Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/10/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci žalobkyne D. proti žalovanému E. v konaní o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu E. bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Michalovce takto

rozhodol:

I. Určuje otcovstvo k mal. dieťaťu E., z matky D., ktorej rodičmi sú E. tak, že za otca určuje E., z rodičov O. II. Upravuje práva a povinnosti rodičov k mal. E. tak, že mal. E. zveruje do osobnej starostlivosti žalobkyne a zároveň určuje výživné pre žalovaného tak, že tento je povinný platiť výživné nasledovne: za dobu od 1.4.2015 do 31.3.2017 po 60 € mesačne, za dobu od 1.4.2017 do 31.12.2017 po 80 € mesačne, za dobu od 1.1.2018 do 31.7.2018 po 50 € mesačne, ktoré výživné je povinný platiť na mal. E. vždy k rukám žalobkyne k 20.dňu, v tom-ktorom mesiaci, vopred.

III. Určuje dlžné výživné za dobu od 1.4.2015 do 31.7.2018 v sume 2730 € s tým, že povoľuje žalovanému, aby splácal toto dlžné výživné pre mal. E. po 50 € mesačne, spolu s bežným výživným, vždy k rukám žalobkyne k 20.dňu, v tom-ktorom mesiaci, vopred.

IV. Upravuje styk žalovaného s mal. E. neobmedzene.

V. Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 15.1.2016 bola doručená na tunajší súd žaloba, v ktorej žalobkyňa žiadala o určenie, že žalovaný je otcom maloletého E. Žaloba bola odôvodnená tým, že maloletý E. sa narodil z matky D. - žalobkyne, dňa 1.4.2015, a keďže žalovaný súložil s matkou dieťaťa v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa, treba ho považovať za biologického otca maloletého E., aj keď žalovaný svoje otcovstvo dobrovoľne neuznal.

2. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu, že nie je otcom maloletého E. Popieral, že s matkou maloletého súložil v rozhodnej dobe.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a znaleckým dokazovaním, pričom bol zistený tento skutkový stav:

4. Maloletý E. narodil z matky D. pričom otcovstvo k nemu žalovaný odmietol uznať dobrovoľne.

5. Zo záveru znaleckého posudku, ktorý bol podaný dňa 15.1.2018 znalcom z odboru genetiky - analýza DNA - RNDr. Angelikou Vasiľovou bolo zistené, že otcovstvo žalovaného k mal. E. je prakticky dokázané hodnotou pravdepodobnosti W=99,99 %.

6. Kolízny opatrovník navrhol, aby v prípade, že súd žalovaného určí za otca mal. E. boli k maloletému E. zároveň upravené aj rodičovské práva a povinnosti, a to tak, aby bol maloletý zverený do výchovy matky, a žalovanému aby bola uložená povinnosť platiť mal. E. výživné podľa schopností a možností.

7. Žalobkyňa navrhla, aby žalovaný platil na výživu mal. E. po 150 € mesačne, nakoľko výdavky maloletého sú na jedlo, oblečenie, hygienu a ostatné potreby približne 150 € mesačne, ktoré uhrádza výlučne ona, keďže od narodenia maloletého žalovaný na jeho výživu ničím neprispieval. Žalobkyňa od 19.6.2017 je zamestnaná v ČR a v dobe, kedy je v zamestnaní sa stará osobne o maloletého jej matka. Žalobca súhlasil s platením výživného na maloletého - najviac po 50 € mesačne, keďže je nezamestnaný t.č. a predtým bol dlho práceneschopný a bol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov. Z predložených listinných dokladov bolo zistené, že v auguste 2015 bol vyplatený žalobkyni príspevok pri narodení dieťaťa v sume 829,86 €, pričom v roku 2015 poberala aj rodičovský príspevok po 203,20 € mesačne, tak isto aj v roku 2016 a 2017 a v roku 2018 je to 213,20 € v januári a po 214,70 € vo februári až apríli.Tiež žalobkyňa poberala prídavky na mal. dieťa, a to v roku 2015 po 23,52 € (v auguste 94,08 €, v roku 2016 až 2018 tiež po 23,52 € mesačne. Žalobkyňa nastúpila do práce 19.6.2017 u zamestnávateľa: W. a jej príjem bol v apríli 2017-674 € (čistá mzda), v júni 2017-247 €, v auguste 2017-602 €, v septembri -748 €, v októbri 524 €, v novembri 17,62 €, v decembri 787 €, v januári 2018-625 € a vo februári 2018-480 €. Žalovaný je toho času nezamestnaný - v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23.5.2018 a poberá dávku 50 % zo sumy 18,66 € denne na dobu 6 mesiacov (270 € mesačne). V dobe od 1.4.2015 do 15.5.2016 bol žalovaný zamestnaný v T. a jeho priemerná čistá mzda bola v roku 2015 v sume 306 € a v roku 2016 v sume 214 €. V dobe od 22.6.2016 do 22.3.2017 žalovaný pracoval v O. kde mal čistý príjem 220 € mesačne. V čase od 4/2017 do 12/2017 pracoval žalovaný v O. a jeho čistá mzda bola: v apríli 152 €, v máji 757,55 €, v júni 865,36 € v júli 637,10 €, v auguste 750,98 €, v septembri 702,55 €, v októbri 735,59 €, v decembri 131,60 €. V čase od 9.12.2017 mal žalovaný nárok na nemocenské po 17,65 € za deň a od 8.2.2018 po 17,86 € za deň v novembri 2017 poberal žalovaný nemocenské dávky.

8. Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

9. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, pokiaľ jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

10. V tomto konaní bolo preukázané zo znaleckého posudku podaného dňa 15.1.2018 znalcom v odbore genetiky - analýza DNA, za použitia metódy analýzy DNA mal. E. jeho matky i žalovaného, že pravdepodobnosť otcovstva žalovaného vo vzťahu ku mal. E. predstavuje až 99,99 %. Táto metóda určenia otcovstva sa v súčasnosti považuje za metódu s najvyššou vylučovacou schopnosťou, a keďže pomocou nej bolo zistené veľmi vysoké percento pravdepodobnosti, že žalovaný je biologickým otcom mal. E. súd návrhu o určenie otcovstva v tomto prípade vyhovel.

11. Podľa ust. § 113 ods. 2 O. s. p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

12. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane (podľa ust. § 25ods. 1 Zákona o rodine sa rodičia môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia a dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia, podľa ust. § 25 ods. 2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí).

13. V tomto konaní mal súd za preukázané, že o mal. E. sa od jeho narodenia stará žalobkyňa a odkedy je zamestnaná, pomáha jej so starostlivosťou aj jej matka. Keďže žalobkyňa má všetky predpoklady na riadne zabezpečovanie vývinových potrieb maloletého E. súd jej ho zveril do výchovy s tým, že je oprávnená ho aj zastupovať a spravovať jeho majetok.

14. Súd o výške výživného pre maloleté dieťa rozhodoval v súlade s ustanoveniami §§ 62 až 65 a § 75 Zákona o rodine.

15. Podľa ust. § 62 ods. 1, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 odsek 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 odsek 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona( zákon o životnom minime). Podľa § 62 odsek 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 odsek 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností , možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsať- násobok sumy životného minima. Podľa § 63 odsek 2, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsať- násobok sumy životného minima. Podľa § 63 odsek 2, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie ej nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

17. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. To neplatí, ak ide o výživné per maloleté dieťa.

19. V tomto konaní bolo zistené, že žalovaný v čase od narodenia maloletého E., teda od 1.4.2015 do 15.5.2016 bol zamestnaný s čistým príjmom 260 € a od 22.6.2016 do 22.3.2017 s čistým príjmom 220 € mesačne. V tom čase žalobkyňa poberala rodičovský príspevok 203 € a prídavky na dieťa 23 €, pričom náklady na výživu maloletého E. boli 150 € - na jedlo, oblečenie a iné potreby. Vzhľadom na uvedené - za obdobie od 1.4.2015 do 31.3.2017 súd určil žalovanému povinnosť platiť na výživu mal. E. po 60 € mesačne, keďže to bolo v schopnostiach a možnostiach žalovaného. Za dobu od 1.4.2017 do 31.12.2017 súd určil povinnosť žalovanému platiť maloletému po 80 € mesačne, keďže bol čistý príjem žalovaného 591 € a čistý príjem žalobkyne bol v uvedenom období 604 €, pričom náklady na výživu maloletého boli 150 € - až 200 € mesačne. Od 1.1.2018 do 31.7.2018 bolo určené výživné pre mal. E. po 50 € mesačne, keďže žalovaný bol od 1.1.2018 práceneschopný a poberal nemocenské dávky a od 23.5.2018 je poberateľom dávky v nezamestnanosti po 270 € mesačne, pričom žalobkyňa v uvedenom období mala čistý príjem 552,50 €. Zároveň súd povolil žalovanému splácať dlžné výživné 2730 € za obdobie od 1.4.2015 do 31.7.2017 po 50 € mesačne - spolu s bežným výživným, keďže je žalovaný nezamestnaný a nemá možnosti ani schopnosti zaplatiť celú dlžnú sumu výživného naraz.

20. Zároveň súd upravil styk žalovaného s mal. E. neobmedzene, keďže žalovaný sa s dieťaťom chce stýkať.

21. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 a súd vyslovil, že žiadnej zo strán sporu nepriznáva právo na náhradu trov konania, keďže žalobkyňa bola v konaní čiastočne úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.