Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoP-40-2018.pdf
PDF · 88.6 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/40/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení bez informovaného súhlasu umiestnenej osoby: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. O. XXXX/XX, P. P., zastúpeného procesným opatrovníkom Mestom Turčianske Teplice, o odvolaní procesného opatrovníka proti uzneseniu Okresného súdu Martin z 11. apríla 2018, č. k. 6Pu/2/2018-9, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 6Pu/2/2018-9 zo dňa 11.04.2018 podľa § 262 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) určil, že k prevzatiu M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. O. XXXX/XX, P. P., v zariadení vykonávajúcom zdravotnícku starostlivosť Psychiatrická klinika Univerzitnej nemocnice Martin, došlo zo zákonných dôvodov. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pri posudzovaní zákonnosti prevzatia M. Y. do zariadenia vykonávajúceho zdravotnícku starostlivosť vychádzal najmä z výsluchu ošetrujúcej lekárky MUDr. D. V., ktorá jednoznačne uviedla, že umiestnený vyžaduje neodkladnú psychiatrickú liečbu pre riziko agresívneho konania voči sebe alebo inej osobe a riziko úteku. Umiestnený bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia dňa 10.04.2018, v ktorý deň odmietol podpísať informovaný súhlas s hospitalizáciou. Pacient sa dostavil na psychiatrickú ambulanciu Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin v sprievode svojej matky, s ktorou predtým navštívil ambulanciu psychiatra v rajóne (MUDr. R. V.) a z ktorej bol pre psychický stav odoslaný do univerzitnej nemocnice. Pri ambulantnom vyšetrení sa pacient nechcel podrobiť akýmkoľvek vyšetrovacím úkonom (odmietal odber moču, neodpovedal na otázky). U pacienta bolo uvádzané matkou užívanie viacerých psychoaktívnych látok (marihuana, pervitín, alkohol), pričom posledný mesiac údajne už nič nebral. Pri príchode na ambulanciu univerzitnej nemocnice odmietal vstúpiť do príjmovej ambulancie. Pre riziko premeškania bol privedený na oddelenie, kde pre výraznú úzkosť, psychomotorickú excitáciu a naznačené psychotické bludné obavy musel byť bezprostredne po prijatí na oddelenie umiestnený na izbe pre akútne stavy a fixovaný za pomoci viacerých osôb z personálu. Verbálny kontakt nebolo možné s pacientom po prijatí nadviazať. Toxikologickým vyšetrením bola zistená neprítomnosť drog a alkoholu v krvi a v moči. Neskôr pacient len minimálne nonverbálne komunikoval. Následne mu bola podávaná parenterálna sedatívna liečba. Pred prijatím nebol pacient nikdy psychiatricky liečený, išlo u neho o prvý kontakt so psychiatrom. Na základe stavu po prijatí, aktuálneho stavu anamnestických a heteroanamnestických údajov išlo najpravdepodobnejšie o afektívnu depresívnu poruchu - ťažkú fázu so psychotickými príznakmi. O diagnózach bolo možné uvažovať ešte o toxickej psychóze. Pacient musel byť stále obmedzený v pohybe, náhľad na ochorenie u neho absentoval, pretrvával psychoticky motivovaný strach. Bolo konštatované naďalej pretrvávajúce riziko agresívneho konania voči sebe alebo inej osobe a riziko
úteku, tiež neodkladná ústavná psychiatrická liečba z dôvodu, že v liečbe nebolo možné pokračovať ambulantnou formou. Umiestneného súd prvej inštancie poučil podľa § 256 a nasl. CMP, pričom tento uviedol, že je sám za seba zodpovedný, je to iba fraška, všetko to povedala len jeho mama. Tu nemal byť, ale v normálnej nemocnici.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie procesný opatrovník Mesto Turčianske Teplice, ktorý žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia M. Y. zastavil. Vyslovil názor, že o prípustnosti prevzatia bolo rozhodnuté urýchlene, pretože konajúci súd neúplne zistil skutočný stav veci, a preto vec nesprávne právne posúdil. Vychádzajúc z dôvodov napadnutého rozhodnutia, nebola u umiestneného zistená prítomnosť drog a alkoholu v krvi a v moči toxikologickým vyšetrením. M. Y. nevykazoval známky agresivity a z opisu jeho zdravotného stavu nie je zrejmé, či sa v minulosti prejavovali stavy psychózy, agresivity, či duševnej poruchy, čím by bola preukázaná odôvodnenosť prevzatia aj bez jeho súhlasu. Procesný opatrovník tiež poukázal na tú skutočnosť, že v konaní nebol bližšie skúmaný dlhodobý zdravotný stav umiestneného, ktorý doposiaľ nebol liečený u psychiatra. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 73/93, zásah do osobnej slobody jednotlivca bez jeho súhlasu alebo dokonca proti jeho vôli je dovolený len vtedy, ak spoločenský záujem preváži nad záujmom chorého. Prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu upravuje zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotníckej starostlivosti o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konkrétne ustanovenie § 6 ods. 9 zákona stanovuje, že informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie alebo ak hrozí vážne zhoršenie zdravotného stavu.
3. Psychiatrická klinika Univerzitnej nemocnice Martin vo svojom vyjadrení k odvolaniu procesného opatrovníka uviedla, že umiestnený sa pôvodne dostavil do psychiatrickej a protidrogovej ambulancie u MUDr. R. V. v sprievode svojej matky. Ak by sa nerealizovala hospitalizácia, došlo by jednoznačne k vážnemu ohrozeniu zdravia, života menovaného, ktorý vzhľadom na závažnosť psychickej poruchy nepodpísal pri prijatí informovaný súhlas, preto bola táto skutočnosť v zmysle platných právnych predpisov bezodkladne hlásená Okresnému súdu Martin, a to v deň prijatia. Tento rozhodol, že prevzatie M. Y. bolo prípustné. Toto rozhodnutie je vecne správne. Dôležitou skutočnosťou je i to, že po zlepšení psychického stavu a kritickosti k liečbe menovaný zmenil svoje stanovisko k hospitalizácii a podpísal dňa 7. mája 2018 informovaný súhlas s hospitalizáciou. Súhlas s hospitalizáciou klinika ohlásila Okresnému súdu Martin faxom aj poštou. Menovaný bol preložený dňa 16.05.2018 do PL Sučany za účelom doliečenia. S doliečovaním psychickej poruchy súhlasil a súhlasí.
4. Umiestnený sa k odvolaniu procesného opatrovníka nevyjadril.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon.
9. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný
mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 ako osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie). Rozlišujú sa dve štádia detenčného konania - jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia, jednak posudzovanie držania osoby v zariadení už umiestnenej. Podľa § 253 ods. 1 CMP zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. O každom takto umiestnenom začne súd konanie (§ 254 ods. 2 CMP) o vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia (ak konanie nezačalo na návrh), v ktorom môže prevzatému ustanoviť opatrovníka (§ 256 CMP). Súd v tomto konaní vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne umiestneného, oboznámi sa s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. Ak je výsluch na ujmu umiestneného, súd umiestneného vzhliadne. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať (§ 262 ods. 1 CMP). V zmysle § 262 ods. 2 CMP do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 253 CMP, súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov. Uznesenie sa doručí umiestnenému, zákonnému zástupcovi, ďalej jeho opatrovníkovi a zdravotníckemu zariadeniu. Umiestnenému sa uznesenie doručí do 24 hodín od rozhodnutia, najneskôr však v lehote piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 253 CMP. Skutočnosť, že určitá osoba bola v zdravotníckom zariadení umiestnená bez jej súhlasu a že jej bol podľa § 256 CMP ustanovený opatrovník, neznamená ale ešte, že by v tomto konaní mala postavenie procesne nespôsobilého účastníka konania. V prvom štádiu detenčného konania nemožno od súdu spravidla požadovať vykonanie aj iných dôkazov, než sú výslovne uvedené v § 260 a § 261 CMP (výsluch umiestnenej osoby, zistenie názoru ošetrujúceho lekára a obsahu zdravotnej dokumentácie). Je však vždy nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať podstatu konania o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia.
10. Účelom detenčného konania je zaručiť ochranu jedného z ľudských práv, ktorým je právo na osobnú slobodu. Aj keď súd posudzuje zákonnosť k momentu zadržania, tak skončenie konania bez vydania meritórneho rozhodnutia je v rozpore s týmto účelom, pretože právo zadržanej osoby na rozhodnutie súdu o zákonnosti zadržania garantované v článku 5 odsek 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd môže byť zabezpečené len rozhodnutím súdu, v ktorom sa súd vysporiada s otázkou, či zadržanie bolo zákonné alebo nie.
11. V prejednávanej veci, v čase rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní procesného opatrovníka, M. Y. podľa oznámenia Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin zo dňa 09.05.2018 (viď č.l. 26 spisu) v priebehu pobytu na klinike zmenil svoj postoj k liečbe a dňom 07.05.2018 dal písomný súhlas k hospitalizácii. V zmysle vyššie formulovaného výkladu o potrebe zabezpečenia procesných záruk na preskúmanie postupu, pri ktorom došlo k obmedzeniu osobnej slobody umiestneného, bolo nevyhnutné rozhodnúť o podanom odvolaní aj napriek tomu, že aktuálne už nie je M. Y. nedobrovoľne hospitalizovaný (viď obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/228/2007, sp. zn. 7Cdo/330/2014).
12. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ ustálil, že k prevzatiu umiestneného do starostlivosti zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov. Oboznámením sa s názorom ošetrujúcej lekárky MUDr. D. V. je zrejmé, že umiestnený mohol byť v čase umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia objektívne nebezpečný pre seba a pre svoje okolie. V zmysle aktuálnej procesnej úpravy vykonal okresný súd (po tom ako začal konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení - viď uznesenie č.k. 6Pu/2/2018-4 zo dňa 10.04.2018) dňa 11.04.2018 výsluch ošetrujúcej lekárky, ktorá konštatovala u umiestneného afektívnu depresívnu poruchu - ťažkú fázu so psychotickými príznakmi. Umiestnený bol dňa 11.04.2018 riadne procesne poučený (§ 258 a § 259 CMP). Keďže bolo preukázané, že k jeho prevzatiu do zdravotníckeho zariadenia došlo spôsobom zohľadňujúcim jeho aktuálny zdravotný stav, súd prvej inštancie správne konštatoval zákonnosť jeho prevzatia v zdravotníckom zariadení v zmysle § 262 ods. 1 CMP. To, že u umiestneného nebola zistená prítomnosť drog a alkoholu v krvi a v moči toxikologickým vyšetrením a že v čase jeho hospitalizácie nebol bližšie skúmaný jeho dlhodobý zdravotný stav, nevylučuje lekármi stanovenú diagnózu a jej prípadný ďalší vývoj, v prípade ak by nebolo pristúpené k psychiatrickej liečbe.
Na základe uvedeného odvolací súd nemohol vec posúdiť inak, iba uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Krajský súd mal teda za to, že postup súdu prvej inštancie prebehol v rámci procesných pravidiel i zákonných lehôt vymedzených Civilným sporovým poriadkom, resp. Civilným mimosporovým poriadkom. Umiestnený preukázateľne vykazoval znaky správania ohrozujúceho jeho samotného i okolie, z čoho možno vyvodiť správnosť namietaného zásahu, a teda aj napadnutého uznesenia.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 52 CMP s použitím § 396 CSP.
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)