Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/67/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov v 1. rade: E. M., R.. Z., S.. X. X. XXXX, M. F. Q. XXXX, X. M., Č. R. a v 2. rade: Q. Z., S.. X. X. XXXX, M. C. XXX, H., Č. R., obaja žalobcovia zast. JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom, Vajanského 43, Prešov proti žalovaným v 1. rade: X. M., R.. Z., S.. X. X. XXXX, M. Č. XX, U., J. Q. - F., Č.O. R., zast. JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou, Partizánska 1057, Snina, v 2. rade: X. A., R.. A., S.. XX. XX. XXXX, M. M. Q., A. XXXX, Q., Č. R., v 3. rade: R. Ř., R.. V., S.. X. XX. XXXX, M. XXX/XXX, Q. X, Ž.E., Č. R. a vo 4. rade: F. V., R.. A., S.. X. X. XXXX, M. R. XXX, Č.O. N., Č. R., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 11C/36/2014 - 235 zo dňa 11.12.2017 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami v 1 a 2. rade a žalovanou v 1. rade tak, že žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanej v 1. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami v 1 a 2. rade a žalovanými v 2. až 4. rade.

Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v 1. rade v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Žalovaným v 2. až 4. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom V., katastrálnym odborom kat. územie J., J. J., okres V., patrí do dedičstva po nebohom F. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX v podiele X/X a po nebohej X. A., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX v podiele 1 a žalobcom v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovaným v 1. - 4. rade náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo zistené, že rodinný dom postavili rodičia žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade v 50.-tych rokoch, čo nebolo medzi stranami sporné a dokazujú to aj listinné dôkazy. Žalovaná v 1. rade sa cítila byť vlastníčkou nehnuteľnosti, žiadny dôkaz o tom však nepredložila. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 CSP. Za okolnosti hodné osobitného zreteľa považuje súd najmä samotný typ konania. Uviedol tiež, že zástupkyňa žalovanej v 1. rade poukazovala aj na vysoký vek, zlý zdravotný stav žalovanej v 1. rade, i jej zlé sociálne pomery, čoho dôsledkom bolo to, že spočiatku bola v konaní zastúpená Centrom právnej pomoci. V konaní však nepredložila doklady o majetkových pomeroch, keď uviedla, že dôchodok má nízky, keďže celý život pracovala ako robotníčka.

Súd považoval typ sporu za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý žalobcom náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti druhému výroku rozsudku o nepriznaní náhrady trov konania podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Namietali, že odvolaním napadnutý výrok rozsudku nie je dostatočne odôvodnený a presvedčivý. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedli, že z dokazovania nevyplynuli zlé sociálne pomery žalovanej v 1. rade, ani to, že bola ako občianka ČR niekedy zastúpená Centrom právnej pomoci, ide o zavádzajúce tvrdenia. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo zmenil a priznal im nárok na náhradu trov konania. Zároveň si uplatnili aj náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaní v 3. a 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdiť. Uviedli, že nijako nezavinili začatie konania a rodinný dom nikdy neužívali.

4. Právna zástupkyňa žalovanej v 1. rade v podaní zo dňa 25.6.2018 oznámila súdu, že žalovaná v 1. rade je od X.XX.XXXX hospitalizovaná v Q. a jej príjem je vo výške 14 667 Kč. Je toho názoru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je v časti dôvodné.

6. Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie § 257 (predtým § 150 ods. l O.s.p.) predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 .

7. Podľa ust. § 257 môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

8. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000).

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že práve typ konania je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Odvolací súd má za to, že len samotný typ konania bez ďalšieho nezakladá dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, ale musia byť prítomné aj iné relevantné skutočnosti, ktoré v súčinnosti s typom, resp. predmetom konania odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania, ako sú napr. sociálne a majetkové pomery, okolnosti vedúce k začatiu konania, postoj účastníkov v konaní a pod. Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania treba vykladať v súlade s obsahom základného práva na súdnu ochranu vyjadreným v čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. Nikto by nemal, ak neexistujú skutočné, preukázané závažné dôvody, utrpieť ujmu spočívajúcu v tom, že pri úspechu v konaní mu neúspešná strana trovy s konaním mu vzniknuté nenahradí.

10. V prejednávanej veci sa pôvodná žalobkyňa domáhala určenia, že rodinný dom súp. č. XXX patrí do dedičstva po zosnulých rodičoch, ktorí ho postavili v 50 - tych rokoch minulého storočia. Po smrti rodičov pôvodná žalobkyňa v tomto dome žila spolu so svojim už nebohým bratom.

Pred začatím tohto konania žalovaná v 1. rade v postavení žalobkyne podala voči pôvodnej žalobkyni v postavení žalovanej žalobu o vypratanie nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX. Z uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/131/2012 zo dňa 26.9.2013, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola pôvodnej žalobkyni v postavení žalovanej uložená povinnosť vypratať rodinný dom súp. č. XXX odvolací súd zistil, že rodinný dom po dlhú dobu, najmenej 20 rokov, obývala žalovaná (pôvodná žalobkyňa v tomto konaní) s vedomím a súhlasom žalobkyne (žalovanej v 1. rade) a súčasne uhrádzala aj všetky poplatky spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti. Podaniu žaloby teda predchádzalo konanie o vypratanie nehnuteľnosti, v ktorom sa žalovaná v 1. rade, ktorá dlhodobo žije v D., domáhala vypratania rodinného súp. č. XXX pôvodnou žalobkyňou, ktorá v predmetnom dome žila viac ako 20 rokov a uhrádzala všetky platby. Vyššie uvedené skutočnosti vylučujú aplikáciu ust. 257 vo vzťahu k žalovanej v 1. rade.

11. Vo vzťahu k nepriaznivému zdravotnému stavu a majetkovým pomerom žalovanej v 1. rade odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 257 neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie ustanovenia § 257 neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Nie je pravdou, ako uviedol súd prvej inštancie, že žalovaná v 1.rade mala byť spočiatku v konaní zastúpená Centrom právnej pomoci, takáto informácia ani dôkaz sa v spise nenachádza, taktiež sa v spise nenachádzajú dôkazy o jej údajnej nepriaznivej majetkovej situácií. Z podania právnej zástupkyne žalovanej v 1. rade zo dňa 25.7.2018 a z listiny označenej ako „Finančný depozit“ naopak vyplýva, že príjem žalovanej v 1. rade je 14 667 Kč (cca 567 Eur), čo nenasvedčuje nepriaznivej majetkovej situácii žalovanej v 1. rade.

12. Z týchto dôvodov má odvolací súd za to, že u žalovanej v 1. rade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce nepriznanie náhrady trov konania úspešným žalobcom, preto rozsudok v napadnutej časti vo vzťahu k žalovanej v 1. rade postupom podľa ust. § 388 zmenil tak, že žalobcom priznal voči žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to postupom v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP, podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Iná situácia je u žalovaných v 2. až 4. rade, ktorí sa na vzniku trov žalobcov nijako nepodieľali. Žalovaní v 2. až 4. rade boli stranami sporu len z toho dôvodu, aby bola naplnená zákonná požiadavka, že stranami sporu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, musia byť všetci dedičia. Žalovaný v 2. rade je na neznámom mieste, a žalovaní v 3. a 4. rade žiadne nároky neuplatňovali, o rodinný dom sa nezaujímali, proti podanej žalobe nijako neodporovali, rozhodnutie nechali na úvahe súdu. Žalovaní v 2. až 4. rade svojim postojom v konaní nijako nespôsobili vznik ani navyšovanie trov konania. Žalovanými boli z dôvodu núteného spoločenstva nakoľko z povahy predmetu sporu vyplývajúcej z hmotného práva vyplývalo, že jeho výsledok sa ich tiež môže týkať. Za tejto situácie by ani nebolo spravodlivé sankcionovať ich v zmysle povinnosti nahradiť žalobcom trovy konania. Vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými v 2. až 4. rade bolo preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania správne. Práve vyššie uvedené okolnosti odvolací súd považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno od žalovaných v 2. až 4. rade spravodlivo žiadať, aby sa podieľali na náhrade trov konania žalobcov.

14. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti vo vzťahu k žalovaným v 2. až 4. rade podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, odvolací súd im preto voči nej priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Vo vzťahu k žalovaným v 2. až 4. rade žalobcovia úspešní neboli, preto nárok na náhradu trov konania vznikol žalovaným v 2. až 4. rade. Žalovaným v 2. až 4. rade však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im odvolací súd ich náhradu nepriznal. .

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.