Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/191/2017

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO : 35724803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO : 36613843, proti povinnému: D. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX E. I. č. XXX, o vymoženie 782,40 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, zo dňa 9.3.2017, doručenú súdu 13.4.2017, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal dňa 9.3.2017 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia sumy vo výške 782,40 eur s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 11702/16, ktorý vydal dňa 25.10.2016 Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO : 45744971. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. následne požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

3. Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

4. V posudzovanom prípade bol ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 11702/16 zo dňa

25.10.2016. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.2.2017 a vykonateľnosť dňa 23.2.2017.

5. Dňa 5.12.2006 bola medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO : 35923130 a povinným uzatvorená Zmluva o pôžičke - internetová č. 6121810751, v zmysle ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky vo forme úveru na nákup tovaru, ktoré mal povinný vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s poskytnutím úveru v pravidelných splátkach. Povinný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, neplnil riadne a včas. Dňa 8.3.2012 uzatvorila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO : 35923130, Zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu uvedenej pohľadávky voči dlžníkovi zo spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130 na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803 - oprávneného v tomto konaní. Dňa 5.4.2014 povinný podpísal Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 2276043. V ten istý deň (5.4.2014) podpísal povinný Rozhodcovskú zmluvu.

6. Podľa bodu 2.1 Rozhodcovskej zmluvy rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie a) Stály rozhodcovský súdu zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, alebo b) Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Mlynská 2, 040 Košice, IČO : 36577928 ( ďalej ako „ Stály rozhodcovský súd “ v príslušnom gramatickom tvare). Podľa bodu 3.1 Rozhodcovskej zmluvy, Všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu (ACC) ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené : a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.)

7. Je nepochybné, že povinný uzatvorením Zmluvy o pôžičke - internetová, č. 6121810751, vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje osobné potreby, teda ako spotrebiteľ, kým spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. pri poskytovaní finančných prostriedkov vystupovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že uzavretá zmluva mala charakter spotrebiteľskej zmluvy a táto musí spĺňať aj požiadavky upravené v §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa.

8. Vychádzajúc zo znenia Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 2276043, predloženej oprávneným, je nutné konštatovať, že ide o formulárový (oprávneným vopred pripravený) dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok dlžníkovi vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a pristúpeniu k záväzku a tým predĺženie premlčacej doby na uplatnenie žalobného nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou zmluvou. Z textu Dohody je zrejmé, že ide formulár, ktorý oprávnený používa (sú v ňom vopred predformulované jeho údaje) vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov (údaje o dlžníkoch a jednotlivých záväzkoch sú následne dopisované do formulára rukou). Podľa súdu, ak dlžník (spotrebiteľ) podpisuje takúto Dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný oprávneným a nie dlžníkom - povinným. Keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť. Dôsledok pre spotrebiteľa je závažný, pretože sa predlžuje premlčacia doba na 10 rokov. Návrh splátok a uznanie sú však formulárovo prepojené v jednom

tlačive a navyše spolu s tým sa predkladá na podpis rovnako formulárová rozhodcovská zmluva, ktorej obsah spotrebiteľ taktiež nemá ako ovplyvniť.

9. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicationes SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

10. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu aj v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

11. Pri skúmaní, či tu ako exekučný titul predložený rozsudok bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy (doložky), čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej zmluvy osobitný, pretože v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

16. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

17. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, nakoľko ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Súd má v danom prípade zato, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neprijateľnú podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

18. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

19. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej zmluvy teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská zmluva neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

20. Na zdôraznenie súd už len dopĺňa, že neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie. (Dohoda o uznaní dlhu bola v rozhodnutiach mnohých súdov vyhlásená za nekalú obchodnú praktiku (napríklad rozhodnutie Okresného súdu Svidník č.k.2 C/152/2011 - 50 zo dňa 12. 12. 2011 potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.11 Co/37/2012).

21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone.

22. Odhliadnuc od vyššie uvedeného treba zdôrazniť, že podľa bodu 2.1 písm. a) rozhodcovskej zmluvy, Rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie „Stály rozhodcovský súdu zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava“, resp. Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Mlynská 2, 040 01 Košice, IČO: 36577928“.

23. Podľa § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z., ak rozhodcovská zmluva odkazuje na stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého pôvodný zriaďovateľ nespĺňa od 1. januára 2015 podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu a ak sa pôvodný zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu stane členom iného zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu, aby sa splnili tieto podmienky, platí, že rozhodcovská zmluva odkazuje na nový stály rozhodcovský súd zriadený podľa tohto zákona iným zriaďovateľom. To neplatí, ak sa zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy dohodnú po 31. decembri 2014 inak alebo ak niektorá zo strán pred podaním žaloby na nový stály rozhodcovský súd podľa predchádzajúcej vety podá návrh na začatie konania na všeobecnom súde.

24. V danom prípade bol predložený rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom iným ako niektorým z uvedených v rozhodcovskej zmluve, resp. zodpovedajúcich ustanoveniu § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z..

25. Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, ktorá zriadila pôvodný stály rozhodcovský súd uvedený v rozhodcovskej zmluve, sa stala členom Združenia arbitráže a mediácie, Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, IČO: 45745595, ktoré združenie zriadilo nový stály rozhodcovský súd, a to Stály rozhodcovský súd, Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava. Slovenská hospodárska komora, s.r.o. (dnes „Woodmaster SK, s.r.o.“), Mlynská 2, 040 01 Košice, IČO: 36577928 (už od 2.8.2013 bolo sídlo danej spoločnosti Štúrova 19, Košice

- teda i v čase podpisu rozhodcovskej zmluvy, napriek tomu je v rozhodcovskej zmluve „Mlynská 2“, čo tiež svedčí nie o osobitnom prístupe oprávneného k príprave rozhodcovskej zmluvy, ale o tom, že išlo iba o formulárové tlačivo prikladané dlžníkom vždy pri uznávacom úkone), ktorá zriadila druhý pôvodný stály rozhodcovský súd uvedený v rozhodcovskej zmluve, sa stala členom zriaďovateľa Komora pre obchodnú a spotrebiteľskú arbitráž, Zámocká 30/7074, 811 01 Bratislava, IČO: 45745731, ktorý zriadil ako nové rozhodcovské súdy Spotrebiteľský rozhodcovský súd a Komerčný rozhodcovský súd - oba sídlom Zámocká 30/7074, 811 01 Bratislava. Žiaden z vyššie uvedených nových rozhodcovských súdov zriadených zriaďovateľmi, ktorých členmi sa stali zriaďovatelia pôvodných rozhodcovských súdov uvedených v tu predloženej rozhodcovskej zmluve, však napriek rozhodcovskej zmluve a ustanoveniu § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. nevykonal v danej veci rozhodcovské konanie a nevydal tu predložený rozsudok ako exekučný titul.

26. Tu ako exekučný titul predložený rozsudok vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, ktorého však Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761 nestala sa členom v zmysle § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z.; teda Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž nemal podľa predloženej rozhodcovskej zmluvy (ani za použitia § 54b ods. 3 zákona č. 244/202 Z.z.) právomoc prejednať spor účastníkov a vydať rozhodcovský rozsudok.

27. Na tom nič nemení to, že Slovenská rozhodcovská a.s. už so sídlom Karloveské rameno 8 (dnes už Slovenská arbitrážna a.s., Karloveské rameno 6), 841 04 Bratislava, IČO: 35922761 sa v dôsledku zlúčenia stala od 1.1.2016 právnym nástupcom spoločnosti Slovenská arbitrážna s.r.o., IČO: 47245484, Karloveské rameno 6 (predtým Krížna 2), Bratislava, ktorou pôvodne zriadený stály rozhodcovský súd bol Stály rozhodcovský súd, Krížna 2, 811 07 Bratislava, nakoľko jeho právomoc nebola v rozhodcovskej zmluve určená a teda v tomto prípade nemohol spor účastníkov v rozhodcovskom konaní prejednávať a rozhodnúť Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, ktorej členom sa stala Slovenská arbitrážna s.r.o., IČO:47245484 v zmysle cit. § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z., za účelom zriadenia daného súdu, pretože Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž v zmysle § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. by bolo možné považovať v zmysle uvedeného ustanovenia zákona za súd, na ktorý odkazuje účastníkmi konania uzavretá rozhodcovská zmluva iba v prípade, ak by v rozhodcovskej zmluve bol pôvodne uvedený Stály rozhodcovský súd, Krížna 2, 811 07 Bratislava.

28. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že jednak v danom prípade rozhodcovská zmluva je neplatná pre jej neprijateľnosť, jednak že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, ktorého rozsudok bol v tejto veci predložený ako exekučný titul, nemal právomoc na prejednanie a rozhodnutie sporu účastníkov konania v rozhodcovskom konaní a teda tu ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok je ako taký nulitný, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia súd zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).