Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Sa-9-2017.pdf
PDF · 119.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/9/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Naďom, v právnej veci žalobcu: B. Z., F. XX, N. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, Bratislava, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2016/13234-0003 Pa zo dňa 14.12.2016, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OHNNVaŠSD/HNNV KE I,IV/ SOC/2016/16903-0031 zo dňa 20.09.2016 bola žalobcovi podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 417/2013 Z. z.“) znížená pomoc v hmotnej núdzi o sumu 61,60 eur mesačne od 01.09.2016 z dôvodu zmeny skutočností pri posúdení nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Príjemcovi pomoci v hmotnej núdzi bola zaslaná výzva na predloženie tlačiva „Ponuka" s vyznačením, či ponúkaný výkon činnosti prijíma alebo odmieta. Menovanému bolo ponúknuté vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne na obdobie od 01.09.2016 do 31.12.2016 podľa rozpisu, priložené tlačivo ponuky bolo potrebné doručiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej len úrad) do 5 pracovných dní. Zásielka bola prevzatá v odbernej lehote a doručená dňa 30.08.2016. Vo výzve bol menovaný poučený, že ak ponuku činnosti odmietne, alebo nedoručí na úrad v stanovenej lehote, alebo po jej akceptovaní sa na výkon prác nedostaví, dávka sa v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi zníži o 61,60 Eur. Žalobca na výzvu nereagoval a tunajšiemu úradu nedoručil tlačivo „Ponuka", považuje sa to za prejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činností v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a odmietnutie ponuky. Tým došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na nárok na pomoc v hmotnej núdzi.
2. Žalobca podal proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu odvolanie. V odvolaní uviedol, že predmetnú „Ponuku" na ponúkanú prácu neprebral z dôvodu nezdržovania sa na adrese v čase doručovania zásielok. Ďalej v obsiahlom odvolaní uvádza, že ponúkanú prácu považuje za porušenie jeho práv, ktoré mu garantuje Ústava SR v čl. 18 ods. 1, ods. 2 písm. c), d), e) v ktorom sa uvádza, že nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. Ponúknutú prácu považoval za zbytočne zaťažujúcu, keďže v súčasnosti vystupuje v rôznych správnych konaniach, súdnych konaniach a priestupkových konaniach, v ktorých obhajuje jednak priamo vlastné práva a právom chránené záujmy, ktoré im boli odopreté zo strany štátu, ale taktiež a to najmä obhajuje široké spektrum občanov SR.
3. V odvolaní ďalej uvádza, že vyššie spomínaná ponuka na vykonávanie činnosti a to ešte v čase od 8:00 hod. do 12:00 hod. sa mu javí jednoznačne ako činnosť, ktorá by ho zbytočne zaťažila a táto ponuka sa mu javí skôr ako nástroj, ktorý niektorý zamestnanec ÚPSVaR Košice buď sám, alebo možno že aj určitá skupina zamestnancov ÚPSVaR Košice spolu tak využili, resp. zneužili na to, aby ho tým zámerne a zbytočne zaťažili, a aby tak priamo ovplyvnili niektoré konania v ktorých vystupuje ako účastník. Na základe tohto navrhol, aby rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vedené pod sp. zn. KE1/OHNNVaŠSD/HNNV KE I, IV/SOC/2016/16903-0031 zo dňa 20.09.2016 bolo zrušené v plnom rozsahu ako nezákonné, nakoľko rozhodnutie bolo vydané na základe aplikácie ustanovenia právneho predpisu, ktorý jednoznačne nesie obligatórne znaky skutku v zmysle ust. § 192 ods. 1 v jednočinnom súbehu so skutkom v zmysle ust. § 179 ods. 1 Trestného zákona a bude mu priznané späť poberanie dávky v hmotnej núdzi a to od dňa 01.09.2016, kedy mu bolo poberanie dávky v hmotnej núdzi zastavené.
4. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. KE1/OHNNVaŠSD/HNNV KE I, IV/ SOC/2016/16903-0031 zo dňa 20.09.2016 potvrdil, pričom poukázal na zistený skutkový stav uvedený ako v prvostupňovom, tak aj v žalovanom rozhodnutí. Ďalej citujúc príslušné na vec žalobcu sa vzťahujúce zákonné ust. § 2 ods. 1, § 7 ods. 2 písm. h), § 10 ods. 3, § 11 ods. 4, § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v platnom znení konštatoval, že postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade s platnými právnymi predpismi.
5. Ďalej odvolací správny orgán v odôvodnení rozhodnutia zo 14.12.2016 uviedol:
„Odvolací orgán sa nestotožňuje s konštatovaním úradu, že odvolateľ na výzvu nereagoval, lebo zo spisového materiálu je preukázané, že dňa 05.09.2016 odvolateľ doručil na úrad svoje písomné Vyjadrenie sa k výzve Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice - aktivačného centra vedenej pod sp. č. KEO/AC/ZAM/2016/68917/2. Avšak vzhľadom na to, že odvolateľ úradu nedoručil Ponuku, v stanovenej lehote sa nevyjadril či ju prijíma alebo odmieta a na výkon činností v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi nenastúpil, a to aj napriek tomu, že bol poučený o dôsledkoch odmietnutia Ponuky alebo jej nedoručenia v stanovenej lehote, odvolací orgán je toho názoru, že úrad postupoval správne, keď rozhodol o znížení pomoci v hmotnej núdzi na sumu 55,80 Eur mesačne od 01.09.2016. K námietkam odvolateľa odvolací orgán uvádza nasledovné: Tvrdenie odvolateľa, že keby Ponuku na vykonávanie činností prijal, dobrovoľne by sa tým vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezakladá na pravde. Prijatie ani odmietnutie Ponuky nemá žiadny vplyv na ďalšie vedenie občana v evidencii uchádzačov o zamestnanie. "
6. K námietke žalobcu ohľadom aplikácie § 10 ods. 3 žalovaný správny orgán argumentoval nasledovné:
„Pri výkone činností podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi nejde o výkon práce v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Vykonávanie činností podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi možno chápať ako aktívnu činnosť občana na riešení svojej životnej situácie, ktorá podmieňuje výšku dávky v hmotnej núdzi. Osoba, ktorá vykonáva požadované činnosti, by mala vnímať výkon činností ako prostriedok svojej užitočnosti a socializácie, a nie ako právny mechanizmus ochrany pred krátením dávky. Požadovanie vykonávania činností v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej nie je protiústavné. Touto otázkou sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, pričom vo svojom náleze č. PL. ÚS 8/2014-41 uviedol, že nie je v rozpore s ústavným príkazom vyjadreným v čl. 39 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečovaní ich základných životných potrieb. Odvolací orgán považuje tvrdenia odvolateľa uvedené v odvolaní ohľadne nútených prác za neprimerané a prehnané. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v súvislosti s aplikáciou § 10 ods. 3 nehovorí ani o práci a ani o nútenej práci, ale používa termín činnosť. Zákon predpokladá, že prijímateľ dávky v hmotnej núdzi vykoná činnosť v rozsahu 32 hodín, a to buď formou menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného právneho predpisu alebo na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenia mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. Ak prijímateľ dávky v hmotnej núdzi tento zákonný predpoklad nesplní, dávka sa bez ďalšieho znižuje o 61,60 Eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý sa ponúknutej činnosti nezúčastní. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa vykonávaním činností v
rozsahu 32 hodín rozumejú jednak menšie obecné služby pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec. Tieto sú organizované podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 tohto zákona, obyvateľ obce sa podieľa na rozvoji a zveľaďovaní obce a poskytuje pomoc orgánom obce. Menšie obecné služby, ktoré sú vykonávané členmi obce v jej priamom záujme, sa preto môžu považovať za obvyklé občianske povinnosti pripadajúce na členov obce. Obdobné platí pre práce na predchádzanie živelným pohromám, pri živelných pohromách ako aj na odstraňovaní ich následkov, čo sa podľa čl. 18 ods. 2 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky, nepovažuje za nútenú prácu. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi okrem toho umožňuje aj vykonávanie dobrovoľníckej činnosti s rešpektovaním príslušných ustanovení zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve. V §3 uvedeného zákona, sú explicitne uvedené druhy činností, ktoré je možné vykonávať ako dobrovoľnícku činnosť.
Odvolací orgán zdôrazňuje, že všetky činnosti majú a musia mať všeobecne prospešný charakter, sú v záujme obyvateľov obce, v záujme ochrany životného prostredia, kultúrneho dedičstva a nemožno si ich vysvetľovať ako nútené práce. Právo na pomoc v hmotnej núdzi je garantované ústavou, avšak podrobnosti naplnenia tohto práva ústava ponecháva na zákon. Zavedením povinnosti zúčastniť sa činností v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pre vznik nároku na dávku v hmotnej núdzi sa sleduje oprávnený cieľ, ktorým je aktivácia občana v hmotnej núdzi. Ide predovšetkým o tých občanov v hmotnej núdzi, ktorí nevyužívajú možnosti aktívnej účasti na programoch služieb zamestnanosti (napr. vzdelávanie a príprava pre trh práce) alebo aktivačných prác (napr. menšie obecné služby, menšie služby pre VÚC) a dlhodobo pasívne zotrvávajú na dávke v hmotnej núdzi. Odvolateľ síce v odvolaní píše, že si aktívne hľadá prácu, avšak poberateľom dávky v hmotnej núdzi je od roku 2002, teda 14 rokov, pričom v evidencii uchádzačov o zamestnanie je vedený od roku 2001. V § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi je presne vymedzené na koho sa nevzťahuje povinnosť zúčastniť sa výkonu činností. "
7. Na základe horeuvedených skutočností žalovaný ako odvolací správny orgán konštatoval, že zníženie pomoci v hmotnej núdzi od 01.09.2016 bolo v súlade s § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
8. Žalobca v žalobe zo dňa 21.02.2017 podanej Krajskému súdu v Košiciach, uviedol, že navrhuje rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť späť na ďalšie konanie. V žalobe sa domáhal, aby súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného s tým, že žalobu doplní v čo najkratšom možnom čase.
9. Žalobca žalobu doplnil až podaniami doručenými súdu dňa 11.09.2017, pričom v doplnení žaloby zotrval na svojich odvolacích dôvodoch a opakovane poukazoval na nesplnenie obligatórnych znakov skutkových podstát v zmysle ust. § 192 ods. 1 v jednočinnom súbehu so skutkom v zmysle ust. § 179 ods. 1 Trestného zákona a aby žaloba bola postúpená orgánom činným v trestnom konaní a to za účelom, aby tie začali trestné stíhanie vedené proti neznámemu páchateľovi, alebo neznámym páchateľom, ktorý páchajú trestnú činnosť.
10. V žalobe ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2014, „ktorého je záver síce nepriamo vyslovený, ale aj tak asi taký, že v prípade týchto činností sa jednoznačne jedná o činnosti, ktoré akože plne sú v súlade s ČI. 1 ods. l a 2a ČI. 18 Ústavy SR. ČI. 4 ods. 283 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ČI. 8 ods. l a 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 1 pís. e) a čl. 2 ods. l a 2 pís. e) Dohovoru o nútenej alebo povinnej práci č. 29 a s ČI. 2 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o zrušení nútenej práce č. 105, u ktorých akože neexistujú iné opatrenia, ktoré by mohli dostatočne účinne prispievať k cieľu smerujúcemu k verejnému prospechu a blahu obce a celej jej komunity, teda aj tej riadne zamestnanej, z ktorej príjmov sa vytvárajú finančné prostriedky pre uvedené dávky, a zároveň by spôsobovali menší zásah do práva nebyť podrobovaný nútenej práci alebo nútenej službe než zásah, ktorý do uvedeného základného práva prináša napadnutá právna úprava, a že napadnutá právna úprava tak nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie ňou sledovaného cieľa, a nepredstavuje preto neprípustný zásah do základného práva nebyť podrobovaný nútenej práci alebo nútenej službe podľa ústavy, dohovoru a iných označených medzinárodných zmlúv, a teda že z toho dôvodu je akože plne na mieste právny
mechanizmus krátenia dávky, vykonávaným prostredníctvom ust. § 10 ods. 3 pís. a) zák. č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, teda mechanizmus zníženia, resp. odňatia dávky, a teda v niektorých konkrétnych prípadoch je plne na mieste odňatie v podstate aj toho jediného teplého jedla denne, a toto konkrétne s poukazom na základnú filozofickú myšlienku Ústavného súdu SR vyslovenú v právnej veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 40/2015, podľa ktorej práve celkom naopak existujú opatrenia, ktoré by mohli dostatočne účinne prispievať k cieľu spočívajúcemu v ochrane života a zdravia osôb a zároveň by spôsobovali menší zásah do práva nebyť podrobovaný nútenej práci alebo nútenej službe než zásah, ktorý do uvedeného základného práva prináša napadnutá právna úprava, a že napadnutá právna úprava tak ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie ňou sledovaného cieľa, a predstavuje preto neprípustný zásah do základného práva nebyť podrobovaný nútenej práci alebo nútenej službe podľa ústavy, dohovoru a iných označených medzinárodných zmlúv, teda že na základe tohto v prípade vlastníkov, správcov alebo užívateľov nehnuteľností, i napriek tomu, že by ich malo akosi morálne zahrievať už len to, že by mohli dostatočne účinne prispievať k cieľu spočívajúcemu v ochrane života a zdravia osôb, a teda že by čistenie znečistených verejných chodníkov a komunikácií v obci mali vnímať tiež ako prostriedok svojej užitočnosti, to akože smerujúceho tiež k verejnému prospechu a blahu obce, bol vyslovený právny názor však už taký, že v prípade týchto činností sa jednoznačne jedná o činnosti, ktoré nie sú v súlade s ČI. 18 Ústavy SR, ČI. 4 ods. 2a3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ČI. 2 ods. l a 2 písm. e) Dohovoru o nútenej alebo povinnej v práci č. 29 a s ČI. 2 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o zrušení nútenej práce č. 105. "
11. Ďalej v žalobe uviedol, že Ústavný súd vyslovil dve odlišné stanoviská a preto je potrebné: „aby tunajší súd si urobil o tejto právnej otázke buď' vlastný úsudok, teda či v prípade aplikácie už tu vyššie spomenutého ust. § 10 ods. 3 pís. a) zák. č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v mojom konkrétnom prípade a prakticky aj v prípade B.. Z. sa jedná alebo nejedná o existenciu zásahu do práva nebyť podrobovaný nútenej práci alebo nútenej službe, a teda či v mojom konkrétnom prípade a prakticky aj v prípade V.. Z. sa tiež s tým jedná alebo nejedná aj o existenciu porušenia čl. 1 ods. l a 2 a ČI. 18 Ústavy SR, čl. 4 ods. 2 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ČI. 8 ods. l a 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 1 pís. e) a ČI. 2 ods. l a 2 pís. e) Dohovoru o nútenej alebo povinnej práci č. 29 a s ČI. 2 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o zrušení nútenej práce č. 105, a teda navrhujem to, aby tunajší súd v rámci prejudiciality buď o uvedenej prejudiciálnej otázke si urobil vlastný úsudok, z úsudku ktorého bude následne tunajší súd vychádzať pri ďalšom rozhodovaní o samotnom merite prejednávanej veci, alebo aby tunajší súd využil ust. § 100 ods. 1 pís. a) S.s.p., podľa ktorého cit.: Správny súd konanie uznesením preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť., resp. aby tunajší súd využil konkrétne ust. § 100 ods. 1 pís. c) S.s.p., podľa ktorého cit.: Správny súd konanie uznesením preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti, a teda aby tunajší súd dal podnet príslušnému orgánu na začatie konania o uvedenej prejudiciálnej otázke. "
12. Žalovaný sa k doplneniu žaloby žalobcom vyjadril podaním zo dňa 21.11.2017, kde uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia k žalobe zo dňa 30.05.2017. Na zdôraznenie poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý v náleze č. PL. ÚS 8/2014-41 uviedol, nie je v rozpore s ústavným príkazom obsiahnutým v čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečovaní ich základných potrieb. Naopak nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 40/2015-20 zo dňa 09.09.2015, na ktorý poukazuje žalobca rieši súlad § 9 ods. 2 druhej vety a § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a žiadnym spôsobom sa nevzťahuje na prejednávanú vec.
13. Žalobca sa dňa 26.07.2018 vyjadril k vyjadreniu žalovanému, kde opätovne zopakoval odvolacie dôvody zo žaloby a zopakoval požiadavku na predloženie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
14. Pojednávanie v predmetnej veci sa konalo dňa 27.07.2018. Žalovaný správny orgán vopred ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu zotrvania na svojich stanoviskách v plnom rozsahu. Na pojednávaní sa zúčastnil žalobca osobne.
15. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a preskúmavanú právnu vec posúdil a dospel k záveru, že správnej žalobe v preskúmavanej právnej veci nie je možné vyhovieť.
16. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
18. Podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dohodnutom v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len „organizátor dobrovoľníckej činnosti") v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo b) príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, c) dobrovoľníckej činnosti, alebo d) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.
19. Podľa § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, odsek 3 sa nevzťahuje na člena domácnosti a) ktorý je uvedený v § 7 ods. 2 písm. a), c) ae)až h), b) ktorému vznikol nárok na aktivačný príspevok, príspevok na vykonávanie absolventskej praxe alebo na príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby, c) ktorým je poberateľ predčasného starobného dôchodku, d) ktorým je fyzická osoba uznaná za invalidnú podľa osobitného predpisu, e) ktorým je tehotná žena, od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, f) ktorým je rodič alebo fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ak sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do troch rokov veku, g) ktorým je osamelý rodič alebo osamelá fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ak sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do šiestich rokov veku, h) ktorý sa zúčastňuje na pracovnej terapii, i) ktorý vykonáva menšie obecné služby, dobrovoľnícku činnosť alebo práce podľa odseku 3 písm. c) na základe dohody, od ktorej úrad odstúpi podľa odseku 11, alebo j) ktorému vykonávanie menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) nebolo ponúknuté.
20. Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi.
21. Podľa § 28 ods. 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príjemca je povinný na výzvu úradu preukázať požadovanú skutočnosť v lehote určenej úradom.
22. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a z neho vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Tieto sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho konania vznesené a ich závery vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú logické, korešpondujúce s dôkazmi vykonanými v priebehu správneho konania.
23. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo posúdiť, či správne orgány pri rozhodovaní vo veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení právneho záveru.
24. Krajský súd v Košiciach ako správny súd sa v predmetnom rozsudku zaoberal predovšetkým žalobnou námietkou žalobcu, v ktorej uvádza, že žalovaný správny orgán postupoval pri vydaní rozhodnutia nezákonným a nesprávnym postupom, keďže ako uvádzal žalobca ponúknutá práca by pre neho znamenala záťaž a považoval túto ponuku za nútenú prácu, ktorá je zakázaná.
25. Jedným z hlavných znakov právneho štátu v oblasti tvorby práva vyjadreného v čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR je súlad zákonnej právnej úpravy s Ústavou SR, ktorá je nadradená všetkým ostatným prameňom práva. Podľa čl. 39 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. špecifikuje pojem „základné životné podmienky“ tak, že základnými životnými podmienkami sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Na zabezpečenie týchto potrieb sa osobám, ktoré sú v hmotnej núdzi, poskytuje dávka v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je podľa § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
26. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z., dávka sa znižuje o sumu 61,60 eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody v rozsahu 32 hodín mesačne
a) na vykonávaní menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej je zriaďovateľom obec, alebo b) dobrovoľníckej činnosti alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácie počas vyhlásenia mimoriadnej situácie pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.
27. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z., pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na osobitný príspevok. Z citovaného ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. vyplýva, že ak nastane niektorá zo situácií uvedených v tomto ustanovení, dávka sa znižuje o sumu 61,60 eur za každého plnoletého člena domácnosti. Keďže dikciu zákona žalobca svojou nečinnosťou naplnil, bolo potrebné aplikovať § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. a dávku mu znížiť.
28. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že v prípade žalobcu nastala zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na pomoc v hmotnej núdzi spočívajúca v tom, že žalobca odmietol vykonávanie ponúknutých činností v rozsahu 32 hodín mesačne.
29. Správny súd v Košiciach poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodnutím sp. zn. 9Sžso/53/2016 zo dňa 31.05.2017 vyslovil právny názor:
„K otázke ústavnosti zníženia, prípadne odňatia pomoci v hmotnej núdzi v prípade odmietnutia ponúkaných prác, ako aj k otázke, či takýmto postupom dochádza k porušeniu práva na pomoc zo strany štátu, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, sa vyjadril Ústavný
súd SR v náleze č. k. PL. ÚS 8/2014-41 zo dňa 27.05.2015 konštatujúc, že: „Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že právo na pomoc v hmotnej núdzi, ktoré je potrebné na zabezpečenie základných životných potrieb podľa čl. 39 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, treba vykladať ako príkaz právnemu štátu poskytnúť reálnu možnosť každému (nielen občanom Slovenskej republiky), kto sa ocitne v stave hmotnej núdze definovanej zákonom, zaistiť si pomoc aspoň na zabezpečenie minimálnych životných potrieb, ktorými sa podľa zákona č. 417/2013 Z. z. rozumejú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Z pohľadu ústavného súdu však nie je v rozpore s ústavným príkazom vyjadreným v čl. 39 ods. 2 ústavy vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečovaní ich základných životných potrieb, pokiaľ požadované činnosti nebudú neprimerané, neodôvodnené alebo zbytočne zaťažujúce.“ Ústavný súd SR tiež konštatoval, že požiadavka výkonu činností ustanovených v § 10 ods. 3 písm. a) až c) zákona č. 417/2013 Z. z. ako podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi „obstála v teste ústavnosti v plnom rozsahu, pretože napadnutá právna úprava nie je prejavom svojvôle zákonodarcu, lebo sleduje legitímny cieľ vo forme verejného záujmu, ani nepredstavuje taký intenzívny zásah do sféry hodnôt chránených ústavou, osobitne všeobecných ústavných princípov a tiež ľudských práv a základných slobôd, ktorými by bola zasiahnutá esencia dotknutého sociálneho práva. Uvedené závery nepreukázali ani porušenie ústavného princípu rovnosti, čo znamená jednak vylúčenie svojvôle pri odlišovaní subjektov a práv a jednak zákaz diskriminácie ako imanentnej súčasti právneho štátu.“
30. Z vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR vyplýva ústavná akceptovateľnosť právnej úpravy aplikovanej v rozhodnutiach, ako aj jej odôvodnenosť, racionalita i spravodlivosť. Uvedený názor vychádza aj z účelu pomoci v hmotnej núdzi, ktorý je koncipovaný v dôvodovej správe k zákonu č. 417/2013 Z. z., ktorým je upraviť legislatívny rámec podmienok poskytovania pomoci v hmotnej núdzi. „Dôraz sa kladie na to, aby bola v rámci poskytovania pomoci v hmotnej núdzi zabezpečovaná adresnosť, zásluhovosť ako aj ochrana tých, ktorí si vlastným pričinením nemôžu alebo nevedia zabezpečiť, alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou...“. Z dôvodovej správy vyplýva, že pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa kladie dôraz na zásluhovosť poskytovania, čo znamená, že výšku dávky v hmotnej núdzi je možné podmieniť aktívnou účasťou občana na riešení svojej životnej situácie. Aktívna účasť občana prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti podľa názoru odvolacieho súdu prispieva k jeho socializácii, k zvýšeniu pocitu užitočnosti, k znovu osvojeniu si pracovných návykov, k zlepšeniu podmienok uplatnenia sa na trhu práce a tým k zvýšeniu možnosti dostať sa z hmotnej núdze. Je potrebné dodať, že dobrovoľnícke činnosti v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. nespadajú pod zákaz nútenej práce alebo povinnej práce v zmysle dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 29 o nútenej alebo povinnej práci. Naopak, úmyslom zákonodarcu bolo prostredníctvom pracovnej činnosti uvedenej v tomto ustanovení motivovať občana v hmotnej núdzi, aby sa aktívne podieľal na riešení svojej finančnej situácie a aby dlhodobo pasívne nezotrvával na dávke v hmotnej núdzi.
31. Námietka žalobcu ohľadom predloženia návrhu na začatie konania o prejudicionálnej otázke je v tomto smere nerelevantná, pretože súčasná právna úprava upravuje právny stav, ktorý nastal znížením príspevku vzhľadom na odmietnutie ponuky pre osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi.
32. Žalobca v žalobe taktiež poukazoval na nález Ústavného súdu SR vedený pod sp. zn. PL. ÚS 40/2015, ktorý dáva do súladu § 9 ods. 2 druhej vety a § 9a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 18, čl. 19 ods. 2 a čl. 20 ods. 1, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 4 ods. 2 a 3 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 8 ods. 1 a 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 1 písm. e) a čl. 2 ods. 1 a 2 písm. e) Dohovoru o nútenej alebo povinnej práci č. 29 a s čl. 2 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o zrušení nútenej práce č. 105. Tento nález avšak nesúvisí s prejednávanou vecou a nemá právnu relevanciu pre danú vec.
33. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje súd žalobu na preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu za nedôvodnú, a preto ju podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
34. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.