Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/153/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou v právnej veci žalobcu: TOMAD - SERVIS, s.r.o., so sídlom Rudina 736, Rudina 023 31, IČO: 45 338 396, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.617,48 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.617,48 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.617,48 EUR od 13.7.2016 do zaplatenia, toto všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou zo dňa 17.7.2017, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 17.7.2017 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.617,48 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.617,48 EUR od 13.7.2016 do zaplatenia a zároveň žiadal priznať voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na odôvodnenie žalobou uplatneného práva uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých dňa 23.6.2016 uzatvoril žalobca so žalovaným Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla Y. J., EČ: F., pričom sa zmluvné strany dohodli na module poistného krytia L.+. Dňa 5.4.2016 došlo na parkovisku na Y. ulici v J.C. k poistnej udalosti, ku ktorej došlo tak, že neznámy páchateľ nezisteným spôsobom poškriabal na poistenom motorovom vozidle všetky štyri dvere, zadný kufor a obidve predné svetlá, pričom na zadnom kufri spôsobil zároveň dierku o veľkosti 5 mm. Na základe uplatneného nároku na poistné plnenie žalovaný listom z 27.6.2016 oznámil žalobcovi, že poškodenie na vozidle nevzniklo spôsobom, ako bol uvedený v hlásení škody, a preto je žalovaný v zmysle Všeobecných poistných podmienok a Zmluvných dojednaní /článok XI. bod 6 písm. b/ oprávnený odmietnuť poistné plnenie, ak poistník, poistený alebo oprávnená osoba nepravdivo alebo neúplne uvedie skutočnosti ovplyvňujúce podmienky likvidácie poistnej udalosti, najmä určenie výšky poistného plnenia. Žalobca dňa 3.4.2017 vyzval žalovaného prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, a to spoločnosti InHelp s.r.o. na vyplatenie poistného plnenia, a to z dôvodu neoprávnenosti odmietnutia poistného plnenia. Žalovaný na svojom stanovisku zotrval. Žalobca tvrdí, že spôsob likvidácie poistnej udalosti zo strany žalovaného nie je správny, a to z toho dôvodu, že svoj odmietavý postoj bol žalovaný povinný riadne zdôvodniť, čo neučinil a žalobca sa preto obrátil na súd. Žalobca poukázal na úpravu podľa článku XI. ods. 6 písm. b/ VPP a uviedol, že si riadne splnil povinnosti vyplývajúce mu ako zo zákona, tak i z poistnej zmluvy, pravdivo a úplne opísal skutočnosti týkajúce sa poistnej udalosti, a preto zo strany žalovaného nebol dôvod na odmietnutie poistného plnenia a postup žalovaného je

nezákonný a účelový zameraný na cieľ vyhnúť sa povinnosti plniť si zmluvnú povinnosť, a to poskytnúť poistné plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti. Žalovaný opomenul zdôvodniť a preukázať tvrdenia o tom, že poistník, poistený alebo oprávnená osoba nepravdivo alebo neúplne uviedla skutočnosti ovplyvňujúce podmienky likvidácie poistnej udalosti, a to najmä výšky poistného plnenia. Odhliadnuc od uvedeného zastáva žalobca názor, podľa ktorého je ustanovenie článku XI. ods. 6 písm. b/ VPP, na základe ktorého postupoval žalovaný pri odmietnutí poskytnutia poistného plnenia žalobcovi, v rozpore s kogentnými ustanoveniami, a to § 799 ods. 3 a § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú možnosti poisťovateľa znížiť alebo odmietnuť poistné plnenie, a preto je neplatné. Z citovaných kogentných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že v prípade ak by aj žalobca pri prešetrovaní poistnej udalosti neuviedol pravdivé informácie, nie je oprávnený odmietnuť poistné plnenie, ale ho len znížiť, avšak len za predpokladu, že uvedenie nepravdivých a neúplných skutočností ovplyvňujúcich podmienky likvidácie poistnej udalosti by malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, pričom takýto podstatný vplyv by bol povinný preukázať žalovaný. V opačnom prípade je zníženie /odmietnutie/ poistného plnenia nezákonné a nedôvodné. Výška žalobcom uplatneného nároku zodpovedá sume 1.617,48 EUR a predstavuje náklady na opravu poisteného vozidla bez DPH vyčíslené na základe žalovaným vyhotovenej kalkulácie opravy, faktúry za opravu a pokladničného dokladu po odčítaní leštenia svetlometov obsiahnutého v kalkulácii /2 x 6,67 EUR/. Žalobca poukázal na úpravu § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že mu žalovaný oznámil ukončenie šetrenia poistnej udalosti listom z 27.6.2016, a teda lehota na poskytnutie poistného plnenia podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia uplynula 12.7.2016, v nadväznosti na čo žalovaný je od 13.7.2016 v omeškaní so splnením svojej zákonnej povinnosti.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 2.10.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.10.2017. Poukázal na článok III. Všeobecných poistných podmienok, ktorý definuje poistnú udalosť ako akúkoľvek nepredvídanú a náhodnú škodovú udalosť, s ktorou je podľa Všeobecných poistných podmienok a Ostatných poistných podmienok spojená povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, ak nie je v poistnej zmluve dojednané inak. Poukázal na telefonické hlásenie poistnej udalosti zo dňa 5.4.2016, ktorú nahlásil vodič motorového vozidla, ktorý mal toto požičané, a podľa ktorej večer odparkoval motorové vozidlo a ráno ho našiel poškodené. Bol to hlásiť aj na polícii s tým, že pravdepodobne malo ísť o vandalizmus, auto bolo poškriabané, predné svetlá, všetky štyri dvere, zadný kufor, na ktorom bola aj diera. Toto hlásenie žalovaný zaevidoval pod poistnou udalosťou č. XXXXXXXXXX. Na účely prešetrenia vzniku svojej povinnosti poskytnúť žalobcovi poistné plnenie vychádzal žalovaný z obhliadky urobenej u zmluvného partnera a následne z kontrolnej obhliadky technikom ASP, a.s. dňa 22.4.2016. Na podklade všetkých týchto dokumentov a informácií a po prešetrení veci vlastným interným expertom dospel žalovaný k záveru, že k poistnej udalosti nedošlo spôsobom, ako uvádza žalobca vo svojom hlásení. Výsledkom šetrenia priebehu vzniku poistnej udalosti interným expertom žalovaného bolo zistené, že poškodené vozidlo bolo dovezené zo zahraničia a pri kontrole originality, ktorá bola vykonaná 20.8.2015 boli na karosérii predmetného motorového vozidla namerané hodnoty hrúbky laku, ktoré zodpovedajú lakovaniu vo výrobe. Motorové vozidlo nemalo žiadne znaky poškodenia alebo opravy. Pri poisťovaní motorového vozidla F. vstupná obhliadka bola vykonaná dňa 22.3.2016, pričom technikom bolo zaznamenané poškodenie dverí pravej a ľavej strany. Po poistnej udalosti zo dňa 5.4.2016 pri obhliadke motorového vozidla bolo žalovaným zadokumentované poškodenie obidvoch predných svetlometov, zadného veka a všetkých štyroch dverí. Technik dňa 22.4.2016 pri obhliadke čiastočne opraveného motorového vozidla zistil, že namerané hodnoty hrúbky laku u zadného veka nezodpovedajú lakovaniu nového dielu pri oprave v servise, ale hodnotami a malým rozptylom hodnôt zodpovedajú lakovaniu vo výrobe a sú porovnateľné s hodnotami, ktoré boli na predmetnom vozidle namerané pri kontrole originality. Podobne u dverí pravej strany boli zistené hodnoty zodpovedajúce lakovaniu vo výrobe, hodnoty nezodpovedajú prelakovaniu dielu v servise a tiež sú porovnateľné s hodnotami nameranými v rámci kontroly originality. Žalovaný poukázal na to, že žalobca od 24.2.2016, teda od počiatku poistenia do 22.3.2016, kedy bola vykonaná obhliadka motorového vozidla - vstupná obhliadka, žiadnu škodovú udalosť nenahlásil, a preto je opodstatnené na základe skutočností uvedených žalovaným vyššie, že pri vstupnej prehliadke, teda 22.3.2016 boli na motorovom vozidle iné dvere, ako pri kontrole originality dňa 20.8.2015 alebo po kontrole originality došlo k poškodeniu dverí a ich následnej oprave, pričom v tomto čase motorové vozidlo poistené nebolo (č.l. 41). S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti žalovaný vychádza zo záveru, že nedošlo k vzniku jeho povinnosti plniť žalobcovi v zmysle dojednanej poistnej zmluvy poistné plnenie, pretože zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu vzniku práva na poistné plnenie, nakoľko žalobca uviedol žalovaného do omylu. Žalovaný na procesnú obranu a na preukázanie skutkových tvrdení, ktoré uvádza v súlade s

úpravou § 207 ods. 1 CSP, navrhol z dôvodu potreby odborných znalostí vykonať vo veci dokazovanie znalcom z odboru doprava cestná a uložiť znalcovi otázky identifikované v podaní zo dňa 2.10.2017:

- zhodnotiť stav vozidla zdokumentovaný na kontrole originality dňa 20.8.2015 so zameraním sa na diely deklarované ako poškodené pri PU XXXXXXXXXX, t.j. predné svetlomety, predné a zadné dvere na pravej a ľavej strane,

- zhodnotiť stav vozidla pri vykonaní vstupnej obhliadky v ASP dňa 22.3.2015 so zameraním sa na diely, ktoré boli predmetom obhliadky v PU XXXXXXXXXX a porovnať ich so stavom na kontrole originality,

- vyhodnotiť stav predmetných dielov pri obhliadkach vykonaných v PU XXXXXXXXXX, a to pri obhliadke v servise a taktiež pri kontrolnej obhliadke technikom a porovnať stav so stavom pri vstupnej obhliadke a kontrole originality,

- vyhodnotiť technikom namerané hodnoty povrchovej vrstvy s tým, akému lakovaniu tieto hodnoty zodpovedajú a či je možné, že sa jedná o identické diely, ktoré boli na vozidle už pri výkone kontroly originality,

- vyhodnotiť možné znaky a stopy manipulácie a nastrojenia dielov, ktoré boli predmetom obhliadok. Vo vzťahu k článku XI. bod 6 písm. b/ VPP uviedol žalovaný citáciu tohto dojednania a názor, podľa ktorého ustanovenia § 799 ods. 3 a § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré dávajú možnosť poisťovateľovi krátiť či odmietnuť plnenie, sú tieto dispozitívne len v tej časti, ktorou sa dáva možnosť odmietnuť, prípadne krátiť poistné plnenie. Návrh žiadal žalovaný zamietnuť.

3. Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca písomným podaním z 30.10.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2017. Vyjadrenie sa žalovaného k žalobe hodnotí žalobca ako nejasné a nezrozumiteľné, pretože nie je z neho zrejmé, akým spôsobom žalobca údajne uviedol žalovaného do omylu a súčasne aký vplyv má hrúbka laku na dverách vozidla na skutočnosť, že poškodenie na vozidle žalobcu údajne nevzniklo spôsobom ako bolo uvedené v hlásení škody, t.j. na dôvod odmietnutia poistného plnenia. Žalobca zopakoval, že si riadne splnil povinnosti vyplývajúce mu ako zo zákona, tak z poistnej zmluvy a uviedol pravdivé a úplné skutočnosti týkajúce sa poistnej udalosti, v nadväznosti na čo dôvod odmietnutia poskytnutia poistného plnenia, tak ako je uvádzaný žalovaným, považuje žalobca za nezákonný a účelový s cieľom vyhnúť sa povinnosti plniť si zmluvnú povinnosť poskytnúť poistné plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti. Naďalej trvá na právnom názore, podľa ktorého je ustanovenie článku XI. ods. 6 písm. b/ VPP, na základe ktorého žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie, v rozpore s kogentnými ustanoveniami § 799 ods. 3 a § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú možnosť znížiť alebo odmietnuť poistné plnenie, a preto je toto dojednanie VPP neplatné. Poukázal pritom na citované odôvodnenie rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp.zn. 40C/571/2015. Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania hodnotí ako neúčelný, nehospodárny a nedôvodný.

4. Podaním zo dňa 11.12.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.12.2017 žalovaný doplnil procesnú obranu tvrdením, podľa ktorého je možné, že sa na vozidle z dôvodov, ktoré neboli vysvetlené, nachádzali pri vstupnej obhliadke a pri obhliadke poškodenia diely z iného motorového vozidla. Pravdepodobne nemožno vylúčiť, že tieto poškodené diely boli na vozidlo namontované po obhliadke vykonanej na kontrole originality a následne po vykonaní vstupnej obhliadky a obhliadky poškodenia boli opäť demontované a na vozidle sa objavujú pôvodné diely z kontroly originality, a teda sa pravdepodobne nejednalo o diely reálne patriace predmetnému motorovému vozidlu a škoda, ktorá mala byť predmetom plnenia, nevznikla. Žalovaný bol uvedený do omylu tým, že žalobca deklaroval opravu dielov, ktorá ale na dieloch patriacich vozidlu pravdepodobne vykonaná nebola. Na to by malo dať odpoveď navrhované znalecké dokazovanie. Ďalej žalovaný poukázal na úpravu podľa § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka a uviedol, že aj od niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka o poistení sa môžu zmluvné strany odchýliť nielen ak je taká možnosť daná výslovne v jeho jednotlivých ustanoveniach, ale aj vtedy, ak sa táto možnosť výslovne neustanovuje. Žalovaný vychádza z právneho názoru, podľa ktorého dojednanie podľa článku XI. ods. 6 písm. b/ VPP nie je v rozpore s ustanovením § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže nemá kogentný charakter, ale charakter dispozitívny. Zdôraznil úpravu podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorú považuje za určujúcu pri posudzovaní charakteru úpravy podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka a v nadväznosti pri posudzovaní dojednania článku XI. ods. 6 písm. b/ VPP. Na pojednávaní dňa 27.7.2018 v rámci záverečného prednesu žalovaný uviedol, že pokiaľ sa týka kufra, má za to, že je na žalobcovi, aby preukázal výšku škody. Žalovaný namieta škodu ako celok, čiže nesúhlasí s celou žalovanou sumou.

5. Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

6. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 788 ods. 1, 2, 3 , 4 Občianskeho zákonníka: Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

8. Podľa § 790 písm. a/ Občianskeho zákonníka: Poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

9. Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

10. Podľa § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.

11. Podľa § 799 ods. 2 , 3 Občianskeho zákonníka: Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

12. Podľa § 802 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne. Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

13. Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka: Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

16. Podľa Článku 8 /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP/: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

17. Podľa § 153 ods. 2 CSP: Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

18. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

19. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

21. Medzi stranami v konaní bola nesporná skutková okolnosť existencie právneho vzťahu poistnej zmluvy medzi žalobcom ako poistiteľom a žalovaným ako poisteným, tak ako je existencia tejto zmluvy čo do obsahu preukázaná listinnými dôkazmi - poistkou č. XXXXXXXXX, ktorá je v spise súčasťou na č.l. 6 a Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie MOJE AUTO KASKO vydanými žalobcom, ktoré boli súčasťou obsahu Poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným /ďalej už len Poistná zmluva a ďalej už len VPP/, skutočnosť, že predmetom poistenia bolo motorové vozidlo Y. J., EČ: F., VIN: W. s dojednaním začiatku poistenia 24.2.2016, pri vymedzení poistného rizika, ako vyplýva z písomného vyhotovenia označenej poistky - škoda spôsobená v dôsledku havárie zavinenej treťou osobou, ktorá je krytá systémom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, odcudzenie celého vozidla, odcudzenie časti vozidla, vandalizmus, živelná udalosť, víchrica, krupobitie, úder blesku, zosuv pôdy, lavína, pád predmetov, požiar, výbuch, povodeň, záplava, zemetrasenie, škody na vozidle spôsobené hlodavcami, mechanické poškodenie čelného skla vozidla, ktoré je možné odstrániť opravou bez poškodenia inej časti vozidla.

22. Žalobca uplatnil v konaní právo na poistné plnenie na základe Poistnej zmluvy, ktoré mu žalovaný odmietol vyplatiť s odôvodnením, ktoré viazal na Článok XI. bod 6 písm. b/ VPP tvrdiac, že poškodenie na predmetnom vozidle nevzniklo tak, ako to žalobca uvádzal v hlásení škody. V tomto konaní v nadväznosti

na to každá zo sporových strán niesla dôkazné bremeno vo vzťahu ku tvrdeniam, ktoré v konaní uvádzala. Žalobca tvrdenú skutočnosť vzniku jeho práva na poistné plnenie preukazoval potvrdením Obvodného oddelenia PZ Piešťany zo dňa 5.4.2016 /č.l. 13/, vyrozumením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava zo dňa 12.1.2017 /č.l. 14/, záznamom hovoru svedka K. K. s operátorom žalovaného a svedeckou výpoveďou svedka K. K.. Pri zohľadnení procesnej obrany žalovaného, ktorý samotný fakt poškodenia predmetného motorového vozidla nespochybňoval, avšak tvrdil, že ku vzniku tohto poškodenia nedošlo spôsobom, ako ho opísal žalobca, súd po vyhodnotení vyššie vymedzených dôkazov označených žalobcom podľa § 191 ods. 1 a pri zohľadnení citovanej procesnej obrany žalovaného skonštatoval, že ťažiskom dokazovania v tejto veci a následného hodnotenia súdu bola otázka, či žalovaný, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno, preukázal alebo nepreukázal v konaní základ a dôvodnosť postupu, v rámci ktorého neposkytol žalobcovi poistné plnenie z dôvodu, že poškodenie na vozidle nevzniklo spôsobom, ako je uvedené žalobcom v hlásení škody. V tomto smere označil žalovaný ako dôkaz znalecké dokazovanie a navrhol, aby súd znalcovi uložil znaleckú úlohu tak, ako je vymedzená v podaní žalobcu, ktorým sa vyjadril k žalobe (č.l. 41 - podanie žalovaného zo dňa 2.10.2017 s identifikáciou otázok pre znalca, ako je uvedené vyššie), zároveň navrhol ako svedka vypočuť likvidátora žalovaného A.. Z. E. a oboznámiť dôkazy spracované na nosiči CD a následne predložené v listinnej forme vypracované týmto svedkom pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti u žalovaného. Na tomto mieste odôvodnenia považuje súd za dôležité uviesť, že vykonanie dôkazu znaleckým dokazovaním nariadeným na návrh strany (v tomto prípade na návrh žalovaného), vo všeobecnej rovine predpokladá uzavretý skutkový stav, ktorý je výsledkom súdom vykonaného dokazovania. Znalec má v súdnom konaní mať k dispozícii skutkové zistenia súdu tak, aby tieto nemusel sám vyhľadávať, pričom samozrejme nie je vylúčené, že znalec vykoná i vlastné zisťovacie úkony, avšak len pre potreby vypracovania samotného znaleckého posudku, nie pre potreby zisťovania skutkového stavu /napríklad ohliadku veci alebo odber vzorky a podobne/ a následne na základe uloženej znaleckej úlohy odborne posúdi a vyhodnotí relevantné skutočnosti. V prejednávanej veci súd zamietol návrh žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania, pretože výsledky vykonaného dokazovania súd nevyhodnotil ako spôsobilé odborného posúdenia prostredníctvom znaleckého dokazovania v súlade s návrhom žalovaného, ktoré znalecké dokazovanie by mohlo prispieť k objasneniu skutočností relevantných pre meritórne rozhodnutie v tejto veci. Pri tomto závere vychádzal súd z obsahu procesnej obrany žalovaného, ktorý už vo vyjadrení k žalobe podľa podania zo dňa 2.10.2017 uviedol, že predmetné motorové vozidlo bolo dovezené zo zahraničia a pri kontrole originality, ktorá bola vykonaná dňa 20.8.2015, boli na karosérii predmetného motorového vozidla namerané hodnoty, ktoré zodpovedajú lakovaniu vo výrobe, pričom motorové vozidlo nemalo žiadne znaky poškodenia alebo opravy. Pri poisťovaní motorového vozidla F. vstupnou obhliadkou, ktorá bola vykonaná 22.3.2016, bolo technikom zaznamenané poškodenie dverí na pravej a ľavej strane. Po poistnej udalosti zo dňa 5.4.2016 pri obhliadke motorového vozidla bolo žalovaným zdokumentované poškodenie obidvoch predných svetlometov, zadného veka a všetkých štyroch dverí. Technik dňa 22.4.2016 pri obhliadke čiastočne opraveného motorového vozidla zistil, že namerané hodnoty hrúbky laku u zadného veka nezodpovedajú lakovaniu nového dielu pri oprave v servise, ale hodnotami a malým rozptylom hodnôt zodpovedajú lakovaniu vo výrobe a sú porovnateľné s hodnotami, ktoré boli na predmetnom vozidle namerané pri kontrole originality. Podobne u dverí pravej strany boli zistené hodnoty zodpovedajúce lakovaniu vo výrobe, hodnoty nezodpovedajú prelakovaniu v servise a tiež sú porovnateľné s hodnotami nameranými v rámci kontroly originality. V čase od začiatku poistenia, teda od 24.2.2016 do 22.3.2016, kedy bola vykonaná ohliadka motorového vozidla, žiadna škodová udalosť nahlásená nebola, a preto je podľa žalovaného opodstatnené na základe skutočností uvedených žalovaným konštatovať, že pri vstupnej prehliadke, teda 22.3.2016 boli na motorovom vozidle iné dvere ako pri kontrole originality dňa 20.8.2015 alebo po kontrole originality došlo ku poškodeniu dverí a ich následnej oprave, pričom v tom čase vozidlo nebolo poistené. Rovnako podaním z 11.12.2017 vyslovil žalovaný názor, podľa ktorého pravdepodobne nemožno vylúčiť, že poškodené diely boli na vozidlo namontované po obhliadke vykonanej na kontrole originality a následne po vykonaní vstupnej obhliadky a obhliadky poškodenia boli opäť demontované a na vozidle sa objavujú zasa pôvodné diely z kontroly originality, a teda sa pravdepodobne nejednalo o diely reálne patriace predmetnému vozidlu a škoda, ktorá mala byť predmetom plnenia, nevznikla. Z dokazovania súdu vykonaného vo veci, a to zo svedeckej výpovede K. K., výpovede A.. Z. E., ako aj z ostatného vykonaného dokazovania (oboznámením listinných dôkazov produkovaných v konaní žalovaným - listinné dôkazy predložené na základe uloženej procesnej povinnosti súdom žalovanému, primárne predložené na nosiči CD a následne predložené v listinnej forme, tak ako sú súčasťou spisu na č.l. 128 až 376, ako aj ostatné listinné dôkazy produkované v konaní žalovaným a oboznámením kúpnej zmluvy predloženej žalobcom - č.l. 78) vyplýva, že ku kontrole originality došlo dňa 20.8.2015, pričom

vtedy boli na karosérii namerané hodnoty hrúbky laku ako z výroby, vozidlo bolo nepoškriabané a nebolo opravované. Dňa 15.2.2016 bola uzatvorená Kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca predmetné vozidlo nadobudol /č.l. 78/. Dňa 22.3.2016 bola vykonaná vstupná prehliadka pri vstupe do poistenia, kde bolo konštatované poškodenie dverí ľavej a pravej strany spolu so záverom o ich neodbornej oprave, dňa 23.2.2016 bola uzatvorená Poistná zmluva. Dňa 5.4.2016 došlo ku poistnej udalosti, pri ktorej boli poškodené oba predné svetlomety, zadné veko, na ktorom bola i diera a štyri dvere a dňa 22.4.2016 bola žalovaným vykonaná ohliadka čiastočne opraveného vozidla, kde na veku bola nameraná hrúbka hodnoty laku ako z výroby a nie po oprave v servise, teda taká hrúbka hodnoty laku ako pri kontrole originality. Z výpovede svedka K. K. na pojednávaní dňa 23.3.2018 vyplýva, že keď vozidlo vstupovalo do poistenia u žalovaného, bolo opravené, bolo v stopercentnom stave. Svedok na 90 % potvrdil svoju účasť pri ohliadke vozidla pri vstupe do poistenia, teda pri uzatvorení Poistnej zmluvy, pričom pri tejto ohliadke pri vstupe do poistenia s 90 % istotou uviedol, že sa pri nej nerobili žiadne merania, len sa fotograficky zadokumentovalo, v akom stave vozidlo je. Poškodenie vozidla, ktoré predchádzalo poistnej udalosti, bolo vyriešené, bolo opravené a keď sa vozidlo poisťovalo, už bolo v poriadku. Z výpovede svedka A.. Z. E. na pojednávaní dňa 15.5.2018 vyplýva, že pokiaľ ide o meranie hrúbky povrchovej vrstvy laku, tak tá bola vykonaná pri obhliadke vozidla v čase jeho čiastočnej opravy po poistnej udalosti a bolo zistené, že na dverách a na veku je hrúbka povrchovej vrstvy laku zodpovedajúca v zásade hrúbke povrchovej vrstvy nameranej pri kontrole originality. Z tejto skutočnosti v spojení so zistením manipulácie so skrutkami uchytenia dverí svedok vyvodil v rámci spracovania dokumentácie o predmetnej poistnej udalosti záver o možnej manipulácii a výmene dverí, tak ako ho uviedol vo svojom stanovisku. Vo vzťahu k vozidlu evidenčné číslo F. v čase vstupu do poistenia meraná hrúbka povrchovej vrstvy laku na dverách a na veku nebola. Vo vzťahu k svetlometom svedok uviedol, že svetlá boli vymenené, boli zadokumentované, staršie svetlomety neboli predložené a zadné veko bolo namerané s hrúbkou výrobného laku. Vo vzťahu k svetlám a zadnému veku svedok nezistil v súvislosti so svojou činnosťou žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nejakej výmene alebo manipulácii. Svoje závery pri spracovaní materiálov predložených žalovaným v konaní ohľadom predmetnej poistnej udalosti založil na komplexe zistení, pretože pri kontrole originality bol zistený určitý technický stav vozidla ako nepoškodeného, pričom pri vstupnej prehliadke bol takto zistený nejaký technický stav /č.l. 122/ pri zohľadnení toho, že bol tu určitý časový odstup od kontroly originality, no a potom pri kontrole čiastočne opraveného vozidla boli zistené skutočnosti, ktoré svedčili výmene dielov, ktoré boli poškodené. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či všetky dvere predmetného vozidla, ktorými bolo vozidlo opatrené v čase, keď došlo ku poistnej udalosti a boli poškodené poistnou udalosťou, boli na vozidle aj v čase ohliadky pri vstupe do poistenia, svedok odpovedal áno. Vo vzťahu k obom svedeckým výpovediam (svedeckej výpovedi svedka p. K. K. a A.. Z. E.) súd zdôrazňuje, že ich hodnotí ako vierohodné ťažiskovo s ohľadom na zákonné poučenie, ktoré bolo svedkom dané pri súčasnej absencii akejkoľvek relevantnej a významnej skutočnosti, ktorá by sama o sebe znižovala vierohodnosť ich svedeckých výpovedí. Samotná skutočnosť pracovno-právneho vzťahu svedka K. K.C. so žalobcom a svedka A.. Z. E. so žalovaným nie je súdom hodnotená ako okolnosť, ktorá by znižovala hodnovernosť týchto svedeckých výpovedí. Na základe ťažiskovo vyhodnotenia týchto svedeckých výpovedí v spojení s ostatnými dôkazmi vykonanými v tomto konaní (oboznámením Kúpnej zmluvy o nadobudnutí predmetného vozidla žalobcom, záznamom o hlásení poistnej udalosti, ako aj súborom listinných dôkazov produkovaných žalovaným, tak ako sú súčasťou spisu /č.l. 116 až 117, 128 až 376 - tieto zodpovedajú obsahu nosiča CD podľa prílohovej obálky na č.l. 96, ktorý dôkaz bol oboznámením vykonaný na pojednávaní dňa 15.5.1018), po ich vyhodnotení podľa § 191 ods. 1 súd konštatuje, že tieto dôkazy nepreukazujú procesnú obranu žalovaného. Sám svedok A.. Z. E., a teda svedok navrhnutý žalovaným, na jasnú a jednoznačne formulovanú otázku právneho zástupcu žalobcu, či všetky dvere predmetného vozidla, ktorými bolo vozidlo opatrené v čase, keď došlo ku poistnej udalosti a boli poškodené poistnou udalosťou, boli na vozidle aj v čase ohliadky pri vstupe do poistenia, odpovedal jasne, zrozumiteľne a teda presvedčivo že, áno. V nadväznosti na takúto odpoveď svedka na vyššie formulovanú otázku právneho zástupcu žalobcu hodnotí súd ako účelové a tým irelevantné vyjadrenie sa žalovaného podľa podania zo dňa 11.6.2018, podľa ktorého žalovaný doplnil, že pri tejto odpovedi svedka išlo o totožné dvere, no pravdepodobne o dvere nie z poškodeného motorového vozidla F., ale z motorového vozidla F., tak ako to žalovaný uviedol už vo svojom vyjadrení zo dňa 11.12.2017. V nadväznosti na to súd v zhode so žalobcom konštatuje, že práve dôkaz výsluchom svedka A.. Z. E. preukazuje, že to vozidlo, ktoré bolo poškodené poistnou udalosťou v zmysle oznámenia žalobcu, bolo tým istým vozidlom, ktoré bolo poistené, pričom pri tomto závere súd zdôrazňuje, že išlo o totožné vozidlo vrátane jeho dverí, veka a svetlometov, ktoré časti vozidla mali byť poistnou udalosťou poškodené. Iný záver dokazovaním preukázaný nebol, pričom súd opätovne zdôrazňuje, že dôkazné bremeno v smere preukázania tvrdení

o výmene dverí, o manipulácii s nimi v relevantnej dobe od vzniku poistenia do poistnej udalosti ťažilo v konaní žalovaného. Prípadná manipulácia časťami vozidla v čase pred vznikom poistenia nie je v skutkových a právnych súvislostiach prejednávanej veci relevantná. V nadväznosti na toto konštatovanie a pri preukázanej skutočnosti vyplývajúcej z výpovede svedka p. K. K., ako aj z výpovede svedka A.. Z. E. o tom, že pri ohliadke vozidla v čase vstupu do poistenia nebolo vykonané meranie hrúbky povrchovej vrstvy laku na dverách a ani iných častiach predmetného vozidla súd konštatuje, že vykonané dokazovanie neposkytuje v otázke hrúbky povrchovej vrstvy laku k relevantnému času - ku vzniku poistenia skutkové zistenia a závery, ktoré by mohli pri znaleckom dokazovaní navrhovanom žalovaným byť podkladom pre závery znalca v smere odborného porovnania a posúdenia hrúbky povrchovej vrstvy laku na dverách vozidla v čase vstupu do poistenia a v čase po poistnej udalosti pri obhliadke opraveného vozidla, resp. čiastočne opraveného vozidla. Taktiež pri zohľadnení jednoznačného vyjadrenia sa svedka A.. Z. E. na vyššie citovanú otázku právneho zástupcu žalobcu, nie je súdom ako relevantný hodnotený dôkaz znaleckým dokazovaním navrhovaným žalovaným v smere zisťovania totožnosti dielov dverí u vozidla v čase vstupu do poistenia a v čase opravy poisteného vozidla po poistnej udalosti a ani zisťovania stôp alebo znakov manipulácie s dverami a posudzovania presnosti respektíve nedostatkov lícovania ako znaku o manipulácii so skrutkami uchytenia predných dverí a ich pántov, tak ako na to prostredníctvom výpovede svedka a predložených listinných dôkazov poukazoval žalovaný. Vo svetle týchto záverov znalecké dokazovanie nebolo podľa názoru súdu na mieste nariaďovať. Posudzovanie stavu motorového vozidla v čase vstupu do poistenia alebo v čase realizácie opravy po poistnej udalosti na jednej strane a v čase realizovanej kontroly originality na druhej strane súd vzhľadom na moment nadobudnutia predmetného motorového vozidla na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 15.2.2016 /č.l. 78/ hodnotí v pomeroch prejednávanej veci ako irelevantné. Na základe primárneho skonštatovania súdu, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o dôvodnosti postupu, v rámci ktorého žalobcovi neposkytol poistné plnenie - odmietol mu poskytnúť toto poistné plnenie ako celok s odôvodnením, že poškodenie na vozidle nevzniklo spôsobom ako je uvedené v hlásení škody v spojení s odkazom na Článok XI. bod 6 písm. b/ VPP a v spojení s rozsiahlou argumentáciou komplexu skutkových tvrdení s vyústením, že pri vstupnej obhliadke, teda dňa 22.3.2016 boli na motorovom vozidle iné dvere ako pri kontrole originality dňa 20.8.2015 alebo po kontrole originality došlo ku poškodeniu dverí a ich následnej oprave, kedy v tomto čase nebolo motorové vozidlo poistené - č.l. 41, a že pravdepodobne nemožno vylúčiť, že poškodené diely boli na vozidlo namontované po ohliadke vykonanej na kontrole originality a následne po vykonaní vstupnej obhliadky a obhliadky poškodenia boli opäť demontované a na vozidle sa objavujú zasa pôvodné diely z kontroly originality, a teda sa pravdepodobne nejednalo o diely reálne patriace predmetnému motorovému vozidlu a škoda, ktorá mala byť predmetom plnenia, nevznikla - č.l. 57, rozhodol súd jednak o zamietnutí návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania. Zároveň skonštatoval skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v celom rozsahu, teda čo do základu predstavovaného preukázaným vznikom práva žalobcu na poistné plnenie podľa Poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným (Článok XVI písm. f, Článok XVII bod 1 VPP, ktoré boli súčasťou obsahu Poistnej zmluvy v spojení a aplikáciou hmotnoprávnej úpravy podľa § 797 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka), ako aj čo do výšky, tak ako je odôvodnené nižšie. Tvrdenie žalovaného o jeho uvedení žalobcom do omylu v konaní žalovaným, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno, žalovaný nepreukázal v kvalite tohto omylu právne významnom, teda nepreukázal, že na strane žalovaného žalobca vyvolal omyl podstatný, skrytý a ospravedlniteľný (podstatným je omyl, ktorý sa týkal okolností respektíve skutočností, ktoré mali význam pre realizáciu právneho úkonu - v prejednávanej veci pre konanie žalovaného, skrytým je omyl, o ktorom osoba konajúca v omyle - teda žalovaný nevedela a ospravedlniteľným omylom je omyl, pri ktorom konajúca osoba ani napriek tomu, že by pri svojom konaní zachovala obvyklú mieru opatrnosti, ktorú je možné so zreteľom na všetky okolnosti prípadu požadovať od každého a zachovala obvyklú mieru starostlivosti nemohla poznať skutočný stav veci, aby sa omylu vyhla). K odkazu na Článok XI. bod 6 písm. b/ VPP ako zmluvnému dojednaniu, ktoré žalovaný označoval za základ svojho postupu súd dodáva, že i z tohto zmluvného dojednania vyplýva dôkazná povinnosť žalovaného v tomto konaní preukázať (a bolo tomu tak i v pomeroch prejednávanej veci, kde sám žalobca označil na preukázanie svojich tvrdení dôkazy - Poistnú zmluvu, hlásenie o poistnej udalosti, výpoveď svedka p. K. K., listinné dôkazy o výške žalovanej pohľadávky - kalkuláciu samotného žalovaného podľa 23 až 25, paragón podľa č.l. 27 a faktúru subjektu IMPA Žilina, s.r.o. č. 1600 701616 splatnú 5.5.2016 podľa č.l. 26, u ktorých listinných dôkazov súd zdôrazňuje, že tieto neboli žalovaným efektívne a včas - ešte pred nastúpením účinkov sudcovskej koncentrácie konania relevantne spochybnené a ani vyvrátené), že boli splnené podmienky pre takto dojednaný postup žalovaného podľa Článku XI. bod 6 VPP. V nadväznosti na úpravu § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd konštatuje, že toto hmotno-právne ustanovenie z hľadiska

obsahu nepovažuje za kogentné, nakoľko z neho nevyplýva žiaden zákaz dojednania podmienok vzniku práva na zníženie poistného plnenia aj odchýlne od tejto hmotno-právnej úpravy v poistnej zmluve alebo v poistných podmienkach (pri tomto konštatovaní sa z uvedených dôvodov súd nestotožňuje s názorom podľa: Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. Strana 2355, podľa ktorého je ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka kogentné). Podľa právneho názoru konajúceho súdu ide však o hmotno-právne ustanovenie, ktoré vymedzuje rámec rozsahu redukcie poistného plnenia pri splnení hmotno-právnych podmienok takéhoto zníženia poistného plnenia tým, že poistiteľ je podľa tohto hmotno-právneho ustanovenia oprávnený maximálne znížiť poistné plnenie, nie však toto úplne odoprieť (v tejto časti záverov poukazuje súd na komentár dostupný ako Komentár Iura dostupný podľa ASPI k § 799 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: Poistiteľ nemôže však plnenie podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka úplne odmietnuť). Vo väzbe na to, ak žalovaný na základe tvrdenej skutočnosti, že k poistnej udalosti došlo inak ako bolo v hlásení o poistnej udalosti s rozvinutím v obsahu procesnej obrany, tak ako bola uvádzaná v tomto konaní, neposkytol žiadne (a teda ani čiastočné poistné plnenie), a teda neznížil ale úplne odmietol plniť, postupoval na základe zmluvného dojednania, ktoré súd v prejudiciálnej rovine vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že tento obchádza účel právnej úpravy podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Účelom tejto hmotno-právnej úpravy je podľa názoru súdu vytvorenie priestoru pre poistiteľa výlučne zredukovať, teda znížiť poistné plnenie za splnenia hmotno-právnych podmienok vyplývajúcich z tejto hmotno-právnej úpravy v už existujúcom poistnom vzťahu, v rámci ktorého si poistený subjekt plnil svoje zmluvné povinnosti (pravdivo a úplne odpovedal na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia a platil poistné) avšak porušil povinnosti podľa § 799 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a to až v súvislosti so vzniknutou poistnou udalosťou. Odopretie poistného plnenia poistiteľom v celom rozsahu v takomto prípade súd hodnotí ako konanie poistiteľa, ktoré by vnieslo práve z dôvodu už existujúceho poistného vzťahu (teda do zmluvného vzťahu dvoch subjektov súkromného práva, v ktorom si žalobca ako poistený plnil zmluvné povinnosti pri vzniku poistenej zmluvy podľa § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka a platil poistné) do tohto vzťahu nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, prostredníctvom ktorej by sa vyššie vymedzený účel hmotno-právnej úpravy podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka obchádzal. Na podporu tohto záveru poukazuje súd na úpravu podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá práve dôsledok odmietnutia poistného plnenia (teda s jeho neposkytnutím v celom rozsahu) spája s porušením právnych povinností zo strany poisteného k momentu uzatvorenia poistnej zmluvy, a to v intenzite majúcej vplyv na samotné uzatvorenie poistnej zmluvy.

23. Vychádzajúc z uvedeného by preto ani pri absencii primárneho vyššie uvedeného dôvodu zamietnutia žaloby nebol súdom postup žalovaného spočívajúci v odmietnutí poskytnutia poistného plnenia ako celku, teda v celom rozsahu hodnotený ako dôvodný. Pre úplnosť odôvodnenia súd zdôrazňuje, že procesná obrana žalovaného sa ťažiskovo viazala k častiam poistnou udalosťou poškodeného vozidla - jeho dverám ľavej a pravej strany. Vo vzťahu k častiam poškodeného vozidla - svetlometom žalovaný až na pojednávaní dňa 15.5.2018 namietal, že nie je zrejmé, či svetlomety boli vymenené, nakoľko neboli staré svetlomety predložené, zadokumentované /č.l. 124/. Uvedenú námietku žalovaného hodnotí súd ako nedôvodnú, nakoľko bola v celom rozsahu vyvrátená obsahom svedeckej výpovede svedka A.. Z. E., ktorý uviedol, že svetlá boli vymenené, pričom boli zadokumentované, staršie svetlomety predložené neboli /č.l. 122/. Ťažiskovo na základe tejto časti výpovede označeného svedka má súd za preukázaný nárok i v časti týkajúcej sa poistného plnenia za poškodené svetlomety. Rovnako v tejto časti poukazuje súd pri závere o dôvodnosti uplatneného poistného plnenia z titulu poškodenia kufra - veka na výpoveď svedka A.. Z. E., ktorý vo vzťahu k zadnému veku (rovnako ako vo vzťahu ku svetlometom) uviedol, že nezistil v súvislosti so svojou činnosťou žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nejakej výmene alebo manipulácii.

24. Vo vzťahu k samotnej výške žalovanej pohľadávky súd zdôrazňuje, že konkrétna procesná obrana žalovaného viažúca sa k výške žalovanej pohľadávky bola žalovaným uplatnená až potom, ako v súlade s postupom podľa § 167 a obsahom predvolania na prvé pojednávanie vo veci /č.l.70/ už nastali účinky sudcovskej koncentrácie konania, čo súd zdôrazňuje vzhľadom na to, že žalovaný výslovne namietal uplatnenú výšku žalovanej pohľadávky až na poslednom pojednávaní. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že z procesnej obrany žalovaného do posledného pojednávania vyplýva, že táto smerovala vo vzťahu k základu žalovanej pohľadávky, a teda pri absencii konkrétnych tvrdení žalovaného, ktorými by namietal výšku žalovanej pohľadávky, nemožno spornosť konkrétnej výšky žalovanej pohľadávky vyvodzovať priamo bez ďalšieho len z námietok smerujúcich voči základu

žalovanej pohľadávky. V tejto súvislosti poukazuje súd na úpravu podľa § 151 ods. 1, 2 a zdôrazňuje, že námietky žalovaného týkajúce sa výšky žalovanej pohľadávky nie sú hodnotené ani ako skutkovo dôvodné. Uvedený záver podporujú aj výsledky vykonaného dokazovania oboznámením listinných dôkazov produkovaných vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky žalobcom, a to kalkuláciou opravy č. XXQQXXXXX podľa č.l. 21 až 25 - kalkulácia samotného žalovaného, daňový doklad - faktúra č. 1600 701616, splatná dňa 5.5.2016, vystavená žalobcom ako príjemcom na subjekt IMPA Žilina, s.r.o. / č.l. 26/ a paragón týkajúci sa nákladov na opravu kufra, tak ako bol produkovaný v konaní žalobcom a je vo fotokópii v spise na č.l. 27. Uvedené listinné dôkazy, po ich vyhodnotení podľa § 191 ods. 1 spolu so zrozumiteľným skutkovým vymedzením právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 23.3.2018 viažucim sa práve k týmto listinným dôkazom, prostredníctvom ktorého tento identifikoval postup pri vyčíslení žalovanej pohľadávky, preukazujú dôvodnosť žalobcom uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky v sume 1.617,48 EUR, ktorá pozostáva z nákladov na opravu svetiel, ku ktorým bola predložená faktúra subjektu IMPA na sumu 641,11 EUR bez DPH /č.l. 26/, z nákladov na opravu kufra podľa dokladu z č.l. 27 v sume 755,- EUR, ktorá suma zodpovedá sume s DPH a teda bez DPH ide o sumu 629,17 EUR a z nákladov podľa kalkulácie žalovaného na lakovanie dverí v sume 360,55 EUR, tak ako je v spise na č.l. 21. Súčet položiek 641,11 EUR + 629,17 EUR + 360,55 EUR predstavuje sumu 1.630,83 EUR, od ktorej bola odpočítaná položka 2-krát 6,67 EUR zodpovedajúca lešteniu svetlometov. V nadväznosti na uvedené dôvody o skutkovej a právnej dôvodnosti žalovanej pohľadávky súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi túto ako právo na zaplatenie poistného plnenia podľa Článku XVI písm. f, Článku XVII bod 1 VPP, ktoré boli súčasťou obsahu Poistnej zmluvy v spojení a aplikáciou hmotnoprávnej úpravy podľa § 797 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka

25. Žalovaná pohľadávka predstavuje peňažnú pohľadávku žalobcu a peňažný záväzok žalovaného, pričom žalovaný je so splnením tohto peňažného záväzku v omeškaní. V danom prípade sa jedná o omeškanie sa so splnením peňažného záväzku v povahe poistného plnenia, v nadväznosti na čo bolo potrebné pri ustálení vzniku omeškania sa žalovaného vychádzať z úpravy § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a z nespornej a zároveň i preukázanej skutkovej okolnosti ukončenia šetrenia predmetnej poistnej udalosti dňom 27.6.2016, ako vyplýva z listu žalovaného zo dňa 27.6.2016 /č.l. 17/. Lehota v zmysle úpravy podľa § 797 ods. 3 v rozsahu 15 dní začala potom plynúť dňom nasledujúcim a uplynula dňa 12.7.2016 a odo dňa 13.7.2016 je žalovaný v omeškaní so splnením svojej povinnosti poskytnúť žalobcovi peňažné plnenie z titulu poistného plnenia. Vo vzťahu k úroku z omeškania v právnej rovine aplikoval súd úpravu § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka pri zohľadnení obchodno-právnej povahy záväzkového vzťahu medzi stranami, ktorý je základom žalovanej pohľadávky, nezávisle na skutočnosti hmotno-právnej úpravy tohto zmluvného typu

- poistnej zmluvy len výlučne len v Občianskom zákonníku.

26. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, a preto stranou v spore úspešnou v celom rozsahu je žalobca, ktorému podľa § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že podľa § 262 ods. 1, 2 rozhodne súd o konkrétnej výške náhrady trov konania až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).