončila u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa v januári 2015. Uviedla, že od tej doby sa nevedela zamestnať, resp. ak sa zamestnala, tak len brigádnicky alebo na základe rôznych dohôd. Uviedla, že nedostatok finančných prostriedkov bol preto tým dôvodom, pre ktorý ona úver prestala platiť. Ako ďalší dôvod nesplácania úveru uviedla to, že predtým bývala u svojej mamy spolu s tromi maloletými deťmi vo veku 5, 11 a 14 rokov, následne v tom istom období ako stratila zamestnanie, došlo aj k nezhodám medzi ňou a jej matkou a z bytu sa musela odsťahovať. Odišla aj s maloletými deťmi bývať do podnájmu a musela preto platiť za podnájom sumu 350,- eur mesačne. Uviedla, že keď dostala výzvu od žalobkyne na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní, nemala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie a následne sa jej už ozvala len vymáhačská firma. Uviedla, že bola ochotná dlh splatiť, avšak nie tak, ako to od nej žiadala vymáhačská firma sumou 250,- eur mesačne, pretože uviedla, že takúto sumu nemala a nemá. Vyjadrila ochotu pôžičku splácať v sume 50 ,-eur mesačne do času, kým si nenájde iné tzv. normálne zamestnanie.
8. Predloženou kópiou zmluvy o úvere - Dobrá pôžička, č. zmluvy 1412741376 zo dňa 19.9.2014 mal súd preukázané, že ju uzavreli žalobkyňa na strane jednej ako banka a žalovaná na strane druhej ako dlžníčka a to na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie úveru - Dobrá pôžička, ktorý úver žalovaná žiadala od žalobkyne vo výške 15.000 eur (čl. 2 zmluvy). V čl. 4 zmluvy sa strany dohodli na poskytnutí úveru vo výške 5.000,- eur žalobkyňou žalovanej za s počtom 120 mesačných splátok a úrokovou sadzbou 23,90 % p.a. a s výškou mesačnej úhrady 116,- eur, z toho výška mesačnej anuitnej splátky bola 111,- eur a náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver boli vo výške 5,- eur. Ako dátum prvej mesačnej úhrady bol uvedený deň 26.10.2014, RPMN bola 26,70 % p.a., priemerná RPMN na trhu bola 16,81 % p.a., celková čiastka úveru bola uvedená vo výške 13.007,61 eura, úver mal byť splácaný vždy k 25. dňu v mesiaci s dátumom konečnej splatnosti úveru dňa 25.9.2024. Zároveň si strany dohodli poistenie schopnosti splácať úver a to základným súborom poistenia. Poskytnutím prostriedkov zo zmluvy o úvere vznikol žalovanej záväzok tieto peňažné prostriedky vrátane zmluvných úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania vrátiť.
9. Listom zo dňa 2.6.2015 označeným „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ žalobkyňa žalovanú upozornila, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere zo dňa 19.9.2014 a ani napriek predchádzajúcej upomienke do uvedeného dňa neuhradila svoje záväzky. V zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. ju upozornila, že ku dňu 1.6.2015 je jej pohľadávka viac ako tri mesiace po lehote
splatnosti vo výške 939,01 eura a pozostáva z omeškanej splátky vo výške 888,- eur, poplatkov vo výške 36,01 eura a poistného vo výške 15,- eur. Vyzvala ju preto na zaplatenie uvedenej sumy v lehote do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Upozornila ju, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, je žalobkyňa oprávnená využiť ust. § 565 Obč. zák. a vyhlásiť úver predčasne splatným. Žalobkyňa doručenie listu žalovanej nepreukázala, predložila však listy č. 1/39 a 20/39 podacieho hárku č. EPH004671680, z ktorých je zrejmé, že žalobkyňa odovzdala na poštovú prepravu v Bratislave 12 dňa 2.6.2015 v hárku uvedené zásielky, okrem iných aj zásielku adresovanú žalovanej a to pod podacím č. RO046825565SK.
10. Listom zo dňa 18.6.2015 označeným „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ žalobkyňa žalovanej oznámila, že nakoľko svojim konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere zo dňa 19.9.2014, stala sa jej úverová pohľadávka k 18.6.2015 predčasne splatnou v celom rozsahu. Žalobkyňa uviedla výšku dlžnej sumy, ktorú evidovala k uvedenému dňu a to dlžnú istinu vo výške 5.000,- eur, úrok 906,42 eura, poplatky za upomienky 39,51 eura a poistné 15,- eur, celkom dlžnú sumu 5.960,93 eura. Vyzvala žalovanú na úhradu tejto dlžnej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Podľa pripojenej doručenky o doručovaní písomnosti žalobkyňou žalovanej bola táto písomnosť žalovanej doručená dňa 24.6.2015, čomu nasvedčuje podpis žalovanej ako adresátky, potvrdzujúci príjem zasielanej písomnosti - Výzv. 18060158000092350314-185LCS.
11. Výpisom z aktuálneho stavu úveru poskytnutého žalovanej, ku dňu 28.2.2018 (č.l. 27) mal súd preukázané poskytnutie úveru v dohodnutej výške 5.000,- eur žalobkyňou žalovanej, ako aj skutočnosť, že žalovaná na vrátenie úveru a dohodnutých úrokov nezaplatila žiadnu splátku a od 26.10.2014 bola nepretržite v omeškaní s úhradou splatných splátok. Stav úveru ku dňu vyhlásenia jeho okamžitej splatnosti 18.6.2015 bol podľa výpisu z aktuálneho stavu úveru, nesplatený zostatok úveru vo výške 5.921,42 eura a to 8 x 111,- eur mesačných splátok splatných postupne od 25.10.2014 až do 25.5.2015, 3 x poistné 5,- eur splatné v dňoch 25.10., 25.11 a 25.12 2014 a dňa 18.6.2015 splatná suma 5.018,42 eura. Podľa predmetného výpisu (č.l. 27) evidovala žalobkyňa na úverovom účte žalovanej aj nezaplatené poplatky vo výške spolu 54,51 eura.
12. Podľa ust. § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa ust. § 499 Obch. zák., za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
14. Podľa ust. § 500 ods. 1 Obch. zák., dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.
15. Podľa ust. § 501 ods. 1 Obch. zák., veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.
16. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
17. Podľa ust. § 503 ods. 1 a 2 Obch. zák., záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (odsek prvý). Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky (odsek druhý).
18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané uzavretou zmluvou o úvere - dobrá pôžička, vznik a existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobkyňou ako veriteľkou a žalovanou
ako dlžníčkou, obsahom ktorého bol záväzok žalobkyne poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky po splnení ňou - bankou stanovených podmienok a záväzok žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky vrátane zmluvných úrokov žalobkyni vrátiť. Na základe uzavretej zmluvy poskytla žalobkyňa, čo nebolo medzi stranami sporné, žalovanej úver vo výške 5.000,- eur a žalovaná bola povinná úver vrátiť v 120 mesačných splátkach vo výške po 116,- eur splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc splatnosťou prvej splátky dňa 26.10.2014 a konečnou splatnosťou úveru dňa 25.9.2024 a to vrátane dohodnutých úrokov z úveru a nákladov spojených s poistením schopnosti splácať úver. Úverová zmluva mala písomnú formu a obsahovala aj všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch. Výpisom z aktuálneho stavu úveru vyhotoveného ku dňu 28.2.2018 mal súd preukázané poskytnutie úveru v dohodnutej výške 5.000,- eur žalobkyňou žalovanej, ako aj skutočnosť, že žalovaná na vrátenie úveru a dohodnutých úrokov nezaplatila žiadnu splátku a od 26.10.2014 bola nepretržite v omeškaní s úhradou splatných splátok. Keďže žalovaná nereagovala na výzvu žalobkyne urobenú listom zo dňa 2.6.2015 a v liste uvedenú dlžnú sumu ku dňu 1.6.2015 vo výške 939,01 eura v určenej lehote nezaplatila, žalobkyňa listom zo dňa 18.6.2015 vyhlásila k uvedenému dňu predčasnú splatnosť poskytnutého úveru vo výške dlžnej sumy 5.960,93 eura (5.000,- eur istiny, 906,42 eura úrokov, 39,51 eura poplatkov za upomienky a 15,- eur poistného), čím sa pohľadávka žalobkyne stala splatnou v celom rozsahu. Stav úveru ku dňu vyhlásenia jeho okamžitej splatnosti 18.6.2015 bol podľa výpisu z aktuálneho stavu úveru, nesplatený zostatok úveru vo výške 5.921,42 eura a to 8 x 111,- eur mesačných splátok splatných postupne od 25.10.2014 až do 25.5.2015, 3 x poistné 5,- eur splatné v dňoch 25.10., 25.11 a 25.12 2014 a dňa 18.6.2015 splatná suma 5.018,42 eura. Podľa predmetného výpisu evidovala žalobkyňa na úverovom účte žalovanej aj nezaplatené poplatky vo výške spolu 54,51 eura, z ktorej sumy dlžných poplatkov žalobkyňa listom - výzvou zo dňa 18.6.2015 vyzvala žalovanú na úhradu poplatkov za upomienky vo výške 39,51 eura. Ani po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná neuhradila na zaplatenie svojho záväzku z úverovej zmluvy za účelom vrátenia úveru nič.
19. Žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie istiny 5.000,- eur žalovaná uznala za dôvodný, súd o ňom rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku (čiastočným).
20. Podľa ust. § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
21. Žalobkyňa ako veriteľka si uplatnila žalobou proti žalovanej okrem nároku na zaplatenie istiny 5.000,- eur, ktorý nárok žalobkyňa písomne uznala, aj ďalšie nároky a to na zaplatenie dlžných úrokov z istiny 4.816,66 eura (vyčíslených do 28.2.2018, žalobkyňa však ich žiaden výpočet nepredložila, nevedno preto ako - v akej výške úrokovej sadzby, z akej istiny a od ktorého dňa boli ňou vypočítané, keďže takto žalovanej sume ani nezodpovedá žiaden údaj z predloženého výpisu), zmluvných úrokov vo výške 23,90 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 1.3.2018 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 1.3.2018 do zaplatenia a bankových poplatkov vo výške 54,51 eura (bez akejkoľvek bližšej špecifikácie). Úroky a úroky z omeškania pritom predstavujú príslušenstvo žalovanou uznanej pohľadávky.
22. Z takto uplatnených a vyčíslených nárokov súd na základe vykonaného dokazovania mal za dôvodne uplatnené nároky a priznal žalobkyni právo na zaplatenie úrokov z úveru a to vo výške 906,42 eura vyčíslených žalobkyňou v liste zo dňa 18.6.2015 (č.l. 22) ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalovaná správnosť tohto vyčíslenia nepoprela a tak ho mal súd za nesporné. Nárok žalobkyne na úroky z úveru je daný ust. § 497 Obch. zák. a v danom prípade bola výška úrokovej sadzby úveru dojednaná zmluvnými stranami v čl. 4 ods. 4.1 a 4.2 zmluvy. Obdobne žalovaná ani nepoprela správnosť vyčíslenia poplatkov za upomienky 39,51 eura a poistného 15,- eur v tom istom liste žalobkyne (ktoré platenie poplatkov a poistného bolo takisto dojednané v čl. 4 ods. 4.1 a 4.2 zmluvy), a preto mal súd za nesporné aj do tejto vyčíslenej výšky žalobou uplatnený nárok žalobkyne na bankové poplatky. Poistné si žalobkyňa žalobou neuplatnila.
23. Vzhľadom na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ku dňu 18.6.2015, priznanie úrokov z úveru za ďalšie obdobie nasledujúce po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru súd nemal za dôvodné, keďže v danom prípade platenie úrokov z úveru pri vyhlásení jeho predčasnej splatnosti a to až do jeho úplného zaplatenia stranami osobitne dohodnuté v zmluve nebolo a preto v prevyšujúcom rozsahu (nad 906,42 eura) žalobcom uplatnený nárok na úroky z úveru zamietol.
24. Súd vychádzajúc zo znenia § 503 ods. 1 Obchod. zák. mal za to, že úroky z úveru sú splatné spolu s istinou, preto po zosplatnení úveru (keďže to nebolo v zmluve dohodnuté) už ďalšie úroky nemožno priznať. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina ďalej neúročí. Súd na podporu tohto svojho tvrdenia odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/224/2015, v ktorom tento súd vychádzal z úvahy, že úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik (a trvanie) je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká aj akcesorický záväzok úrokový. Pretrváva len povinnosť uhradiť doterajšie úroky a tým, že včas dlžník nesplatí istinu a úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením (istiny a príslušenstva). Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že zosplatnenie, resp. vyhlásenie predčasnej splatnosti ako jednostranný právny úkon veriteľa zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový vzťah. Mal za potrebné zohľadniť skutočnosť, že zmluvné úroky a úroky z omeškania sú síce oba príslušenstvom pohľadávky, avšak majú odlišné funkcie a je potrebné ich odlišovať. Zmluvné úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú zákonom stanovenú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať aj keď neboli dojednané. Odvolací súd poukázal na základnú charakteristiku úverového vzťahu, keď v dôsledku uzatvorenia zmluvy o úvere dochádza u veriteľa k stavu absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia, za čo mu prináleží zmluvne dojednaný úrok, ktorý predstavuje cenu peňazí, t.j. odplatu za to, že veriteľ počas trvania zmluvného vzťahu nemá istinu úveru k dispozícii a nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk. Odlišná situácia však nastane v prípade predčasného zosplatnenia úveru na základe jednostranného úkonu veriteľa (na základe slobodnej voľby veriteľa), v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodne dohodnutého úverového vzťahu. V dôsledku takéhoto jednostranného úkonu veriteľa vznikne mu nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a obmedzenie možnosti produkovať zisk. Naproti tomu v dôsledku tohto jednostranného právneho úkonu dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať (a splácať ich postupne v splátkach), t.j. vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ si dlžník nesplní svoju povinnosť vrátiť požičané peňažné prostriedky, má veriteľ možnosť vymáhať si celú zosplatnenú pohľadávku a dlžník, ktorý nesplní povinnosť vrátiť zosplatnenú pohľadávku, sa dostáva do omeškania a je povinný uhradiť veriteľovi aj úroky z omeškania. Z vyššieuvedeného mal odvolací súd za jednoznačné, že v prípade, ak dlžník nevráti jednorazovo zosplatnenú sumu, nastáva protiprávny stav, kedy už dlžník nemá právo (právny titul) disponovať s poskytnutými finančnými prostriedkami, s čím zákon spája sankciu, ktorou je práve povinnosť uhradiť veriteľovi úrok z omeškania. S takýmto protiprávnym stavom však nie je možné spájať odplatné plnenie (úrok ako cenu požičaných peňazí), ktoré je možné spájať iba so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov v súlade s podmienkami úverovej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu za takýto stav oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov možno považovať iba stav do zosplatnenia celého úveru, nakoľko zosplatnením úveru dlžník právo držať požičanú sumu stráca.
25. Na základe uvedeného citovaného z rozsudku Krajského súdu v Košiciach súd žalobný nárok v časti kapitalizovaných úrokov z úveru vo výške nad priznané úroky 906,42 eura, t.j. v časti o zaplatenie 3.910,24 eura, ako aj úrokov z úveru uplatnených za ďalšie obdobie od 1.3.2018 až do zaplatenia vo výške úrokovej sadzby 23,90 % ročne z čiastky 5.000 eur, zamietol.
26. Súd zamietol návrh žalobkyne aj v časti ňou uplatnených bankových poplatkov vo výške 15,- eur (nad priznanú sumu poplatkov 39,51 eura), keďže tento nárok na bankové poplatky uplatnený vo výške 54,51 eura žalobkyňa vôbec nešpecifikovala. Z predloženého výpisu aktuálneho stavu úveru ku dňu 28.2.2018 vyplynulo, že žalobkyňa evidovala nezaplatené poplatky vo výške 54,51 eura a to ako nesplatené poistné vo výške po 5,- eur splatné ku dňom 25.10.2014, 25.11.2014 a 25.12.2014, pričom súd má za to, že v prípade poistného nemôže sa v žiadnom prípade jednať o bankový poplatok, ďalej evidovala poplatok za prvú upomienku 9,95 eura s dátumom vzniku pohľadávky 26.11.2014, poplatok za druhú upomienku s dátumom vzniku pohľadávky dňa 30.12.2014, poplatok za upozornenie pred výzvou vo výške 1,15 eura s dátumom vzniku pohľadávky 1.6.2015 a poplatok za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom 3,50 eura s dátumom vzniku pohľadávky 18.6.2015. Z týchto uvedených poplatkov mal súd na základe žalobkyňou predložených listinných dôkazov preukázané len list - upozornenie a výzvu na splatenie dlžnej sumy úveru zo dňa 2.6.2015 a list žalobkyne - výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 18.6.2015, keďže však žalovaná výšku poplatkov za upomienky 39,51 eura, na úhradu ktorých ju výslovne vyzvala
žalobkyňa v liste zo dňa 18.6.2018 nespochybnila, mal súd v tejto výške účtované poplatky za nesporné a preto priznal žalobkyni právo na poplatky vo výške 39,51 eura. V prevyšujúcej časti nároku uplatneného titulom poplatkov súd žalobný návrh zamietol.
27. Podľa ust. § 369 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia (odsek prvý). Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením (odsek druhý). Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva (odsek tretí).
28. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 1.3.2018 do zaplatenia. Súd v zmysle citovaných ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. a ust. § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. priznal žalobkyni právo na úroky z omeškania z priznanej - prisúdenej sumy istiny 5.000,- eur odo dňa 1.3.2018 až do zaplatenia (tak ako si žalobkyňa zákonný nárok na úroky z omeškania uplatnila, keďže podľa § 216 C.s.p. súd nemohol prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa žalobkyňa domáhala) a to vo výške úrokovej sadzby 5,05 % ročne keďže k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (10. deň od doručenia výzvy na plnenie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru) základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0,05 %.
32. Celkom tak súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 5.000,- eur, úroky z úveru vo výške 906,42 eura, poplatky vo výške 39,51 eura a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 1.3.2018 do zaplatenia. V prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie 3.925,24 eura, t.j. v časti úrokov z úveru za obdobie po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a to tak vyčíslených (3.910,24 eura) ako aj uplatnených vo výške úrokovej sadzby 23,90 % ročne z dlžnej sumy istiny od 1.3.2018 do zaplatenia a nepreukázaných (nad sumu 39,51 eura) bankových poplatkov, t.j. poplatkov vo výške 15,- eur, súd žalobu zamietol.
33. Podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
34. Vzhľadom na zistené majetkové a sociálne pomery žalovanej, vychádzajúc z jej výpovede o nich na pojednávaní a zároveň z ňou predloženej pracovnej zmluvy uzavretej dňa 19.6.2018 so zamestnávateľom Maxis Trade s.r.o., Čínska 33, Košice, na základe ktorej žalovaná mala nastúpiť do zamestnania dňa 26.6.2018 na dobu neurčitú so skúšobnou dobou do 19.9.2018, dohodnutou mesačnou hrubou mzdou 290,- eur a s dohodnutou dĺžkou pracovného času zamestnanca 20 hod./týždeň, t.j. na polovičný pracovný úväzok, súd mal za dôvodné a to v zmysle citovaného ust. § 232 ods. 3 C.s.p. rozhodnúť o poskytnutí žalovanej dlhšej lehoty na plnenie jej dlhu a povoliť jej zaplatenie dlhu žalobkyni v mesačných splátkach. Žalovaná žije spolu so svojim manželom v podnájme v 2-izbovom byte, za ktorý mesačne platia sumu 350,- eur. Aj manžel žalovanej je nezamestnaný a zarába si len príležitostnými brigádami. Žalovaná má vyživovaciu povinnosť voči svojim trom mal. deťom vo výške 5, 11 a 14 rokov, vyživovaciu povinnosť voči dvom mladším mal. deťom z manželstva so žalovanou a voči ďalším deťom z predchádzajúceho manželstva má aj manžel žalovanej. Žalovaná má okrem toho aj pravidelné náklady v súvislosti s návštevou materskej školy jej najmladšou dcérou vo výške cca 50,- eur mesačne. Okrem tohto dlhu voči žalobkyni žalovaná spláca mesačne po 18,- eur dlh voči spol. Provident Finance, ktorý dlh, uviedla, že mal by byť uhradený približne do konca septembra 2018 a zároveň dlhuje približne
sumu 140,- eur spoločnosti Antik (za internetové pripojenie) a sumu okolo 800,- eur za služby Magio Telecom. Žalovaná uviedla, že nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností ani hodnotných hnuteľných vecí a ani nemá žiadne úspory na účtoch. Vzhľadom na takúto nepriaznivú finančnoekonomickú situáciu súd žalovanej povolil splácať dlh voči žalobkyni v mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky v lehote splatnosti, stane sa splatným celý dlh. Pri určení výšky mesačnej splátky súd nezohľadňoval len návrh žalovanej na výšku splátky a jej sociálno-ekonomickú situáciu, ale mal za potrebné zohľadniť aj právo žalobkyne na vrátenie späť svojich finančných prostriedkov v primeranej dobe, ktorému nezodpovedalo by určenie výšky povinnej mesačnej splátky podstatne nižšou sumou než bola výška pôvodne zmluvne dohodnutých splátok.
35. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to priznal žalobkyni proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 20,48 % a to podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. zohľadniac pomer úspechu žalobkyne a žalovanej vychádzajúc z uplatneného práva žalobkyne vo výške 9.871,17 eura a priznaného práva vo výške 5.945,93 eura, čo predstavuje úspech žalobkyne vo výške 60,24 % a zamietnutého nároku vo výške 3.925,24 eura, čo predstavuje úspech žalovanej vo výške 39,76 % a teda žalobkyni prináleží právo na náhradu trov konania v rozsahu 20,48 % (60,24 - 39,76).
Poučenie:
Proti časti výroku I. tohto rozsudku, ktorým súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni 5.000.- eur istiny, vydanému na základe uznania nároku, odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého čiastočného rozsudku.
Proti ďalšej časti výroku I. tohto rozsudku ako aj proti výrokom II. a III. rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. (§ 355 ods. 1 C.s.p.) písomne v potrebnom počte vyhotovení tak aby jedno vyhotovenie ostalo na súde a jedno aby dostal každý účastník.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).