Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/342/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne P. T., nar. XX.XX.XXXX, O., H. X, zast. JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Pollova 32, proti žalovaným 1) U. T., nar. XX.X.XXXX a 2) B. T., nar. XX.X.XXXX, oboch bytom X., F. XXX/XX, oboch zast. JUDr. Zsoltom Suverom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Murgašova 3, o zaplatenie 33.910,12 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 10C/1/2012-196 z 11.5.2017 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. žalobu zamietol a II. vyslovil, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným trovy konania v celom rozsahu.

2. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť jej celkom 33.910,12 eur spolu s úrokom 9,5% ročne od 19.8.2011 až do zaplatenia a trovami konania, na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaným na kúpu nehnuteľnosti v kat.úz. obce X. spolu so svojím nebohým manželom U. T. poskytli formou pôžičky finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti v celkovej sume 300.000,- Sk, t.j. 3.958,18 eur v r. 2001 a v priebehu r. 2001 ďalšie finančné prostriedky na rekonštrukciu tohto domu v celkovej výške 721.576,46 eur, t.j. 23.951,95 eur. O existencii pôžičiek svedčili podľa žalobkyne čestné prehlásenie z 18.1.2001 p. Q., pôvodnej vlastníčky nehnuteľnosti, ktorú odpredala žalovaným, v zmysle ktorého uviedla, že prevzala 300.000,- Sk od P. T. a U. T. za predaj rodinného domu v obci X.. Solventnosť žalobkyne mala preukazovať aj skutočnosť, že odpredala byt spolu s nebohým manželom na M. Č.. XX , na základe kúpnej zmluvy z 19.3.2011 za 500.000,- Sk a tiež samotné čestné prehlásenie žalovanej, že súhlasila, aby žalobkyňa s nebohým manželom U.. T. boli prihlásení k trvalému pobytu v obci X.. K vráteniu pôžičky nedošlo a až po smrti nebohého U.. T. nastali medzi stranami v konaní spory, ktoré viedli k zrušeniu trvalého pobytu žalobkyne v obci X. a následne k vymáhaniu vrátenia pôžičky.

3. Súd, vychádzajúc z § 657 Obč. zák., z vykonaného dokazovania mu nebolo preukázané, aby žalobkyňa spolu so svojim manželom poskytla žalovaným pôžičku v celkovej výške 33.910,12 eur, pretože na kúpu domu boli poskytnuté finančné prostriedky z účtu dcéry S., ktorá ich zasielala rodičom. Poukázal na to, že v tom čase, t.j. v čase kúpy domu, v januári 2001 žalobkyňa ešte bývala v O. A. M.. XX a byt bol odpredaný až v marci 2001, teda v čase kúpy nemala finančné prostriedky za odpredaj svojho bytu a preto jej tvrdenie, že poskytla na kúpu domu 300.000,- Sk, mu nebolo preukázané. Taktiež mu nebolo preukázané ani tvrdenie žalobkyne, že jej manžel pri odchode do dôchodku obdržal odchodné v sume 200.000,- a ona v sume 180.000,- Sk, keďže podľa oznámenia zamestnávateľa v apríli 2001 bolo vyplatené odchodné neb. U. T. v sume 46.500,- Sk a žalobkyni 4.800,- Sk. Teda jej tvrdenie o tom, že bola solventná a mala dostatok finančných prostriedkov, aby mohla poskytnúť finančné prostriedky žalovaným, mu nebolo preukázané. Pokiaľ sa týka kúpnej ceny, súd mal za to, že na kúpu domu boli

poskytnuté finančné prostriedky z účtu, ktorý mala dcéra S. u rodičov a tieto po odpredaji bytu v O.G. A. F. J..Č.. X , žalovaní vrátili sestre na jej účet. Mal za to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu pôžičiek medzi ňou a žalovanými a naviac zo samotnej jej výpovede mu vyplynulo, že sa domáha vrátenia finančných prostriedkov, ale nevie jednoznačne preukázať, či šlo o pôžičku, darovanie alebo iný právny úkon medzi ňou a žalovanými. Okrem toho v konaní mu ani nepreukázala, aby v čase kúpy domu v X. disponovala obnosom nad 300.000,- Sk. K vznesenej námietke premlčania žalovanými, pre prípad, ak by existencia pôžičky bola preukázaná, citujúc znenie § 100 a § 101 Obč. zák. v konkrétnom prípade, urobil záver, že splatnosť pôžičky medzi stranami v konaní nebola dojednaná, že preto je potrebné vychádzať z § 563 Obč. zák. (vychádzajúc aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČSSR z 30.11.1981 3Cz/99/81), že k uzavretiu pôžičky malo dôjsť podľa tvrdenia žalobkyne v r. 2001, teda týmto rokom začala plynúť aj premlčacia doba. Keďže nárok na súde bol uplatnený, až 20.9.2011, teda po trojročnej premlčacej dobe, prihliadol na námietku premlčania a žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň uviedol, že samotná žalobkyňa finančné prostriedky mala požičať z prostriedkov BSM a ako vyplýva z dedičského konania po neb. U.. T., dedičské konanie bolo zastavené a žiadna pohľadávka alebo záväzok v tomto konaní nebol uplatnený. Tým, že finančné prostriedky, ktoré mali byť použité na poskytnuté pôžičky, patrili do BSM, oprávnenými veriteľmi po smrti U.. T. , by sa tak stali aj jeho dedičia, t.j. deti, medzi iným aj žalovaný v 1. rade. Poukázal aj na to, že toto procesné pochybenie zo strany žalobkyne v priebehu konania taktiež nebolo odstránené. Vychádzajúc z § 255 a § 262 ods. 2 C.s.p., keďže žalobkyňa v konaní nebola úspešná a žalovaní mali v konaní plný úspech, zaviazal žalobkyňu aj na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne osobitným uznesením.

4. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa.

5. Namietala, že II. v výroku napadnutého rozsudku, súd nejasne, neurčite a aj zmätočne uvádza, že je povinná zaplatiť žalovaným trovy konania v celom rozsahu, že rozsah žiadnym konkrétnejším spôsobom , napr. uvedením percentuálneho vyjadrenia neuviedol. Navyše poukázala na to, že tým, že nesprávne uviedol meno svedka, ktorého navrhovala vypočuť ako U. E. z adresy F.H. XXX, resp. XXX, X. a predvolával podľa jej informácií pod iným krstným menom, mal by tieto svoje pochybenia odzrkadliť pri rozhodovaní o trovách konania. Ako druhú namietala skutočnosť, že súd nevykonal a nevysporiadal sa so všetkými navrhovanými dôkazmi a vykonané dôkazy nesprávne posúdil. K uloženej povinnosti súdom na pojednávaní 7.2.2017, presne označiť podmienky uzavretia zmluvy o pôžičke v ústnej forme

- to znamená uviesť: v akej čiastke, z akých finančných prostriedkov boli požičané, ako bolo dohodnuté s ich vrátením, prečo sa poskytnuté finančné prostriedky neodzrkadlili buď v podielovom spoluvlastníctve, prípadne v inej forme zábezpeky a prečo k vymáhaniu vrátenia pôžičky došlo až po roku 2011, t.j. až po smrti otca, keďže pôžička mala byt' poskytnutá ešte v roku 2001, uviedla, že následne na to zaslala súdu písomné vyjadrenie z 24.2.2017, z ktorého obsahu citovala. Ďalej poukázala na skutočnosti uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu z 19.9.2011. K tvrdeniu žalovaných, že kúpnu cenu 91.170,- Sk vyplatili 16.1.2001, resp. pred týmto dátumom predávajúcej M. Q. za nehnuteľnosti zapísané na LV Č. XXX, k.ú. X., uviedla, že podľa výpisov z jej účtu v SLSP a.s. a jej neb. manžela U.. T. vyplýva, že 15.1.200 l uskutočnili obaja výbery z ich účtov, preto nech žalovaní preukážu, že disponovali sumou 91.170,- Sk, že ju mali reálne k dispozícii v uvedenom období r. 2001- teda v januári 2001. Zároveň uviedla, že do spisu doloží ďalší dôkaz a to výpis z účtu č. 2611816112 vedený v Tatra Banke a.s., kde mala byť do 30.4.2001 zaplatená suma 500.000.- Sk za predaj bytu na M. XX Q. O. v zmysle Kúpnej zmluvy z 19.3.2001. S poukazom na doteraz vykonané dôkazy, ako aj na prejavy a vyjadrenia naposledy vypočutého svedka E.. M. navrhla, aby súd zabezpečil do spisu celý dedičský spis po neb. U. T., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, za účelom doplnenia dokazovania a zistenia ďalších možných skutočností z jeho obsahu, ktoré môžu mat' význam pre toto konanie. Ďalej uviedla, že 23.7.2001 podpísala Čestné prehlásenie a vykonala' žalovaná 2. smerom ku obci X. úkon, ktorým vyslovila súhlas s tým, aby 'jej svokrovci J. T., nar. XX.X.XXXX a P.A. T., nar. XX.XX.XXXX boli prihlásení k trvalému pobytu v obci X., č.d. XXX a jej podpis bol úradne overený a táto listina je súčasťou spisu, že až oznámením o zrušení trvalého pobytu z 12.7.2011 jej bolo oznámené Obcou X.I., že jej bol 27.6.2011 zrušený trvalý pobyt v mieste X., F. XXX/XX a to na návrh vlastníka uvedeného RD a táto listina je súčasťou spisu. Mala za nesporné, že počas života U. T., žalovaný v 1. a 2. rade akceptovali a súhlasili s tým, aby nehnuteľnosť v Obci X. na F. J.. Č.. XXX/XX užívali a bývali tam jednak žalobkyňa, ale aj jej manžel neb. U. T.. K dôvodu, prečo došlo k vymáhaniu vrátenia pôžičky až po r. 2011, t.j. až po smrti otca, keďže pôžička mala byt' poskytnutá ešte v r. 2001, uviedla, že je zodpovedná - pretože počas života neb. U.. T., žalovaný 1. a 2. bez výhrad umožnili obom užívanie a bývanie uvedenej nehnuteľnosti v Obci X. a až keď ostala sama bez manžela a opory, vtedy jej zrušili trvalý pobyt. Toto správanie považovala za

nemorálne a v rozpore so stavom, ktorý trval skoro 10 rokov, kedy bolo jej a jej manželovi umožnené bývať a užívať predmetný RD v X., ktorého vlastníkom sú žalovaný 1. a 2. a preto sa domáhala ešte pred podaním žaloby mimosúdneho vysporiadania veci. Poukázala aj na priestupkové konanie vedené na Obvodnom úrade Košice - okolie, odbore všeobecnej vnútornej správy, Hroncová 13, Košice, v r. 2012 pod č. ObU-KS-OVVS B /2012/03414, v ktorom bolo rozhodnuté o zastavení konania proti obvinenému U.. T. /. a bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na príslušný súd. Navrhla súdu zabezpečiť do spisu originál priestupkového spisu z dôvodu, že v uvedenom priestupkovom konaní bolo vypočutých veľa svedkov, ktorých výpovede z r. 2012 môžu napomôcť aj v tomto súdnom konaní a jednak z dôvodu, že žalovaný 1. vo svojej výpovedi pred priestupkovým orgánom uviedol, že mama /žalobkyňa/ v RD v X. u neho bývala 9 rokov do smrti otca, kde užívala dve izby sociálne zariadenie. Poukázala na to, že žalovaný 1. a 2. jej umožnili a jej neb. manželovi 9 rokov dve izby a sociálne zariadenie, na existenciu dohody a pôžičky z jej strany a jej manžela pre žalovaných a to hoc aj vo forme ústnej. K podmienkam poskytnutých pôžičiek poukázala na obsah Pokusu o zmier z 1.8.2011, z ktorého obsahu citovala. S ohľadom na uvedený pokus o zmier - výzvu z 1.08.2011, ktorá bola žalovaným doručená 4.8.2011, zdôraznila, že žalovaný nezaplatili dlh do 14 dní odo dňa prevzatia pokusu o zmier - výzvy, že lehota na dobrovoľné plnenie skončila žalovaným 18.8.2011 a preto návrh na vydanie platobného rozkazu podala na súd 20.9.2011. K dôvodu, prečo sa poskytnuté finančné prostriedky neodzrkadlili buď v podielovom spoluvlastníctve, príp. v inej forme zábezpeky a prečo k vymáhaniu vrátenia pôžičky došlo až po r. 2011, t.j. až po smrti otca, keďže pôžička mala byt' poskytnutá ešte v roku 2001, uviedla že po dobu najmenej 9 rokov bývala, až do smrti jej manžela U.. T., kde užívali dve izby a sociálne zariadenie v RD na F. XXX/XX Q. X. a to až do 27.6.2011, kedy jej bol zrušený trvalý pobyt a následne jej bolo znemožnené ďalšie užívanie predmetnej nehnuteľnosti a to až po smrti jej manžela. Na záver dala do pozornosti, že na viaceré otázky obsiahnuté v uznesení súdu zo 7.2.2017 by vedel odpovedať iba jej nebohý manžel a preto navrhla aj pripojenie dedičského spisu po jej neb. manželovi, z obsahu ktorého by sa mohlo zodpovedať viacero súdom položených otázok. Mala za nesporné, že súd sa nevysporiadal s jej vyjadrením, s tým, že boli pre žalovaných poskytnuté z jej strany žalobkyne a jej už neb. manžela viaceré pôžičky a to v r. 2001 cca od januára 2001 do júna 2001, ako aj po tomto období až do konca r.2001. Vytýkala súdu, že sa nevysporiadal s jej vyjadrením, že pôžičiek malo byt' viacero a nie iba jedna a v potrebnom rozsahu nevykonal dokazovanie, že nebol vypočutý navrhovaný svedok S. O., Q. XX E. S., ktorej výsluch navrhovala v podaní z 10.4.2012 , doručenom súdu 13.4.2012 . Súdu ďalej vytýkala, že žiadnym spôsobom neustálil konkrétny čas a ani dátumy vzniku dlhu. S poukazom § 355 a nasl. a § 365 C. s. p., mala za to že napadnuté rozhodnutie bolo vydané predčasne, pretože konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal všetky potrebné dôkazy, že dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, že skutkový stav neobstojí, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a neboli splnené ani procesné podmienky. Na záver uviedla, že 20.4.2017 súd po vyhlásení uznesenia o ukončení dokazovania, na pojednávaní krátkou cestou doručil písomné stanovisko žalovaných k jej vyjadreniu, ktoré bolo súdu doručené 11.4.2017 a týmto postupom jej súd súd odňal možnosť konať a vyjadriť sa k tomuto písomnému podaniu, keďže jej ho doručil až po ukončení dokazovania a nemohla sa k nemu vyjadriť. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a následné rozhodnutie.

6. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu, o. i., k uplynutiu premlčacej doby uviedli, že žalobkyňa tak v žalobe ako aj vo svojom odvolaní tvrdí, že pôžičky im mala poskytnúť v mesiaci január až jún r. 2001, ako aj po tomto období, až do konca r.2001, pričom lehota na vrátenie peňažných prostriedkov nebola dohodnutá. V danej súvislosti poukázali na odôvodnenie rozsudku a konštantnú judikatúru - rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 30.11.1981 sp. zn. 3 Cz 99/1910 uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 28/1984. Zdôraznili, že ak by aj tvrdenie žalobkyne o poskytnutí pôžičiek bolo pravdivé, čo nie je, vzhľadom na v konaní pred súdom vznesenú námietku premlčania, by žalovaný nárok pre uplynutie trojročnej premlčacej doby (počnúc od 1.1.2002 do 1.1.2005) by bol už aj tak premlčaný (žaloba bola podaná súdu 20.09.2011. K nepreukázaniu dlhu uviedli, že ak súd na základe tvrdenia samotnej žalobkyne o tom, že uplatnený "nárok" titulom pôžičky vznikol najneskôr do konca roka 200 l, pričom lehota na vrátenie peňažných prostriedkov nebola dohodnutá, primárne dospel k záveru, že tento je premlčaný, resp. ak by aj existoval (v skutočnosti však neexistoval), bol by premlčaný a bolo bez akéhokoľvek významu sa ním meritórne ďalej zaoberať a vykonávať dokazovanie, či skutočne vznikol a či vznikol do konca r. 2001. Ďalej citovali sčasti z dôvodov napadnutého rozsudku . Poukázali aj na to, že už v priebehu konania pred súdom uznali, že za účelom zaplatenia kúpnej ceny rodinného domu v obci X.D.Y.A.B. v mesiaci január r. 2001 boli 15.1.2001 v hotovosti vybrané peňažné prostriedky z

bankového účtu žalobkyne a z bankového účtu jej už teraz neb. manžela U.. T.J., st. spolu v sume 353.000 Sk, ktoré však 9.7.2001 bezprostredne potom, čo obdŕžali sumu 440.000 Sk za predaj svojho bytu na Postupimskej ul. v Košiciach od kupujúcich manželov C.Y.Q.Ý. vložili späť na bankové účty žalobkyne a jej manžela. Zdôraznili, že ohľadom bankových účtov žalobkyne a jej už neb. manžela nemali žiadne dispozičné právo, že súčasne už v konaní pred súdom namietali pravosť Čestného prehlásenia z 18.1.2001 - súkromnej listiny, podľa ktorej peňažný obnos 300.000 Sk mala p. Q.Y.S.H.E.U. odovzdať osobne žalobkyňa, že žiadne takéto Čestné vyhlásenie vystavované nebolo, pričom M.. Q. aj podľa overovacej doložky na kúpnej zmluve písala svoje priezvisko bez mäkčeňa, že namietajú pravosť podpisu p. Q.Y.D.E.Q.B. na tejto listine. Tvrdili, že okrem už uvedenej sumy 353.000 Sk, ktorá bola nimi 9.7.2001 vrátená, žiadne iné peňažné prostriedky zo strany žalobkyne a jej neb. manžela im poskytnuté neboli. Napokon ani prihlásenie žalobkyne a jej teraz už neb. manžela k trvalému pobytu na adresu Slanec 261 nimi, samo o sebe nijako nemôže byť dôkazom o poskytnutí pôžičky žalovaným. Poukázali aj na to, že sa nepreukázali ani tvrdenia žalobkyne o ich dlhoch v súvislosti s užívaním bytu na F.G.P. Q. O.E.. Žalobkyňou predložené vyúčtovanie nákladov spojených s bývaním za r. 2001 sa vyhotovuje až k 30. máju nasledujúceho kalendárneho roka, t.j. 2002, pričom svoj byt predali ešte v mesiaci júl r. 2001. Zdôraznili, že ako nepravdivé sa ukázalo aj tvrdenie žalobkyne o tom, že manžel pri odchode do dôchodku obdŕžal odchodné v sume 200.000 Sk a ona v sume 180.000 Sk. Totiž podľa oznámenia zamestnávateľa neb. U.E. T.E. bolo v apríli r. 2001 vyplatené odchodné v sume 46.500 Sk a žalobkyni titulom odmeny pri odchode do dôchodku suma 4.800 Sk. Súd správne uzavrel, že žalobkyňa existenciu pôžičiek medzi ňou a nimi nepreukázala. 7.

K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uviedli, že naviac, ak žalovaná suma mala byť podľa tvrdenia žalobkyne poskytnutá z peňažných prostriedkov jej ako aj jej už neb. manžela, účastníkmi tohto konania ako nároku predstavujúceho predmet dedičstva po neb. U.Q. T.J.E. st., by mali byt' všetci jeho dedičia a teda aj jeho dcéry Y.D.W.Y., P.H., T. Y. S.Y.. Z uvedeného dôvodu namietajú aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Avšak v dedičskom konaní, ktoré bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa uznesením Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 10 D 653/2010 zo 7.3.2011, právoplatným 21.3.2011, žiadna "pohľadávka poručiteľa" medzi dedičmi uplatňovaná nebola. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozsudku uviedli, že napriek tomu, že vzhľadom na tvrdenie žalobkyne o čase poskytnutia pôžičiek žalovaným (do 31.12.200l) a na jej tvrdenie, že čas vrátenia nebol dohodnutý, je zjavné, že žalovaný nárok je premlčaný, že súd sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatným pre rozhodnutie a to aj v časti záveru o nepreukázaní poskytnutia pôžičiek. K námietke nevykonania žalobkyňou navrhnutého dôkazu uviedli, že pokiaľ ide o nevykonanie dôkazu svedeckej výpovede dcéry žalobkyne S.G. O.E.U., rod. T.E.Q., táto bola súdom na pojednávanie aj viac predvolaná, avšak bezúspešne, že zaslala o súdu iba svoje písomné vyjadrenie s tým, že sa zdržiava vo Veľkej Británii, a návrat na Slovensko neplánuje. Obsah tohto podania bol oboznámený na pojednávaní 3.2.2015. Naviac žalovaní vyslovili presvedčenie, že výsluch menovanej svedkyne by bol aj tak neúčelný, pretože počas celej rozhodnej doby, t.j. doby, kedy žalobkyňa podľa svojho tvrdenia mala aj so svojim neb. manželom im pôžičky poskytnúť, sa táto zdržiavala mimo územia Slovenskej republiky. Poznamenali, že slovné spojenie na str. 3 ods. 9 napadnutého rozsudku "... na kúpu domu boli poskytnuté finančné prostriedky Z účtu dcéry S.S.Y.V. ... ", je dôsledkom iba zrejmej nesprávnosti v písaní (správne znenie by malo byt' " ... prostriedky dcéry S.Y.V. ... "), pretože v súvislosti s uplatňovanou pohľadávkou boli predmetom tvrdenia žalobkyne a predmetom dokazovania pred súdom výlučne len bankové účty žalobkyne a jej neb. manžela a nie účet dcéry S.Y.S. O.A.T.Á.Q.B.. 8.

K námietke odňatia možnosti konať pred súdom v súvislosti s tvrdením žalobkyne, že doručením ich písomného podania z 11.4.2017 jej právnemu zást. až na pojednávaní 20.4.2017 jej mala byť odňatá možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k jeho obsahu vyjadriť, uviedli, že žalobkyňa k obsahu tohto ich podania ani vo svojom odvolaní neuvádza nijaké tvrdenia, či skutočnosti, ktoré by boli schopné napadnuté rozhodnutie akokoľvek ovplyvniť, príp. privodiť iné rozhodnutie vo veci. Poznamenali, že podanie z 11.4.2017 ich právny zást. priamo zaslal 12.4.2017 na e-mailovú adresu právneho zást. žalobkyne (rastislav.lenart@gmail.com <mailto:rastislav.lenart@gmail.com>), že súd svojim postupom neznemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K námietke neurčitosti výroku o náhrade trov konania uviedli, že takéto znenie výroku rozsudku je dostatočne určité a zrozumiteľné, že je zrejmé, že žalobkyňa je povinná im nahradiť trovy konania vo výške 100 %, resp. v plnej výške. Navrhli rozsudok

ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť a zároveň žalobkyni uložiť povinnosť nahradiť im trovy odvolacieho konania v plnej výške.

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, lebo zistil, že v konaní došlo k vade, tým že postupom súdu prvej inštancie sa odňala stranám sporu možnosť konať pred súdom.

10. Podľa čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR (uverejnenej pod č. 460/92 Zb., v znení neskorších ustanovení zákonov, ďalej len „“) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

11. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie procesných práv a povinností, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmavanie rozhodnutia).

12. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu, pričom o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

13. Podľa § 182 C.s.p. ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

14. Podľa § 183 ods. 1 C.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

15. Podľa § 188 C.s.p. súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Súd vykonáva dôkazy mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla 5 dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.

16. Podľa § 219 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a možnosti exekúcie. Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní 20.4.2017 (zápisnica na č.l. 191-192) uznesením odročil pojednávanie na 11.5.2017 o 8,45 hod., č. dv. 04, prízemie za účelom vyhlásenia rozhodnutia. Zo zápisnice z pojednávania konaného 20.4.2017 ďalej, o.i., vyplynulo, že zástupcovia strán sporu predniesli svoje záverečné reči, že súd zhrnul a oboznámil obsah spisu, t.j. doposiaľ vykonané dokazovanie.

18. Zo zápisnice o pojednávaní z 11.5.2017 (č.l. 203) vyplýva, že napriek tomu, že súd odročil pojednávanie na 11.5.2017 za účelom vyhlásenia rozhodnutia, uznesením podľa § 180 C.s.p. po zistení

neprítomnosti strán sporu, pojednával v neprítomnosti strán sporu a opätovne oboznamoval obsah spisu, čím vykonal vo veci opätovné dokazovanie a na to vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

19. Z celého procesného postupu súdu prvej inštancie vyplýva, že súd svojim procesným postupom podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. odňal stranám sporu možnosť konať pred súdom, lebo odročil pojednávanie iba za účelom vyhlásenia rozsudku vo veci a napriek tomu vo veci následne pojednával. Opätovne oboznamoval obsah spisu, vykonal dokazovanie bez toho, aby umožnil stranám sporu vyjadriť sa k oboznámenému obsahu spisu a znemožnil tak stranám sporu, t.j. žalobkyni a žalovaným realizovať svoje procesné práva - vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, pričom mal vo veci vyhlásiť rozsudok. Je potrebné vziať na zreteľ aj znenie § 219 ods. 2 posledná veta C.s.p., že ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú (podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie).

20. Odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozhodnutie súdu z procesných dôvodov zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Z uvedených dôvodov už odvolací súd neposudzoval rozsudok z hľadiska žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov.

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preto opätovne rozhodnúť o nároku žalobkyne, pričom v novom rozhodnutí sa vysporiada so všetkými skutočnosťami uvádzanými v odvolaní žalobkyne, ako aj vo vyjadrení žalovaných k odvolaniu.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania.

24. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).