Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-82-2018.pdf
PDF · 85.54 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/82/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobkyne: O. F., D.. XX.X.XXXX, N. A. XXXX/ XX, XXX XX A., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 852, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o neplatnosť právneho úkonu a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19C/16/2015-168 zo dňa 05.02.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „I. U r č u j e, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy 8300026638 zo dňa 16.3.2010 je neplatná. II. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 527,86 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“ Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 39, § 53 ods. 1 a 5, § 451 ods. 1 a 2, § 457 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že dohodnutá úroková sadzba je niekoľkonásobkom priemerných úrokových sadzieb a jej výška 70,01% je jednoznačne úžernou a odporujúcou dobrým mravom, preto právny úkon je absolútne neplatný v zmysle § 39 OZ. Po odrátaní sumy 497,90 eura, ktorú v karte klienta žalovaný uvádza ako vyplatenú čiastku od sumy splatené 1.228,70 eura, zostáva rozdiel 527,86 eura. Vzhľadom na to patrí žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúci v rozdiele medzi prijatými sumami a zaplatenými sumami, čo predstavuje sumu žalobkyňou uplatnenú. O trovách konania rozhodol podľa § 255, § 262 CSP.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal absenciu naliehavého právneho záujmu na určovacom výroku a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Podaním žaloby o plnenie bola pre konanie o určovacom výroku vylúčená požiadavka na preukázanie a existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Výška úrokovej
sadzby nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, súd pri posudzovaní primeranosti výšky úrokovej sadzby postupoval v rozpore s Občianskym zákonníkom. Dohoda o výške úrokov nie je podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy, čo vyplýva aj zo znenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Aj súdna prax dospela k záveru, že absencia platného dojednania o úroku nemá na platnosť úverovej zmluvy žiadny vplyv. Regulácia výšky odplaty pre spotrebiteľské vzťahy bola v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8300026638 upravená v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie súd prvej inštancie nepoužil pri rozhodovaní a posudzovaní výšky úrokov, aj keď dané ustanovenie by malo byť v otázke úrokov prednostne aplikované. Súd tiež neaplikoval ani ust. § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z.. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere (výška úveru, doba, splatnosť), bola 79,08 %. V prípade úveru podľa zmluvy, z ktorej nároky sú predmetom konania, bola 83,73 %. Je nesporné, že výška odplaty dohodnutá v zmluve o revolvingovom úvere neprevyšuje maximálnu odplatu, akú právna úprava relevantná v čase uzavretia zmluvy pripúšťala. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s platnou právnou úpravou. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a o veci sám rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v rozhodnutí dospel k záveru, že právny úkon je neplatný, preto medzi účastníkmi zmluvy nastal režim bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výške úrokovej sadzby poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 17Co/107/2016, pričom odvolací súd na záveroch prezentovaných vo svojom skoršom rozhodnutí zotrváva v plnom rozsahu. Žalovaný poukazuje na „vtesnanie sa“ do administratívneho limitu. Je však potrebné rozlišovať medzi inštitútom úrokovej sadzby (úroky za úver) a inštitútom RPMN (ročná percentuálna miera nákladov). Administratívny strop zákonodarca stanovil nie na úroky, ale na RPMN, ktorá ročná percentuálna miera nákladov zahŕňa aj poplatky a obdobie splácania. Ide o celkové náklady na úver. Nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z. a ani žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba úrokov 70,01 % ročne uvedená žalovaným v zmluve č. 8300026638 je úplne drastická a nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, nemožno ju označiť inak ako úžernú a odporujúcu dobrým mravom. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (napr. Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26 % vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že neplatné dojednanie o úroku nerobí bez ďalšieho neplatnou zmluvu ako celok. V tomto smere je však potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 19C/16/2015-122 zo dňa 04.05.2017 výrokom I. určil, že poplatok 162,10 eur uvedený v bode 8.1 zmluvy o úvere za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou podmienkou. Predmetný výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť dňa 01.07.2017. Takáto zmluvná podmienka bola opakovane už aj skoršími rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 20Co/99/2014, 15Co/70/2015, 17Co/294/2014). S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebolo súladné s dobrými mravmi a právnymi normami zameranými na ochranu spotrebiteľa, žalovaný viacnásobne a hrubo porušil práva žalobkyne (požadovanie úžerného úroku, zakomponovanie neprijateľných podmienok do zmluvy), čo daný úkon - zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 16.03.2010 ako celok robí neplatným v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Vo vzťahu k námietke absencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy odvolací súd uvádza, že ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení od 01.01.2018 upravuje, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Zákonodarca teda explicitne zakotvil existenciu naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa na určení neplatnosti zmluvy. Predmetný zákon je jedným z osobitných zákonov v zmysle ust. § 137 CSP. Skutočnosť, že explicitná úprava existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy v čase začatia konania nebola účinná neznamená, že žalobkyňa v predmetnej veci na takomto určení nemá naliehavý právny záujem. Danosť naliehavého právneho záujmu možno vyvodiť aj z čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok). Pokiaľ je daný naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, uplatnením argumentu a minori ad maius je potrebné dospieť k záveru, že tento je tým skôr daný na určení neplatnosti samotnej zmluvy v dôsledku toho, že zmluva obsahuje viaceré neprijateľné podmienky, pre ktoré zmluva neobstojí v demokratickej spoločnosti ako celok. Určenie neplatnosti zmluvy má pre spotrebiteľa význam aj z hľadiska prípadnej možnosti uplatnenia nárokov vyplývajúcich z porušenia jeho práv (napr. nárok na primerané finančné zadosťučinenie). Keďže zmluva je neplatná, žalovaný má nárok len na vrátenie sumy, ktorú žalobkyni reálne poskytol, t.j. 700,84 Eur (§ 457 OZ). Žalobkyňa však žalovanému vrátila viac, a to 1228,70 Eur, preto suma prevyšujúca poskytnutú istinu - 527,86 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je povinný vydať žalobkyni (§ 451 OZ). Správnym výrokom vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.