Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Cb-107-2018.pdf
PDF · 116.78 KB
No categories available
36Cb/107/2018
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Sezaland s.r.o., obchodná spoločnosť so sídlom 919 32 Opoj 2 IČO: 47 502 924, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661 proti žalovanému: TAPOS, s.r.o., so sídlom Farárske 6922, 917 01 Trnava, IČO: 34 114 696 o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na pozemkoch v katastrálnom území TrnU. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu I., katastrálneho odboru, ako:
- V. zastavané plochy a nádvorie,
odôvodnenie:
1.Dňa 2.7.2017 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca vo veci samej domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na pozemkoch v katastrálnom území I. v lokalite Kočišské zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu I., katastrálneho odboru, ako:
- V., zastavané plochy a nádvorie, a to po dobu trvania nájomného vzťahu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.8.2017 uzatvorenej medzi žalobcom a mestom I.. V žalobe žalobca uviedol, že je poľnohospodársky podnik, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť v katastrálnom území Trnava. Dňa 2.5.2017 bolo na 19. riadnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva mesta Trnava schválené uznesenie č. 627, v zmysle ktorého Mestské zastupiteľstvo mesta I. schválilo prenájom pozemkov vyššie špecifikovaných vo vlastníctve mesta Trnava nachádzajúcich sa v katastrálnom území I. v lokalite S. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru, o celkovej výmere 2250732 m2 (225,0732 ha), pričom spôsob výberu nájomcu predmetných Pozemkov bol určený formou obchodnej verejnej súťaže uskutočnenej elektronickou aukciou. Predmetným uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Trnava č. 627 boli zároveň schválené podmienky uvedenej obchodnej verejnej súťaže, v zmysle ktorých sa okrem iného konštatovalo, že nájomný vzťah s dovtedajším nájomcom Pozemkov sa končí ku dňu 30.9.2017, pričom nájomná zmluva s víťazom obchodnej verejnej súťaže sa uzatvorí na dobu určitú od 1.10.2017 do 30.9.2022. Obchodná verejná súťaž v zmysle uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Trnava č. 627 sa uskutočnila formou elektronickej aukcie dňa 3.7.2017, pričom jej víťazom sa stal žalobca. Uvedenú skutočnosť prerokovala majetková komisia Mestského zastupiteľstva mesta Trnava dňa 8.8.2017 na svojom 24. zasadnutí. Dňa 18.8.2017 bola medzi mestom Trnava ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom uzatvorená nájomná zmluva s centrálnym číslom zmluvy: XXXX/XXXX, predmetom ktorej je nájom pozemkov. Doba nájmu je v zmysle čl. IV. bod 1. Nájomnej zmluvy dohodnutá na obdobie od 1.10.2017 do 30.9.2022. Nájomná zmluva bola v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám zverejnená dňa 24.8.2017. Žalobca má ako nájomca na základe nájomnej zmluvy odo dňa 1.10.2017 právo užívať predmetné pozemky na poľnohospodárske účely, a to počas celej dohodnutej doby nájmu. V období predchádzajúcom dobe nájmu v zmysle nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a mestom Trnava (t.j. do dňa 30.9.2017) bol nájomcom predmetných
pozemkov žalovaný, a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa 28.9.2007 v znení jej neskorších dodatkov, uzatvorenej na dobu určitú s dobou nájmu do 30.9.2017. Vzhľadom na skutočnosť, že mesto Trnava ako vlastník predmetných pozemkov nemalo záujem po uplynutí doby nájmu v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 28.9.2007 predĺžiť platnosť predmetnej nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným a pozemky chcelo v ďalšom období (od 1.10.2017) prenajať nájomcovi, ktorý bude vybratý na základe verejnej obchodnej súťaže, doručilo mesto Trnava žalovanému ako dovtedajšiemu nájomcovi pozemkov písomnú výzvu na vrátenie a prevzatie pozemkov zo dňa 14.9.2016, v ktorej žalovaného v súlade s ust. § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov (ďalej len „zákon č. 504/2003“) vyzvalo na vrátenie prenajatých pozemkov po uplynutí dohodnutej doby nájmu v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 28.9.2007 v znení jej neskorších dodatkov. Predmetná výzva zo dňa 14.9.2016 bola žalovanému doručovaná najprv dňa 27.9.2016 doručovateľskou službou mesta Trnava, a to na vtedajšiu adresu sídla žalovaného (Zelenečská 28, 917 01 Trnava). Pracovníčka žalovaného prítomná v sídle žalovaného však odmietla predmetnú zásielku dňa 27.9.2016 od doručovateľskej služby mesta Trnava prevziať. Následne preto mesto Trnava doručovalo žalovanému predmetnú výzvu aj poštou, pričom z dôvodu, že pracovníkovi pošty sa nepodarilo zásielku odovzdať žalovanému v mieste jeho sídla, poštová zásielka obsahujúca výzvu bola žalovanému uložená na pošte dňa 28.9.2016, o čom bol žalovaný riadne upovedomený. Žalovaný si vyzdvihol predmetnú zásielku na pošte dňa 5.10.2016. Vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti je nepochybné, že predmetná výzva na vrátenie Pozemkov bola žalovanému zo strany mesta Trnava doručená v súlade s ust. § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 rok pred uplynutím doby nájmu. Za okamih doručenia pritom možno považovať už deň 27.9.2016, kedy pracovníčka žalovaného odmietla prevziať predmetnú výzvu od doručovateľskej služby mesta Trnava, keďže už vtedy sa zásielka s výzvou nepochybne dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Navyše, do dispozičnej sféry žalovaného sa predmetná zásielka dostala následne aj jej uložením na pošte dňa 28.9.2016, odkedy mal žalovaný možnosť zásielku kedykoľvek prevziať a oboznámiť sa s jej obsahom. Pre určenie okamihu doručenia zásielky obsahujúcej právny úkon pritom nie je rozhodné to, kedy sa jej adresát reálne oboznámil s obsahom zásielky, ale to, kedy nadobudol takúto možnosť tým, že zásielka prišla do jeho dispozičnej sféry. Uvedený záver potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 129/2010 zo dňa 28.1.2011, v ktorom najvyšší súd skonštatoval: „Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície.“ Keďže mesto Trnava rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom so žalovaným dohodnutý, doručilo žalovanému výzvu na vrátenie a prevzatie pozemkov, v súlade s ust. § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 došlo ku skončeniu nájmu žalovaného uplynutím dohodnutej doby nájmu dňom 30.9.2017. Napriek uvedeným skutočnostiam žalovaný odmietol ku dňu 30.9.2017 (t.j. ku dňu skončeniu nájomného vzťahu medzi mestom Trnava a žalovaným) odovzdať mestu Trnava predmetné pozemky späť. Mesto Trnava preto opätovne vyzvalo žalovaného písomnou výzvou zo dňa 2.10.2017 na okamžité vrátenie Pozemkov. Napriek uvedenej opakovanej výzve žalovaný predmetné pozemky mestu Trnava neodovzdal a pokračoval v ich užívaní. Dňa 9.10.2017 sa stretli zástupcovia žalobcu a mesta Trnava za účelom odovzdania pozemkov prenajatých žalobcovi v zmysle Nájomnej zmluvy do užívania žalobcu. Po obhliadke pozemkov bolo zistené, že pozemky nie je možné žalobcovi odovzdať do užívania, a to z dôvodu, že na pozemkoch sa nachádza jednak nezozbieraná úroda, ako aj novozasiata plodina dovtedajšieho nájomcu pozemkov, ktorým je žalovaný. Na pozemkoch boli tiež uskutočnené iné agrotechnické úkony, ktoré svedčili o aktuálnom užívaní pozemkov dovtedajším nájomcom pozemkov, t.j. žalovaným. O týchto skutočnostiach bol mestom Trnava a žalobcom spísaný odovzdávací - preberací protokol. Dňa 13.10.2017 sa zástupcovia žalobcu dozvedeli, že na pozemkoch sa aj naďalej uskutočňuje sejba poľnohospodárskej plodiny, ktorú tam uskutočňuje žalovaný. Nakoľko uvedenou činnosťou dochádzalo k ďalším zásahom do práv žalobcu, ktorý má k pozemkom ako nájomca užívacie právo, privolali zástupcovia žalobcu na miesto políciu a zároveň podali dňa 13.10.2017 zástupcovia žalobcu trestné oznámenie. Listom zo dňa 14.11.2017 mesto Trnava opätovne vyzvalo žalovaného na ukončenie užívania Pozemkov a vrátenie Pozemkov mestu Trnava, nakoľko ich žalovaný od 1.10.2017 užíva bez právneho dôvodu. Žalovaný ku dňu podania žaloby predmetné pozemky mestu Trnava ako ich vlastníkovi ani žalobcovi ako ich súčasnému nájomcovi v zmysle uzatvorenej Nájomnej zmluvy neodovzdal a naďalej pokračuje v ich užívaní. Hoci žalobca ako nájomca v zmysle Nájomnej zmluvy má výlučné právo predmetné poľnohospodárske Pozemky užívať, žalovaný bez súhlasu žalobcu ako aj bez súhlasu ich vlastníka - mesta Trnava, vstupuje na tieto plochy a vykonáva na nich poľnohospodárske činnosti. V súčasnosti (v čase podania žaloby)
sa na predmetných pozemkoch nachádza plodina - ozimná mäkká pšenica, ktorej úrodu na pozemkoch založil žalovaný a o ktorú sa počas agronomického roka 2017/2018 staral žalovaný (vykonával príslušné agrotechnické činnosti). V čase podania žaloby je plodina v stave pred jej zberom. Žalovaný týmto spôsobom bez právneho dôvodu zasahuje do práva žalobcu užívať predmetné Pozemky tým, že na ne vstupuje a vykonáva na nich agrotechnické úkony, vrátane obsiatia pozemkov a zberu úrody, čím znemožňuje žalobcovi užívanie týchto Pozemkov na účely poľnohospodárskej výroby. Tieto zásahy zo strany žalovaného sú opakované a ich dôsledky majú dlhodobý charakter, spočívajúci v zasiatí a pestovaní plodiny na Pozemkoch, čím žalovaný žalobcovi neoprávnene dlhodobo znemožňuje užívanie predmetných Pozemkov. Žalobca je ako nájomca oprávneným držiteľom (detentorom) predmetných poľnohospodárskych Pozemkov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bez právneho dôvodu zasahuje do práva žalobcu užívať Pozemky, je žalobca v súlade s citovaným zákonným ustanovením oprávnený domáhať sa zákazu všetkých neoprávnených zásahov, rušiacich práva žalobcu ako oprávneného držiteľa resp. detentora predmetných Pozemkov. Spolu so žalobou bol súdu doručený aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha uloženia žalovanému povinnosti zdržať sa vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na predmetných pozemkoch a to bezprostredne po zbere úrody pšenice ozimnej na uvedených pozemkoch, založenej v agronomickom roku 2017/2018. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalobca považuje za potrebné neodkladne upraviť pomery tak, aby žalovaný nevstupoval na poľnohospodárske predmetné pozemky, a nevykonával na nich poľnohospodárke činnosti. Inými slovami, žalobca považuje za potrebné, aby súd uložil žalovanému zdržať sa konania spočívajúceho vo vstupe na tieto plochy a vykonávaní poľnohospodárskych činností na týchto plochách. Ako je vyššie uvedené tak žalobca je nájomcom predmetných pozemkov na základe nájomnej zmluvy, ku ktorej uzatvoreniu došlo medzi žalobcom a mestom Trnava. Žalovaný mal prenajaté predmetné pozemky na dobu určitú do 30.9.2017, pričom rok pred uplynutím doby nájmu bol zo strany vlastníka pozemkov (mesta Trnava) riadne vyzvaný na vrátenie Pozemkov, v dôsledku čoho nedošlo k obnoveniu nájmu v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.. Konaním žalovaného, ktorý aj po skončení doby platnosti nájomnej zmluvy zo dňa 28.9.2007 neoprávnene obhospodaruje poľnohospodárske pozemky o výmere 225,0732 ha, na ktorých užívanie je v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 18.8.2017 oprávnený žalobca, vzniká žalobcovi veľká škoda v podobe straty výnosov z poľnohospodárskej činnosti na predmetných plochách Pozemkov. Vzhľadom na doterajšie konanie žalovaného pritom reálne hrozí, že žalovaný bude v škodlivom konaní naďalej pokračovať, čím žalobcovi spôsobí ďalšiu škodu, a to v ešte väčšom rozsahu ako doteraz. Škoda, ktorá žalobcovi konaním žalovaného vzniká, spočíva najmä v ušlých výnosoch z poľnohospodárskej výroby, ktoré by žalobca dosiahol (resp. mohol dosiahnuť), ak by žalobca obhospodaroval predmetné pozemky (na ktorých užívanie je ako nájomca oprávnený). Tým, že predmetné pozemky užíva bez právneho dôvodu žalovaný, zasahuje žalovaný do práva žalobcu a bráni žalobcovi v poľnohospodárskej činnosti, ktorú by bez tohto zásahu sám na predmetných pozemkoch mohol vykonávať. Žalobcovi je konaním žalovaného neoprávnene bránené v užívaní pozemkov, na ktorých užívanie je žalobca oprávnený a s ktorých užívaním žalobca ako podnikateľ
- poľnohospodár počítal. Navyše, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca počítal s obhospodarovaním predmetných pozemkov počas dohodnutej doby nájmu v zmysle nájomnej zmluvy, uzatvoril žalobca so svojimi odberateľmi viaceré dodávateľské zmluvy, ktorých predmetom je dodanie budúcej úrody z agronomického roka 2017/2018 vypestovanej na pozemkoch. V dôsledku pretrvávajúceho nezákonného konania žalovaného, ktorý bráni žalobcovi v užívaní Pozemkov, žalobca nie je schopný záväzky z predmetných dodávateľských zmlúv splniť, v dôsledku čoho mu bezprostredne hrozí vznik podstatnej škody aj v podobe hroziacich sankcií a náhrady škody, ktoré si voči nemu môžu uplatniť jeho odberatelia z dôvodu porušenia dohodnutých zmluvných povinností (dodať dohodnuté množstvo tovaru v dohodnutom čase). Ďalšie veľké škody žalobcovi vznikli a ďalej hrozia ako poberateľovi podpory v poľnohospodárstve z prostriedkov Európskej únie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Žalobca ako aktívny poľnohospodár vykonávajúci poľnohospodársku výrobu každoročne žiada o poskytnutie podpory v podobe jednotnej platby na plochu podľa nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z. ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb (ďalej len „nariadenie“). O poskytnutie takejto podpory plánoval žalobca požiadať aj na pozemky, ktoré by užíval na základe Nájomnej zmluvy. Tým, že žalovaný neoprávnene užíva vyššie predmetné pozemky, na ktorých užívanie je od 1.10.2017 oprávnený žalobca, žalovaný bráni žalobcovi v poberaní príslušnej podpory v poľnohospodárstve v podobe jednotnej platby na plochu, nakoľko jednou z podmienok poberania predmetnej podpory je aj to, že žiadateľ príslušnú poľnohospodársku plochu reálne užíva. Žalobcovi tak v prípade pokračovania neoprávneného konania žalovaného bezprostredne hrozí vznik ďalšej škody v podobe straty (neposkytnutia) jednotnej platby na
predmetné poľnohospodárske plochy. Predmetnej škode žalobcu (resp. jej ďalšiemu zvyšovaniu) by sa dalo v celom rozsahu predísť v prípade, ak by žalovaný prestal predmetné poľnohospodárske plochy užívať a umožnil by žalobcovi ich obhospodarovanie tak, aby žalobca mohol v najbližšom možnom termíne požiadať o poskytnutie predmetnej podpory. Je teda zrejmé, že neoprávneným užívaním pozemkov zo strany žalovaného vznikajú na strane žalobcu (i na strane mesta Trnava) podstatné škody, ktorých výška narastá priamo úmerne dĺžke trvania neoprávneného užívania pozemkov žalovaným. Aj vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto potreba neodkladnej úpravy pomerov jednoznačná. Vydanie predmetného neodkladného opatrenia by nepredstavovalo neprimeraný zásah do práv či právneho postavenia žalovaného. Žalovaný bol na vydanie predmetných Pozemkov zo strany mesta Trnava riadne a včas vyzvaný, pričom bol upovedomený aj o tom, že nájomná zmluva pre ďalšie obdobie nájmu pozemkov (od 1.10.2017) bude uzatvorená s víťazom verejnej obchodnej súťaže. Žalovaný bol tak v dostatočnom predstihu upozornený na ukončenie jeho nájomného vzťahu k pozemkom, ako aj na skutočnosť, že od 1.10.2017 vznikne nájomný vzťah k pozemkom novému nájomcovi. Žalovaný mal dostatok času pripraviť sa na odovzdanie predmetných Pozemkov späť vlastníkovi - mestu Trnava, resp. novému nájomcovi - žalobcovi. Napriek tomu žalovaný bez akéhokoľvek právneho dôvodu pokračuje v užívaní pozemkov ich ďalším poľnohospodárskym obhospodarovaním, vrátane vysiatia a pestovania plodiny - ozimnej mäkkej pšenice, ktorá sa momentálne nachádza na pozemkoch. Keďže žalovaný nemá k pozemkom žiadne užívacie právo, uložením zákazu vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na Pozemkoch nedôjde k zásahu do akéhokoľvek práva žalovaného. Vzhľadom na to, že žalovaný vysial na pozemkoch plodinu - ozimnú mäkkú pšenicu, ktorá sa na pozemkoch nachádza aj v súčasnosti (v čase podania tohto návrhu), žalobca v záujme minimalizácie akýchkoľvek možných škôd navrhuje, aby bol žalovanému neodkladným opatrením uložený zákaz vstupu a poľnohospodárskej činnosti na pozemkoch až po zbere úrody predmetnej aktuálne vysiatej plodiny - ozimnej mäkkej pšenice založenej v agronomickom roku 2017/2018, nachádzajúcej sa na Pozemkoch. Týmto spôsobom bude zaručené, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde ku vzniku zbytočných škôd na strane žalovaného (znehodnotením vysiatej plodiny), pričom zároveň dôjde k uspokojeniu naliehavej potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným tak, aby konaním žalovaného po zbere úrody ďalej nedochádzalo ku vzniku škody na strane žalobcu ako nového nájomcu a mesta Trnava ako vlastníka pozemkov. Navrhovanou formuláciou neodkladného opatrenia sa tak dosiahne stav, kedy žalovaný bude mať možnosť pozbierať na pozemkoch aktuálne dopestovanú úrodu (a teda zákazom mu nevznikne škoda na aktuálnej úrode), pričom žalobca zároveň bude mať možnosť prevziať pozemky do užívania bez toho, aby mu ich užívanie komplikovala existencia plodín zasiatych na pozemkoch žalovaným. Vydaním neodkladného opatrenia v navrhovanom znení by sa tak zabránilo ako vzniku škôd na strane žalovaného, ktorý bude mať možnosť pozbierať aktuálne dopestovanú úrodu, tak i vzniku ďalších škôd na strane žalobcu a mesta Trnava opísaných vyššie. V danom prípade je zároveň zachovaná subsidiarita neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 324 ods. 3 CSP, nakoľko účel sledovaný neodkladným opatrením zjavne nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle § 343 CSP (zriadením záložného práva).
2. Dňa 19.7.2018 bolo súdu doručené podanie žalobcu označené ako „Zmena návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia“ s tým, že znenie pôvodne navrhovaného neodkladného opatrenia žalobca formuloval v návrhu uvedeným spôsobom z dôvodu, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa na dotknutých pozemkoch ešte nachádzala nepozbieraná úroda pšenice ozimnej, ktorú na pozemkoch (neoprávnene) založil žalovaný v agronomickom roku 2017/2018. Z dôvodu minimalizácie vzniku prípadných škôd na strane žalovaného žalobca navrhol, aby bol neodkladným opatrením žalovanému uložený zákaz vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti až potom čo sa uskutoční zber úrody pšenice ozimnej. Po podaní návrhu sa však žalobca dozvedel, že žalovaný už uskutočnil zber úrody pšenice ozimnej. Pozemky sa tak nachádzajú v stave po zbere opísanej úrody. Vzhľadom k tomu žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na predmetných pozemkoch bez splnenia pôvodne navrhovanej podmienky uloženia zákazu až po uskutočnení zberu úrody pšenice ozimnej.
3. Z nájomnej zmluvy (č.l. 33 spisu) súd zistil, že dňa 18.8.2017 uzatvorili Mesto I. ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca nájomnú zmluvu podľa § 663 a nasl. OZ a zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov predmetom ktorej je prenájom pozemkov vo výlučnom vlastníctve prenajímateľa nachádzajúcich sa v katastrálnom území I., obec I., okres I., v lokalite S. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu I., katastrálneho odboru, ako:
- V.2, zastavané plochy a nádvorie, ktoré prenajímateľ odplatne prenechal nájomcovi na dočasné užívanie na poľnohospodárske účely. Nájom je uzatvorený na dobu určitú od 1.10.2017 do 30.9.2022.
4. Z nájomnej zmluvy (č.l. 39 spisu) v znení jej dodatkov č. 1 až 5., súd zistil, že dňa 28.9.2007 uzatvorili Mesto Trnava ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca nájomnú zmluvu podľa § 663 a nasl. OZ a zákona č. 229/1991 Zb. predmetom ktorej je prenájom pozemkov vo výlučnom vlastníctve prenajímateľa nachádzajúcich sa v katastrálnom území I., obec I., okres I., v lokalite Kočišské zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu I., katastrálneho odboru, ktoré sú predmetom konania a ktoré prenajímateľ odplatne prenechal nájomcovi na dočasné užívanie na poľnohospodárske účely. Nájom bol uzatvorený na dobu určitú od 1.10.2007 do 30.9.2017.
5. Z výzvy zo dňa 14.9.2016 (č.l. 50 spisu) súd zistil, že Mesto I. adresovalo žalovanému výzvu na vrátenie a prevzatie pozemkov ktoré mal žalovaný v užívaní na základe nájomnej zmluvy zo dňa 28.9.2007 a jej dodatkov za účelom poľnohospodárskej výroby. Podľa článku III nájomnej zmluvy a na základe odporúčania majetkovej komisie mestského zastupiteľstva Mesta Trnava sa nájom skončí uplynutím doby na ktorú sa dojednal t.j. 30.9.017. Z uvedeného dôvodu Mesto Trnava v zmysle § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. vyzvalo žalovaného na vrátenie a prevzatie prenajatých pozemkov uvedených v nájomnej zmluve k termíne 30.9.2017.
6. Z úradného záznamu zo dňa 27.9.2016 (č.l. 51 spisu) súd zistil, že pracovníčka Mesta Trnava v zázname uviedla, že v rámci výkonu doručovateľskej služby dňa 27.9.2016 realizovala doručenie listu Mesta Trnava adresátovi - žalovanému. Pracovníčka na sekretariáte žalovaného však odmietla zásielku prevziať s vysvetlením že spoločnosť TAPOS bola predaná, už vlastne neexistuje a nemá už ani pečiatku spoločnosti, preto nemôže potvrdiť doručenku.
7. Z fotokópie doručenky (č.l. 53 spisu) súd zistil, že Mesto Trnava adresovalo žalovanému zásielku ktorá bola prevzatá dňa 5.10.2016.
8. Z výzvy zo dňa 2.10.2017 (č.l. 68 spisu) súd zistil, že Mesto Trnava adresovalo žalovanému výzvu na vrátenie a prevzatie pozemkov ktoré mal žalovaný v užívaní na základe nájomnej zmluvy zo dňa 28.9.2007 a jej dodatkov za účelom poľnohospodárskej výroby. Nakoľko nájomný vzťah skončil ku dňu 30.9.2017 a predmetné pozemky neboli odovzdané späť tak Mesto Trnava vyzýva na okamžité vrátenie týchto pozemkov. Podľa pripojenej doručenky žalovanému bola doručená písomnosť dňa 16.10.2017.
9. Podľa odovzdávacieho - preberacieho protokolu (č.l. 70 spisu) spísaného odovzdávajúcim - Mesto Trnava a preberajúcim - žalobca dňa 9.10.2017 súd zistil, že v protokole sa konštatuje, že pozemky majúce sa odovzdať do užívania žalobcovi na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.8.2007 nie je možné riadne odovzdať, nakoľko sa na nich nachádza nezozberaná úroda poľnohospodárskych plodín.
10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ustanovenie prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia (upúšťa sa od línie dočasnosti poskytnutej ochrany), ustanovenie obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne.
17. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
18. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
19. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
20. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany oprávnenému účastníkovi a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, neprejudikujú sa ním práva účastníkov čo znamená, že obsahom dočasnej úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení nie je súd viazaný a v konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť inak. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre vydanie neodkladného opatrenia sa predpokladá, aby sa aspoň osvedčila (nie dokázala) danosť, existencia určitého práva, resp. že je toto právo porušené alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Sporové strany nemusia byť vypočutí.
21. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, v znení účinnom v rozhodnom čase, ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8; to neplatí, ak sú predmetom zmluvy o nájme pozemku pozemky, s ktorými Slovenský pozemkový fond (ďalej len „fond“) nakladá podľa osobitného predpisu.
22. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia žalovanému povinnosti zdržať sa vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na špecifikovaných pozemkoch bez časového obmedzenia. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnila potrebou bezodkladného dočasného upravenia pomerov, nakoľko žalovaný užíva predmetné pozemky neoprávnene, bráni žalobcovi v oprávnenom užívaní pozemkov a neoprávneným konaním žalovaného vzniká žalobcovi škoda.
23. Z listinných dôkazov a to najmä z písomnej nájomnej zmluvy zo dňa 18.8.2017, nájomnej zmluvy zo dňa 28.9.2007 má súd osvedčené právo žalobcu na dočasné užívanie pozemkov špecifikovaných vo výroku rozhodnutia, ktoré sú vo vlastníctve Mesta Trnava a ktoré neoprávnene užíva na poľnohospodársku výroku žalovaný. Pre vydanie neodkladného opatrenia sa predpokladá, aby sa aspoň osvedčila (nie dokázala) danosť, existencia určitého práva, resp. že je toto právo porušené alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Z listinných dôkazov má súd dostatočne osvedčenú existenciu práva žalobcu na užívanie predmetných pozemkov s tým, že dané právo je so strany žalovaného porušované a obmedzované. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi nariadenia neodkladného opatrenia uvedenými žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v podrobnostiach na ne poukazuje, nakoľko žalobca potrebu nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnil veľmi podrobne a výstižne. Len pre zdôraznenie súd uvádza, že konaním žalovaného, ktorý aj po skončení doby platnosti nájomnej zmluvy zo dňa 28.9.2007 obhospodaruje poľnohospodárske pozemky, na ktorých užívanie je v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 18.8.2017 oprávnený žalobca, vzniká žalobcovi škoda v podobe straty výnosov z poľnohospodárskej činnosti. Vzhľadom na doterajšie konanie žalovaného reálne hrozí, že žalovaný bude v škodlivom konaní naďalej pokračovať, čím žalobcovi spôsobí ďalšiu škodu, a to v ešte väčšom rozsahu ako doteraz. Škoda, ktorá žalobcovi konaním žalovaného vzniká, spočíva najmä v ušlých výnosoch z poľnohospodárskej výroby, ktoré by žalobca dosiahol (resp. mohol dosiahnuť), ak by
žalobca obhospodaroval predmetné pozemky (na ktorých užívanie je ako nájomca oprávnený). Tým, že predmetné pozemky užíva bez právneho dôvodu žalovaný, zasahuje žalovaný do práva žalobcu a bráni žalobcovi v poľnohospodárskej činnosti, ktorú by bez tohto zásahu sám na predmetných pozemkoch mohol vykonávať. Žalobcovi je konaním žalovaného neoprávnene bránené v užívaní pozemkov, na ktorých užívanie je žalobca oprávnený. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako sám uvádza počítal s obhospodarovaním predmetných pozemkov počas dohodnutej doby nájmu v zmysle nájomnej zmluvy, uzatvoril so svojimi odberateľmi viaceré dodávateľské zmluvy, ktorých predmetom je dodanie budúcej úrody z agronomického roka 2017/2018 vypestovanej na pozemkoch. V dôsledku pretrvávajúceho konania žalovaného, ktorý bráni žalobcovi v užívaní pozemkov mu bezprostredne hrozí vznik škody aj v podobe hroziacich sankcií a náhrady škody, ktoré si voči nemu môžu uplatniť jeho odberatelia z dôvodu porušenia dohodnutých zmluvných povinností. Ďalšie škody žalobcovi hrozia ako poberateľovi podpory v poľnohospodárstve z prostriedkov Európskej únie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Žalobcovi hrozí vznik škody v podobe straty (neposkytnutia) jednotnej platby na predmetné poľnohospodárske plochy. Je teda zrejmé, že neoprávneným užívaním pozemkov zo strany žalovaného vznikajú a na strane žalobcu škody. Aj vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto potreba dočasnej neodkladnej úpravy pomerov jednoznačná. Vydanie predmetného neodkladného opatrenia nepredstavuje neprimeraný zásah do práv či právneho postavenia žalovaného. Žalovaný bol na vydanie predmetných pozemkov zo strany Mesta Trnava riadne a včas vyzvaný. Žalovaný mal dostatok času pripraviť sa na odovzdanie predmetných pozemkov. Napriek tomu žalovaný bez akéhokoľvek právneho dôvodu pokračuje v užívaní pozemkov ich ďalším poľnohospodárskym obhospodarovaním. Súd sa stotožňuje s názorom, že nakoľko žalovaný nemá k pozemkom žiadne užívacie právo, uložením zákazu vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na pozemkoch nedôjde k zásahu do akéhokoľvek práva žalovaného. V závere súd len dodáva, že naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný naďalej pokračuje v užívaní pozemkov hoci v súčasnosti už užívacie právo k pozemkom nemá. Účelom nariadenej dočasnej úprav je zabrániť ďalšiemu neoprávnenému užívaniu pozemkov a zabrániť prípadnému vzniku ďalšej škody žalobcovi, prípadne vlastníkovi pozemkov.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za dôvodný, a preto mu vyhovel navrhovaným spôsobom.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p.. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p.. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.