Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/80/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. L. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov W. L. rod. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na V. ul. č. XX v U. s adresou na doručovanie T. ul. č. X v W. zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Berežným so sídlom Advokátskej kancelárie na Štúrovej ul. č. 27 v Košiciach a L. L. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na J. ul. č. X v U. v U. zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hopferová, s.r.o. so sídlom kancelárie na Bajzovej ul. č. 2 v Košiciach v konaní o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 20.10.2017 č.k. 14P 14/2016-197 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Svidník z 26.5.2014 č.k. 7P 10/2014-32 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. W. každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 8.00 hod. do 11.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že je oprávnený v určitom čase prevziať maloletú v mieste jej bydliska a povinný odovzdať ju matke v určitom čase na tom istom mieste. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ju otcovi odovzdať a od neho prevziať. Rozhodol tiež, že matka je povinná písomne informovať otca o aktuálnych, mimoriadnych a podstatných veciach týkajúcich sa maloletej každý piatok v párnom kalendárnom týždni. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. W. každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 8.00 hod. do 11.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 17.00 hod. do 19.00 hod. v mieste bydliska maloletej za prítomnosti matky, pričom zaviaže otca informovať ju o tom, že sa na stretnutie dostaví minimálne 48 hodín vopred. Navrhla, aby odvolací súd zmenil tiež rozhodnutie o informačnej povinnosti tak, že ona je povinná písomne informovať otca o zdravotnom stave, aktuálnych, mimoriadnych a podstatných veciach týkajúcich sa maloletej každý posledný piatok v kalendárnom mesiaci. Uviedla, že proti rozšíreniu styku otca s maloletou v zásade nebola a navrhla mu, aby v tejto veci uzavreli rodičovskú dohodu, avšak na žiaden návrh nepristúpil. Vyslovila presvedčenie, že otec maloletej svojím správaním neraz preukázal, že s ňou nemôže stráviť čas osamote, pretože sa mnohokrát dostavil na styk s ňou pod vplyvom alkoholu, pod vplyvom ktorého sa odvážil sadnúť si za volant motorového vozidla a spôsobil dopravnú nehodu. Konštatovala, že sám otec uviedol, že v minulosti bol „nervák“ a teraz sa snaží byť pokojný, pričom podľa jej názoru je pokojný iba keď nie je pod vplyvom alkoholu, čo je pri styku s maloletou zriedkavosťou. V tejto súvislosti poukázala

na závery znaleckého dokazovania, z ktorých vyplýva, že u otca je „pravdepodobnosť výskytu zbrklých reakcií bez dostatočného zohľadnenia dôsledkov vlastných rozhodnutí“. Na základe týchto skutočností dospela k záveru, že je v najlepšom záujme maloletej, aby stretnutia s otcom prebiehali za jej prítomnosti. So zreteľom na to, že otec pracuje mimo územia SR navrhla, aby jej 48 hodín pred realizáciou styku s maloletou oznámil, či sa styk bude realizovať. Nesúhlasila s uloženou informačnou povinnosťou, pretože otec sa s maloletou bude stretávať častejšie, preto nevidí dôvod písomne ho informovať o skutočnostiach týkajúcich sa maloletej dvakrát do mesiaca.

3. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5. Podľa § 395 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

6. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom § 66 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191 vyhodnotil dôkazy každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne z čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva aj z ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, konkrétne z čl. 7, v ktorom je koncipované ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v čl. 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovaní jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, z čl. 29 bod 1, podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä z čl. 9 bod 3, podľa ktorého „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo obidvoch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s obidvoma rodičmi, iba že by to bolo v rozpore so záujmom dieťaťa“ a zo súvisiaceho čl. 18 bod 1, ktorý priznáva obidvom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu vyplývajú aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „Je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo

vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava styku vždy musí zohľadňovať najlepší záujem maloletého dieťaťa. K odvolacím námietkam matky odvolací súd dodáva, že pre riadny výkon styku, ktorý by bol v prospech maloletého dieťaťa a zohľadňoval jeho záujem je nevyhnutné, aby styk prebiehal v pokojnom, bezkonfliktnom prostredí tak, aby určený čas mal otec možnosť v plnej miere stráviť a venovať ho mal. W., pretože iba tak môže byť účel úpravy styku, ktorým je zabezpečenie realizácie práv garantovaných a obsiahnutých v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj rodičovských práv a povinností povinného rodiča riadne naplnený. V tejto súvislosti odvolací súd tiež dodáva, že realizácia styku v prostredí a za okolností, ktoré bránia plnohodnotne strávenému času rodiča s dieťaťom a odvádzajú pozornosť od jej skutočného účelu, je iba formálnou realizáciou, ktorá bráni výkonu práv maloletého dieťaťa ako aj rodiča, ktorý má styk s dieťaťom upravený, preto nenapĺňa svoju podstatu a nie je v záujme dieťaťa. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že realizácia styku za prítomnosti matky a iných osôb nebola v dôsledku pretrvávajúcich a opakujúcich sa konfliktov medzi zúčastnenými možná, preto ich prítomnosť nie je pre riadnu realizáciu styku otca s maloletou žiaduca. V tejto súvislosti poukazuje aj na závery znaleckého dokazovania, z ktorých vyplýva, že maloletá je schopná stráviť s otcom osamote istý čas bez prítomnosti matky. K ďalším odvolacím námietkam ohľadom požívania alkoholu otcom odvolací súd konštatuje, že z vykonaného znaleckého dokazovania tiež vyplýva, že nebolo zistené patologické užívanie alkoholu otcom, preto nie je potrebné obmedzovať výkon jeho práva stretávať sa s maloletou prítomnosťou matky. Vzhľadom na to, že styk otca s maloletou sa bude realizovať bez prítomnosti matky, dospel odvolací súd k záveru, že frekvencia informačnej povinnosti matky ohľadom skutočností týkajúcich sa maloletej je primeraná a poukazuje na skutočnosť, že matka má otca informovať iba o zdravotnom stave, mimoriadnych a podstatných veciach týkajúcich sa maloletej, preto ju uloženie tejto povinnosti nadmieru nezaťaží a zároveň bude mať otec aktuálne informácie v čase, kedy nastanú. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a podľa § 387 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ho doplnil o ďalšie dôvody.

9. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .