Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-121-2023.pdf
PDF · 97.16 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/121/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobkyne: F. F., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, M. R., zastúpená JUDr. Lýdia Rácková, advokátka, so sídlom Pionierska 551, Sládkovičovo, proti žalovanému: D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXXX/XX, Q., zastúpený JUDr. Silvia Makovníková - advokátka, s.r.o., Landererova 7866/12, Bratislava, IČO : 36 861 880 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k. 17C/17/2021-105 zo dňa 1.marca 2023 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobkyni sa voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalovaného zo dňa 6.12.2022 na zrušenie rozsudku pre zmeškania bývalého Okresného súdu Bratislava III, č. k. 17C/17/2021-57 zo dňa 09.06.2022 zamietol. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k bytu na A. E. č. XX v Q. a prikázal ho do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou vyplatiť žalovanému náhradu vo výške 16.667,-€ v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej na pojednávaní dňa 9.6.2022 podľa § 274 C.s.p.. Žalovaného súd prvej inštancie predvolal na pojednávanie na deň 9.6.2022, ktoré predvolanie mu bolo doručené dňa 4.3.2022, svoju neúčasť vopred neospravedlnil. Pri doručení žaloby bol žalovaný poučený o všetkých procesných právach a povinnostiach, vrátane možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie podľa § 273 a 274 C.s.p. s tým, že o tejto možnosti bol poučený opätovne aj pri doručení predvolania na pojednávanie. Žalovaný sa aj napriek uvedenému na predmetné pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Dňa 7.12.2022 podal žalovaný odvolanie proti rozsudku pre zmeškania spolu s návrhom na jeho zrušenie a následne dňa 8.12.2022 osobne podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný uviedol, že v súdnom spise neexistuje žiaden dôkaz o vyšetrovacích úkonoch potrebných na zistenie skutočného pobytu žalovaného vykonaných zo strany súdu. Civilný sporový poriadok ukladá súdu urobenie takýchto úkonov potrebných na zistenie skutočného pobytu žalovaného ako povinnosť. A až následne môže zverejniť oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na jeho webovom sídle. Súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uplatňovať procesné práva priznané mu C.s.p. do tej miery, že tým porušil jeho práva na spravodlivý súdny proces. Žalovaný bol zbavený možnosti uplatniť svoj vplyv na výsledok sporu a táto okolnosť mala podstatný vplyv na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Žalovanému nebola riadne doručená žaloba a preto neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 C.s.p.. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne obligatórne vyšetrovacie úkony na zistenie skutočného pobytu žalovaného a pravdepodobne si ani neoveril adresu uvedenú v žalobe s adresou evidovanou v registri obyvateľov SR, neboli naplnené zákonné predpoklady na doručenie
žaloby podľa § 116 ods.2 C.s.p. Súd prvej inštancie doručoval v súlade s ustanovením § 116 ods. 3 ďalšie písomnosti žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR a ani tie neboli nikdy riadne doručené vlastných rúk, keďže súd robí vyšetrovacie úkony iba raz. Rozsudok pre zmeškanie bol žalovanému doručený dňa 11.7.2022 fikciou doručenia na jeho adrese uvedenej v žalobe, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.7.2022. Žalovaný sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel až dňa 23.11.2022, kedy ním splnomocnený právny zástupca bol nahliadnuť do spisu, o čom v súdnom spise existuje úradný záznam. Vtedy právny zástupca prevzal aj vyhotovenie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný neprevzal žalobu a zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe a neprevzal si ani predvolanie na samotné pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, ako ani samotný rozsudok, a to z ospravedlniteľného dôvodu. Týmto dôvodom je dlhodobý neplánovaný výkon práce žalovaného v rôznych mestách Slovenska, mimo Q.. Žalovaný chodí s kamarátom na brigády, podľa toho, kam ho kamarát zavolá a zdržiava sa tam po dobu niekoľkých týždňov. Domov chodí 1 - 2 dni, väčšinou v dni pracovného voľna a následne cestuje opäť mimo Q.. Žalovaný tieto skutočnosti nevie nijako preukázať listinnými dôkazmi, ale na brigády chodí s kamarátom p. D. P. a odmenu dostáva vyplácanú v hotovosti. Žalovaný si v čase od februára 2021 do októbra 2022 si nemohol prebrať zásielky zo súdu včas, pretože bol z dôvodu brigád mimo Q.. Po návrate domov v schránke bytu nenašiel oznámenie o uložení poštovej zásielky na pošte. Po jednom z jeho návratov domov boli z bytu vypratané všetky jeho osobné a hnuteľné veci. Jediná osoba, ktorá mala kľúče od schránky, okrem žalovaného bola práve žalobkyňa. Zároveň bola jedinou osobou, ktorá by mohla mať na vyprataní bytu záujem. Žalobkyňa mala neobmedzený prístup do bytu a do poštovej schránky, najmä v čase neprítomnosti žalovaného. Mohla teda vyberať aj poštu zo schránky. 1.2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 277 ods. 1, ods. 3 C.s.p.. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného spočívajúcu v nesplnení povinnosti tvrdiť a dôkaznej povinnosti. Ak sa žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nedostavil na pojednávanie, hoci bol riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa na vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a nesplnenia si povinnosti ospravedlnenia riadne a včas svojej neprítomnosti podľa § 274 C.s.p., môže žalovaný podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškania, pričom spolu s týmto návrhom musí uviesť dôvod, pre ktorý sa žalovaný nezúčastnil na pojednávaní. Súd pri návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa sústredí len na skúmanie dôvodu, pre ktorý žalovaný zmeškal lehotu na vyjadrenie sa k žalobe. Zákona nestanovuje, aké okolnosti má súd považovať za ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty považuje napr. vážne ochorenia oprávnenej osoby na urobenie úkonu, jeho fyzická neprítomnosť, a s tým spojená nemožnosť dodržať lehotu. Vždy musí ísť o situáciu, kedy oprávnená osoba nemohla pre ten konkrétny dôvod daný procesný úkon vykonať, teda musí existovať priama príčinná súvislosť medzi ospravedlniteľným dôvodom a zmeškaním lehoty, inak povedané, treba preukázať, že k zmeškaniu lehoty došlo len v dôsledku tej konkrétnej prekážky (ospravedlniteľného dôvodu), a že nebyť tejto prekážky, nedošlo by k zmeškaniu lehoty. Potrebné je však hodnotiť aj subjektívnu stránku danej situácie, napr. či oprávnená osoba mohla prekážku predvídať, prípadne ju odvrátiť. Zároveň však platí, že zrušenie rozsudku pre zmeškanie pre existenciu ospravedlniteľného dôvodu, je skôr výnimočným opatrením, pretože narušuje právnu istotu ostatných účastníkov sporu orgánov, ktorých sa rozhodnutie týka. 1.3. V danom prípade mal súd prvej inštancie za preukázané, že rozsudok pre zmeškanie bol žalovanému doručovaný listinne podľa § 106 ods. 1 prvej vety C.s.p., keď dňa 16.6.2022 bol odoslaný a dňa 12.7.2022 bol listinne doručený. Žalovaný sa vo svojom návrhu na zrušenie predmetného rozsudku pre zmeškanie tvrdil, že sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel až po nahliadnutí do súdneho spisu právnym zástupcom žalovaného dňa 23.11.2022. Žalovaný však súdu neuviedol, na základe akého podnetu splnomocnil právneho zástupcu na nahliadnutie do súdneho spisu, nakoľko sám žalovaný poukazuje na skutočnosť, že sa o prejednanej žalobe, termíne pojednávania a rozsudku pre zmeškanie nedozvedel. Na základe uvedeného konania žalovaného, má súd za to, že žalovaný musel mať vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní skôr ako došlo k splnomocneniu právneho zástupcu dňa 15.11.2022 a zisteniu, že bol vydaný rozsudok pre zmeškanie. K tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal žiaden úkon smerujúci k zisteniu skutočného pobytu žalovaného ako je dopyt Sociálnej poisťovne, ústav na výkon trestu odňatia slobody a podobe, súd prvej inštancie uvádza, že zisťoval uvedené skutočnosti dňa 12.4.2021, 22.9.2021, 14.6.2022, 18.7.2022. Z uvedeného zisťovania, súd prvej inštancie nezistil, že by žalovaný mal zmenený pobyt, alebo sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Žalovaný nie je v žiadnom pracovnom pomere, resp. nevykonáva žiadnu prácu na dohodu nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni. Samotný žalovaný uvádza, že sa väčšinu času zdržiava mimo Q. kvôli brigádam. Úlohou súdu nie je zisťovať nad rámec svoje činnosti každú
zmenu presunu žalovaného v rámci Slovenskej republiky. Samotný žalovaný uvádza adresu totožnú z registra obyvateľov. V tejto súvislosti však súd prvej inštancie uvádza, že žalovaný neuviedol kde sa presne v čase termínu pojednávania nachádzal. Žalovaný súdu prvej inštancie iba stroho konštatoval, že v časovom období približne od februára 2021 do októbra 2022 bol mimo Q.. Súd prvej inštancie však nešpecifikoval miesto svojho pobytu v čase termínu pojednávania resp. predvolania na termín pojednávania, na základe ktorého by bolo možné čas trvania mimo Bratislavy stotožniť s časom, kedy bolo predvolanie na pojednávanie doručované žalovanému. Po druhé nakoľko žalovaný vedel, že sa dlhodobo zdržiava mimo svojho trvalého bydliska, mal možnosť zriadiť si P.O. BOX, alebo splnomocniť niekoho na preberania poštových zásielok, čo neurobil. Po tretie žalovaný tieto svoje tvrdenia žiadnymi dôkaznými prostriedkami ani nepreukázal. Vzhľadom na uvedené má súd prvej inštancie za to, že nebol splnená podmienka pre úspešné rozhodnutie o návrhu žalovaného na zrušenie predmetnému rozsudku pre zmeškanie, keďže žalovaný nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý zmeškal nariadené pojednávanie. 2. Proti tomuto uzneseniu bol v zákonom stanovenej lehote podané odvolanie. Odvolanie bolo podané v rámci portálu e-žaloby, na formulári na podanie odvolanie. V uvedenom formulári neboli naplnené náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p. K uvedenému formuláru nebola pripojená príloha, ktorá by obsahovala odvolanie, ktoré by spĺňalo zákonné náležitosti. 2.1. V uznesení zo dňa 20.10.2023 súd prvej inštancie č. k. B3 - 17C/17/2021-129 vyzval žalovaného, aby doplnil svoje odvolanie o dôkazy, na ktoré sa odvoláva a ktorých povaha to pripúšťa, aby doplnil svoje odvolanie od opísanie rozhodujúcich skutočností, t. j skutočnosti, o ktoré opiera svoje nároky, a z ktorých vyplývajú jeho nároky, prípadne aj s uvedením odkazov na právny predpis na ktorý sa odvoláva, aby doplnil v akom rozsahu, z akých dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda a aby uviedol čoho sa domáha (ako by mal odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh). Žalovaný svoje odvolanie doplnil podaním doručeným súdu dňa 1.11.2023. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) C.s.p. Žalovaný sa domnieva, že existoval ospravedlniteľný dôvod, ktorý mal byť žalovaným preukázaný. Žalovaný od februára 2021 do októbra 2022 sa zdržiaval mimo miesta svojho bydliska a mimo Q. z dôvodu brigád. Žalovaný si nevedie denník kde a kedy pracoval. To však automaticky viesť k záveru, že takýto dôvod tu objektívne neexistoval. Navrhol výsluch svedka, s ktorým sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Žalovanému bolo znemožnené sa oboznámiť s predvolaním na pojednávanie a o samotnom pojednávaní, keďže žalobkyňa, účelovo odstraňovala zo schránky oznámenia o doručení zásielky a žalovaný po návrate na adresu svojho trvalého bydliska tieto ani v schránke nenašiel. Ako náhle sa dozvedel o konaní , okamžite konal, splnomocnil právneho zástupcu a spolu s ním bol nazrieť do spisu v predmetnej veci a následne využil všetky dostupné prostriedky právnej ochrany. Tým, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Konštatovanie súdu prvej inštancie sa nezakladá na žiadnych faktoch. Podnet na nahliadnutie do súdneho spisu prišiel od samotnej žalobkyne, ktorá mu oznámila, že sa má z bytu vysťahovať. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 3. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli súdu doručené. 4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
5.1. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
5.2. Podľa § 373 ods. 1 C.s.p., ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
6. V prerokúvanej veci podal žalovaný v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie, ktoré neobsahovalo žiadne konkrétne odvolacie dôvody (tzv. blanketové odvolanie). Podľa § 373 ods. 1 C.s.p. vo všeobecnosti platí, že ak odvolanie nemá náležitosti, treba odvolateľa vyzvať na ich doplnenie. To však neplatí, pokiaľ odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody. Na doplnenie týchto dôvodov súd podľa jasného ustanovenia
§ 373 ods. 1 druhej vety C.s.p. nevyzýva. Citovaným ustanovením bola prekonaná staršia judikatúra k § 205 a § 209 Občianskeho súdneho poriadku (pozri Rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/108/2018 zo dňa 29.10.2019, Nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚV 90/2019 zo dňa 5.11.2019). V aktuálnom rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.11.2023, sp. zn. 1VCdo/2/2023 dospel Najvyšší súd SR k záveru, že odvolacie dôvody v sporovom konaní je potrebné uviesť, prípadne doplniť v lehote na podanie odvolania. Ďalej dospel k záveru, že aj v prípade blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 C.s.p.)
6.1. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. možno odvolacie dôvody meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd mal zo spisového materiálu za preukázané, že odvolaním napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 15.3.2023. Deň 16.3.2023 bol prvým dňom lehoty na podanie odvolania, ktorá mala uplynúť dňa 30.3.2023. Právny zástupca žalovaného doručil súdu odvolanie dňa 23.7.2023, teda pred uplynutím lehoty na podanie odvolania. V danom prípade nemalo odvolanie zákonom vyžadované náležitosti pre odvolanie, t. j. nebolo uvedené v akom rozsahu napáda uznesenie, z akých dôvodov sa podáva a čoho sa odvolaním domáha. Vzhľadom na to, že v predmetnom odvolaní absentovali odvolacie dôvody, považuje odvolací súd podané odvolanie za tzv. blanketové odvolanie. Právny zástupca v lehote na podanie odvolania nedoplnil odvolanie o odvolacie dôvody. Súd prvej inštancie správne postupoval keď nevyzýval na doplnenie odvolacích dôvodov, ale vyzval len na doplnenie ostatných náležitosti odvolania. K doplneniu odvolania prišlo až podaním doručeným dňa 1.11.2023, t. j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Z toho dôvod má odvolací súd za to, že v danom prípade, keďže nebolo odvolanie doplnené o odvolacie dôvody do uplynutia lehoty na podanie odvolanie, ale až v značnom časovom odstupe od podania blanketového odvolania, nemôže sa odvolací súd zaoberať dôvodmi odvolania, v takto oneskorenom odvolaní. Vzhľadom na vyššie uvedené závery vyslovené v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/2/2023, nie je možné odmietnuť takéto odvolanie, ale je potrebné napadnuté uznesenie preskúmať z pohľadu splnenia procesných podmienok. Odvolací súd preskúmal či v napadnutom uznesení boli splnené procesné podmienky. V danom prípade má odvolací súd za to, že pokiaľ ide procesné podmienky na strane súdu tak, súd prvej inštancie mal právomoc a príslušnosť rozhodovať v prejednávanej veci. Pokiaľ ide o procesné podmienky na strane strany sporu, strany sporu mali procesnú subjektivitu, procesnú spôsobilosť a v danom prípade nebola daný dôvod povinného zastúpenia, hoci strany sporu mali právnych zástupcov, ktorí však disponovali platnými splnomocneniami. Vecné procesné podmienky boli taktiež splnené, súd prvej inštancie disponoval spôsobilou žalobu a zo strany žalobcu bola splnené poplatková povinnosť. Odvolací súd má za to, že neboli v konaní zistené negatívne podmienky, ktoré by bránili v konaní pokračovať, teda nebolo zistené, žeby v danej veci existovalo právoplatne skončené konanie (res iudicata) a neexistuje skôr začaté totožné konanie (prekážka litispendencie).
6.2. Odvolací súd má za to, že v konaní bolo podané blanketové odvolanie, ktoré nebolo o odvolacie dôvody doplnené v lehote na podanie odvolania, odvolanie nemalo náležitosti, a v odvolacom konaní nebolo možné pokračovať. Vzhľadom na to, že boli splnené procesné podmienky, má odvolací súd za to, že predmetné rozhodnutie je potrebné potvrdiť. 7. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného č. k. 17C/17/2021-105 zo dňa 1.marca 2023 zamietol ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil. 8. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto by jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalobkyni v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalobkyňa nemá voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).