Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-332-2016.pdf
PDF · 91.49 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/332/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanej: O. K., X.. XX.XX.XXXX, S. N. XXX/XX, B. F., o zaplatenie 908,88 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 908,88 eur spolu s úrokmi vo výške 208,32 eur a s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 908,88 eur od 11.11.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovanú k zaplateniu istiny vo výške 908,88 eur spolu s príslušenstvom podľa žalobného návrhu a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) na základe úverovej zmluvy zo dňa 05.12.2012 poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.000,- eur, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných anuitných splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovanej s platením splátok úveru vyhlásil pôvodný veriteľ na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 24.04.2014 mimoriadnu splatnosť úveru k tomuto dátumu a zároveň vyzval žalovanú na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Žalovaná do zosplatnenia úveru splatila na jeho istinu celkom sumu 91,12 eur, pričom po zosplatnení úveru už žiadne ďalšie úhrady neuskutočnila. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanej nezaplatený zvyšok istiny úveru vo výške 908,88 eur, úroky vyčíslené ku dňu 10.11.2016 vo výške 782,84 eur, riadny úrok vo výške 25,50 % ročne zo sumy 908,88 eur od 11.11.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 908,88 eur od 11.11.2016 do zaplatenia. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.10.2017 došlo k postúpeniu tejto pohľadávky na žalobcu.
2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa C.s.p., spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadrila v lehote 10 dní, súd doručil žalovanej do vlastných rúk dňa 18.04.2017. Žalovaná sa k žalobe s prílohami nijakým spôsobom nevyjadrila.
Podľa ust. § 297 písm. b/ C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b/ C.s.p., keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
4. Súd sa oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi (najmä zmluvou o úvere s VOP, výzvou na úhradu dlžnej sumy s doručenkou, sadzobníkom poplatkov, prehľadom splátok a úhrad) a zistil tento skutkový a právny stav veci: Pôvodný veriteľ (Poštová banka a.s.) je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (banková činnosť). Žalovaná nekonala v predmetnej sporovej veci v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 05.12.2012 uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 25,50 %, RPMN 32,11 %, s konečnou splatnosťou 05.12.2018 a s počtom a výškou splátok: 72 x 28 eur. V súlade s článkom 6 Obchodných podmienok pre úver - dostupná pôžička v znení účinnom od 19.07.2012 vyhlásil žalobca listom zo dňa 24.04.2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím vznikla žalovanej povinnosť jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu časť úveru vo výške 1.034,90 eur. Žalovaná do zosplatnenia úveru splatila na istinu úveru celkom sumu 91,12 eur, pričom po zosplatnení úveru už žiadne ďalšie úhrady neuskutočnila. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanej nezaplatený zvyšok istiny úveru vo výške 908,88 eur, úroky vyčíslené ku dňu 10.11.2016 vo výške 782,84 eur, riadny úrok vo výške 25,50 % ročne zo sumy 908,88 eur od 11.11.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 908,88 eur od 11.11.2016 do zaplatenia. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.10.2017 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu a následne na návrh pôvodného veriteľa súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu uznesením zo dňa 26.07.2018, čím žalobca dostatočne osvedčil svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.
Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná uzavrela predmetnú zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ako spotrebiteľ. Žalobca sa domáhal svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky a táto sa zaviazala vrátiť ich v dohodnutých mesačných anuitných splátkach spolu s príslušným úrokom. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaná ho neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva z 05.12.2012 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom, pričom na daný právny vzťah sa vzťahujú predovšetkým ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej aj ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné preskúmať, či v listinách tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto ustanovení pod písm. a) až y).
Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Žalovaná nárok žalobcu nijako nesporovala po vecnej, ako ani po právnej stránke. Vyhodnotením vykonaného dokazovania, a to aj s ohľadom na splnenie obsahových náležitostí úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. dospel súd k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie sumy 908,88 eur spolu s úrokmi vo výške 208,32 eur (z toho neuhradené riadne úroky vzniknuté do času predčasného zosplatnenia úveru k 24.04.2014 vo výške 86,74 eur podľa výzvy z 24.04.2014 a úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 908,88 eur vyčíslené za obdobie po zosplatnení úveru, a to od 25.04.2014 do 10.11.2016 vo výške 121,58 eur) a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 908,88 eur od 11.11.2016 do zaplatenia bola podaná dôvodne. Predmetný úver bol pre omeškanie s platením mesačných splátok (ktoré vyplýva z prehľadu splátok a úhrad) v súlade s úverovou zmluvou (článok 6 Obchodných podmienok pre úver
- dostupná pôžička v znení účinnom od 19.07.2012), ako aj zákonnou úpravou (§ 565 Občianskeho zákonníka) predčasne zosplatnený ku dňu 24.04.2014, čím vznikla žalovanej povinnosť jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu časť úveru, pričom táto pohľadávka bola následne pri splnení podmienok § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách postúpená na žalobcu. Žalovaná do zosplatnenia úveru splatila na istinu úveru celkom sumu 91,12 eur, pričom po zosplatnení úveru už žiadne ďalšie úhrady neuskutočnila. Na základe uvedeného súd žalobe v časti nesplateného zostatku istiny 908,88 eur s prislúchajúcim príslušenstvom tak ako je uvedené vo výroku I ako dôvodnej vyhovel. Súd zároveň zaviazal žalovanú aj k zaplateniu riadnych úrokov vzniknutých do času predčasného zosplatnenia úveru k 24.04.2014 vo výške 86,74 eur (viď výzvu z 24.04.2014), ako aj úrokov z omeškania v zákonnej výške 5,25 % ročne zo sumy 908,88 eur od 25.04.2014 do 10.11.2016 vo vyčíslenej výške 121,58 eur a ďalej od 11.11.2016 (deň nasledujúci po vyhotovení žaloby) až do zaplatenia (v zmysle žalobného návrhu žalobcu, ktorého rozsahom bol súd viazaný), keďže sa žalovaná s plnením týchto svojich záväzkov dostala do omeškania.
7. Pokiaľ ide o uplatnený riadny úrok vo výške 25,50 % ročne z nezaplatenej istiny od dátumu poskytnutia úveru do zaplatenia (do 10.11.2016 boli riadne úroky spolu s úrokmi z omeškania vyčíslené vo výške 782,84 eur, z toho 86,74 eur sú vyčíslené riadne úroky vzniknuté do predčasného zosplatnenia úveru podľa výzvy zo dňa 24.04.2014, ktoré súd priznal), súd tento nárok žalobcovi
nepriznal, nakoľko podľa názoru súdu z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, a to aj v prípade jeho predčasného zosplatnenia, pričom následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998). Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14). V podstate ide o to, že pri zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru a má právo získať okamžite celú sumu požičaných peňazí, a teda na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na riadne úroky za požičanie peňažných prostriedkov aj po zosplatnení úveru. V opačnom prípade by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo, pričom spotrebiteľovi by už neboli garantované práva, ktoré mu v súvislosti s dohodnutým splácaním úveru vyplývali zo zmluvy pred vyvolanou zmenou. Ba čo viac veriteľ by mohol úroky inkasovať aj v oveľa väčšom rozsahu a v kratšej dobe, než na základe pôvodného splátkového kalendára, nakoľko by už nebol ohraničený postupnosťou splácania úrokov z istiny a ani dohodnutým celkovým rozsahom úrokov z úveru a dlžník by musel platiť úroky vo výške 25,50 % z celej dlžnej istiny bez akéhokoľvek časového a objemového limitu až do úplného zaplatenia tejto istiny (žalobca totiž žiadané úroky nelimitoval ani pôvodne dohodnutou celkovou sumou úrokov vypočítanou podľa pôvodného splátkového kalendára, na ktoré úroky by mal žalobca nárok pri riadnom splácaní úveru počas doby trvania zmluvného vzťahu). Na uvedenom pritom nič nemení ani prípadná dohoda zmluvných strán v danom smere, resp. úprava v zmluve alebo v jej súčastiach, nakoľko táto je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Súd preto tento nárok žalobcovi nepriznal.
8. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti (v časti prevyšujúcej nárok priznaný vo výroku I ) zamietol (výrok II).
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % (v časti istiny rozhodujúcej pre určenie celkového úspechu strany v spore). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).