Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/96/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: TECHNOPOL SERVIS, a.s., IČO: 35 700 840, so sídlom v Bratislave, Panenská 6, zastúpeného spoločnosťou AK Castiglione s.r.o., IČO: 51 635 046, so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku 10, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100499787/2020 zo dňa 24.02.2020, takto

rozhodol:

Súd zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 100499787/2020 z 24.02.2020 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava Číslo: 102497964/2019 zo dňa 06.11.2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred správnym orgánom

1. Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) Číslo: 102497964/2019 zo dňa 06.11.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol prvostupňový správny orgán tak, že

- vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 v sume XXX.XXX,XX EUR.

- stanovil splatnosť dane vo výške XXX.XXX,XX EUR do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. 2. Prvostupňovým rozhodnutím vyrubil prvostupňový správny orgán žalobcovi daň z dôvodu nepodania daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2016, pričom vyrubenie dane bolo stanovené na základe pomôcok. 3. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 10.12.2019, ktorým v celom rozsahu napadol prvostupňové rozhodnutie a žiadal ho zrušiť a vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 4. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vydalo ako odvolací správny orgán dňa 24.02.2020 rozhodnutie Číslo: 100499787/2020, ktoré bolo žalobcovi oznámené dňa 27.02.2020 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

5. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol nasledujúci skutkový stav: žalobca nepodal daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016, správca dane zaslal výzvu č. 102380201/2017 zo dňa 14.11.2017 na jeho predloženie, ktorú daňový subjekt prevzal dňa 20.11.2017. 6. Nakoľko daňový subjekt požadované daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 nepredložil, správca dane pristúpil k určovaniu dane v zmysle § 15 ods. 3 daňového poriadku podľa pomôcok, ktoré mal k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstaral. 7. Z dôvodu, že nastali skutočnosti, uvedené v ustanovení § 48 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, bolo žalobcovi v zmysle § 48 ods. 2 daňového poriadku zaslané oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok č. 101727342/2018 zo dňa 05.09.2018 uvedením termínu začatia určovania dane podľa pomôcok dňa 10.10.2018, ktoré bolo doručené dňa 12.09.2018. 8. Pre účely určenia dane podľa pomôcok boli podľa napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 daňového poriadku použité ako pomôcky - súčtová kniha analytických účtov za rok 2016, ktorú predložil Mgr. N. S., predseda predstavenstva do 09.04.2019, daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2016 a daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za január až december 2016. 9. Z pomôcok, ktoré si zaobstaral správca dane v súčinnosti s daňovým subjektom a bez súčinnosti daňového subjektu vyplynuli výnosy za rok 2016 v celkovej sume X XXX XXX,XX eura. 10. Správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok uznal za daňový výdavok roka 2016 spotrebu energie v celkovej sume XXX XXX,XX eura, vodné a stočné v celkovej sume XX XXX,XX eura, osobné náklady (mzdy, odvody) v celkovej sume XXX XXX,XX eura, uhradenú daň z motorových vozidiel uvedenú v daňovom priznaní v celkovej sume X XXX,XX eura, daň z nehnuteľnosti v celkovej sume XX XXX,XX eura, odpisy dlhodobého hmotného a nehmotného majetku v celkovej sume XXX XXX,XX a bankové poplatky v celkovej sume X XXX,XX eura, t. j. spolu v sume X XXX XXX,XX eura. Uvedenú sumu považoval správca dane v zmysle § 48 ods. 5 daňového poriadku za okolnosť, z ktorej vyplýva pre daňový subjekt výhoda, aj keď ním nebola uplatnená. 11. Po vyčíslení výnosov v sume X XXX XXX,XX eura a uznaných daňových výdavkoch v sume X XXX XXX,XX eura správca dane zistil základ dane v sume X XXX XXX,XX eura, z ktorého pri uplatnení aktuálnej 22% sadzby dane z príjmov právnickej osoby v kontrolovanom zdaňovacom období roka 2016 vyplynula daňová povinnosť v sume XXX XXX,XX eura. 12. O určení dane vyhotovil správca dane protokol o určení dane podľa pomôcok č. 102081657/2019 zo dňa 04.09.2019, ktorý bol doručený spolu s výzvou č. 102081877/2019 zo dňa 04.09.2019 na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok dňa 23.09.2019. 13. Podľa napadnutého rozhodnutia daňový subjekt nepredložil v procese určovania dane podľa pomôcok doklady, ktorými by preukázal opodstatnenosť zúčtovania nákladových položiek. 14. Správca dane rozhodnutím č. 102497964/2019 zo dňa 06.11.2019, ktoré bolo doručené v zmysle § 31 ods. 3 daňového poriadku dňa 29.11.2019, vyrubil daňovému subjektu daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 vo sume XXX XXX,XX eura, ktorá bola určená v zmysle § 48 a § 49 daňového poriadku. Daňový subjekt proti rozhodnutiu správcu dane využil opravný prostriedok a podal v zákonom stanovenej lehote dňa 11.12.2019 odvolanie zaevidované u správcu dane pod číslom 6/17996460/2019. 15. Žalovaný k popisu skutkového stavu daňovým subjektom, že spoločnosť TECHNOPOL SERVIS, a.s. ovládala zločinecká skupina, bolo im odcudzené celé účtovníctvo, uviedol, že sa k nemu nevyjadruje, nakoľko v zmysle §74 ods. 5 daňového poriadku odvolací orgán skúma dodržanie zákonných podmienok na použitie takéhoto spôsobu určenia dane. 16. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie správcu dane vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je v rozpore so zákonom, uviedol, že daň bola určená podľa pomôcok, ktoré mal správca dane k dispozícii, prípadne si ich zaobstaral, a to aj bez súčinnosti s daňovým subjektom, a tvrdil, že daňový subjekt nemôže v podanom odvolaní poukazovať na výšku takto určenej dane, prípadne poukazovať na to, že správca dane dostatočne nezistil skutkový stav. Bol toho názoru, že správca dane nie je povinný vziať do úvahy dôkazy navrhované daňovým subjektom. 17. Poukázal na ustanovenie § 49 ods. 2 daňového poriadku, k čomu dodal, že daňový subjekt má v zmysle daňového poriadku možnosť vyjadriť sa len k dodržaniu zákonných podmienok pre použitie tohto spôsobu určenia dane a k tomu, či správca dane prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Podľa daňového poriadku správca dane nemá

povinnosť zisťovať takéto okolnosti, ale ak sú mu v procese určovania dane podľa pomôcok známe, musí na ne prihliadnuť. 18. K námietke žalobcu, že správca dane nezahrnul do výdavkov oprávnené a opodstatnené výdavky, žalovaný uviedol, že údaje o nákladoch za rok 2016, uvedené v súčtovej knihe analytických účtov za rok 2016, sú uvedené sumárne, daňový subjekt počas určovania dane podľa pomôcok nepreukázal, že uvedené náklady boli na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložené daňovníkom, a tým nespĺňali náležitosti definované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Nutnosť preukázania zúčtovaných nákladov je na strane daňového subjektu. 19. Žalovaný konštatoval, že súhlasí s postupom správcu dane, keď neuznal náklady na správu budovy, náklady na gastro prevádzky v budove, náklady na SBS apod. ako výhodu pre daňový subjekt, nakoľko správca dane nemal k dispozícii žiadne dôkazné listiny, z ktorých by bolo zrejmé, že spĺňajú podmienky stanovené v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. že sú daňovým výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaloženým daňovníkom. 20. Žalovaný bol názoru, že správca dane pri určení dane podľa pomôcok postupoval v zmysle § 48 ods. 3 daňového poriadku, a pri zisťovaní základu dane prihliadal v súlade s § 48 ods. 5 daňového poriadku na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. 21. Žalovaný záverom uviedol, že v rámci odvolacieho konania nezistil zo strany správcu dane pri určení daňovej povinnosti podľa pomôcok spoločnosti žalobcu porušenie zákonných podmienok, nakoľko pri určení dane podľa pomôcok prihliadol tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

III.

Žaloba

22. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.4.2020 (t.j. podanou na súd včas) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100499787/2020 zo dňa 24.02.202 ako aj preskúmania zákonnosti Daňového úradu Bratislava Číslo: 102497964/2019 zo dňa 06.11.2019, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo. 23. Žalobca v správnej žalobe zosumarizoval okolnosti, predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že v období mesiaca december 2016 nelegálne ovládla žalobcu organizovaná skupina okolo I. Y.. Bez vedomia a účasti reálnych akcionárov žalobcu bolo zorganizované neplatné mimoriadne valné zhromaždenie, ktorého výsledkom bola neplatná zmena vlastníckej štruktúry žalobcu a neplatná zmena v osobe štatutárneho orgánu žalobcu. Reálni akcionári žalobcu týmto stratili kontrolu nad spoločnosťou a za žalobcu nemohol ďalej konať platne zvolený predseda predstavenstva. Ako podstatné sa v tejto súvislosti javí najmä to, že nehnuteľnosti objektu Technopol boli z vlastníctva žalobcu vyvedené bez akejkoľvek protihodnoty, v dôsledku čoho žalobca nemohol ďalej vôbec vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súvislosti sprevádzkovaním objektu Technopol a prenájmom nebytových priestorov v tomto objekte. 24. Voči osobám, ktoré sa podieľali na nezákonnom ovládnutí žalobcu boli v trestnom konaní vznesené obvinenia. Platnosť uznesení fiktívneho mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 2. 12. 2016, ktorými došlo k prevzatiu spoločnosti žalobcu, bola zo strany legitímneho akcionára žalobcu napadnutá žalobou, pričom v tejto veci k dnešnému dňu rozhodol prvoinštančný súd tak, že dané uznesenia ako ničotné zrušil. 25. Na neplatnom mimoriadnom valnom zhromaždení bol za predsedu predstavenstva zvolený N. S., t.j. odo dňa 06.12.2016 do 08.04.2019 bola ako predseda predstavenstva žalobcu zapísaná osoba, ktorá bola do svojej funkcie zvolená nezákonným spôsobom. U žalobcu bola N. S. úmyselne ignorovaná povinnosť štatutárneho orgánu podať daňové priznania za roky 2016, 2017 a 2018. S poukazom na zápisy v Obchodnom registri žalobca uviedol, že N. S. skončila funkcia predsedu predstavenstva dňa 12.12.2016 t.j. úkony voči daňovému úradu vykonávala osoba, ktorá v rozhodnom čase nemohla za žalobcu konať. Nesprávnym úradným postupom de facto došlo k situácii, kedy N. S. skončila funkcia už 12.12.2016, ale nový štatutárny orgán bol zapísaný až 09.04.2019. Skutočný predseda predstavenstva C. C. bol zapísaný do Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I ako predseda predstavenstva až dňa 09.04.2019. Ihneď po tom začal vykonávať úkony smerujúce k vráteniu účtovnej dokumentácie žalobcu od N. S.. Predseda predstavenstva opakovanie a viacerými spôsobmi (poštou, kuriérom, osobne) vyzval N. S. na predloženie účtovných podkladov ale tieto podklady mu nikdy neboli vydané, vyzvaný bol aj bývalý účtovník žalobcu p. K.. Predseda predstavenstva do dnešného dňa nedisponuje účtovníctvom spoločnosti.

26. Podľa názoru žalobcu vykazuje napadnuté rozhodnutie žalovaného vady napĺňajúce dôvody na zrušenie tohto rozhodnutia a to v zmysle § 191 písm. c), d) e) a g) SPP. 27. Nesprávne právne posúdenie veci videl žalobca v tom, že v správnom konaní ani jeden zo správnych orgánov, ktoré v danej veci rozhodovali, nezohľadnili skutkový stav, t.j. skutočnosť, že vzniknutá situácia bola nastolená na základe nekonania nezákonne zvoleného predsedu predstavenstva N. S. a na základe pochybenia viacerých štátnych inštitúcií (vrátane súdov a notára), pričom žalobca sa do tejto situácie nedostal vlastným zavinením. 28. Podľa žalobcu je nemysliteľné a nemajúce oporu v zákone, ani v základných princípoch spravodlivosti, aby za konanie resp. nekonanie nezákonne zvoleného predsedu predstavenstva bol sankcionovaný práve žalobca ako obeť trestnej činnosti. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán podľa žalobcu žiadnym spôsobom nezohľadnili vzniknutú skutkovú situáciu a objektívne prekážky na strane žalobcu, kedy si žalobca v dôsledku pochybení štátnych inštitúcií nemohol splniť svoju zákonnú povinnosť. Nezohľadnením týchto skutočností došlo podľa názoru žalobcu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V tejto súvislosti žalobca odcitoval ustanovenie Daňového poriadku. 29. Nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov preskúmavaných rozhodnutí žalobca videl v tom, že orgány verejnej správy oboch stupňov sa nedostatočne alebo vôbec nevysporiadali s námietkami a argumentmi žalobcu a to predovšetkým vo vzťahu k celkovému skutkovému stavu, žiadnym spôsobom nezohľadnili podstatné skutkové okolnosti uvádzané žalobcom a neodôvodnili, prečo v predmetnom prípade postupovali, bez ohľadu na notoricky známe a široko medializované skutočnosti v súvislosti s tzv. kauzou Technopol úplne formalistickým spôsobom, tak, akoby žalobca zrazu svojvoľne nepodal daňové priznanie, ktoré predtým desiatky rokov podával. Oba správne orgány podľa žalobcu v predmetnom prípade konali v príkrom rozpore so všeobecnými princípmi daňového konania vyjadrenými v daňového poriadku, t. j. povinnosťou zachovávať práva a právom chránené záujmy daňových subjektov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 30. Skutkový stav tak, ako ho v napadnutých rozhodnutiach opísali daňové orgány, je podľa názoru žalobcu nedostačujúco zistený na riadne posúdenie veci. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný sa pri zisťovaní skutkového stavu vôbec nezaoberali zaobstaraním dostatočného množstva pomôcok pre vydanie rozhodnutia, pričom nezohľadnili ani riadne podané daňové priznania žalobcu za predchádzajúce zdaňovacie obdobia. 31. Žalobca poukázal na to, že v rokoch, ktoré predchádzajú zdaňovaciemu obdobiu za rok 2016 mal záporný zisk ( v roku 2015 -XXX.XXX EUR) alebo omnoho nižší zisk ( v roku 2014 XXX.XXX EUR) ako bolo určené podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie 2016. Správnym orgánom preto podľa žalobcu muselo byť zjavné, že daň vypočítaná v zmysle pomôcok nepredstavuje ani len približnú hodnotu reálnej dane za rok 2016. Orgánom verejnej správy podľa žalobcu muselo byť zrejmé, že takto vypočítaná daň nie je reálna a postihuje žalobcu do takej miery, že nebude schopný týmto spôsobom vyrubenú daň uhradiť. 32. Žalobca ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán v rámci zisťovacích a zaisťovacích úkonov mohol požiadať obchodných partnerov žalobcu alebo orgány činné v trestnom konaní o dodatočné predloženie dokumentácie a zaobstarať si ďalšie pomôcky týmto spôsobom. Poukázal na to, že správne orgány nezaobstarali ďalšie pomôcky na reálnejšie určenie dane za zdaňovacie obdobie 2016, ale vychádzali iba z podkladov predložených nezákonne a neplatne zvoleným predsedom predstavenstva, pričom im muselo byť zjavné, že žalobca mal mnohonásobne vyššie náklady v roku 2016 na prevádzku budovy, prevádzku gastra atď. O týchto skutočnostiach museli mať správne orgány vedomosť s poukazom na predchádzajúce zdaňovacie obdobia. 33. Žalobca namietal aj to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Túto námietku odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán konal s osobou, ktorá nebola oprávnená konať za žalobcu; s nezákonne zvoleným predsedom predstavenstva žalobcu N. S., čím zaťažil konanie takou vadou, ktorá má za následok porušenie práv žalobcu ako daňového subjektu. 34. Žalobca opätovne poukázal na to, že uvedená skutočnosť musela byť správnemu orgánu zrejmá, a to v dôsledku značnej medializácie celej kauzy „Technopol“ ako aj v dôsledku vedenia trestných konaní, o ktorých mal prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný vedomosť. 35. Vzhľadom na vyššie uvedené mal správny orgán podľa žalobcu postupovať tak, že mal daňové konanie by prerušiť do skončenia trestného konania, ako to navrhoval žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu.

36. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie IV. Vyjadrenie žalovaného

37. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.06.2020. 38. Žalovaný zrekapituloval priebeh administratívneho konania a napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že žalobcovi nič nebránilo, aby pred určením dane podľa pomôcok správcovi dane predložil daňové doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, keďže daňový subjekt znáša dôkazné bremeno počas celého daňového konania. 39. Tvrdenie žalobcu, že jeho výdavky pozostávajú z nákladov na vedenie spoločnosti (ako poplatky za vedenie účtovníctva), z nákladov na zabezpečenie nájomných priestorov v Tovarníkoch (náklady na správu objektu, náklady na energie, na plyn a na vodu), ktoré správca dane nevzal do úvahy, považoval za neopodstatnené. Na to, aby bolo možné tieto výdavky zohľadniť, bolo nevyhnutné pre účely určenia dane predložiť účtovné doklady resp. iné doklady, ktoré v zmysle § 48 ods. 4 daňového poriadku, aby mohol správca dane využiť ako pomôcky a posúdiť ich vplyv na správne určenie dane. Keďže žalobca tieto doklady nepredložil, správca dane nemal k dispozícii žiadne pomôcky, preto ich nemohol ani využiť. 40. Pri aplikácii § 48 ods. 5 daňového poriadku žalovaný zdôraznil, že v konkrétnom prípade sa podľa pomôcok určila daň z príjmov právnickej osoby, pričom uvedené zákonné ustanovenie ukladá správcovi dane prihliadať iba na také okolnosti, z ktorých vyplývali pre žalobcu výhody, a ktoré boli v procese určenia dane zistené 41. Žalovaný bol názoru, že nespochybnil dodržanie zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane podľa pomôcok. Neskúmal dôvody uvedené v odvolaní žalobcu, predmetom skúmania je iba zákonnosť postupu správcu dane, skúmal len dodržanie zákonných podmienok, vecnú podstatu použitých pomôcok správcom dane a prijal záver, že správca dane dodržal zákonom stanovený postup pre určenie dane. 42. Žalovaný doplnil, že pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Takýto postup je dôsledkom nesplnenia si povinností daňovníka v zákonom určenom rozsahu a zákonom určených lehotách. Žalovaný bol názoru, že správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, informovať daňový subjekt, určuje daň podľa pomôcok bez súčinnosti daňového subjektu. 43. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalovaný uviedol, že zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia odvolávajúceho sa ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných odvolávajúcim sa. Nie je povinnosťou správcu dane pomáhať žalobcovi uniesť dôkazné bremeno tým, že sa bude z vlastnej iniciatívy snažiť vyhľadávať dôkazné prostriedky svedčiace v prospech žalobcu. Preto je na správcovi dane a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní. 44. Žalovaný zastával názor, že rozhodol správne, keď odvolanie zamietol, nakoľko podľa vlastných tvrdení postupoval tak, ako mu to prikazuje zákon. Námietky uvedené v žalobe podľa žalovaného neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase. 45. Na základe uvedených skutočností žalovaný trval na svojich záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu a nepriznal trovy konania. 46. Žalovaný súhlasil s prejednávaním veci bez nariadenia pojednávania. V. Ďalšie vyjadrenia

47. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca podaním zo dňa 28.6.2020. 48. K tvrdeniu žalovaného vo vyjadrení, že žalobcovi nič nebránilo, aby pred určením dane podľa pomôcok správcovi dane predložil daňové doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, keďže daňový subjekt znáša dôkazné bremeno počas celého konania, žalobca uviedol, že žalovaný zjavne nevenoval dostatočnú pozornosť skutkovému stavu, ktorý uviedol žalobca vo svojich podaniach v tomto konaní ako aj v správnom konaní. Zopakoval, že žalobca nedisponuje kompletným účtovníctvom vlastnej spoločnosti, keďže celé účtovníctvo žalobcu bolo odcudzené právoplatne obvinenými osobami. Žalobca sa pokúšal zabezpečiť kompletné účtovníctvo od nezákonne zvoleného predsedu predstavenstva a

dvojnásobne obvineného N. S. a to prostredníctvom poštovej zásielky, kuriéra a osobným doručovaním. Žalobca osobne doručoval výzvu na predloženie dokumentov aj na adresy všetkých spoločností, v ktorých N. S. figuruje v zmysle zápisov v obchodnom registri. N. S. avšak na doručené výzvy nereagoval a účtovníctvo žalobcu ani ku dňu vyjadrenia nepredložil žalobcovi. 49. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa žalobcu zjavné, že žalobcovi bolo odcudzené celé účtovníctvo ešte v roku 2016, žalobca vlastným účtovníctvom nedisponuje , žalobca vykonal úkony, ktoré mali smerovať k vráteniu účtovníctva žalobcu do držby žalobcu. 50. Keďže žalobca nedisponuje a ani nedisponoval vlastným účtovníctvom už od roku 2016 ani nemohol prvostupňovému a druhostupňovému správnemu orgánu predložiť daňové doklady a dôkazy preukazujúce jeho reálne výdavky v roku 2016 a preto je vyššie uvedený argument žalovaného nutné považovať za zjavne nesprávny. 51. Žalovaný podľa žalobcu predložené doklady nesprávne vyhodnotil ako dôkazy, ktoré majú preukazovať náklady žalobcu v roku 2016. Keďže tieto doklady pochádzajú z roku 2019 nebolo ich ani možné zahrnúť ako podklady pre rozhodnutie o dorubení dane za rok 2016. Celá argumentácia žalovaného je preto zmätočná, nejednoznačná a nesprávna. 52. Na vyjadrenie žalovaného, že: „Pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Takýto postup je dôsledkom nesplnenia si povinností daňovníka v zákonom určenom rozsahu a zákonom určených lehotách. Správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, informovať daňový subjekt, určuje daň podľa pomôcok bez súčinnosti daňového subjektu.“, žalobca uviedol, že v konaní pred správnym orgánom podrobne zdokumentoval vzniknutý skutkový stav s súvislosti s kauzou Technopol. Podľa názoru žalobcu je dôležité podrobné oboznámenie sa so vzniknutým skutkovým stavom zo strany správneho orgánu ako aj súdu. Z preukázaného skutkového stavu je zjavné, že skutoční vlastníci a platne zvolený predseda predstavenstva nemali kontrolu nad žalobcom z dôvodu trestnej činnosti právoplatne obvinených osôb. V dôsledku tejto skutočnosti ako aj značného pochybenia štátnych orgánov mohol v zmysle zápisov v obchodnom registri za žalobcu konať iba nezákonne a neplatne zvolený predseda predstavenstva N. S.. 53. Obvinený N. S. pravdepodobne na základe inštrukcií zo strany obvineného I. Y. nepodával daňové priznania počas jeho pôsobenia ako predseda predstavenstva. Žalobca mal za to, že N. S. nepodával daňové priznania úmyselne, s cieľom zaťažiť žalobcu pohľadávkami tretích osôb a následne zlikvidovať žalobcu ako spoločnosť prostredníctvom konkurzného konania. Likvidáciou žalobcu a jeho konečným výmazom z obchodného registra by tieto právoplatne obvinené osoby reálne zamedzili uplatňovaniu práv žalobcom voči nim. 54. Podľa názoru žalobcu mal prvostupňový správny orgán ako aj druhostupňový správny orgán zohľadniť celkovú skutkovú situáciu žalobcu a to aj vo vzťahu k nemožnosti oprávnenej osoby podať daňové priznanie. Žalovaný pristúpil k svojmu rozhodnutiu až extrémne formalisticky a preto podľa žalobcu dospel k nesprávnym právnym ako aj skutkovým záverom, čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. 55. K vyjadreniu žalovaného o spôsobe a rozsahu zisťovania skutkového stavu žalobca uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili skutkový stav, žalovaný žiadnym spôsobom neskúmal, či platne zvolený predseda predstavenstva v danom čase si vôbec mohol splniť svoju zákonnú povinnosť podania daňového priznania. Taktiež žalovaný neskúmal dôvod, prečo nezákonne zvolený predseda predstavenstva N. S. ani nepodal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2016. Prvostupňový správny orgán s N. S. komunikoval, pričom ho aj mohol vyzvať na predloženie účtovnej dokumentácie resp. iných podkladov a pomôcok, aby bolo rozhodnutie spravodlivé a vychádzalo z adekvátne zisteného skutkového stavu. Správne orgány ale postupovali formalisticky bez bližšej vôle spravodlivo a zákonne rozhodnúť, čím nedostatočne zistili skutkový stav a preto dospeli k nesprávnemu a nezákonnému rozhodnutiu. 56. Žalobca mal za to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán rozhodli nesprávne a porušili ustanovenia , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. VI. Právna úprava

57. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 58. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 59. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 60. Podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 61. Podľa , , , a Daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov b) daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, d) daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň. 62. Podľa Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 63. Podľa Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 64. Podľa Daňového poriadku, daňové konanie začína a) na návrh účastníka daňového konania, z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 65. Podľa Daňového poriadku, účastníkom daňového konania je daňový subjekt. 66. Podľa Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 67. Podľa Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať: a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo

pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu. 68. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 69. Podľa § 63 ods. 11 Daňového poriadku, rozhodnutie je vydané dňom vykonania úkonu smerujúceho k jeho doručeniu; rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje, je vydané dňom jeho podpísania osobou uvedenou v odseku 3 písm. f). 70. Podľa § 65 ods. 1 Daňového poriadku, orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní. 71. Podľa § 65 ods. 2 Daňového poriadku, ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister. 72. Podľa § 65 ods. 3 Daňového poriadku, ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt. 73. Podľa § 48 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane. 74. Podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku, správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v ods. 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok, je deň uvedený v oznámení. 75. Podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku, pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. 76. Podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí. 77. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 78. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 79. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 80. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. VII. Skutkové a právne závery správneho súdu

81. Predmetom prieskumu správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného Číslo: 100499787/2020 zo dňa 24.02.2020, ktorým žalovaný v celom rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava Číslo: 102497964/2019 zo dňa 06.11.2019, ktorým správca dane ako prvostupňový správny orgán

- vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 v sume XXX.XXX,XX EUR, a to podľa pomôcok z dôvodu nepodania daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2016

- stanovil splatnosť dane vo výške XXX.XXX,XX EUR do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. 82. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca nepodal ani na výzvu správcu dane daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2016, preto pristúpil správca dane podľa § 48 ods. 1 písm. a) daňového poriadku k určeniu výšky dane na základe pomôcok. 83. Z ustanovenia § 48 daňového poriadku vyplýva, že zákonodarca zveruje do právomoci správcu dane zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v prípadoch stanovených zákonom potom, čo správca dane oznámil daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok. Určenie dane podľa pomôcok má subsidiárny charakter. Svojou podstatou ide o núdzový právny režim zisťovania základu dane. O jeho použití rozhodne správca dane. Charakteristickým znakom postupu správcu dane pri určení dane podľa pomôcok je, že sa tu neuplatňuje zásada súčinnosti ( ). Určovanie dane podľa pomôcok je postup, ktorý správca dane môže uplatniť v dôsledku neplnenia, resp. nesplnenia si povinnosti daňovým subjektom. Ak nie je možné stanoviť základ dane a výšku dane v súčinnosti s daňovým subjektom, správca dane základ dane môže zistiť a určiť sám, a to na základe pomôcok, ktoré má k dispozícii. Pomôcky teda obstaráva správca dane bez súčinnosti s daňovým subjektom a posúdenie pomôcok je ponechané tiež na úvahe správcu dane. Ide o prísnejší právny režim, keďže v zmysle ustanovenia daňového poriadku sú práva daňového subjektu obmedzené tak, že daňový subjekt je oprávnený sa vyjadriť len k dodržovaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane. Je treba zdôrazniť, že k určovaniu dane podľa pomôcok dochádza len vtedy, ak daňovú povinnosť nebolo možné stanoviť dokazovaním v priebehu určenia dane podľa pomôcok. Použitie pomôcok teda predstavuje náhradný spôsob určenia dane, a to za situácie, keď nie je možné stanoviť daň v rámci riadneho dokazovania. 84. Vyššie uvedeným postupom daňové úrady a Finančné riaditeľstvo SR chránia fiškálne záujmy štátu, pretože ich úlohou je vykonávať dozor, aby si daňové subjekty splnili v súlade s hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ak daňovník nepreukáže rozhodné údaje (napr. nepodá daňové priznanie, urobí úkon dôsledkom, ktorého je zníženie dane alebo neumožní vykonať daňovú kontrolu a pod.) a nesplní si svoju dôkaznú povinnosť pri zisťovaní výšky dane, daň určí správca dane podľa pomôcok. Správca dane pritom vychádza z dostupných podkladov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará, nakoľko pri určovaní dane podľa pomôcok správca dane už rozhoduje bez spolupráce s daňovým subjektom a ním prípadne predložené doklady a dôkazy vyhodnocuje len ako pomôcky. 85. V tejto súvislosti poukazuje správny súd aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „... k použitiu pomôcok je ďalej vhodné uviesť, že sa jedná o nástroje slúžiace ku kvalifikovanému odhadu daňovej povinnosti a musia preto mať racionálnu povahu a musia v maximálne reálne v dostupnej miere usilovať o presnosť nimi určovaných povinností. Pomôcky nie sú nástrojom k trestaniu daňového subjektu, ale predstavujú podklad pre kvalifikovaný odhad relevantných skutočností.“ 86. Z medializovaných informácií ako aj zo súdnych rozhodnutí, predložených v tomto konaní žalobcom je známe, že u žalobcu došlo v rozpore so zákonom k zmene vlastníckej štruktúry a k zmene v osobe štatutárneho orgánu žalobcu. Daňové konanie, výsledkom ktorého je napadnuté rozhodnutie bolo začaté ešte v čase, keď bola štatutárnym orgánom žalobcu osoba, ktorá túto pozíciu získala v rozpore so zákonom (Mgr. N. S.). Podľa úradného záznamu zo dňa 08.10.2018 (čl. 5 administratívneho spisu) sa Mgr. S. telefonicky skontaktoval so správcom dane, pričom oznámil, že nemá k dispozícii žiadne účtovné doklady, potrebné k výkonu daňovej kontroly, nakoľko mu boli odobraté NAKA a potvrdenie o odobratí dokladov predloží správcovi dane v deň zahájenia daňovej kontroly dňa 10.10.2018 na Daňový úrad Bratislava. Následne správca dane listom zo dňa 19.10.2018 (čl. 6 administratívneho spisu) požiadal Prezídium policajného zboru NAKA, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Západ o zapožičanie všetkých účtovných a iných dokladov žalobcu za zdaňovacieho obdobie rokov 2015-2016, potrebných k vykonaniu daňovej kontroly a určovaniu dane podľa pomôcok. Reagovali tak na list NAKA z 1.8.2018, ktorým bolo správcovi dane oznámené vedenie trestného stíhania vo veci trestného činu porušovania

povinnosti pri správe cudzieho majetku. Žiadna odpoveď na list správcu dane ani urgencia správcu dane sa v administratívnom spise nenachádza. 87. Žalobca dňa 8.10.2019 doručil správcovi dane vyjadrenie k Protokolu o určení dane podľa pomôcok zo dňa 4.9.2019, v ktorom okrem iného namietal nezohľadnenie ďalších daňových výdavkov, ktoré špecifikoval všeobecným spôsobom. V nadväznosti na to žalobca už konajúci súčasným štatutárnym zástupcom namietal nesprávne zistenie daňových výdavkov za rok 2016 a poukázal na to, že niektoré relevantné účtovné dokumenty by sa mali nachádzať v trestnom spise, vedenom MV SR, PPZ, NAKA, expozitúra Západ, ČVS: PPZ-56/NKA-FB-ZA-2017. 88. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa vyššie uvedenou námietkou žiadnym spôsobom nezaoberal. Následne nesprávne zistenie skutkového stavu žalobca namietal aj v odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s uvedenou námietkou vysporiadal nasledovne: Finančné riaditeľstvo SR k tvrdeniu daňového subjektu, že rozhodnutie správcu dane vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je v rozpore so zákonom, uvádza, že daň bola určená podľa pomôcok, ktoré mal správca dane k dispozícii, prípadne si ich zaobstaral, a to aj bez súčinnosti s daňovým subjektom, daňový subjekt nemôže v podanom odvolaní poukazovať na výšku takto určenej dane, prípadne poukazovať na to, že správca dane dostatočne nezistil skutkový stav. Správca dane nie je povinný vziať do úvahy dôkazy navrhované daňovým subjektom. Vzhľadom na zákonné ustanovenie § 49 ods. 2 daňového poriadku pri procese určovania dane podľa pomôcok nie je možné vykonávať dokazovanie, ale sa daň určuje. Daňový subjekt má v zmysle daňového poriadku možnosť vyjadriť sa len k dodržaniu zákonných podmienok pre použitie tohto spôsobu určenia dane a k tomu, či správca dane prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Podľa daňového poriadku správca dane nemá povinnosť zisťovať takéto okolnosti, ale ak sú mu v procese určovania dane podľa pomôcok známe, musí na ne prihliadnuť. Finančné riaditeľstvo SR námietku daňového subjektu, že správca dane nezahrnul do výdavkov oprávnené a opodstatnené výdavky uvádza, že údaje o nákladoch za rok 2016 uvedené v súčtovej knihe analytických účtov za rok 2016 sú uvedené sumárne, daňový subjekt počas určovania dane podľa pomôcok nepreukázal, že uvedené náklady boli na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložené daňovníkom, a tým nespĺňali náležitosti definované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Nutnosť preukázania zúčtovaných nákladov je na strane daňového subjektu. Finančné riaditeľstvo SR súhlasí s postupom správcu dane, keď neuznal náklady na správu budovy, náklady na gastro prevádzky v budove, náklady na SBS apod. ako výhodu pre daňový subjekt, nakoľko správca dane nemal k dispozícii žiadne dôkazné listiny, z ktorých by bolo zrejmé, že spĺňajú podmienky stanovené v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. že sú daňovým výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaloženým daňovníkom. Podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán iba dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48. Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán neskúma meritum daňovej veci, nerieši žiadosť o prerušenie konania v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, ale naopak, predmetom skúmania je iba zákonnosť postupu správcu dane. Správca dane pri určení dane podľa pomôcok postupoval v zmysle § 48 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane je oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pri zisťovaní základu dane správca dane prihliadal v súlade s § 48 ods. 5 daňového poriadku na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. 89. Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného súd uvádza, že hoci z odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane je zrejmé, že tento v odvolaní napáda aj nenaplnenie všetkých podmienok a postupov vyplývajúcich z ust. § 48 daňového poriadku (použité pomôcky, spôsob určenia dane, nepoužitie pomôcok, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt a pod.), čo napokon vyplýva aj z obsahu napádaného rozhodnutia, žalovaný sa týmito dôvodmi dostatočne resp. vôbec nevysporiadal s odôvodnením, že tieto nemožno akceptovať s poukazom na ust. § 74 ods. 5 daňového poriadku. Správny súd poukazuje na to, že už od 08.10.2018 (čl. 5 administratívneho spisu) mal správca dane vedomosť, že nejaké účtovné doklady žalobcu z relevantného obdobia sa majú nachádzať na polícii, pričom samotný správca dane o predloženie dotknutých dokladov žiadal. Žalovaný tiež sám v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ak má správca dane vedomosť o dôležitých okolnostiach pre určenie dane podľa pomôcok, musí na ne prihliadnuť. V prejednávanej veci správca dane takúto vedomosť mal v súvislosti s účtovnými dokladmi, ktoré sa mali podľa žalobcu nachádzať na polícii, avšak na tieto účtovné doklady vo svojom rozhodnutí neprihliadol ani neuviedol žiadny dôvod, ktorý mu v tom bránil resp. prečo tieto okolnosti

nie sú pre jeho rozhodnutie podstatné. Uvedený nedostatok neodstránil ani žalovaný, ktorý sa touto okolnosťou rovnako vôbec nezaoberal. 90. Žalovaný sa preto dostatočne a presvedčivo nevysporiadal s námietkami žalobcu, uplatnenými v priebehu daňového konania vo vzťahu k postupu podľa § 48 daňového poriadku a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 91. Z ustanovenia § 48 ods. 5 daňového poriadku vyplýva nie možnosť ale povinnosť prihliadnuť na zistenia, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt. Ak tak správca dane nepostupoval, porušil tak § 48 v spojení s § 3 ods. 1 daňového poriadku. V prípade ak správca dane neakceptoval pomôcky navrhnuté žalobcom (účtovné doklady na polícii a porovnanie nákladov za iné roky) bolo jeho povinnosťou aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s týmto návrhom vysporiadal. Ustanovenie § 48 ods. 3 daňového poriadku neponecháva na svojvôli správcu dane použitie pomôcok, a preto vychádzajúc zo základných zásad daňového konania, účelom ktorého je správne určenie daňovej povinnosti, povinnosťou správcu dane bolo použiť relevantné pomôcky pre správne určenie dane a v odôvodnení rozhodnutia uviesť svoju úvahu vo vzťahu k použitiu resp. nepoužitiu jednotlivých pomôcok, ktoré pri určovaní dane mal k dispozícii, alebo boli označené. Táto úvaha musí byť presvedčivá a zrozumiteľná, tak aby daňový subjekt nemal pocit, že správca dane koná a rozhoduje v jeho neprospech aby vyrubená daň bola čo najvyššia. 92. Keďže správca dane uvedeným spôsobom nepostupoval, poskytoval v rozpore s účelom daňového konania a teda v rozpore s daňovým poriadkom. 93. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov podľa , a zrušil a podľa rozhodol o vrátení veci na ďalšie konanie žalovanému. 94. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí sa správny súd ďalšími námietkami žalobcu nezaoberal. 95. V ďalšom konaní správny orgán vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia. Nové rozhodnutie príslušný orgán verejnej správy náležite odôvodní (skutkovo i právne), zároveň sa v rozhodnutí vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodní tak, aby jeho závery boli preskúmateľné, a v prípade ak niektoré navrhované dôkazy ako pomôcky nepoužije, je potrebné aby vo svojom rozhodnutí túto skutočnosť riadne odôvodnil. 96. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 97. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.