Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: L. S. E., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť G., bez dokladov totožnosti, trvale bytom K..Q..O., N., G., G. W. O., toho času umiestnený v Ú. G.Y. X. G. Q. D., J. XX, D., zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, o správnej žalobe zo dňa 10.7.2018 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- SE1-202-005/2018 zo dňa 28.06.2018, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14,078 01 Sečovce zo dňa 28. 6.2018, č.p.: PPZ-HCP-SE1-202-005/2018, týkajúce sa zaistenia žalobcu L. S. E., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť G., bez dokladov totožnosti, trvale bytom K..Q..O., N., G., G. W. O., toho času umiestnený v Ú. G. X. G. Q. D., J. XX, D..

II. N a r i a ď u j e bezodkladné prepustenie žalobcu L. S. E., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť G., bez dokladov totožnosti, trvale bytom K..Q..O., N., G., G. W. O., toho času umiestnený v Ú. G. X. G. Q. D., J. XX, D.M., zo zaistenia.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalovanému v plnej výške.

odôvodnenie:

edol dňa 24. 5. 2018 na otázku.1. Žalobca proti označenému rozhodnutiu žalovaného podal na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu vo veciach zaistenia, ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14,078 01 Sečovce, sp. zn. PPZ-HCP- SE1-202-005/2018 zo dňa 28.6.2018 a nariadiť žalovanému bezodkladne prepustiť žalobcu: L. S. E., nar. XX.X.XXXX, toho času umiestneného v Ú. G.Y. X. G. Q. E. D., zo zaistenia a priznať žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu nezákonné z dôvodov uvedených:

- v ust . § 191 ods. 1 písm. c) SSP - vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- v ust . § 191 ods. 1 písm. e ) SSP - zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo za dostačujúce na riadne posúdenie veci.

- v ust. § 191 ods. 1 písm.g) SSP - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

3. Žalobca v žalobe uviedol:

4. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca bol zaistený z dôvodu, že dňa 7.6.2018 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.

5. Žalobca bol zaistený dňa 24. 5. 2018 podľa ust. § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 a 88 ods. 1 písm. b/ toho istého zákona a to rozhodnutím o zaistení oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica (ďalej len "OCP PZ Banská Bystrica") sp. zn. PPZ-HCP-BB5-27-013/2018-AV.

6. Počas konania o administratívnom vyhostení uviedol dňa 24. 5. 2018 na otázku, či žiada o azyl, alebo doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky, odpovedal záporne. Následne po jeho zaistení a umiestnení v Ú. D. dňa 7. 6. 2018 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.

7. Zo samotnej tejto skutočnosti vyvodil OCP PZ Banská Bystrica podozrenie, že účastník konania tak konal výlučne s cieľom oddialiť, alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie na územie domovského štátu.

8. Žalovaný z tohto vyvodil, že u žalobcu existuje riziko úteku.

9. Podľa ust. § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné, menej závažné prostriedky, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a), alebo písmeno b) a ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť, alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

10. Podľa § 88a ods. 2 prvej vety, žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný pokiaľ trvajú dôvody podľa ods. 1. Čas zaistenia žiadateľa o azyl musí mat' priamu súvislosť s konkrétnymi dôvodmi, pre ktoré bol žiadateľ zaistený a jeho zaistenie môže trvať len nevyhnutný čas.

11. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je neurčité, keďže dôvody. ktoré v prvom rade opodstatňujú trvanie zaistenia žalobcu boli identifikované ako „podľa § 88a ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov“.

12. Žalovaný v rozhodnutí o zaistení odcitoval ust. § 88a ods. 2 prvej vety zákona č. 404/2011 Z. z., V napadnutom rozhodnutí musí čas zaistenia byť ohraničiť trvaním dôvodov, pre ktoré žalobcu zaistil. Pre trvanie času zaistenia žalobcu nemôže žalovaný uviesť všeobecne všetky dôvody uvedené v ust. § 88a ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.

13. Napadnuté rozhodnutie žalovaného uvádza ako dôvody pre zaistenie žiadateľa, že OCP PZ Banská Bystrica považuje žiadosť žiadateľa o udelenie azylu za účelovú podanú výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Z napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, akú súvislosť s vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného má názor OCP PZ Banská Bystrica.

14. Žalobca bol zaistený rozhodnutím zo dňa 24.5.2018 podľa ust. § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. Je nesporné, že išlo o zaistenie žalobcu na účely vyhostenia. Žalobca dňa 7. 6. 2018 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.

15. Podľa ust. § 77 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z. ak cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie o administratívnom vyhostení alebo konanie o zákaze vstupu podľa tohto zákona, podá žiadosť o udelenie azylu, policajný útvar vydá rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení až do rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu a ďalej postupuje podľa osobitného predpisu; 3) konanie o zákaze vstupu policajný útvar rozhodnutím zastaví. Ak sa cudzincovi neudelí azyl alebo neposkytne doplnková ochrana, policajný útvar, ktorý konanie o administratívnom vyhostení prerušil, pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení: policajný útvar pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení aj vtedy, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.

16. Podľa žalobcu v zmysle ust. t. § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č. 404/2011 Z. z., podaním žiadosti o udelenie azylu zanikol pôvodný účel zaistenia žalobcu a tento mal byť bezodkladne prepustený zo zaistenia a to samotným žalovaným.

17. Ak žalovaný od 7. 6. 2018, kedy žalobca požiadal o azyl a zanikol pôvodný účel zaistenia až do 28.6.2018, o zaistení nerozhodol podľa ust. § 88a ods. 3 ZoPC, tento postup spochybňuje nevyhnutnosť zaistenia žalobcu, lebo žalovaný od 7. 6. 2018 nebol oprávnený nijako obmedzovať žalobcu na jeho slobode a to ani držaním ho v priestoroch žalovaného.

18. Vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaným podľa ust. § 88 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z. z. nemožno považovať za zákonné, lebo dňa 7. 6. 2018 zanikol dôvod zaistenia žalobcu. Žalovaný nerešpektoval ust. § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č. 404/2011 Z. z., nezaložil jeho vecnú a miestnu príslušnosť na vydanie napadnutého rozhodnutia o zaistení.

19. Žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali existenciu dôvodného podozrenia, že žiadosť žalobcu o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom oddialiť, alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, žalobcu. Jedinou skutočnosťou, o ktorú žalovaný opiera svoje tvrdenia, je že žalobca nepodal žiadosť o udelenie azylu bezprostredne pri jeho zaistení dňa 24.5. 2018.

20. Podľa § 77 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z., ak cudzinec podá žiadosť o udelenie azylu v priebehu konania o administratívnom vyhostení, toto konanie sa preruší. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že podľa neho žalobca žiadosťou o azyl sleduje len oddialenie svojho administratívneho vyhostenia.

21. So žiadosti o vydanie rozhodnutia o zaistení - z 12.06.2018 vyplýva, že Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica s poukazom na ustanovenie § 88a ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, podľa § 88 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov požiadalo žalovaného o vydanie rozhodnutia o zaistenie žalobcu, už zaisteného dňa 24.05.2018 z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. a/ bod 1 a § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, pretože nastane dôvod na jeho prepustenie podľa § 90 ods. 2 písm. b/ bod 1 vzhľadom k tomu, že dňa 06.08.2018 zanikne účel zaistenia a podľa nášho názoru existujú iné dôvody na jeho zaistenie a to podľa ustanovenia § 88a ods. 1 c/ zákona o pobyte cudzincov.

22. Oprávnenie zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 88 alebo žiadateľa o udelenie azylu podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov má s účinnosťou od 01. mája 2018 ( 108/2018 Z.z. ) aj policajný útvar v zariadení. Policajný útvar v zariadení vydá rozhodnutie o zaistení v prípade prepustenia zaistenej osoby ak zanikol účel zaistenia, alebo na základe rozhodnutia súdu, ak existujú iné dôvody na jej zaistenie a policajný útvar, ktorý rozhodol ojej predchádzajúcom zaistení o to písomne požiada.

23. Žalobca počas zaistenia v zariadení dňa 07.06.2018 požiadal o udelenie azylu podľa zákona č. 480/2002 Z.z. o ( ďalej len „zákon o azyle“) a to z dôvodu obavy o svoj život V domovskej krajine. Podľa § 3 zákona o azyle sa uvedeným dňom začalo konanie vo veci udelenia azylu o ktorej je príslušný rozhodnúť Migračný úrad MV SR. Konanie je vedené pod číslom ML)-P0-148/2018-Ž. Ak úrad zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú (§ 11 ods. 1 zákona), alebo ako zjavne neopodstatnenú (§ 12 ods. 1 zákona) do 60 dní od začiatku konania, t. j. do 08.08.2018, nie je táto skutočnosť dôvodom na prepustenie zaisteného účastníka konania.

24. V danom prípade žalobca v dobe po zaistení a umiestnení do zariadenia pri hodnotení účelnosti zaistenia počas doby zaistenia v spolupráci so zariadením s poukázaním na praktické skúsenosti u štátnych príslušníkov G. a existuje reálny predpoklad, že bude možné realizovať výkon jeho vyhostenia v rámci maximálnej zákonnej lehoty zaistenia a to z pohľadu možnosti získania náhradného cestovného dokladu. Podľa judikatúry súdov počas lehoty 60 dní od začiatku konania o udelenie azylu stále trvá účelnosť zaistenia vzhľadom na to, že je tu existencia reálneho predpokladu, že bude možné realizovať výkon jeho vyhostenia z územia v rámci maximálnej zákonnej lehoty zaistenia.

25. Ak migračný úrad nerozhodne o žiadosti o udelenie azylu zamietnutím podľa citovaných ustanovení zákona o azyle do 60 dní od začiatku konania o udelenie azylu odpadne účel zaistenia. V tomto prípade zariadenie je povinné bez zbytočného odkladu zaisteného účastníka konania v zmysle § 90 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona o pobyte cudzincov prepustiť.

26. V prípade prepustenia účastníka konania podľa neho existujú dôvody na jeho zaistenie podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov ako žiadateľa o udelenie azylu, nakoľko existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť

jeho administratívne vyhostenie. K tomuto postupu poukazujú nasledovné skutočnosti : žalobca je dlhodobo mimo územia Slovenskej republiky. Podľa zápisnice o vyjadrení evidovanej v spise uviedol, že vlastní cestovný pas ale nechal ho v G.. Dňa 16. 09. 2016 opustil G.. G. sa rozhodol opustiť z dôvodu, nakoľko pracoval ako novinár a písal články o kriminalite a terorizme v miestnych novinách N.. Z tohto dôvodu sa ho pokúsili zabiť členovia teroristickej organizácie. Boli zabití jeho kolegovia. Z G. vycestoval cez prevádzača, ktorému zaplatil 800,-€ za cestu do Turecka. Platba bola vykonaná v hotovosti keď sa dostavil do Turecka. Jeho známy, ktorý cestoval pomocou tohto prevádzača mu dal na neho kontakt. On bol z mesta F.. Autobusom išiel do mesta U.. Potom autobusom do J. na hraniciach z W. a hranicu prešiel pešo. Potom nastúpil do nákladného priestoru auta a potom sa striedavo pešo a nákladnými autami dostal cez W. až do Turecka. V W. cestoval asi 9 dní. Z W. do Turecka sa dostal pešo. V Turecku zaplatil prevádzačovi dohodnutú sumu a následne išiel do Istanbulu, kde sa snažil vybaviť cestu ďalej. Strávil tam asi 25 dní. Tam stretol ďalšieho prevádzača, s ktorým si dohodol cestu do Grécka za 1700,- €. Najprv cestoval nejakou dodávkou po Turecku a potom prekročil nejakú rieku, ktorej názov nevedel uviesť. Potom išiel určitý čas pešo lesom. Turecko-Grécku hranicu nevedel kde prekročil. V Grécku trávil asi 8 mesiacov v Aténach. Pracoval tam ako pomocník na stavbách. Našetril si na ďalšiu cestu. Ďalšiemu prevádzačovi, ktorý ho previedol z Grécka 2 mesta Thesalonike až do Srbska zaplatil 800,- €. Následne prekročil hranice do Macedónska cez prestrihnutý plot. Ďalej cestoval autom 20 km od Belehradu a taxíkom do Belehradu, kde sa hlásil na ÚNHCR a potom išli na políciu a bol umiestnený v tábore Sanisa 7 až 8 mesiacov. Tam sa stretol s nejakým arabom, ktorému zaplatil 2000,-€ za cestu do jednej z nasledujúcich krajín Taliansko, Nemecko, Rakúsko, alebo Francúzsko. V dohodnutom čase išli osobným autom do neznámeho miesta, kde stáli tri kamióny. Čakali na určitú vzdialenosť od kamiónov, kým prevádzači pripravili jeden z kamiónov na ich nástup. Nastúpili do kamióna. Asi dva dni sa viezli kamiónom. Keďže nevedeli dýchať a nemali vodu, tak začali búchať a následne im bol kamión otvorený políciou. To sa udialo dňa 24.5.2018. Má pri sebe asi 140 eur. Na území Slovenskej republiky si nevie zabezpečiť ubytovanie. V minulosti nebol trestaný. V krajine pôvodu má obavy o život. Je slobodný a deti nemá. O udelenie azylu nežiada. Jeho cieľovou krajinou sú západné krajiny v Európe. Z jeho výpovede ( zápisnice ), ako základného dôkazu, je zrejmé, že cestovný doklad nechal úmyselne doma. Do krajín, z ktorých vycestovával sa pokúšal dostať opakovane a nelegálnou migráciou po jednotlivých štátoch mal snahu naplniť svoj výlučný cieľ, dostať sa do krajín západnej Európy. Uvedeným správaním účastníka konania je odôvodnené aj naplnenie podmienky zaistenia, existencia dôvodného podozrenia podania žiadosti o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť, alebo zmariť návrat v zmysle § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov. Samotná existencia prebiehajúceho konania o administratívnom vyhostení a rozhodnutia o návrate s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko existuje riziko jeho úteku a to podľa dôkazov zistených pred vydaním rozhodnutia o jeho zaistení, čo bolo posúdené podľa konkrétnych okolností jeho prípadu za ktorých bol na území Slovenskej republiky zistený. Bol zadržaný v priestore kamióna s prevádzačom, bez akýchkoľvek dokladov. Dlhodobo cestuje, cestuje nelegálne a to za pomoci prevádzačov, je bez finančných prostriedkov, bez zdravotného poistenia, predstavoval aj riziko nákazy sebe a iným osobám. Ide o neznámu osobu, bez akýchkoľvek dokladov, do dnešného dňa nie je úradne, štátom za ktorého príslušníka sa považuje potvrdená jeho identita a to vydaním platného cestovného dokladu a táto osoba dlhodobo migruje. Kombinácia týchto kritérií poskytla policajnému útvaru základ pre oprávnený predpoklad rizika jeho úteku a snahy dostať sa do západnej Európy, ktorá podľa nášho názoru naďalej trvá a nepoukazuje na skutočný záujem o udelenie medzinárodnej ochrany.

27. Žalobca podľa požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky až po preukázaní jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky, resp. Schengenského priestoru, po začatí konania o administratívnom vyhostení a po jeho zaistení. Na základe hore uvedených dôkazov, jeho konkrétne konanie a správanie v minulosti jasne poukazuje na účelnosť jeho žiadosti o udelenie azylu, na to že ju podal výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho návrat do krajiny pôvodu. V prípade prepustenia je preto dôvodné menovaného zaistiť ako žiadateľa o udelenie azylu inštitútom podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, nakoľko na dosiahnutie účelu nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky a to z toho pohľadu, že je bez akýchkoľvek finančných prostriedkov a naďalej existuje veľké riziko jeho úteku smerom do západnej Európy.

28. Jedným z dôvodov zaistenia je potreba dosiahnutia dostupnosti účastníka, ďalším príprava a zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany zodpovedného členského štátu, ako aj samotná príprava prevozu, jeho technické, materiálne, ako aj personálne zabezpečenie. Z čl. 28 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 vyplýva, že členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účel zabezpečenia konania

o odovzdaní na základe individuálneho posúdenia len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. Účastník konania bol pred policajný útvar predvedený z dôvodu neoprávneného vstupu na územie Slovenskej republiky, neoprávneného pobytu, deklaroval, že jeho výlučným záujmom je dostať sa do západnej Európy, disponoval obmedzeným množstvom finančných prostriedkov a bolo vydané vykonateľné rozhodnutie o jeho vyhostení PPZ-HCP-BB5-27-012/2018-AV. Z poznania spisu a vyjadrenia účastníka konania sme nezistili dôvody, ktoré by mohli dať základ pre aplikáciu miernejších donucovacích opatrení z našej strany.

29. Policajný útvar môže v individuálnych prípadoch pristúpiť k zaisteniu štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov ešte pred uplynutím 60 dní od začatia konania o udelenie azylu, ak na základe vyhodnotenia skutočného stavu veci dospeje k záveru, že zaistenie cudzinca podľa citovaného ustanovenia bude účelnejšie, alebo ak je dopredu jasné, že migračný úrad nerozhodne do 60 dní od prijatia žiadosti o udelenie azylu. Preskúmanie rozhodnutia ministerstva vo veciach azylu sa riadi ustanoveniami § 21 zákona o azyle. Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej alebo ako zjavne neopodstatnenej nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. Lehota na podanie správnej žaloby v konaní vo veciach azylu v tomto prípade musí byť podaná podľa § 211 ods. 2 SSP v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia.“

30. Zaistenie účastníka konania podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov bude v tomto prípade vzhľadom na hore uvedené účelnejšie. Preto požiadal žalovaného o realizáciu zaistenia.

31. Z rozhodnutia žalovaného o zaistení z 28.6.2018 vyplýva, že zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov ako štátneho príslušníka tretej krajiny, žiadateľa o udelenie azylu, zaisteného už podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod. 1 a § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na základe rozhodnutia o zaistení vedeného pod číslom PPZ-HCP-BB5-27-013/2018-AV, zo dňa 24.05.2018 z dôvodu existencie dôvodného podozrenia, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím o administratívnom vyhostení vydanom dňa 24.05.2018 Oddelením cudzineckej polície PZ Banská Bystrica pod číslom PPZ-HCP-BB5-27-012/2018-AV odôvodnil zhodne s požiadavkami a názormi vyplývajúcim so žiadosti o vydanie rozhodnutia o zaistení - z 12.06.2018 Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica takto:

32. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, zariadenie stanovilo dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, najviac do 05.09.2018, podľa § 88 ods. 4 a § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, dňom 28.06.2018, umiestnilo do Ú. G. X. G. Q. D..

33. Žalobca už bol dňa 24.05.2018 podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod. 1 a § 88 ods. 1 písm. b zákona o pobyte cudzincov zaistený a umiestený do Ú. D. na základe rozhodnutia o zaistení, vydaného Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica (ďalej len „OCP PZ Banská Bystrica“) pod č. PPZ-HCP-BB5-27-013/2018-AV. Počas konania o administratívnom vyhostení v zápisnici číslo PPZ- HCR-BB5-27-007/2018- AV zo dňa 24.05.2018 na otázku či žiada o azyl alebo doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky odpovedal záporne. Následne po jeho zaistení a umiestnení v Ú. D., dňa 07.06.2018 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.

34. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny.

35. Podľa § 88 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov, zariadenie na základe písomnej žiadosti OCP PZ Banská Bystrica o vydanie rozhodnutia o zaistení zo dňa 19.06.2018, č. PPZ-HCP- BB5-2018/032803-007, začalo konanie vo veci zaistenia účastníka konania podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov.

36. Žalobca požiadal počas umiestnenia v zariadení o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a OCP PZ Banská Bystrica má za to, že existuje dôvodné podozrenie, že účastník konania tak konal

výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie na územie domovského štátu. Zariadenie tak rozhodlo najmä s poukázaním na osobu účastníka konania a na skutočnosť, že v prípade účastníka konania existuje riziko jeho úteku.

37. Žalobca v zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zo dňa 28.06.2018 uviedol, že na územie Európskej únie sa dostal prekročením Turecko-Gréckej hranice niekedy koncom roka 2016, na území Grécka sa zdržiaval asi 8 mesiacov. Z Grécka, cez Macedónsko sa dostal do Srbska, v Belehrade sa hlásil na UNHCR, následne išiel na políciu a bol umiestnený v Belehrade v tábore Sanisa, kde bol 8 mesiacov, pričom v žiadnej z uvedených krajín nepožiadal o azyl. Počas pobytu v tábore Sanisa zaplatil 2000,- Eur neznámemu arabovi za cestu do krajín EU. Slovenská republika nebola jeho cieľovou krajinou. Z uvedených dôvodov zariadenie pokladá jeho žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky za účelovú, ktorú podal výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

38. Konanie o zaistení a konanie o administratívnom vyhostení sú dve odlišné konania, ale v žiadnom prípade nie sú úplne nezávislé či izolované (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 264/09 z 19. októbra 2010).

39. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je policajt oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

40. Žalobcovi bola taktiež daná možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia o zaistení v zmysle ustanovenia § 120 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov vyjadril k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie, kde sa viac nechcel žiadnym spôsobom vyjadriť.

41. Žalobca, ako štátny príslušník tretej krajiny má medzinárodnými dohovormi, ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi na území členských štátov schengenského priestoru garantované právo na poskytnutie medzinárodnej ochrany pred nebezpečenstvom, ktoré mu v domovskej krajine hrozí. Členské štáty schengenského priestoru majú zároveň právo na ochranu pred protispoločenskou činnosťou štátnych príslušníkov tretej krajiny a prostriedky na zabránenie neoprávneným žiadostiam o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Tieto prostriedky slúžia okrem iného na zabránenie ohrozenia záujmu spoločnosti, ochranu a ďalšieho ekonomického a hospodárskeho rastu členských štátov schengenského priestoru a verejného poriadku. Využívanie týchto prostriedkov v aplikačnej praxi štátnymi orgánmi členských štátov schengenského priestoru je potrebné na zachovanie stabilnej a bezpečnostnej situácie na území schengenského priestoru či už z pohľadu ochrany zdravia a života, ako aj ochrany životnej úrovne spoločnosti, ktorú si spoločnosť príslušnými opatreniami dlhodobo buduje.

42. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ako nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

43. Žalobca požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky až po preukázaní jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru, po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení Oddelením cudzineckej polície PZ Banská Bystrica pod číslom PPZ-HCP-BB5-27-012/2018-AV zo dňa 24.05.2018 a až po jeho zaistení a umiestnení v zariadení. Konanie účastníka konania jasne poukazuje na účelnosť jeho žiadosti o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

44. OCP PZ Banská Bystrica ako aj zariadenie za preukázané, že existuje dôvodné podozrenie, že účastník konania požiadal na území Slovenskej republiky o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie na územie domovského štátu.

45. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov Policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku.

46. Podľa § 89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa § 89 odseku 1 zákona o pobyte cudzincov rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia.

47. V rámci konania sa správny orgán ako aj zariadenie zaoberali aj otázkou alternatívy zaistenia s poukazom na § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Účastník konania nesplnil podmienku podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, pretože nepreukázal finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 zákona o pobyte cudzincov.

48. Žalobca nevie preukázať zabezpečenie ubytovania na území Slovenskej republiky a taktiež účastník konania nedisponuje finančnými prostriedkami potrebnými na jeho záruku podľa § 89 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Z vyjadrení účastníka konania a na základe zistených skutočností správneho orgánu a zariadenia počas konania je nepochybné, že správny orgán a zariadenie nemohli konať podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov.

49. Zariadenie rozhodlo najmä s poukazom na osobu účastníka konania a na skutočnosť, že v prípade účastníka konania existuje riziko jeho úteku v zmysle § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov a v prípade ak by využil oprávnenie podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, vznikla by vysoká miera ohrozenia účelu vyhostenia účastníka konania.

50. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov stanovilo zariadenie dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa § 88 ods. 1 zákona d pobyte cudzincov, ktorý v danom prípade je dosiahnutie účelu zaistenia, ktoré nie je možné dosiahnuť inými menej závažnými prostriedkami. Túto dĺžku zaistenia však zariadenie predbežne ohraničilo do 05.09.2018. Počas tejto doby príslušný správny orgán, ktorým je Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodne vo veci žiadosti účastníka konania o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.

51. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) a podľa § 90 ods. 2 písm. d) zákona o pobyte cudzincov sú policajný útvar a zariadenie povinné skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

52. Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je povinný preskúmať žiadosť účastníka konania o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pričom v prípade ak účastník konania má právo na azyl na území Slovenskej republiky, resp. inú formu medzinárodnej ochrany, po udelení tejto ochrany zanikne účel zaistenia a účastník konania bude bez zbytočného odkladu prepustený zo zaistenia. V prípade, ak príslušný správny orgán žiadosť účastníka konania vykonateľne zamietne, účastník konania, z dôvodu, že nemá právo zotrvať na území Slovenskej republiky, bude vrátený na územie domovského štátu a tým bude zabezpečený verejný poriadok na území Slovenskej republiky. Po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, minimálne až do predbežne stanovenej lehoty tak bude zariadenie skúmať či trvá účel zaistenia účastníka konania.“

53. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe (č.l.23) vyplýva, že má za to, že v žalovanom rozhodnutí o zaistení na strane 4 vo štvrtom a piatom odseku dostatočne odôvodnil dĺžku doby zaistenia a predbežne ju ohraničil do 05.09.2018 v priebehu ktorej Migračný úrad Ministerstva vnútra SR rozhodne vo veci žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území SR. Žalovaný si je vedomý skutočnosti, že podľa § 90 ods. 2 písm. d) zákona je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. V prípade pominutia účelu zaistenia, tak žalobou prepustí.

54. Podľa § 88 ods. 12 zákona č.404/2011 Z.z., ak je dôvod na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 90 ods. 2 písm. b) prvého alebo druhého bodu a existuje iný dôvod na jeho zaistenie podľa odseku 1, môže rozhodnutie o zaistení vydať na základe odôvodnenej písomnej žiadosti policajného útvaru, ktorý rozhodol o jeho predchádzajúcom zaistení, aj policajný útvar v zariadení, kde je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený.

55. Podľa § 88a ods. 3 na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4, 5, 7, 8 a 12.

56. Podľa § 88 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov, zariadenie na základe písomnej žiadosti OCP PZ Banská Bystrica o vydanie rozhodnutia o zaistení zo dňa 19.06.2018, č. PPZ-HCP- BB5-2018/032803-007, začalo konanie vo veci zaistenia účastníka konania podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Uvedená písomná žiadosť je súčasťou predkladaného spisového materiálu evidovaná pod číslom PPZ-HCP-SEl-199-036/2018.Z uvedených skutočností je dostatočne zrejmá súvislosť ustanovení § 88 ods. 12, resp. § 88a ods. 3 zákona č 404/2011 Z.z. a v žalovanom rozhodnutí identifikovanej písomnej žiadosti policajného útvaru, ktorý rozhodol o predchádzajúcom zaistení žalobcu. v tomto prípade OCP PZ Banská Bystrica.

57. Žalobca už v zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní číslo PPZ-HCP-BB5-27-007/2018 zo dňa 24.05.2018 popísal trasu svojej cesty z domovského štátu až po zadržanie na území Slovenskej republiky. Dôležité pre rozhodovanie bolo jeho vyjadrenie, že o azyl na území Slovenskej republiky nežiadal. Dňa 29.05.2018 bol vykonaný osobný pohovor so žalobcom (Úradný záznam je vedený v spise pod číslom PPZ-HCP-SEl -199-017/2018) za prítomnosti tlmočníka G. jazyka a policajta Ú. G. X. G. Q. D. a žalobca sa vyjadril, že uvažoval o azyle, ale zatiaľ nie je rozhodnutý.

58. Žalovaný konštatuje, že žalobca nepožiadal o azyl pri prvej možnosti po jeho umiestnení do Ú. G. X. G. Q. D., ale až po nejakom čase, keď sa už poradil, čo je pre neho v danom okamihu výhodnejšie. Pri spisovaní zápisníc sa žalobca mal možnosť slobodne vyjadriť bez akéhokoľvek ovplyvňovania a zastrašovania zo strany polície. Z výpovedí a konania žalobcu je zrejmé, že sa na neho nevzťahuje čl. 31 Dohovoru o postavení utečencov z roku 1951. Na základe zistených skutočnosti žalovaný usúdil, že jeho cieľom je vyhýbať sa, alebo brániť procesu prípravy jeho administratívneho vyhostenia a že existuje dôvodné podozrenie, že prejavil žiadosť o udeleniu azylu s cieľom oddialiť, alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Žalobca v zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 zákona správnom konaní číslo PPZ-HCP-SE1-200-004/2018 zo dňa 28.06.2018 opätovne popísal trasu svojej cesty z domovského štátu až po zadržanie na území Slovenskej republiky. Dôležité je, že jeho cieľom bola ktorákoľvek krajina EÚ, avšak podľa vyjadrenia žalobcu sa osem (8) mesiacov zdržiaval v Grécku, v krajine ktorá je členom EÚ ale žiadosť o akúkoľvek formu medzinárodnej ochrany nežiadal.

59. Žalovaný je toho názoru, že žalobca svojou žiadosťou o azyl sleduje jednak oddialenie výkonu administratívneho vyhostenia a jednak má snahu dostať sa do azylového tábora, ktorý má voľný režim pohybu žiadateľov o azyl, a tento voľný režim by vzápätí využil na útek v snahe dostať sa do svojej skutočnej cieľovej krajiny - ktorákoľvek krajina EÚ aj napriek tomu, že v súčasnosti po zmene deklaruje ako svoju cieľovú krajinu Slovenskú republiku.

60. Žalovaný uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 147/2013-50 v ktorom je okrem iného v bode III., ods. 7.2 uvedené, že sám dohovor predpokladá, že osoba môže byť zaistená i za stavu, keď jej vyhostenie nie je jednoznačné, teda keď ešte o ňom nebolo právoplatne rozhodnuté. Postačuje, že prebieha konanie o jej vyhostenie, teda také konanie, ktoré môže skutočne k vyhosteniu viesť. Ďalej vychádzal aj z ods. 7.3 uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, kde sa okrem iného hovorí, že z pohľadu dohovoru nemusí ísť nevyhnutne o konanie len jedného orgánu, resp. len jednej sústavy orgánov, ale môže ísť aj o viacero vzájomne previazaných konaní, na konci ktorých stojí konečný úkon vyhostenia dotknutej osoby. Podľa názoru ústavného súdu tak za takéto konanie, teda za súčasť „konania o vyhostení" na účely čl. 5 ods. 1 písm. f) dohovoru možno a treba považovať aj konanie o žiadosti osoby, o ktorej vyhostenie ide, o udelenie azylu, ak takáto osoba takúto žiadosť podala. V tomto zmysle i ESĽP vo svojej judikatúre uznáva za prípustné zaistenie i za situácie, že cudzinec požiadal v príslušnom štáte o azyl, na čas vybavenia jeho azylovej žiadosti a obdobie konania o tejto žiadosti považuje za obdobie, kedy ,.prebieha konanie o vyhostení" v zmysle čl. 5 ods. 1 písm.f) Dohovoru.

61. Žalovaný poukazuje, že podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o udelenie azylu nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny.

62. Podľa § 88 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov ak je dôvod na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 90 ods. 2 písm. b) prvého alebo druhého bodu a existuje iný dôvod na jeho zaistenie podľa odseku 1, môže rozhodnutie o zaistení vydať na základe odôvodnenej písomnej žiadosti policajného útvaru, ktorý rozhodol o jeho predchádzajúcom zaistení, aj policajný útvar v zariadení, kde je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený.

63. Podľa už citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 147/2013-50 a judikatúry súdov, počas lehoty 60 dní od začiatku konania o udelenie azylu stále trvá účelnosť zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny vzhľadom na to, že je tu existencia reálneho predpokladu, že bude možné realizovať výkon jeho vyhostenia z územia SR v rámci maximálnej zákonnej lehoty zaistenia.

64. Ak migračný úrad nerozhodne o žiadosti o udelenie azylu zamietnutím tejto žiadosti ako neprípustnej podľa § 11 alebo zamietnutím žiadosti ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 zákona č. 480/2002 Z.z. do 60 dní od začiatku konania o udelenie azylu, zanikne účel zaistenia. V tomto prípade zariadenie je povinné bez zbytočného odkladu zaisteného účastníka konania v zmysle § 90 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona o pobyte cudzincov prepustiť. V prípade prepustenia účastníka konania podľa nášho názoru existujú dôvody na jeho zaistenie podľa ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov ako žiadateľa o udelenie azylu, nakoľko existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

65. Policajný útvar môže v individuálnych prípadoch pristúpiť k zaisteniu štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov ešte pred uplynutím 60 dní od začatia konania o udelenie azylu, ak na základe vyhodnotenia skutočného stavu veci dospeje k záveru, že zaistenie cudzinca podľa citovaného ustanovenia bude účelnejšie.

66. Žalovaný je toho názoru, že žalobca svojou žiadosťou o azyl sleduje jednak oddialenie výkonu administratívneho vyhostenia a jednak má snahu dostať sa do azylového tábora, ktorý má voľný režim pohybu žiadateľov o azyl, a tento voľný režim by vzápätí využil na útek v snahe dostať sa do svojej skutočnej cieľovej krajiny - ktorákoľvek krajina EÚ aj napriek tomu, že v súčasnosti po zmene deklaruje ako svoju cieľovú krajinu Slovenskú republiku. Žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Košiciach správnu žalobu zamietol.

67. Právna úprava:

Podľa ust. § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné, menej závažné prostriedky, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a), alebo písmeno b) a ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť, alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

Podľa § 88a ods.1 písm. c/zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

Podľa § 88 ods. 2 ZoPC žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4.

Podľa § 88 ods. 12 zákona č.404/2011 Z.z. ak je dôvod na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 90 ods. 2 písm. b) prvého alebo druhého bodu a existuje iný dôvod na jeho zaistenie podľa odseku 1, môže rozhodnutie o zaistení vydať na základe odôvodnenej písomnej žiadosti policajného útvaru, ktorý rozhodol o jeho predchádzajúcom zaistení, aj policajný útvar v zariadení, kde je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený.

Podľa § 88a ods. 3 na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4, 5, 7, 8 a 12.

Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny.

Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je policajt oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ako nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov Policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku.

Podľa § 89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa § 89 odseku 1 zákona o pobyte cudzincov rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia.

68. Správny súd vychádzajúc z obsahu žaloby, napadnutého rozhodnutia a obsahu administratívneho spisu žalovaného postupujúc podľa ustanovení § 221 až § 230 zákona 162/2015 Z.z o správnom súdnom konaní /ďalej len SSP/ a príslušných ustanovení zákona č. 404/2011 Z.z o pobyte cudzincov konštatuje, že žaloba žalobcu je dôvodná.

69. Zachovanie záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k medzinárodným dohovorom, dotýkajúcim sa ľudských práv a základných slobôd zaväzuje orgány Slovenskej republiky ako zúčastneného tohto dohovoru, aby dodržiavali jeho ustanovenia. Medzinárodné zmluvy aj v zmysle článku Ústavy Slovenskej republiky majú prednosť, ak zaručujú viac práv ako vnútroštátne právne predpisy. Zákon o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky upravuje ich postavenie, vychádza z povinností členských krajín Európskej únie a preto sa do jeho ustanovení transponovali všetky smernice a obsahuje ich v podobe obsahu ich ustanovení. Konanie o azyle i konanie o zaistení cudzincov - občanov tretích krajín nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky bez oprávnenia a bez cestovného dokladu podlieha zákonu 71/1967 Zb. o správnom konaní. Správny orgán je povinný zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vyhodnotenie žiadosti o azyl podaného žalobcom.

70. Z judikatúry najvyšších súdnych autorít vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia v citlivých otázkach obmedzenia osobnej slobody, je možné len z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve, dohovore, zákone. Tie ukladajú poskytnúť medzinárodno-právnu ochranu cudzincovi, osobe bez dokladu totožnosti, bez oprávnenia na pobyt, nachádzajúceho sa v priestore Európskej únie v jednotlivých členských krajinách Európskej únie, preto nie je možné sa spoliehať na akékoľvek dovysvetľovávanie zámeru správnych orgánov mimo odôvodnenia rozhodnutia.

71. Je povinnosťou správnych orgánov v rozhodnutiach dotýkajúcich sa zvlášť obmedzení osobnej slobody zaoberať sa všetkými skutočnosťami, na ktorých je založená jej obmedzenie. Ak požiadavka odôvodnenia rozhodnutia kladená na správne orgány vyžaduje, aby vo svojich rozhodnutiach vysvetlili dôvody obmedzenia osobnej slobody a zaistenia žalobcu, je na správnom orgáne, aby uviedol čo musí presne o žalobcovi zisťovať v období konania o žiadosti žalobcu o azyl, prečo je požiadavka tzv. úteku žalobcu preukázaná aj za existencie rozhodnutia o pôvodnom zaistená žalobcu a jeho administratívnom vyhostení. Uvedený nedostatok spôsobuje, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, čo do existencie dôvodu zaistenia. Migračný úrad má vytvorenú určitú prax zisťovania potrebných údajov a z uvedenej genézy u žalobcu mohlo byť zistiteľné čo presne je potrebné skúmať u žalobcu. Ak to

nie je v rozhodnutí uvedené, treba súhlasiť so žalobcom, že takéto rozhodnutie už pre to, že dôvod zaistenia nedefinuje konkrétne je neodôvodnené. V individuálnom odôvodnení zaistenia osôb nie je možné vychádzať a uvádzať skúsenosti správnych orgánov z tretích krajín z iných administratívnych konaní.

72. Z administratívneho rozhodnutia o vyhostení a zákaze vstupu z 24.5.2018, ktoré vydalo Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica Správny súd mal za preukázané, že pred rozhodnutím bol žalobca 24.5.2018 vypočutý o okolnostiach jeho pobytu na území Slovenskej republiky a o jeho ceste a púti z domovskej krajiny prostredníctvom ustanoveného zástupcu. Rozhodnutie o zaistení vydalo Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica podľa § 88 ods.1, písm. a/, bod 1 a § 88 ods.1, písm. b/ zákona o pobyte cudzincov.

73. Správny súd sa zaoberal aj priebehom konaní o obmedzení osobnej slobody účastníka v uvedenej súvislosti sa k vyjadruje aj k namietanej možnosti spolupráce a participácie orgánov štátu na procese rozhodovania o zaistení. V tejto súvislosti možno konštatovať súhlasne so žalovaným, že žalovaný, označený ako zariadenie, kde bol žalobca umiestnený vykonáva podľa § 88 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov na žiadosť kompetencie takéhoto orgánu, preto bol oprávnený vydať napadnuté rozhodnutie o zaistení za situácie existencie žiadosti Oddelenia policajného zboru Úrad hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru v Banskej Bystrici.

74. Oddelenia policajného zboru Úrad hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru v Banskej Bystrici, 24.5.2018 vydalo rozhodnutie o zaistení z dôvodu podľa § 88 ods.1 a bod 1/ a 88 ods.1, písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že existuje dôvod na administratívne vyhostenie štátneho príslušníka tretej krajiny, lebo má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky a žalobca v rozpore s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 2016/399 z 9.3.2016, ktorým sa ustanovuje kódex únie o pravidlách upravujúcich osôb cez hranice, nemal cestovný doklad, ani platné vízum, ani dôvod a účel na pobyt na území Slovenskej republiky. Lustráciou zistil, že pochádza z G., má udelený trvalý pobyt a nie je žiadateľom o azyl. Po podrobnom popise jeho putovania podľa § 3 mal za to, že v súčinnosti so žalobcom objasnil a zistil skutkový stav a konštatujúc s poukazom na § 82 ods.3, písm.b/ zákona o pobyte cudzincov a § 82 ods.1, písm.b/ žalobcu zaistil za účelom jeho vyhostenia zo Slovenskej republiky. Konštatoval, že skúmal aj prekážky administratívneho vyhostenia, ktoré nezistil, keďže samotný žalobca neuviedol žiadny dôvod brániaci vyhosteniu ho do krajiny pôvodu. Zároveň uviedol, že jeho štátna príslušnosť nie je úradne overená, ale súčasne uviedol, že úroveň dodržiavania ľudských práv v krajine jeho pôvodu v G. ku dňu 22.1.2018, ktorú uviedol žalobca ako dôvod obavy pre svoju bezpečnosť správny orgán vylúčil odkladný účinok odvolania. Administratívne rozhodnutia o vyhostení a zákaze vstupu a zaistení žalobcu dňa 24.5.2018, vydalo Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica. Práve tento orgán požiadal žalovaného o opätovné zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 12 zo zaisťovacieho dôvodu podľa § 88a ods.1písm.c/ ZoPC.

75. Rozhodnutie Oddelenia policajného zboru Úrad hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru v Banskej Bystrici, z 24.5.2018 nebolo preskúmavané správnym súdom a nie je zjavné a ani účastníci konania nenamietali, že by verdikt o jeho zákonnosti nebol ustálený. Právna zástupkyňa sa vyjadrila, že toto konanie pred správnym súdom bolo zastavené. Za tejto situácie dôvody zaistenia, ktoré sú dané v preskúmavanom rozhodnutí (útek a vyhýbanie sa procesu administratívneho vyhostenia) mal žalovaný popísať, zdôvodniť a naplniť tak účel zaistenia, pretože v opačnom prípade ide o prílišný formalizmus žalovaného, ktorý spôsobuje, že dôvody zaistenia podľa žalobou napadnutého rozhodnutia nie sú definované v súlade s obsahom zaisťovacieho dôvodu podľa § 88a ods. 1 písm.c/ zákona o pobyte cudzincov.

76. Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie len citovaním odkazu ust. § 88a ods.1, písm. c/ zákona o pobyte cudzincov nenaplnil podmienky § 88a ods.2, tohto zákonného ustanovenia, podľa ktorého žiadateľ o azyl môže byť zaistený len na čas nevyhnutne potrebný, ak dôvody podľa § 88a ods.1 zákona trvajú nie sú dostatočné. Dôvodmi sú riziko úteku a existencia administratívneho vyhostenia / zmarenie/.

77. Ani oboznámením administratívnej časti spisu Ministerstva vnútra SR Prezídia Policajného zboru Úradu hraničnej a cudzineckej polície súd nezistil pre prípad rozhodnutia o zaistení dôvod, prečo by bola podaná žiadosť o azyl formálne. Dôvody zaistenia spočívajúce v úteku žalobcu v snahe oddialiť

alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie je potrebné konkretizovať, ak žalobca prvýkrát žiada o azyl. Žalobca nebol prepustený policajnými útvarmi ani zariadením, pretože tieto uzavreli, že toto prepustenie nie je možné, lebo nezanikol účel zaistenia žalobcu, t.j. účel zaistenia uvedený v rozhodnutí z 24.5.2018.

78. Správny súd po oboznámení sa s obsahom označeného nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 147/2013 z 9. 10. 2013 konštatuje, že z jeho obsahu vyplýva, že tu Ústavný súd posudzoval v kontexte iných súvislostí námietku včas poskytnutej súdnej ochrany tam označenému účastníkovi konania pred Ústavným súdom, ktorý bol zaistený za podobných okolností ako žalobca. Vo svojich úvahách pripustil možnosť zaistenia žiadateľa o azyl, ktorý po dlhú dobu žiadal o súdnu ochranu a namietal, že konanie trvalo neprimerane dlho. Jednoznačne však z obsahu jeho nálezu, pre posudzovanú vec vyplýva potreba dôsledného odôvodnenia zaisťovacieho dôvodu, ktoré je podmienkou legitímneho obmedzenia osobnej slobody žalobcu.

79. Podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je daná ochrana spravodlivého súdneho konania každému, kto sa obráti na súd a je daná požiadavkou na spravodlivé súdne konanie, ktoré v sebe zahŕňa aj možnosť preskúmavania rozhodnutí správnych orgánov. Článok 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je naplnený len vtedy, ak osoba požíva osobnú slobodu a jej obmedzenie je dané len na základe existencie preukázaného dôvodu dohovorom alebo zákonom. Preto obmedzenie osobnej slobody žalobcu migrujúceho ako označeného utečenca - príslušníka tretej krajiny nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky, v súčasnosti zaisteného ako žiadateľa o azyl za týchto podmienok a existencie dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného nie je naplnená.

80. a medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred jej uplatnením garantujú každému kto sa nachádza na zvrchovanom území Slovenskej republiky, aby jeho štátne orgány konali tak, aby poskytli právo nie len na osobnú slobodu, ale i právo na preskúmavanie rozhodnutia orgánov štátu.

81. V zmysle zákona o pobyte cudzincov je pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky regulovaný tak, že musí spĺňať zákonné podmienky, mať platný cestovný doklad, musí mať udelený pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle podmienok zákona. Žalobca toto nespĺňa. V súčasnosti je však žiadateľom o azyl. Azylová procedúra zabezpečuje prekontrolovanie všetkých žiadateľom tvrdených skutočností, ale aj podmienok, za ktorých by spĺňal podmienky udelenia azylu. Teda čas trvania azylovej procedúry síce nie je možné odhadnúť, ale je možné bližšie zo skúseností policajných orgánov a Migračného úradu získať, informácie, čo v konkrétnom prípade u osoby žalobcu ako žiadateľa o azyl z tejto krajiny bude potrebné skúmať a prečo je jeho zotrvanie na území Slovenskej republiky nevyhnutné.

82. Vo vzťahu k osobe žalobcu na druhej strane je potrebné súhlasiť so žalobcom, že jeho osobná sloboda bola obmedzená s poukazom na dôvody pôvodného zaistenia, ktoré podľa žalovaného, čo do účelu nezanikli a administratívne vyhostenie na základe rozhodnutia môže byť realizované až po skončení azylovej procedúry, lebo do tejto doby a v priebehu konania azylovej procedúry je konanie zo zákona prerušené. Za tejto situácie však dôvody podľa § 88a ods. 2 prvá veta musia existovať, pre účel zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov. Pôvodné zaistenie ich formulovalo podľa § 88 ods. 1 písm. a/ bod 1 a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. V podstate je sporné riziko úteku, teda pôvodný zaisťovací dôvod § 88 ods. 1 písm. a/ bod 1. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu, bolo vydané, ale jeho dôvody musia trvať aj v čase napadnutého rozhodnutia žalovaného.

83. Potom obmedzenie osobnej slobody na základe dôvodov vydaného rozhodnutia o zaistení a rizika úteku, ktoré žalovaný vyvodil zo svojej správnej úvahy v pôvodnom rozhodnutí o zaistení, že je dané, pretože nepožiadal o azyl ihneď a tak učinil až po dvoch týždňoch, je len na základe týchto tvrdení sporným. Treba predpokladať, že u osoby žalobcu ide o „jednoduchšieho človeka“ s jazykovou bariérou, ktorý aj za existencie tlmočníka v komunikácii s úradmi Slovenskej republiky nemusel porozumieť dôvodnosti požiadavky požiadať o azyl pri prvom kontakte z úradmi Slovenskej republiky, ale až následne tak urobil .

84. Dôvod úteku žalobcu podľa názoru správneho súdu nie je daný a základné ľudské právo na osobnú slobodu pobytu a pohybu nemožno obmedziť len na základe takejto veľmi stručnej, strohej správnej úvahy žalovaného.

85. Z dôvodov z hora uvedených súd rozhodnutie žalovaného, ako nezákonné so žalobcom namietaných dôvodov zrušil a nariadil žalovanému jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia.

86. O trovách konania rozhodol podľa § 167 a nas. SSP a priznal ho úspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 175 SSP vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.