Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/371/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Q. E., o zaplatenie 11.000,- eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 13. júna 2017, č. k. 3C/187/2015-189, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy vo výške 11.000,- eur titulom uzavretej pôžičky. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 27.04.2011 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu písomnej zmluvy o pôžičke, žalovaná podpísanie tejto zmluvy nerozporovala, bránila sa však tým, že k reálnemu odovzdaniu peňazí nikdy nedošlo. Súd sa preto zaoberal hlavne otázkou, či finančné prostriedky boli žalobcom žalovanej skutočne odovzdané. Vykonaným dokazovaním a aj výsluchom svedkov mal za preukázané, že v skutočnosti k reálnemu odovzdaniu peňazí žalobcom žalovanej nedošlo (žalobca o tomto neuniesol dôkazné bremeno), preto žalobu žalobcu zamietol. Dodal, že naopak z vykonaného dokazovania sa javí, že žalovaná, pokiaľ žalobcovi nejaké sumy splácala, splácala žalobcovi odplatu za prevod obchodného podielu.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP. V odvolaní namietal, že poskytol žalovanej pôžičku osobne v hotovosti, preto jediným spôsobom ako možno priamo preukazovať, že k odovzdaniu pôžičky skutočne došlo, je práve písomné potvrdenie dlžníka, že pôžičku prevzal, uskutočnené v okamihu prevzatia pôžičky. Žalovaná bola v čase podpisu zmluvy o pôžičke plne spôsobilá na právne úkony a svoj podpis na zmluve o pôžičke nikdy nerozporovala. Práve takéto vyhlásenie žalovanej, ktoré spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu je jasným dôkazom, že žalovaná dňa 27.04.2011 prevzala od žalobcu pôžičku vo výške 22.000,- eur. Okrem tohto dôkazu žalobca v súdnom konaní predložil aj ďalšie písomné dôkazy, ktoré preukazujú, že poskytol žalovanej pôžičku vo výške 22.000,- eur, a to jednotlivé potvrdenia o úhrade splátok v zmysle splátkového kalendára dohodnutého v zmluve o pôžičke, z ktorých je jednoznačne preukázané, že žalovaná vrátila žalobcovi časť pôžičky vo výške 11.000,- eur. Bolo by absurdné, že by žalovaná vrátila žalobcovi sumu vo výške 11.000,- eur, ak by žiadnu pôžičku od žalobcu neprevzala. Ďalším písomným dôkazom preukazujúcim odovzdanie pôžičky je SMS konverzácia nachádzajúca sa v súdnom spise, ktorú žalovaná v konaní nikdy nespochybnila a jej pravdivosť nikdy nepoprela. Súd sa však týmto dôkazom vôbec nezaoberal a tento dôkaz nevyhodnotil,

preto mal za to, že mu postupom súdu bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces a rozsudok súdu prvej inštancie je z tohto dôvodu nepreskúmateľný. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že vykonal výsluch dvoch svedkov (matky a brata žalovanej), na základe ktorých zistil, že títo svedkovia „nemajú vedomosť o tom, že by žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky“. Napriek skutočnosti, že žalobca namietal vierohodnosť týchto svedkov a ich výpovede, súd sa týmito námietkami v rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. Taktiež súd v odôvodnení neuviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení týchto výpovedí; skutočnosť, že niekto nemá o niečom vedomosť ešte neznamená, že to neexistuje, alebo že sa to nestalo. Žalovanou navrhnutí svedkovia neboli pri tom, keď žalobca odovzdával pôžičku žalovanej, preto je ich výpoveď ohľadom prevzatia pôžičky bezpredmetná. Navyše súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol ako vo vzájomnej súvislosti hodnotil vyššie uvedené písomné dôkazy predložené žalobcom a výpoveď svedkov, ktorí sú najbližší príbuzní žalovanej a preto s poukazom na nedostatočné odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k hodnoteniu jednotlivých dôkazov mal žalobca za to, že rozsudok je nezákonný a nepreskúmateľný. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaná v žiadnom prípade nesplácala žalobcovi odmenu za prevod obchodného podielu spoločnosti P. X. s.r.o., nakoľko z predložených dôkazov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že žalobca previedol obchodný podiel uvedenej spoločnosti na tretiu osobu a nie na žalovanú. Súd v odôvodnení rozsudku bližšie nevysvetlil, akú údajnú odmenu za prevod obchodného podielu mala žalovaná podľa jeho názoru údajne platiť žalobcovi, keď žalobca na žalovanú žiadny obchodný podiel nepreviedol. Súd sa tiež v rozsudku vôbec nezaoberal tvrdeniami žalobcu, že obchodný podiel spoločnosti P. X. s.r.o. nemal takmer žiadnu hodnotu a že táto spoločnosť, resp. prevádzka rýchleho občerstvenia neprosperovala ani po prevode obchodného podielu na matku žalovanej a že táto prevádzka približne do roka skrachovala a bola zatvorená.

3. Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedla, že žalovaná síce podpísala predmetnú zmluvu, avšak zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu odovzdaniu finančnej čiastky žalovanej, ani k požičaniu žiadnej sumy peňazí. Mala za to, že v konaní na základe výsluchov svedkov, ako aj strán sporu boli dostatočne preukázané okolnosti uzavretia zmluvy o pôžičke v tom zmysle, že zmluva o pôžičke platne uzavretá nebola (nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí), ale zmluva bola vypracovaná a podpísaná iba z jediného dôvodu - na zabezpečenie odplaty pre žalobcu za prevod obchodného podielu v spoločnosti P. X. s.r.o. (formálne bezodplatný), ktorý žalobca spoločne s matkou žalovanej, žalovanou a s predchádzajúcou pomocou brata žalovanej zrealizoval súčasne s uzavretím zmluvy o pôžičke.

4. Krajský súd v Trenčíne vec preskúmal v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

5. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

6. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne, alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

7. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca a žalovaná podpísali dňa 27.04.2011 zmluvu o pôžičke, v ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej peňažnú čiastku vo výške 22.000,- eur na dobu 16 mesiacov s tým, že túto čiastku odovzdá žalovanej v hotovosti pri podpise zmluvy. V čl. II bod 1 zmluvy je zároveň uvedené, že dlžník (žalovaná) podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie čiastky uvedenej v čl. I. tejto zmluvy. Zmluva je podpísaná žalobcom a žalovanou.

8. V sporovom konaní je povinnosťou strany sporu označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy na svoje tvrdenia, nesie negatívne dôsledky v podobe takého zhodnotenia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Žalobca tvrdil,

že žalovanej požičal sumu 22.000,- eur. Žalovaná túto skutočnosť popierala, preto dôkazná povinnosť označiť dôkaz na svoje tvrdenie o tom, že žalovanej peniaze poskytol, bola na žalobcovi.

9. Podpísanie zmluvy o pôžičke s textom, podľa ktorého podpísanie zmluvy je zároveň potvrdením o prevzatí čiastky uvedenej v zmluve o pôžičke, s ohľadom na skutkový stav súdenej veci, nie je dôkazom o reálnom odovzdaní predmetu pôžičky. Žalovaná v celom konaní reálne prevzatie peňazí od žalobcu popierala. Pokiaľ žalobca v konaní predložil potvrdenie o splatení splátok, túto skutočnosť vysvetľovala tým, že v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o pôžičke bola medzi žalobcom a jej matkou M. uzavretá zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti P. X. s.r.o., ktorej jediným spoločníkom bol žalobca, na jej matku M. W. s tým, že táto sa stala aj konateľkou predmetnej spoločnosti. Zmluva o pôžičke z rovnakého dňa mala predstavovať práve odplatu za formálny prevod tejto spoločnosti, hoci žalobca bol naďalej zainteresovaný na prevádzke tohto rýchleho občerstvenia, keďže žalobcovi odovzdávala časť tržby. Na podporu svojho tvrdenia predložila súdu potvrdenia o platení splátok, napr. potvrdenie o splatení splátky zo dňa 30.06.2011, v ktorom je uvedené, že splátka bola znížená na sumu 1.305,- eur ako dôsledok započítania výsledku inventarizácie, ako aj potvrdenie o splatení splátky zo dňa 30.07.2011, v ktorom je uvedené, že splátka bola znížená na sumu 531,- eur ako dôsledok započítania výsledku daňového priznania. Žalovanou tvrdené skutočnosti pred súdom prvej inštancie potvrdili i vypočutí svedkovia M. a podporne vyplývajú aj z predložených dôkazov - najmä zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej v rovnaký deň ako zmluva o pôžičke dňa 27.04.2011, ako aj z predložených SMS správ, v ktorých sa žalovaná okrem iného informuje u žalobcu na spôsob platenia DPH.

10. Dokazovanie je jedným z najvýznamnejších štádií civilného sporového konania, prostredníctvom ktorého súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný tvrdeniami strán zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami sporu a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Súd zásadne podľa nevykonáva dokazovanie bez návrhu, s výnimkou prípadov podľa § 185 ods. 2,3 CSP. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom; neunesenie dôkazného bremena má za následok neúspešnosť strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán. Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú.

11. V preskúmavanej odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo v konaní jednoznačne preukázať svoje tvrdenia, že žalovanej reálne odovzdal sumu 22.000,- eur, a to práve titulom pôžičky a v tomto smere ani nenavrhol ďalšie dôkazy, ktorými by jednoznačne preukázal, že k reálnemu odovzdaniu peňazí žalovanej skutočne došlo. Pokiaľ žalobca poukazoval na fakt, že žalovanou bola po podpise zmluvy o pôžičky splácaná nejaká časť finančných prostriedkov, ako aj na predložený prepis SMS správ, tieto skutočnosti žalovaná v konaní vysvetlila v rámci je procesnej obrany tým, že išlo o splátky platené žalobcovi za prevod obchodného podielu (formálne prevedeného na jej matku), resp. akúsi možnosť podnikať ďalej v prevádzke žalobcu, o čom súdu predložila dôkazy, dostatočne podporujúce jej tvrdenia. Bolo preto na žalobcovi, aby inými dôkaznými prostriedkami (napr. potvrdeniami o výbere finančných prostriedkov z účtu) ním tvrdené odovzdanie finančných prostriedkov žalovanej preukázal. Pokiaľ tak žalobca neurobil a za danej dôkaznej situácie ani iné dôkazy na podporu svojich tvrdení nenavrhol, záver súdu prvej inštancie, že žalobca v danom spore neuniesol dôkazné bremeno, keď jednoznačne nepreukázal reálne odovzdanie peňazí žalovanej, preto považoval odvolací súd za správny.

12. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .