Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3C-189-2016.pdf
PDF · 75.06 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3C/189/2016
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v právnej veci žalobcu: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., D.. R. XXX/XX, zast.: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát, so sídlom Nitra, Školská 3, proti žalovanej: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., H. XXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Matej Valjent, so sídlom Partizánske, Jesenského 232, o zaplatenie 45.000,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje toto zabezpečovacie opatrenie:
I. Zriaďuje záložné právo pre žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Partizánske, obec Partizánske, katastrálne územie Partizánske a charakterizované ako:
pozemok registra „C“ parcelného čísla XXXX, záhrady o výmere 278 m2, pozemok registra „C“ parcelného čísla XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2, pozemok registra „C“ parcelného čísla XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2, pozemok registra „C“ parcelného čísla XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 72 m2, stavba súpisného čísla XXX na parcele č. XXXX ako 1 dvojdomku, stavba súpisného čísla XXXX na parcele č. XXXX ako garáž, a to na dobu neurčitú
II. Záložné právo sa zriaďuje na uspokojenie peňažnej pohľadávky žalobcu do výšky 45.000 €, právnym dôvodom vydania bezdôvodného obohatenia a poskytnutých pôžičiek, a do výšky trov súdneho konania žalobcovi priznaných rozhodnutím súdu v súdnom konaní vedenom na Okresnom súdu Partizánske pod sp. zn. 3C/189/2016, vrátane do výšky žalobcovi priznaných trov konania pred odvolacím súdom.
odôvodnenie:
(1.) Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil tunajšiemu súdu dňa 10.07.2018 návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd zriadil záložné právo pre žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam a to na uspokojenie pohľadávky žalovanej touto žalobou, vrátene trov konania. Návrh odôvodnil tým, že sa opiera o svoje predchádzajúce vyjadrenia, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadrenie k odvolaniu žalovanej a doteraz všetky predložené dôkazy a písomné podania. Žalovaná nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou od svojho vlastného otca, za ktoré nezaplatila doposiaľ žiadnu protihodnotu a veľkou rekonštrukciou prispel k zhodnoteniu nehnuteľností žalobca. Týmto poukazuje na to, že žalovaná na dosiahnutie vlastníctva nehnuteľnosti v hodnote 100.000 € nevynaložila takmer žiadne majetkové hodnoty, keďže to objektívne nebolo v jej majetkových možnostiach, schopnostiach a zárobkových pomeroch. Tým je objektívne dané, že u žalovanej pre prípad takých právnych úkonov majúcich za následok scudzenie hnuteľností je daná motivácia k takému konaniu, čím v konečnom dôsledku môže dôjsť k ohrozeniu prípadnej exekúcie pre prípad úspechu žalobcu v konaní. Zo začiatku žalovaná zhodnotenie nehnuteľností rekonštrukciou popierala, teraz zhodnotenie akceptuje avšak tvrdí, že ona s rekonštrukciou nesúhlasila a právo žalobcu je premlčané. Týmto konaním žalovaná namieta existujúce právo žalobcu, čim je dané, že nejde o
zjavné bezdôvodné uplatňovanie práva žalobcom. Vzhľadom na uvedené žiada vydať zabezpečovacie opatrenie.
(2.) Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového konania (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(3.) Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
(4.) Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
(5.) Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
(6.) Podľa § 324 ods. 1 až ods. 3 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
(7.) Súd z pripojených listinných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav:
(8.) Z predloženého výpisu z katastra nehnuteľností súd zistil, že žalovaná je vlastníčkou predmetných nehnuteľností.
(9.) Z čestného vyhlásenia otca žalovanej súd zistil, že ten uvádza, že žalovaná skutočne ponúka predmetné nehnuteľnosti na predaj za kúpnu cenu 170.000 €. Na obhliadku nehnuteľností chodia viacerí záujemcovia už od roku 2015, naposledy dňa 24.05.2017. Že ide o záujemcov o kúpu nehnuteľností zistil z obsahu rozhovorov so žalovanou.
(10.) Z predloženej kúpnej zmluvy súd zistil, že nehnuteľnosti previedol na žalovanú jej otec za kúpnu cenu 371.510 Sk (12.331,90 €).
(11.) Z predložených fotokópií súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti žalovaná predáva cez topreality.sk prostredníctvom MG real, s.r.o. Z doplneného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 24.07.2017 súd zistil, že žalovaná ponúka predmetné nehnuteľnosti na predaj aj cez portál nehnuteľnosti.sk
(12.) Žalobca svoj návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňuje tým, že v prípade predaja nehnuteľností, by mohla žalovaná finančné prostriedky previesť na inú osobu a tým zmariť výkon rozhodnutia v prípade žalobcovho úspechu v tomto spore. Zároveň návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňuje tým, že v prípade predaja nehnuteľnosti by otec žalovanej nemal zabezpečené bývanie, napriek tomu, že v kúpnej zmluve sa žalovaná vyslovene zaviazala postarať sa o otca a zabezpečiť mu doživotné užívanie predmetných nehnuteľností.
(13.) Súd po oboznámení sa s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a s pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie.
(14.) Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
(15.) Ak je nárok žalobcu zabezpečený záložným právom, zvyčajne nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia bezprostredne a reálne nehrozí, a preto spravidla nie je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia.
(16.) V predmetnom konaní sa žalobca domáha zaplatenia 45.000 € s príslušenstvom, čo je pomerne vysoká čiastka. Žalobca preto na zabezpečenie svojho nároku pre prípad jeho úspechu v spore podal návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia na predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej.
(17.) Zabezpečujúce opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu, pričom podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo (exekúcia) strany sporu ohrozené. Nariadením zabezpečujúceho opatrenia žalobca nenadobúda práva o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej (v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/189/2016). Z uvedeného charakteru týchto opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
(18.) Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posúdenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka, na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo, alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení.
(19.) Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaná sa nehnuteľnosti snaží predať, jednak z vyjadrenia otca žalovanej a jednak z fotokópií odkazov realitných kancelárií na predaj týchto nehnuteľností. V prípade predaja nehnuteľností by mohlo dôjsť k následnému prevodu peňazí na tretiu osobu, čím by bola v prípade úspechu žalobcu v tomto spore ohrozená exekúcia. Žalovaná preto týmto konaním dôvodne vzbudzuje u žalobcu obavu, že by v prípade jeho úspechu v spore došlo k ohrozeniu exekúcie. Súd preto konštatuje, že návrh je dôvodný a sú splnené všetky podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.
V prvom rade ide o peňažnú pohľadávku žalobcu a v druhom rade vzhľadom na vyššie uvedené má súd preukázanú obavu žalobcu z toho, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu exekúcie, ktorú súd považuje za dôvodnú, vzhľadom na vykonávané úkony zo strany žalovanej. Súd zároveň konštatuje, že má za to, že žalovanej nevznikne žiadna škoda, ak bude na predmetné nehnuteľnosti v prospech žalobcu zriadené záložné právo až do rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nariadil zabezpečovacie opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v dvoch vyhotoveniach. (§ 357 písm. d), písm. m) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.