Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-46-2018.pdf
PDF · 100.12 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/46/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD., v právnej veci žalobcu Obec Liptovský Ján, so sídlom Jána Kalinčiaka 39, 032 03 Liptovský Ján, IČO: 315486, právne zast. JUDr. Eva Kukuricášová, advokátka, Tranovského 1, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 42 213 789, proti žalovanému P.. B.. P. K., B. B., P. XX, XXX XX C. C., P.: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. Ivan Heger, Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 53.378,90 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/149/2014-272 zo dňa 11.05.2017 v znení opravného uznesenia č. k. 63Cb/149/2014-309 zo dňa 13. 03. 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/149/2014-272 zo dňa 11.05.2017 v znení opravného uznesenia č. k. 63Cb/149/2014-309 zo dňa 13.03.2018 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalobcovi.
2. Žalobou podanou na súd dňa 08.09.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 53.378,90 Eur titulom náhrady škody vzniknutej žalobcovi ako objednávateľovi porušením zmluvných povinností žalovaného ako zhotoviteľa zo Zmluvy o dielo. Žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 20.04.2006 Zmluvu o dielo, ktorou sa žalovaný zaviazal vyhotoviť žalobcovi projektovú dokumentáciu stavby „C. M. XX b.j. F. A.“ v rozsahu projektu pre realizáciu stavby, žalovaný v zmluvne dohodnutom termíne plnil a vypracovanú projektovú dokumentáciu odovzdal žalobcovi, a stavba bola realizovaná v období rokov 2005 - 2007. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že predmetnú stavbu skolaudoval v zmysle rozhodnutia Obecného úradu Demänovská dolina dňa 04. 07. 2007 a následne bola odovzdaná do nájmu. Už v priebehu zimného obdobia r. 2008 sa na diele prejavili závady, spočívajúce v premŕzaní a vlhnutí stien jednotlivých bytových jednotiek a dochádzalo k poškodzovaniu zariadenia a vybavenia jednotlivých bytov. Žalobca sťažnosti riešil, vyzval žalovaného na odstránenie závad a napokon po opakovaných sťažnostiach nájomníkov a pretrvávajúcich závadách si žalobca dal vypracovať odborný posudok na tepelnotechnické posúdenie stavebných konštrukcií uvedenej stavby, ktorý vypracovali prof. P.. P. L. S.. a prof. P.. C. C. S.. v mesiaci jún 2012 a navrhli ako riešenie zateplenie celej budovy. Žalobca dal odstrániť vady treťou osobou - dodávateľom J.M.H. s.r.o. Liptovský Hrádok na základe projektovej dokumentácie na na dodatočné zateplenie obvodového plášťa vypracovanej žalovaným bezodplatne. Dodávateľ J.M.H. s. r. o. Liptovský Hrádok vyfakturoval žalobcovi celkové náklady na dodatočné zateplenie vo výške 53.378,90 Eur.
3. Žalobca tvrdil, že žalovaný nedodržal svoj záväzok vypracovať projektovú dokumentáciu na výstavbu uvedeného bytového domu bez vád, vady boli odstránené až zateplením budovy, žalobca mal za to, že vypracovaním projektovej dokumentácie na dodatočné zateplenie stavby na vlastné náklady žalovaný uznal aj svoju zodpovednosť za vady projektovej dokumentácie, podľa žalobcu sa tepelno- technickým posudkom a následne samotnou realizáciou zateplenia preukázalo, že prvotnou príčinou vzniknutých problémov boli nesprávne navrhnuté konštrukčné prvky. Žalobca za porušenie zmluvného záväzku považoval nevhodnosť navrhnutej projektovej dokumentácie v časti styk obvodovej steny a strechy, ktorú považoval za vadu diela, následkom čoho vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody, ako aj právo zo zodpovednosti za vadné plnenie. Žalovaný podľa žalobcu porušil povinnosť riadne plniť zo zmluvy o dielo, a preto je podľa § 373 Obchodného zákonníka povinný žalobcovi nahradiť škodu tým spôsobenú vo výške uplatnenej žalobcom, ktorá náhrada pozostáva zo skutočnej škody za vynaložené dodatočné nevyhnutné náklady na odstránenie vád stavby, ktorá bola realizovaná podľa vadného projektu žalovaného.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 03.11.2014 a žiadal, aby súd návrh žalobcu zamietol. Žalovaný namietal, že projektová dokumentácia bola vypracovaná v súlade so Zmluvou o dielo zo dňa 20. 04. 2006, žalovaný neporušil žiadnu povinnosť zo zmluvy. Uviedol, že dielo bolo zhotovené a odovzdané dňa 19. 05. 2006, preto 3-ročná záručná doba dohodnutá v Zmluve o dielo uplynula v máji 2009 a práva z porušenia povinnosti mohli byť uplatnené najneskôr v máji 2010. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu a to aj pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, ktorý mal byť uplatnený v 4-ročnej premlčacej lehote. Žalobca sa podľa žalovaného o škode pri náležitej starostlivosti mal a mohol dozvedieť a zároveň sa aj dozvedel už v zimnom období 2007/2008, kedy sa na stavbe objavili vady po prvýkrát, pričom z listu žalobcu zo dňa 15.07.2008 adresovaného žalovanému je zjavné, že žalobca od počiatku považoval žalovaného za zodpovedného za vznik škody. Žalobcom uvádzané závady sa prejednávali na viacerých rokovaniach, napr. aj na rokovaní dňa 20. 01. 2009, žalobca teda už o vadách vedel. Pokiaľ si žalobca dal tepelno-technický posudok vypracovať až v roku 2012, teda 5 rokov po objavení vád, nekonal podľa žalovaného s náležitou starostlivosťou, takéto jeho konanie nemôže byť posudzované v neprospech žalovaného. Žalovaný napokon vzniesol aj námietku ohľadne výšky škody, keďže žalobca pristúpil k zatepleniu celej stavby, čím bola stavba výrazne zhodnotená.
5. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd najprv vykonal dokazovanie ohľadne včasnosti podania žaloby zo strany žalobcu a pri posudzovaní žalovaným vznesenej námietky premlčania vychádzal z príslušnej úpravy Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
6. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že dielo vykonané žalovaným na základe Zmluvy o dielo uzavretej dňa 20.04.2006 bolo odovzdané včas, t. j. 19.05.2006, a záručná doba na predmet diela dohodnutá v Zmluve o dielo zo dňa 20.04.2006 uplynula dňa 19.05.2009, práva z porušenia povinností preto mohli byť uplatnené žalobcom voči žalovanému najneskôr 19.05.2010.
7. Pre posúdenie otázky začiatku plynutia premlčacej doby na náhradu škody je rozhodujúci deň, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Žalobca sa o škode pri náležitej starostlivosti mal, mohol a teda aj dozvedel už v zimnom období 2007/2008, kedy sa podľa tvrdenia žalobcu objavili vady po prvýkrát, o čom svedčí aj reklamácia vád žalobcu voči zhotoviteľovi stavebných prác na diele, Stavoindustrii a.s. Liptovský Mikuláš v zmysle podania zo dňa 23.11.2007, ku ktorému zhotoviteľ stavebných prác uviedol, že nie je osobou zodpovednou za vady. Vady následne boli prejednávané na stretnutí dňa 14.12.2007, kde bol prítomný aj žalovaný ako zhotoviteľ projektovej dokumentácie, a už v danom období sa riešila vada a to vlhnutia obvodového muriva v miestnostiach kuchýň, nachádzajúcich sa nad vstupom, pričom k ďalším reklamáciám došlo dňa 05.05.2008, keď meraniami bolo preukázané, že vznikajú tepelné mosty v obvodovom murive nad vchodmi, a preto bolo nutné riešiť otázku zateplenia vonkajšej steny bytového domu. V konaní bolo preukázané, že žalovaný odstraňoval vady projektovej dokumentácie, ponúkal riešenia na ich odstránenie, ktoré sa následne realizovali a prejavili sa ako neúčinné, závady boli prejednávané na viacerých rokovaniach, o čom svedčí aj zápis z rokovania zo dňa 20.01.2009, z ktorého podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že o vadách žalobca vedel.
8. Súd prvej inštancie sa preto stotožnil s tvrdeniami žalovaného o tom, že žalobca pri zachovaní náležitej starostlivosti mohol a mal konať už počas rokov 2007 - 2008, a to po prvýkrát po zistení
neúčinných riešení navrhovaných žalovaným, najneskôr po uplynutí vykurovacej sezóny 2009/2010, kedy bolo opätovne vyhodnotené navrhnuté riešenie zo strany žalovaného ako nedostatočné. Je všeobecne známe, že vykurovacia sezóna v zmysle zákona končí ku dňu 31.05.2010, vykurovacia sezóna 2009/2010 teda skončila dňa 31.05.2010, a preto podľa súdu prvej inštancie zákonná premlčacia 4-ročná lehota na uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody uplynula dňa 31.05.2014. Žalobca svoj nárok na náhradu škody uplatnil až dňa 08.09.2014, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že ide o najneskoršiu lehotu, v ktorej podľa súdu mohol žalobca uplatniť svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, pretože súd má za to, že tak mohol učiniť už aj v skoršom období (vykurovacia sezóna 2007/2008).
9. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd považoval túto hmotno-právnu námietku za dôvodnú, preto žalobu pre premlčanie nároku žalobcu zamietol a už sa ďalej nezaoberal splnením všetkých predpokladov pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody.
10. Súd prvej inštancie ešte v odôvodnení uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalobca mal vedomosť o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá až vypracovaním tepelno-technického posudku, na základe ktorého tvrdil, že na odstránenie vád bolo nutné zrealizovať zateplenie stavby (náklady zateplenia si uplatňoval ako škodu v tomto konaní). Súd pritom poukazoval na to, že žalovaný aj tak považoval za dostatočné len čiastočné zateplenie budovy v kritických bodoch, resp. vrchného podlažia budovy, ktoré žalobca neakceptoval.
11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o jeho výške rozhodne súd samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP).
12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil skutkový stav a nesprávne právne posúdil vec, na základe čoho nesprávne rozhodol.
13. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalobca mal vedomosť o tom, kto je zodpovedný za škodu a o tom, že škoda vznikla uplynutím vykurovacej sezóny 2007/2008 a tvrdenia žalobcu, že sa o týchto skutočnostiach dozvedel až vypracovaním tepelno-technického posudku a následne zateplením budovy považoval za irelevantné. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca sa nestaral o svoj majetok s náležitou starostlivosťou riadneho hospodára, s čím žalobca nesúhlasí. Tvrdil, že ako poškodený sa žalobca dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá až okamihom preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si mohol urobiť dostatočný úsudok o tom, kto konkrétne zodpovedá za škodu. Za preukázateľný okamih získania informácie v tomto prípade je podľa žalobcu možné považovať až závery tepelno-technického posudku vypracovaného za účelom zistenia príčin opakujúcich sa závad na bytovom dome a spôsobe ich odstránenia. Z vypracovaného posudku jednoznačne vyplynula príčina opakujúcich sa závad, ako aj skutočnosť, že za nedostatky jednoznačne zodpovedá žalovaný ako projektant a nie aj zhotoviteľ stavby, ako to žalovaný tvrdil v konaní. O tom, že žalovaný uznal svoju zodpovednosť svedčí podľa žalobcu aj skutočnosť, že na svoje náklady vypracoval projekt zateplenia bytového domu. Argumentáciu súdu, že žalovaný aj tak považoval za dostatočné len čiastočné zateplenie budovy v kritických bodoch, resp. vrchného podlažia budovy je v tomto štádiu podľa žalobcu nepodstatná, o rozsahu škody by súd rozhodoval až v ďalšom konaní, pokiaľ by nárok nepovažoval za premlčaný.
14. Žalobca ďalej tvrdil, že pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je potrebné vychádzať z preukázanej, skutočnej, a nielen predpokladanej vedomosti žalobcu o tom, kto jednoznačne za vzniknutú škodu zodpovedá, pričom nie je rozhodujúce, že žalobca sa mal možnosť dozvedieť potrebné skutočnosti už skôr. Žalobca sa v tomto prípade dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá až vypracovaním tepelno-technického posudku a jeho doručením žalobcovi, teda dňa 24.11.2012, keď bolo žalobcovi doručené Stanovisko spracovateľov posudku a následným vykonaným zateplenia bytového domu je jednoznačným preukázaním odstránenia opakujúcich sa závad. Podľa súdu prvej inštancie je nesprávne opierať plynutie premlčacej lehoty o začiatok a skončenie vykurovacej sezóny tak, ako to robil súd prvej inštancie.
15. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 22.09.2017 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko okresný súd dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok.
17. Žalovaný poukazoval na úpravu § 398 Obchodného zákonníka, podľa ktorej pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Prvé vady sa objavili už v roku 2007 a prakticky sa objavovali každý rok opakovane už od zimy 2007/2008, takže žalobca si mohol nechať vypracovať tepelno-technický posudok už v roku 2007, resp. na začiatku roku 2008. Skutočnosť, že žalobca si dal takýto posudok vypracovať až v roku 2012, teda až 5 rokov po objavení prvých vád podľa žalovaného znamená, že žalobca nekonal s náležitou starostlivosťou a nemôže byť posudzované v neprospech žalovaného. Judikatúra súdov SR podľa žalovaného pri aplikácii Obchodného zákonníka tiež vychádza z toho, že rozhodujúce pre začatie plynutia premlčacej lehoty je to, kedy poškodený mal možnosť pri náležitej starostlivosti zistiť informácie o škode a o tom, kto vlastne zodpovedá. Žalovaný odmieta akúkoľvek zodpovednosť za vznikajúce vady, všetky jeho kroky smerovali vždy k riešeniu vzniknutej situácie a k zachovaniu dobrých vzťahov, pričom samotná stavba bola zhotovená v rozpore s projektovou dokumentáciou a bez súhlasu žalovaného a podľa žalovaného vykonané zmeny mali priamy a zásadný vplyv na tepelno-izolačné vlastnosti stavby.
18. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval písomným podaním zo dňa 12.10.2012, kde zotrval na svojom tvrdení, že žalovaný porušil svoje povinnosti, keď nevyvinul dostatočnú a náležitú starostlivosť vo vzťahu k vypracovaniu projektovej dokumentácie, pričom boli preukázané všetky právne predpoklady zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu vyplývajúce z § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je určujúca až znalosť poškodeného o osobe zodpovednej za škodu, čo sa žalobca dozvedel až zo znaleckého vyjadrenia, dovtedy boli povinní na náhradu škody tak žalovaný, ako projektant, ale aj zhotoviteľ stavby.
19. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu reagoval písomným podaním zo dňa 06.11.2017, v ktorom zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a pokiaľ žalobca tvrdí, že spoluprácu žalovaného pri odstraňovaní nedostatkov stavby od roku 2007 je možné považovať za uznanie si pochybenia z jeho strany, tak v tomto prípade žalobcovi osoba škodcu bola už v roku 2007 známa, preto došlo k premlčaniu nároku na náhradu údajnej škody, ktorú však žalovaný ani neuznáva. Navyše, podľa žalovaného je otázna aj samotná výška údajne vzniknutej škody, keď zateplením celej stavby došlo aj k jej značnému zhodnoteniu.
20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 378 ods. 1, §380 a § 385 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bolo podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
21. Žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorá podľa neho vznikla porušením povinností žalovaného ako zhotoviteľa plniť predmet diela bez vád. Žalobca si uplatnil nárok na základe Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom dňa 20.04.2006, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného vyhotoviť projektovú dokumentáciu vyššie uvedenej stavby. Stavba bola zhotovená dodávateľom stavby Stavoindustria a. s. Liptovský Mikuláš, na základe rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 04.07.2007 bola skolaudovaná, žalobca odovzdal byty do nájmu a už v zime 2007/2008 sa nájomníci jednotlivých bytov sťažovali žalobcovi na vady, ktoré sa prejavovali premŕzaním a vlhnutím stien jednotlivých bytov. Žalobou podanou na súd dňa 08.09.2014 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody, a to vo výške 53.378,90 Eur, ktorú sumu žalobcovi fakturovala spoločnosť J.M.H. s. r. o. Liptovský Hrádok, ktorá vykonala zateplenie budovy. Žalobca tvrdil, že zateplenie budovy bolo uskutočnené na základe návrhov znalcov v tepelno- technickom posudku, ktorý bol vypracovaný v júni 2012 a žalobca sa až z tohto posudku dozvedel výšku škody, ako aj to, kto za škodu zodpovedá. Žalobca tiež poukazoval na to, že žalovaný vypracoval projektovú dokumentáciu zateplenia budovy na vlastné náklady, čím uznal aj svoju zodpovednosť za vady projektovej dokumentácie.
22. Na základe žalovaným vznesenej námietky premlčania súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu, keď s poukazom na úpravu Obchodného zákonníka (§ 398) vychádzal z toho, že pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol
dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie pri zachovaní náležitej starostlivosti sa už v rokoch 2007 a 2008 dozvedel o škode, najneskôr však o uplynutí vykurovacej sezóny 2009/2010, kedy boli vyhodnotené opätovne navrhnuté riešenia zo strany žalovaného za nedostatočné. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody až po uplynutí 4-ročnej premlčacej lehoty v zmysle Obchodného zákonníka, súd preto jeho návrh zamietol.
23. Podľa § 398 Zák. č. 513/1992 Zb. (Obchodný zákonník), pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
24. Obchodný zákonník obsahuje osobitnú úpravu premlčacej doby pri práve na náhradu škody, keď pre začiatok plynutia 4-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto je povinný škodu nahradiť alebo sa o tom mohol dozvedieť. Je tu určité sprísnenie režimu voči úprave Občianskeho zákonníka, ktorý vychádza pri stanovení začiatku plynutia premlčacej lehoty pri náhrade škody v občiansko-právnych vzťahoch z okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom subjektívna premlčacia lehota je 2-ročná (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
25. Obchodný zákonník teda upravuje dlhšiu premlčaciu lehotu pre obchodno-právne vzťahy, 4-ročnú, vylučuje však tzv. nedbanlivosť poškodeného, t. j. situáciu keď sa poškodený mohol o škode a o škodcovi dozvedieť skôr a nedozvedel sa len pre svoju nedbanlivosť. Začiatok plynutia premlčacej lehoty pri práve na náhradu škody je teda určený objektívnou možnosťou a nie subjektívnou vedomosťou.
26. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd súhlasí zo záverom súdu prvej inštancie, že žalobca sa pri náležitej starostlivosti mohol dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá už v zimnom období v roku 2007/2008, kedy sa vady objavili prvýkrát, pričom zhotoviteľ stavby Stavoindustria a. s. Liptovský Mikuláš listom zo dňa 23.11.2007 jednoznačne odmietol svoju zodpovednosť za tieto vady. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, najneskôr sa však pri odbornej starostlivosti mohol žalobca dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá po uplynutí vykurovacej sezóny 2009/2010, kedy boli vyhodnotené opätovne navrhnuté riešenia zo strany žalovaného ako nedostatočné. Odvolací súd nesúhlasí s námietkami žalobcu o možnej zodpovednosti žalovaného ako zhotoviteľa projektovej dokumentácie alebo zhotoviteľa stavby Stavoindustria a. s., pričom odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca o tejto zodpovednosti mohol mať vedomosť už v roku 2007, keď zhotoviteľ stavby Stavoindustria a. s. Liptovský Mikuláš listom zo dňa 27.11.2007 oznámil žalobcovi, že za vady nezodpovedá. Ako na to poukázal aj súd prvej inštancie, žalobca už listom zo dňa 15.07.2008 vyzýval žalovaného na odstránenie vád, teda činil žalovaného zodpovedného za vady, a preto nielen mohol mať, ale mal vedomosť o tom, kto by mal za škodu vzniknutú vadným plnením zodpovedať.
27. Bez ohľadu na to, že žalobca uvádzanú škodu ustálil až na základe fakturácie nákladov zateplenia stavby, vedomosť o vzniknutej škode a o zodpovednosti žalovaného mal už v rokoch 2007/2008 tak, ako to bolo vyššie uvedené. Keďže žalobca svoj nárok na náhradu škody uplatnil žalobou na súde až dňa 08.09.2014, došlo k premlčaniu nároku na náhradu škody, žalovaný námietku premlčania v konaní vzniesol a súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu žalobcu z dôvodu premlčania nároku zamietol.
28. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nehodnotil splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka, aj keď odvolací súd rovnako ako okresný súd poukazuje na to, že okrem preukázania zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu by žalobca v súvislosti s udávanou škodou (náklady na zateplenie bytového domu) ťažko preukazoval aj príčinnú súvislosť porušenia povinnosti žalovaného vo vzťahu k takejto výške škody.
29. Na základe uvedených záverov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil.
30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu. O výške aj trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
31. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).