Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-2-2018.pdf
PDF · 90.5 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, IČO: 043 55 211, právne zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, adresa na doručovanie: JUDr. Barbora Korenecová, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Jaroslava Vargova, nar. 27.4.1992, trvale bytom Benadova 7, Košice, o zaplatenie 100,- EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi sumu 100 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100 EUR od 21.2.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobu v prevyšujúcej časti zmluvnej pokuty z a m i e t a. III. Žalovaná je povinná n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania v rozsahu 78 % s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.1.2018, domáhal aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 100 EUR s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100 EUR od 21.2.2015 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12 EUR a nahradiť trovy súdneho konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s., ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE a spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., ktorá zanikla zlúčením bez likvidácie, prešla aktívna legitimácia na žalobcu. Žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> zaregistrovala a požiadala právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,-EUR. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zároveň potvrdila, že údaje, ktoré právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné.
3. Žalovaná sa poskytnutý úver vo výške 100,-EUR spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 14,-EUR zaviazala vrátiť do 14 dní. Celkovo mala teda vrátiť 114,-EUR.
4. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok, nezaplatila ani jednu splátku, stal sa jej dlh splatným dňom 13.2.2015.
5. Žalobca zaslal žalovanej 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým vznikla žalovanej povinnosť uhradiť v zmysle čl. 18 VPPÚ zmluvnú pokutu 12,-EUR.
6. Žalovanej bola žaloba spolu s procesnými poučeniami a výzvou na vyjadrenie sa zaslaná na adresu trvalého pobytu. Dňa 24.5.2018 ju prevzala, avšak k žalobe sa nevyjadrila.
7. Podľa § 297 písmeno b) C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-EUR.
8. V tomto prípade sa jedná o spor s jednoduchým právnym posúdením veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,-EUR, preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.7.2018.
9. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to: Zmluvou o úvere č. 460509 medzi veriteľom MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou ako dlžníkom zo dňa 30.1.2015, pripojené boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (VPPÚ) verzia 5, platné od 14.1.2015, výpisom z Obchodného registra žalobcu a zistil tento skutkový stav:
10. Výpisom z Obchodného registra žalobcu bolo zistené, že pôvodne MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. sa od 31.3.2015 zmenila na MINIHOTOVOSŤ, a.s., Pribinova 25, Bratislava, tá sa v dôsledku fúzie zlúčila s MINIHOTOVOST, a.s., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha a tá sa v dôsledku cezhraničnej fúzie zmenila na žalobcu. Jeho predmetom činnosti je poskytovanie alebo sprostredkovanie spotrebiteľských úverov.
11. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.1.2015 súd zistil, že táto je uzatvorená elektronicky na diaľku. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 100,-EUR. Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť spolu s celkovými nákladmi na úver 14,-EUR, spolu vo výške 114,-EUR do 14 dní odo dňa poskytnutia úveru, t.j. do 13.2.2015. RPMN predstavovala 2805.81 %, priemerná RPMN bola v tom čase 11,31%.
12. Podľa § 52 odsek 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa § 261 odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžníka sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 1 odsek písmeno l) zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) v znení v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.
17. Podľa § 2 písmeno c) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
18. Podľa § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 9 odsek 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 11 odsek 1 písmeno a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 odsek 1.
21. Podľa § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
22. Podľa § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
23. Podľa § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
24. Podľa § 2 písmeno a) zákona číslo 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
25. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluva o úvere, ktorú súd vzhľadom na povahu zmluvných strán (žalobca v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ) posúdil v zmysle ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu. Predmetnú zmluvu nebolo možné posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v predmetnej zmluve bola stanovená splatnosť na dobu kratšiu ako 3 mesiace, a to na dobu 14 dní, a preto v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 1 odsek 3 písmeno l) zákona číslo 129/2010 Z.z. takýto úver nie je spotrebiteľským úverom. V súlade s ustanovením § 2 písmeno c) zákona číslo 129/2010 Z.z. mal právny predchodca žalobcu pri tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania poskytuje úvery a pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. S poukazom na ustanovenie § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú taxatívne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 odsek 1, odsek 2 a § 11 tohto zákona. Vychádzajúc z ustanovenia § 9 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch mal súd za to, že v tomto prípade nebola dodržaná písomná forma, aj keď žalobca tvrdil, že uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru so žalovanou elektronickými prostriedkami, ale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Súdu nebolo preukázané, že by táto zmluva bola stranami podpísaná spôsobom, ktorý je upravený v § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu je potrebné skonštatovať, že tento úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov.
26. Žalobca však podanou žalobou žiadal vrátiť len požičanú istinu 100,-EUR, ktorú mu žalovaná nevrátila, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, súd zaviazal žalovanú na úhradu sumy 100,- EUR.
27. Taktiež žiadal zaplatiť zmluvnú pokutu 12,-EUR podľa čl. 18 VPPÚ za zaslané 4 upomienky.
28. Podľa § 544 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
29. Podľa § 544 odsek 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
30. Podľa § 40 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
31. Podľa § 40 odsek 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
32. Podľa § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
33. Žalobca ani v tomto prípade nepreukázal, že pre zmluvnú pokutu bola dodržaná formálna náležitosť - písomná forma. Taktiež žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, že žalovanej zaslal nejakú upomienku, za ktorú by si mohol účtovať zmluvnú pokutu a teba, že mu vôbec vzniklo právo na účtovanie si akýchkoľvek paušálnych nákladov. Z týchto dôvodov súd nepriznal žalobcovi zmluvnú pokutu 12,-EUR a v tejto časti žalobu zamietol.
34. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
35. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Pretože žalovaná nevrátila žalobcovi poskytnutý úver v dohodnutej lehote splatnosti, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej podľa nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z.. Keďže žalovaná mala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky do 13.2.2015, dňom 14.2.2015 sa dostala do omeškania. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania až od 21.2.2015. Výška úroku z omeškania v tento deň predstavovala hodnotu sadzby ECB v tom čase 0,05 % + 5 percentuálnych bodov v zmysle vyššie citovaného nariadenia, t.j. výška úrokov z omeškania bola 5,05 % ročne. Preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi spolu s istinou aj zákonný 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania od 21.2.2015 až do zaplatenia.
38. Podľa § 255 odsek 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. V tomto prípade žalobca žaloval sumu 112,-EUR. Súd mu priznal 100,-EUR. Jeho úspech bol 89 % oproti 11 %-nému neúspechu. Odpočítaním neúspechu od úspechu vychádza, že žalobca má nárok na 78 % svojich trov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§48 Exekučného poriadku).