Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_9C-44-2017.pdf
PDF · 80.95 KB
No categories available
9C/44/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu O. O., D.. XX. XX. XXXX, H. N. A.L. XXX, XXX XX A., H.. Č.. S. Ú. N. N. - G., Z. XX, XXX XX N. N., proti žalovaným 1/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica, 2/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov, 3/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava, Mierové námestie 1, 019 17 Ilava, 4/ Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova 1, 821 08 Bratislava, o antidiskriminačnej žalobe pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, takto
rozhodol:
Súd konanie voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ z a s t a v u j e .
Žalovaným 1/ až 3/ súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17. 07. 2017 domáhal vo vzťahu k žalovaným: I. a) určenia, že žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ vo vzťahu k nemu porušili zásadu rovnakého zaobchádzania v súvislosti s poskytovaním stravy, b) uloženia povinnosti žalovaným 1/ až 4/ upustiť od svojho konania, c) uloženia povinností žalovaným 2/ a 4/ zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 2 800,-- Eur, d) žalovaným 3/ a 4/ uložiť povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu 800,-- Eur, e) žalovaným 1/ a 4/ nahradiť nemajetkovú ujmu 200,-- Eur; II. a) určenia, že žalovaní 1/ až 4/ vo vzťahu k nemu porušili zásadu rovnakého zaobchádzania v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, b) uložiť im povinnosť upustiť od tohto konania, c) uložiť im povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu 1 000,-- Eur za každý mesiac porušovania zásady rovnakého zaobchádzania v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti odo dňa 01. 03. 2017 až do jeho ukončenia, resp. do vydania rozsudku; III. a) určenia, že žalovaní 1/ až 4/ vo vzťahu k žalobcovi porušili zásadu rovnakého zaobchádzania v súvislosti s neposkytnutím možnosti nepretržitého 8-hodiného spánku, b) uložiť im povinnosť upustiť od svojho konania, c) uložiť im povinnosť zaplatiť nemajetkovú ujmu 500,-- Eur za každý mesiac porušenia tejto zásady od 01. 12. 2016 do jeho ukončenia, resp. do vydania rozsudku; IV. a) určenia, že žalovaní 1/ až 4/ vo vzťahu k nemu porušili zásadu rovnakého zaobchádzania v súvislosti s možnosťou prístupu k advokátovi, b) uložiť im povinnosť upustiť od svojho konania,
c) uložiť povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu vo výške 1 500,-- Eur; V. a) určiť, že žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ vo vzťahu k nemu porušili zásadu rovnakého zaobchádzania v súvislosti s možnosťou prístupu k vlastnému počítaču, b) určiť, že žalovaní 1/, 3/, 4/ vo vzťahu k nemu porušili zásadu rovnakého zaobchádzania v súvislosti s možnosťami prístupu k ústavnému počítaču, c) uložiť povinnosť žalovaným 1/, 4/ upustiť od tohto konania, d) uložiť povinnosť žalovaným 2/ a 4/ zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 800,-- Eur, e) uložiť povinnosť žalovaným 3/, 4/ zaplatiť nemajetkovú ujmu 1 500,-- Eur, f) uložiť povinnosť žalovaným 1/, 4 zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 2 800,-- Eur; VI. a) určenia, že žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ vo vzťahu k nemu porušili zásadu rovnakého zaobchádzania v súvislosti s držaním žalobcu v oddiele s bezpečnostným režimom, b) uložiť povinnosť žalovaným 1/ a 4/ upustiť od svojho konania, c) uložiť povinnosť žalovaným 2/, 4/ zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 4 200,-- Eur, d) uložiť povinnosť žalovaným 3/, 4/ zaplatiť nemajetkovú ujmu 3 000,-- Eur, e) uložiť žalovaným 1/, 4/ povinnosť zaplatiť nemajetkovú ujmu 600,-- Eur za každý mesiac porušovania zásady rovnakého zaobchádzania v súvislosti s držaním žalobcu v oddiele s bezpečnostným režimom od 01. 12. 2016 do jeho ukončenia, resp. do vydania rozsudku; VII. a) určenia, že žalovaní 1/ a 4/ vo vzťahu k nemu porušili zásadu rovnakého zaobchádzania v súvislosti s dostupnosťou tovaru v ústavnom bufete žalovaného 1/, b) uložiť povinnosť žalovaným 1/ a 4/ upustiť od svojho konania, c) uložiť povinnosť žalovaným 1/ a 4/ zaplatiť nemajetkovú ujmu 150,-- Eur za každý mesiac porušovania zásady rovnakého zaobchádzania v súvislosti s dostupnosťou tovaru v ústavnom bufete žalovaného v 1/ rade od 01. 01. 2017 až do jej ukončenia, resp. do vydania rozsudku; VIII. a) určenia, že žalovaní 1/ a 4/ vo vzťahu k nemu porušili zásadu rovnakého zaobchádzania v súvislosti s výkonom práva na telefonovanie, b) uloženia im povinnosti upustiť od tohto konania, c) uloženia im povinnosti nahradiť nemajetkovú ujmu vo výške 350,-- Eur za každý mesiac porušovania zásady rovnakého zaobchádzania v súvislosti s výkonom práva na telefonovanie od 01. 04. 2017 až do jeho ukončenia, resp. do vydania rozsudku.
2. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie žalobou, vyjadreniami žalovaných, vyjadreniami žalobcu a zistil tento skutkový stav:
4. Podľa tvrdenia žalobcu tento vykonáva trest odňatia slobody u žalovaného v 1/ rade. Od 22. 05. 2015 do 15. 07. 2016 vykonával trest u žalovaného v 2/ rade a od 15. 07. 2016 do 01. 12. 2016 u žalovaného v 3/ rade. Žalovaný v 4/ rade je nadriadeným ostatných žalovaných. K žalobnému petitu I. uviedol, že jeho hmotnosť je 110 kg objektivizovaná zdravotnými problémami a pohybovým aparátom. Vedie fyzicky aktívny život. Hmotnosť priemerného spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorej sú stanovené odporúčané výživové dávky väzneným osobám, u žalovaných 1/ až 3/ je 75 kg. Opakovane sa neúspešne domáhal odstránenia neprípustnej diskriminácie úpravy stravnej dávky tak, aby zodpovedala jeho nutričným potrebám tým, že chcel mať možnosť zakúpenia si bielkovinových doplnkov stravy. Ad II. V zdravotnom stredisku žalovaného v 1/ rade sa opakovane domáhal úpravy stravy s potrebou diétneho režimu - zvýšenia príjmu bielkovín a zníženia príjmu sacharidov a tukov, tiež adekvátneho liečebného režimu vzhľadom na objektivizované zdravotné problémy pri nedostatku individuálnych rehabilitácií, posilňovania, bezvýsledne. Ad III. Je držaný v oddiele s bezpečnostným režimom nachádzajúcim sa tzv. na režime ústavu, od ktorého nie je odhlučnený. Každú hodinu v noci je rozsvecované v jeho cele svetlo, prebúdzaný býva činnosťou príslušníkov zboru, sledovaním televízie inými odsúdenými a podobne. Bežné oddiely nad a oproti sledujú televíziu až do 24.00 h. Z týchto dôvodov nemá možnosť nepretržitého 8-hodinového spánku.
Ad IV. Poukázal na návštevné hodiny u žalovaného v 1/ rade pre advokátov, ktoré sú len do 17.00 h, pričom advokát je v popoludňajších hodinách pustený len do 15.00 h. On sám vystupuje v mnohých konaniach a prístup k službám advokáta je z jeho strany podstatne užší ako u obvinených v ÚVTOS Leopoldov. Ad V. V porovnaní s ÚVTOS Leopoldov u žalovaného mu je umožnený prístup internetu len v rozsahu 2-krát týždenne na 30 minút. Nemá rovnakú možnosť používania ústavného počítača ako v ÚVTOS Leopoldov. Ad VI. Počas celého výkonu trestu je žalobca držaný v OBR. Tento osobitný režim výkonu trestu bol na neho žalovanými 2/, 3/ a 1/ (chronologicky) uvaľovaný a postupne predlžovaný - rozhodnutia jednotlivých žalovaných však len formálne deklarujú preventívno-bezpečnostné dôvody, ktoré nešpecifikujú. V ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová bol žalobca do OBR umiestnený dňa 06. 12. 2016 len umiestňovacou komisiou bez rozhodnutia riaditeľa ústavu, už od 01. 12. 2016 bol však v cele OBR. Jedná sa o najprísnejší spôsob výkonu trestu v SR, čo vníma ako zastrašujúce, potupujúce a neľudské. Ad VII. Má možnosť nákupu tovaru výlučne v ústavnom bufete, pričom poukázal na rôzne nákupné ceny jednotlivých ÚVTOS v SR, pričom nemá rovnakú možnosť dostupnosti tovarov vo vzťahu k ich cenovej hladine ako inde. Ad VIII. Do 01. 04. 2017 mohol telefonovať svojím blízkym na základe rozhodnutia riaditeľa 6- krát mesačne po 25 minút. Následne sa výkon tohto práva riadi rozkazom Generálneho riaditeľa č.19/2017, podľa ktorého môže telefonovať v OBR maximálne 2-krát mesačne po 25 minút na rozdiel od odsúdených v minimálnom stupni stráženia v difernciačnej skupine A, ktorí môžu telefonovať bez určeného časového limitu spôsobom, ktorý neobmedzí ostatných odsúdených. Poukázal na to, že má rovnakú možnosť telefonovať ako doživotne odsúdený v kategórii D2 a nie ako odsúdený v minimálnom stupni v skupine A.
5. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na článok 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 1 dodatkového protokolu č. 12 k Dohovoru, článok 12 ods. 1 Ústavy SR, § 3 ods. 2 zákona 475/2005 Z. z., § 2, § 3, § 5 a § 11 zákona č. 365/2004 Z. z. (Antidiskriminačný zákon). Tiež citoval judikatúru ESĽP ako aj Ústavného súdu SR sp. zn. Pl.ÚS 10/04, Pl.ÚS 13/09, Pl.ÚS 1/12. Uviedol, že v zmysle § 11 ods. 2 Antidiskriminačného zákona je prenesené dôkazné bremeno na žalujúcu stranu v spore. Tiež poukázal na rozhodnutie ÚS ČR III.ÚS 1136/13 a III.ÚS 880/15. Ako dôkaz navrhol vyžiadať stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR a hlavného hygienika SR k definícii priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k odporúčaným výživovým dávkam pre obyvateľstvo zverejnené vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR dňa 19. 06. 2015 a poukázal na svoju zdravotnú dokumentáciu, ktorá preukazuje jeho zdravotné problémy a to, že mu nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť. Dôvodmi priamej diskriminácie sú samotný jeho status odsúdeného a podávanie sťažností a žalôb, podnetov proti žalovaným a odmietanie diskriminácie, ktoré dôvody predstavujú iné zmýšľania, iné postavenie (bod 72 žaloby). Dôsledkom správania sa zdravotného strediska žalovaného v 1/ rade je zásah do jeho ľudskej dôstojnosti, práva na súkromie, kvality života. Cíti sa chronicky vyčerpaný. Ako dôkaz navrhol pribrať do konania znalca vo vzťahu k nečinnosti zdravotného strediska ako aj k otázkam nutričných potrieb O.. W. C., vedúceho oddelenia telovýchovného lekárstva Ústavu vied. Prax žalovaného 1/ ho znevýhodňuje v porovnaní s odsúdenými na bežných oddieloch a odsúdení OBR v ÚVTOS Leopoldov, ktorí majú možnosť nepretržitého 8-hodiného spánku. Celkove k takýmto diskriminačným konaniam zo strany žalovaných podľa žalobcu dochádza z dôvodu jeho podávania sťažností, žalôb a podnetov proti žalovaným a odmietaniu diskriminácie. Jedná sa o priamu diskrimináciu na základe iného postavenia žalobcu.
6. Žalovaní rade žiadal žalobu zamietnuť. Popreli, že by ich postupom došlo k diskriminácii žalobcu.
7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Medzi nedostatky procesnej podmienky, ktoré sú neodstrániteľné, patrí nedostatok procesnej subjektivity, pokiaľ táto vada existuje už od momentu začatia konania.
9. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
10. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
11. V zmysle § 2 ods. 3 prílohy rozkazu č. 41/2015 generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorým sa vydáva vzorový organizačný poriadok ústavov, je ústav (žalovaný v 1/, 2/ a 3/ rade) rozpočtovou organizáciou a v oblasti rozpočtovania, financovania a práva hospodárenia so zvereným majetkom štátu má právnu subjektivitu.
12. V súvislosti s citovaným ustanovením § 61 a § 67 CSP ústav na výkon trestu odňatia slobody nemá neobmedzenú právnu subjektivitu. To znamená, že spôsobilosť ústavu byť stranou v konaní a vystupovať samostatne je určovaná len určitými druhmi konaní (resp. sporov), a to konkrétne len konaniami v oblasti rozpočtovania, financovania a práva hospodárenia. Žalobca sa domáha takého nároku, ktorý nespadá ani pod jedno z týchto konaní.
13. Na základe uvedenej skutočnosti (t. j. nedostatku procesnej subjektivity a procesnej spôsobilosti žalovaných v 1. rade, v 2. rade a v 3. rade ) súd konanie voči nim zastavil z dôvodu, že ide o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania. Obdobne bolo rozhodnuté aj v konaniach tunajšieho súdu 9C/50/17, 9C/6/18, 9C/191/16, 19C/31/17.
14. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Nakoľko však žalovaným 1/ až 3/ v konaní žiadne trovy zatiaľ nevznikli, rozhodol súd tak, že im nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) a § 362 ods. 1 CSP), a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).