Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/97/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členiek senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcov: 1/ N. X., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, S. - E., 2/ Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, S. - E., obaja zast. advokátom JUDr. Radovanom Ulehlom, Piešťany, Winterova 62, proti žalovaným: 1/ S. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom A. E. XXX/XX, T. H. D., 2/ S. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, S., 3/ H. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, S., o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. -90 zo dňa 14.10.2021 vo výroku II. o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. v napadnutej časti o nároku na náhradu trov konania žalobcov 1/ a 2/ voči žalovaným 2/ a 3/ p o t v r d z u j e.

II. Žalobcom 1/ a 2/ n e p r i z n á v a voči žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. žalobcom 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania voči žalovaným 1/ až 3/ v plnom rozsahu.

2. Uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania právne odôvodnil ustanovením , ( ďalej len ,, “ ). Vecne argumentoval vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania tým, že zo strany žalobcov 1/ a 2/ prišlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu z dôvodu, že po podaní žaloby vo veci samej žalovaní 1/ až 3/ od sporných právnych úkonov odstúpili a zabezpečili spätný zápis vlastníckeho práva k spoločnej veci na žalovanú 1/, teda s poukazom na dôvodnosť podanej žaloby vykonali úkony, ktorými odstránili protiprávnosť konania, preto súd prvej inštancie konštatoval, že nemožno pričítať procesné zavinenie žalobcom 1/ a 2/. Z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinili žalovaní 1/ až 3/ a žalobcom 1/ a 2/ tak patrí nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania žalobcov 1/ a 2/ voči žalovaným 2/ a 3/ podali odvolanie žalovaní 2/ a 3/. V odvolaní uviedli, že žalobcom ponúkli možnosť napraviť ich porušené predkupné právo tým, že by žalobcovia 1/ a 2/ od nich odkúpili podiely na sporných nehnuteľnostiach za cenu, za ktorú ich nadobudli od N. Z. a S. Z., ako aj možnosť, že by oni odkúpili podiely žalobcov na sporných nehnuteľnostiach. Namietali, že žalobcovia žalovali neplatnosť právneho úkonu a nie nahradenie prejavu vôle, z čoho vyplýva, resp. mali za to, že o sporné nehnuteľnosti žalobcovia reálny záujem nemajú. Uviedli, že pred podaním žaloby ako aj po jej podaní aktívne vykonávali všetky možné úkony k tomu, aby bolo porušené predkupné právo žalobcov napravené, a to aj bez súdneho konania, navrhli preto odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti zmenil tak, že rozsah náhrady trov konania podstatne zmierni, eventuálne aby odvolací

súd nepriznal žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa

4. Žalovaný 1/ odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie nepodal.

5. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalovaných 2/ a 3/ nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolatelia v odvolaní použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. v napadnutej časti o nároku na náhradu trov konania žalobcov 1/ a 2/ voči žalovaným 2/ a 3/ v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 2., 3. nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku II. v napadnutej časti o nároku na náhradu trov konania žalobcov 1/ a 2/ voči žalovaným 2/ a 3/ ( ).

7. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 29.10.2020 domáhali určenia, že Kúpna zmluva uzavretá dňa 24.9.2018 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol a) odplatný prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/4 vzhľadom k celku na nehnuteľnosti v k. ú. C. zapísanej na LV č. XXX ako - stavba so súpisným číslom XX na pozemku registra C KN s parcelným číslom 147/3, b) odplatný prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/8 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach v k. ú. C. zapísaných na LV č. XXX ako

- pozemok registra C KN parcelné číslo 147/1, záhrada o výmere 648 m2, pozemok registra C KN parcelné číslo 147/2, orná pôda o výmere 1001 m2, pozemok registra C KN parcelné číslo 147/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 401 m2, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom dňa 22.10.2018, číslo vkladu V 2836/2018, je neplatná. Podaním zo dňa 24.2.2021 žalovaní 1/, 2/ a 3/ oznámili, že dňa 24.2.2021 uzatvorili dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi nimi 24.9.2018, pričom táto zmluva, resp. nehnuteľnosti sú predmetom súdneho konania.

8. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním vo výroku o nároku na náhradu trov konania žalobcov 1/ a 2/ voči žalovaným 2/ a 3/ konanie vo veci samej zastavil a žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania v plnom rozsahu. K zastaveniu konania došlo preto, že žalobcovia 1/, 2/ vzali žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že po podaní žaloby vo veci samej žalovaní 1/ až 3/ od sporných právnych úkonov odstúpili a zabezpečili spätný zápis vlastníckeho práva k spoločnej veci na žalovanú 1/, teda s poukazom na dôvodnosť podanej žaloby vykonali úkony, ktorými odstránili protiprávnosť ich konania. Spolu so späťvzatím žaloby žalobcovia 1/ a 2/ žiadali aj priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100 % od žalovaných 1/ až 3/.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaných 2/ a 3/ bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol o priznaní nároku žalobcom 1/ a 2/ voči žalovaným 2/ a 3/ na náhradu trov konania v plnom rozsahu vecne správne.

10. V zmysle , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Citované ustanovenia o náhrade trov konania platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu konania môže dôjsť

napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

12. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu ( petitu ). Ide teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním ( konaním ) žalovaného bez toho, aby o veci ( meritórne ) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal ( podľa petitu ) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolo dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

13. Pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia vychádzal z procesného zavinenia žalovaných 1/ až 3/, jeho rozhodnutie je správne, nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ vzali podanú žalobu späť pre správanie žalovaných 1/ až 3/. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že žalobcovia 1/ a 2/ sa voči žalovaným 1/ až 3/ podanou žalobou domáhali neplatnosti kúpnej zmluvy k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva žalobcov 1/ a 2/. Žalobcovia 1/ a 2/ vzali žalobu späť z dôvodu, že v priebehu konania žalovaní 1/ až 3/uzavreli dohodu o odstúpení od predmetnej kúpnej zmluvy a následne došlo v katastri nehnuteľnosti k zápisu vlastníctva pôvodného vlastníka k sporným nehnuteľnostiam. Možno tak jednoznačne konštatovať, že v prejednávanej veci došlo k splneniu podmienok pre priznanie náhrady trov konania žalobcom 1/ a 2/ pre procesné zavinenie zastavenia konania žalovanými 1/ až 3/, a to že žaloba bola podaná dôvodne a skutočnosť, že pre správanie žalovaných 1/ až 3/ došlo k späťvzatiu žaloby, pre ktorej naplnenie bola bez pochybností preukázaná príčinná súvislosť medzi správaním sa žalovaných 1/ až 3/ a späťvzatím žaloby. Žalobcovia 1/ a 2 totiž vzali žalobu späť len so zreteľom na správanie žalovaných 1/ až 3/ spočívajúce v tom, že ich požiadavka uplatnená žalobou smerujúcou proti žalovaným 1/ až 3/ bola naplnená v plnom rozsahu, teda k usporiadaniu vzájomných vzťahov strán došlo spôsobom požadovaným žalobou. Závery súdu prvej inštancie v napadnutom výroku uznesenia súdu prvej inštancie, keď žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, sú preto z pohľadu odvolacieho súdu správne.

14. Žalovaní 2/ a 3/ ďalej v odvolaní žiadali aplikáciu ustanovenia z dôvodu, že pred podaním žaloby a aj po podaní žaloby vykonávali všetky možné úkony k tomu, aby porušené predkupné právo žalobcov 1/ a 2/ bolo napravené, z dôvodu veku žalovaných 2/ a 3/ ( 71 a 74 rokov ) a ich sociálneho a ekonomického statusu ( poberatelia starobného dôchodku ).

15. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie predstavuje ustanovenie , podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, neprizná súd výnimočne náhradu trov konania. Je potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej praxe aplikácia tohto ustanovenia prichádza do

úvahy v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania strane sporu, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania oprávnenej strane celkom alebo sčasti neprizná. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Uvedené ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov oprávnenej strane, ale vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležité odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie uvedeného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku ( práva ) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.. Nepriznať hoci len čiastočne náhradu trov konania oprávnenej strane možno len za predpokladu, že v konkrétnej veci možno od takejto strany spravodlivo požadovať, aby ( hoci len čiastočne ) si sama hradila jej vzniknuté trovy konania a to práve z konkrétne uvedených a existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa. Je preto potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie upravujúce moderačné právo súdu, osobitne akcentujúce kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa, sa má vykladať prísne reštriktívne a teda uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pokiaľ ide o dôvody spočívajúce na strane žalovaných 2/ a 3/ a v okolnostiach danej veci uvádzané žalovanými 2/ a 3/ v odvolaní, odvolací súd sa s nimi nestotožňuje. V danom prípade nie je možné prihliadnuť ani na sociálnu a ekonomickú situáciu žalovaných 2/ a 3/, ktorí síce v odvolaní uvádzali, že majú 71 a 74 rokov a poberajú starobný dôchodok, avšak svoje sociálne a ekonomické pomery žalovaní 2/ a 3/ bližšie nezdôvodnili a už vôbec nepreukázali. Len to, že ponúkli žalobcom 1/ a 2/ možnosť odkúpenia spoluvlastníckych podielov na sporných nehnuteľnostiach za cenu, za ktorú ju nadobudli od žalovanej 1/, nemôže byť dôvodom na aplikáciu ustanovenia , keďže žalovaný 2/ a 3/ sa touto ponukou snažili napraviť porušenie predkupného práva žalobcov 1/ a 2/, ktoré porušenie predkupného práva bolo práve dôvodom na podanie žaloby v súdenom spore. Pre absenciu výnimočných okolností odvolací súd aplikáciu ustanovenia na rozhodovanie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ nepovažoval za dôvodnú. Niet pochybností o práve žalobcov 1., 2. domáhať sa svojich práv cestou súdu, avšak niet rozumného dôvodu, aby si náklady spojené s vedením sporu vyvolaného konaním žalovaných 1/ až 3/ hradili žalobcovia 1/ a 2/ sami, a to zvlášť za situácie v súdenom spore, kedy zastavenie konania z procesného hľadiska jednoznačne zavinili žalovaní 1/ až 3/. Preto bolo správnym vysloviť, že žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok voči žalovaným 1/ až 3/ na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

18. Odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. v napadnutej časti o nároku na náhradu trov konania žalobcov 1/ a 2/ voči žalovaným 2/ a 3/ v zmysle ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario C.s.p tak, že plne úspešným žalobcom 1/ a 2/ nepriznal voči žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhrada trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní pasívni, k odvolaniu sa nevyjadrili, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z článku 17 Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia , v spojení s ustanovením najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, že žalobcom 1/ a 2/ žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.

20. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( ). Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).